Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/94/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711210389 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1711210389.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloletého K. R., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Moyzesova 2, dieťa rodičov: matka - C. R., bytom Č., D. XXX/X, a otec - O. R., bytom J., M. XX, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, č.k. 12P 137/2011-67 zo dňa 19.01.2012, jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť na maloletého K., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy XX,XX € mesačne na sumu XX € mesačne XX.XX.XXXX, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Zročné výživné za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v sume XXX,XX € je otec povinný splácať v XX € mesačných splátkach spolu s bežným výživným, od XX.XX.XXXX k rukám matky pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V, č.k. 32C 260/06-40 z 11.10.2007 v časti o výživnom na maloletého K.. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie zdôvodnil tak, že nastala zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloletého. Súd mal preukázané, že na strane maloletého nastala podstatná zmena vo veku a s tým súvisiace mesačné výdavky. Náklady vyčíslené matkou na maloletého vo výške XXX až XXX € mesačne vyhodnotil súd prvého stupňa ako primerané a odôvodneným potrebám maloletého. Matka je toho času po ukončení rodičovskej dovolenky nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť s partnerom, s ktorým žijú v spoločnej domácnosti. Otec je zamestnaný v SBS, predtým bol dobrovoľne nezamestnaný a taktiež pracoval SBS. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s argumentáciou otca, že si je vedomý potrieb maloletého syna, avšak z jeho príjmu nie je schopný uhrádzať vyššie výživné ako XX € mesačne. Otcom navrhovaná suma nepokrýva ani polovicu matkou skutočne vynaložených výdavkov a súd tiež poukázal na zvýšené úsilie matky pri školských povinnostiach, nakoľko maloletý z dôvodu nízkeho IQ navštevuje špeciálnu základnú školu. Vyživovacia povinnosť rodičov vyplýva priamo zo zákona, a nemožno presúvať celú osobnú a finančnú starostlivosť na druhého rodiča. Právne zdôvodnil svoje rozhodnutie súdu prvého stupňa ust. § 62, § 63, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zák. o rodine. O trovách konaniach rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Splátky zročného výživného povolil podľa § 160 ods. 1 O.s.p.. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletého. Nesúhlasil so zvýšením výživného na XX € mesačne, pretože takto určené výživné je neprimerané k jeho mzde. Chce pre maloletého to najlepšie, avšak nemá prostriedky na to, aby takéto výživné platil. Pokiaľ má K. zdravotné problémy, chybné držanie chrbtice je to z neustáleho pozerania sa do počítačov. Z toho má zhoršený zrak i krivú chrbticu, tak že by bolo vhodné ho zobrať skôr do lesa, matka by tým ušetrila na internete aj na okuliaroch. V rozsudku je chybne napísané, že pracuje vo firme Komplexný bezpečnostný servis od XX.XX.XXXX, pracuje tam od januára XXXX, ale keďže sa nezhodli na obsahu zmluvy, rozviazal pracovný pomer k XX.XX.XXXX a hľadá si seriózneho zamestnávateľa. Pri pôvodnom určovaní výživného súd nezobral do úvahy, že suma XX,XX € bola kompromisom medzi rodičmi, nakoľko matka K. mala dlh na nájomnom, pretože v manželstve neprispievala na 11CoP 94/2012-84 nájomné vyše 3 rokov, preto sa mohlo zdať výživné dlhodobo poddimenzované. Súd takto kompenzoval dlh matky na nájomnom. Nie je pravdou, že by mal syn nízke IQ, sám sa informoval, K. je moc vpredu a do špeciálnej školy nepatrí. Do zamestnania Volkswagen ho nezobrali, ako tvrdila sudkyňa, že je výrečný, potom sa pýta, či tých 400 nezamestnaných na úrade práce je dočasné. Ubezpečil odvolací súd, že chce prispievať na syna viac, vždy si plnil riadne svoju vyživovaciu povinnosť, ale vrámci svojich možností a schopností. Kolízny opatrovník navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako správny. Matka navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako správny. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolaniu otca nie je možné vyhovieť. Prvostupňový súd vo veci vykonal potrebné dokazovanie, z ktorého vyvodil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj dostatočne zdôvodnil. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa. Súd prvého stupňa správne posúdil zmenu pomerov, ktorá nastala od posledne upravovanej vyživovacej povinnosti, pričom aj odvolací súd konštatuje, že suma XX,XX € nemôže zabezpečiť potreby maloletého. Tu nemožno súhlasiť s tvrdením otca, že výživné bolo kompenzované s neplatením nájomného matkou maloletého počas manželstva. Výživné nie je možné kompenzovať so žiadnymi inými pohľadávkami, taktiež je otázna skutočnosť dlhu matky na nájomnom pokiaľ boli rodičia maloletého manželia. Výživné je samostatná pohľadávka a nárok maloletého dieťaťa, ktoré nie je možné započítavať so žiadnou inou pohľadávkou a treba konštatovať, že toto už nie je primerané a nastala zmena odôvodňujúca zvýšenie výživného. Súd prvého stupňa prihliadol na možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca, pričom poukazuje na skutočnosť, že opätovne bola suma výživného zvýšená v dolnej hranici. Vyživovacia povinnosť je prvoradou povinnosťou každého rodiča a túto je rodič povinný si plniť aj na úkor svojich osobných potrieb. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 219 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.