Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/268/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711206310 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1711206310.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Šramkovej a sudcov JUDr. Beáty Jurgošovej a JUDr. Romana Bolebrucha v právnej veci navrhovateľky: D. N., A. Q. A. XXA, M. R., zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Bilkovičom, Strojnícka 8, Bratislava, proti odporcovi: D. N., A. Q. A. XXA, M. R., zastúpenému advokátom JUDr. Petrom Kovácsom, Ružomberská 6, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. Q. N.G., M.. X.X.XXXX J. L.. J. N., M.. XX.X.XXXX, obe bytom u navrhovateľky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 10C/149/2011-83, zo dňa 21. marca 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozviedol manželstvo účastníkov, mal. Barboru a mal. Adrianu na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľke s tým, že zastupovať a spravovať ich majetok budú obaja rodičia spoločne, odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. Barbory 150 eur mesačne a mal. Adriany 150 eur mesačne a rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. V odôvodnení časti určenia výšky vyživovacej povinnosti uviedol, že z potvrdenia o príjme navrhovateľky vyplýva jej priemerný mesačný čistý príjem od mája 2010 do apríla 2011 vo výške 809,97 eura; z daňového priznania odporcu za rok 2011 vyplýva základ dane 2.146 eur. Navrhovateľka v konaní vyčíslila mesačné výdavky mal. Barbory na 316 eur pozostávajúcich z hygienických potrieb 52,67 eura, výdavkov na lieky 14 eur, školské veci 8 eur, oblečenie 49,40 eura, cestovné do školy 29 eur, stravu v škole 23 eur, kredit na mobilný telefón 20 eur, domácu stravu 66,66 eura a náklady na bývanie 54,15 eura. Mesačné výdavky mal. Adriany 317,31 eura pozostávali z hygienických potrieb 53,47 eura, výdavkov na lieky 14 eur, školské veci 8 eur, oblečenie 44,85 eura, cestovné do tanečnej školy 9 eur, poplatok v tanečnej škole 9 eur, stravu v škole 17,18 eura, kredit na mobilný telefón 20 eur, domácu stravu 66,66 eura a náklady na bývanie 54,15 eura. Navrhovateľkou vyčíslené výdavky na maloleté deti nepovažoval súd prvého stupňa za zodpovedajúce skutočnosti, keď pri pravdivosti jej tvrdenia, že odporca na výživu detí neprispieva nemožno uveriť, že z príjmu 800 eur pokrýva vyčíslené výdavky maloletých detí a zároveň svoje výdavky. Súd prvého stupňa neakceptoval výšku výdavkov na hygienické potreby, oblečenie, náklady na mobilný telefón a lieky; tieto považoval za neodôvodnene vysoké a krátil ich v sume 20 eur. Poukázal na skutočnosť, že výdavky na lieky neboli ničím odôvodnené. Uzavrel, že výška odôvodnených potrieb mal. Barbory je mesačne 240 eur a mal. Adriany 240 eur. S prihliadnutím na príjem každého rodiča a mieru osobnej starostlivosti navrhovateľky o maloleté deti preto považoval určenie vyživovacej povinnosti odporcu na maloleté deti v zmysle § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine v sume po 150 eur za primerané, keď odporcom navrhovaná výška výživného (110 eur na mal. Barboru a 90 eur na mal. Adrianu) by nepokrývala ich minimálne potreby. Proti rozsudku v časti určenej výšky vyživovacej povinnosti podal odvolanie odporca a žiadal rozsudok v napadnutej časti zmeniť a určiť výšku jeho vyživovacej povinnosti 110 eur mesačne na mal. Barboru a 90 eur mesačne na mal. Adrianu. Uviedol, že náklady mal. Barbory sú 198,50 eura mesačne (cestovné 18 eur + 11 eur, oblečenie 25 eur, hygienické potreby 13 eur, školské potreby 20 eur, lieky 10 eur, strava v školskej jedálni 22,50 eura a strava doma 50 eur). Náklady mal. Adriany sú 139 eur (cestovné 9 eur, oblečenie 25 eur, hygienické potreby 13 eur, školské potreby 20 eur, lieky 10 eur, strava v školskej jedálni 17 eur a strava doma 45 eur). Ďalej uviedol, že určené výživné je zjavne neprimerané jeho možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom, a to s poukazom na hrubý mesačný príjem 700 eur a na skutočnosť, že s ohľadom na dosiahnuté vzdelanie, možnosti a schopnosti nie je pre neho reálne možné dosahovať vyšší zárobok. Po uhradení výživného, splnení daňovej a odvodovej povinnosti mu zostáva čiastka absolútne nepostačujúca na pokrytie jeho základných životných potrieb; poukázal aj na splácanie úverov. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že odporca sa zaoberá aj predajom motocyklov, teda jeho príjem je podstatne vyšší ako deklaroval. Možnosti jeho zárobku tak odôvodňujú priznanie určeného výživného. Poukázala na skutočnosť, že odporca sa vzdal pravidelného príjmu z pracovného pomeru a začal podnikať, čím sa sám vystavil riziku, ktoré z takéhoto podnikania vyplýva. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok v napadnutej časti potvrdiť. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1, 2 písm. a) O.s.p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd vychádza v zmysle § 75 ods. 1 Zák. o rodine z odôvodnených potrieb dieťaťa, ktoré sú rôzne vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy a pod. Zároveň vychádza aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť, pričom zisťuje ich skutočné príjmy a podklady odôvodňujúce záver, že tieto dosahované príjmy zodpovedajú ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym možnostiam ich uplatnenia; prihliada pritom aj na ich celkové majetkové pomery. Súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu mal. detí sumou po 150 eur mesačne. Pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal z odôvodnených potrieb mal. detí, ktoré podrobne špecifikoval, vychádzajúc z podania navrhovateľky. Odporca v odvolaní namietal výšku tvrdených výdavkov mal. detí (rovnako ich namietal v konaní pred súdom prvého stupňa). Odvolací súd však k odôvodneným potrebám mal. detí uvádza, že je všeobecne známe, že mal. deti sa na uspokojovanie svojich životných potrieb o.i. potrebujú stravovať, obliekať, obúvať, potrebujú hygienické potreby, potrebujú riešiť otázku bývania, s čím všetkým sú spojené výdavky. Ďalšie výdavky sa vynakladajú napr. na kultúrne či športové vyžitie. Nakoľko ide o skutočnosti všeobecne známe, tieto nie je potrebné v konaní dokazovať v zmysle § 121 O.s.p. Pri určenej výške výživného po 150 eur mesačne potom nebolo povinnosťou súdu prvého stupňa zaoberať sa otázkou výšky všeobecne známych výdavkov (hoci sa niektorými zaoberal a niektoré neuznal v celej výške, resp. niektoré vôbec - výdavky na lieky, hoci podľa samotného odporcu sú odôvodnené výdavky na lieky vo výške 10 eur mesačne na každé mal. dieťa), ale tieto musel vziať do úvahy pri určení výšky výživného. Nemôže byť sporná skutočnosť, že výška výdavkov vyčíslená v podanom odvolaní nepredstavuje celkové výdavky mal. detí na všetky ich odôvodnené potreby. Rovnako výška výživného po 150 eur mesačne nepredstavuje pre mal. deti možnosť uspokojovania ich luxusných potrieb, ale skutočne len tých najzákladnejších. Samotný odporca pritom na pojednávaní odvolacieho súdu uviedol výšku svojich nákladov na stravu a ošatenie do 300 eur mesačne. Namietanie výšky výdavkov mal detí zo strany odporcu je potom v rozpore s právom dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodiča (§ 62 ods. 2 Zák. o rodine). Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti odporcu je potrebné zaoberať sa aj jeho možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi, ako uviedol v podanom odvolaní. Odporca na pojednávaní odvolacieho súdu uviedol, že v J. F. pracoval cez 10 rokov, keď v roku 2008 alebo 2009 ukončil pracovný pomer, nakoľko mu nevyhovovali nočné zmeny; toto už nezvládal a bolo mu ponúknuté vysoké odstupné (2.900 eur); ukončenie pracovného pomeru nebolo odôvodnené jeho zdravotným stavom, ale je názoru, že 10 rokov pracovať na zmeny je dosť; v súčasnosti má príjem okolo 700 eur mesačne netto za fakturovaný rozvoz vody, obsluhu strojov a ich sanitu. Odporca uvedeným osvedčil svoje reálne možnosti a schopnosti dosahovať príjem dostatočný na plnenie vyživovacej povinnosti v určenej výške; neuviedol pritom žiadne subjektívne ani objektívne okolnosti, ktoré by ho v tomto obmedzovali či vylučovali. Navrhovateľka je zamestnaná vo F. P., a.s., pričom podľa mzdových listov mala za rok 2011 priemerný mesačný netto príjem 992,99 eura a za obdobie 1/2012 až 9/2012 priemerný mesačný netto príjem 1.017,94 eura. Na túto výšku však mala vplyv aj skutočnosť, že navrhovateľke bola v auguste 2012 vyplatené odmena za pracovné výsledky 711,78 eura či bonus za flexibilitu 200 eur. Z mzdových listov je preukázaná aj skutočnosť, že navrhovateľka pracuje na zmeny, a to aj nočné. Výživné má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami rodičov, pričom je prvoradou povinnosťou rodiča vyvinúť maximálne úsilie na dosiahnutie príjmu postačujúceho na zabezpečenie výživy svojich detí. Vykonaným dokazovaním tak bolo preukázané takéto úsilie navrhovateľky, ktorá sa snaží dosiahnuť čo najvyšší príjem aj prácou na zmeny, a to pri osobnej starostlivosti o mal. deti. Odporca práve naopak, dobrovoľne sa vzdal zamestnania u rovnakého zamestnávateľa s odôvodnením nevyhovujúcich nočných zmien. Odvolací súd v tejto súvislosti pokladá za potrebné zdôrazniť, že nepochybne ani navrhovateľke zmennosť prevádzky a najmä nočné zmeny nevyhovujú; napriek tomu sa dobrovoľne tohto zamestnania nevzdala. Záverom odvolací súd uvádza, že aj preukázaná výška príjmu odporcu (fakturované pre N. Z., s.r.o. v 11/2011 - 736,38 eura, 12/2011 - 708,94 eura, 1/2012 - 708,94 eura, 4/2012 - 819,24 eura, 5/2012 - 1.147,24 eura, 6/2012 - 885,61 eura, 7/2012 - 844,06 eura, 8/2012 - 1.101,22 eura, 9/2012 - 1.015,66 eura) zodpovedá jeho možnosti prispievať na výživu mal detí v určenej výške. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil, keď určená výška vyživovacej povinnosti odporcu je v súlade s § 62 ods. 1, 2, 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 144 veta prvá O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.