Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/467/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711214924 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1711214924.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: TRIBIS, s. r. o., Lipová 6, 900 84 Báhoň, IČO: 45 276 269, zast. Mgr. Petrom Belicom, advokátom, Konventná č. 9, Bratislava proti odporcovi: P. K. - BIOENERGY, Pod Vinicami 1218/3, 900 01 Modra, IČO: 40 550 001, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia r o z h o d o l : Krajský súd uznesenie Okresného súdu Pezinok č. k. 36Cb/31/2012-148 zo dňa 04. 08. 2012 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd návrh navrhovateľa na uloženie zákazu odporkyni nakladať s nehnuteľnosťami špecifikovanými v návrhu akýmkoľvek spôsobom zamietol. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že návrhom zo dňa 04.11.2011 doručeným súdu prvého stupňa dňa 07. 11. 2011 navrhovateľ žiadal, aby súd deklaroval povinnosť odporkyne zaplatiť navrhovateľovi peňažnú istinu vo výške 26.515,- Eur s prísl. a priznal mu náhradu trov súdneho konania. Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ ako predávajúci dodával talianskym subjektom ako kupujúcim tovar - palivové drevo, ktorý navrhovateľ aj doručil talianskym subjektom, za čo bol navrhovateľ oprávnený fakturovať dohodnutú kúpnu cenu, títo nikdy nereklamovali riadne a včasné dodanie tovaru. Odporkyňa bola vo vzťahu k navrhovateľovi sprostredkovateľom podľa ústnej zmluvy uzavretej podľa ust. § 642 Obchodného zákonníka, kde za sprostredkovanie jednotlivých dodávok tovaru jej patrila dohodnutá provízia 70,- Eur, ktoré si aj voči navrhovateľovi fakturovala. Jednotlivý taliansky subjekt vyplácal fakturovanú sumu v hotovosti priamo vodičovi vozidla. Vodič následne celú fakturovanú sumu jednotlivej dodávky tovaru odovzdal špedičnej firme, ktorá stiahla z fakturovanej sumy svoju odplatu za špedíciu - prepravu - a zvyšnú časť poukazovala odporkyni, ktorá si bola oprávnená ponechať len 70,- Eur za jednotlivú dodávku. Odporkyňa si však neoprávnene podľa názoru navrhovateľa ponechávala ďalšie sumy, ktorej úhrady sa navrhovateľ domáha v tomto konaní. Odporkyňa žiadala návrh navrhovateľa vo veci samej zamietnuť ako neodôvodnený. Dňa 06. 07. 2012 doručil navrhovateľ súdu prvého stupňa návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil odporkyni povinnosť, aby až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej nenakladala s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. 616 vedeného správou katastra Pezinok. Súd prvého stupňa návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, nakoľko nemal za osvedčený nárok navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy, keď prevzatie sumy odporkyne od prepravcu pre navrhovateľa nie je ničím osvedčené. Ďalej súd prvého stupňa v odôvodnení uviedol, že navrhovateľ odôvodnil potrebu dočasnej úpravy zmarením uspokojenia nároku navrhovateľa pri výkone súdneho rozhodnutia, keď odporkyňa by mohla scudzovať nehnuteľný majetok, resp. ho mohla zaťažovať vecnými právami. Súd prvého stupňa uviedol, že nie každé scudzovanie nehnuteľných, ako aj hnuteľných vecí smeruje zníženiu hodnoty majetku, keď scudzením veci dochádza len k transformácii majetkového kusu na iný majetkový kus, resp. na peniaze. Navrhovateľ neosvedčil, že odporkyňa má vôľu nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami a už vôbec nie, že by takým nakladaním s nehnuteľnosťami bola znižovaná hodnota majetku. Navrhovaný zásah do práv odporkyne je teda vzhľadom na vymedzenie dôvodov tohto zásahu v návrhu neprimeraným zásahom do vlastníckeho práva chráneného Ústavou SR. Súd preto návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, keď navrhovateľ neosvedčil svoj nárok a nepreukázal ani také konanie odporkyne, ktoré smeruje k zmenšovaniu majetku. Súd prvého stupňa rozsah navrhovaného predbežného opatrenia spočívajúceho aj v zákaze prenajatia predmetných nehnuteľností považoval aj za neprimerané oprávnenému záujmu účastníka konania, keď týmto spôsobom by sa práve mohlo realizovať jedno z vlastníckych oprávnení smerujúcich k uspokojeniu veriteľov odporcu ako prenajímateľa, keď za právneho a osvedčeného skutkového stavu by disponovaním s užívacím právom k predmetným nehnuteľnostiam odporkyňou, bez vecno - právnych následkov, nedošlo k zmareniu prípadného uspokojenia navrhovateľa ako veriteľa. Vzhľadom na zistený skutkový a právny stav súd prvého stupňa rozhodol tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. O trovách konania uviedol, že o týchto rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej podľa ust. § 145 O.s.p. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý s rozhodnutím súdu prvého stupňa nesúhlasil a navrhol uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť V odôvodnení uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa trpí vadou nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia, ktoré postráda náležitosti ustanovené v § 157 ods. 2 O.s.p. Súd prvého stupňa sa napríklad nevysporiadal s dôkazom, a to s výpoveďou odporkyne v trestnom konaní pod č. k. ČVS: ORP-287/OEK-PK 2011 na OR PZ Pezinok. Ďalej navrhovateľ nesúhlasí s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorý okrem iného zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu, že nemal nárok navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy za osvedčený, keď prevzatie sumy odporkyňou od prepravcu pre navrhovateľa nie je ničím preukázané. Súd prvého stupňa vo veci vydal platobný rozkaz a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa považuje je teda v rozpore s dovtedajším postojom a hodnotením súdu vo veci. Navrhovateľ trval na tom, že z listinných dôkazov je jednoznačne preukázaná danosť práva. Poukázal na to, že z dostupných dokladov je zrejmé, že odporkyňa vlastí v celosti len jednu nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX, kat. úz. V. v celej SR, Ďalej z verejne dostupných zdrojov nie je zrejmé, či odporkyňa vlastní nejaké finančné prostriedky resp., či je vlastníčkou hodnotnej hnuteľnej veci. Z vyššie uvedených dôvodov preto existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, že odporkyňa by prípadným scudzením tejto nehnuteľnosti v prospech tretej osoby mohla spôsobiť, že by bol ohrozený resp. zabránený výkon rozhodnutia súdu v prípade, ak súd vyhovie žalobnému návrhu navrhovateľa na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom. Existencia odôvodnenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy je daná o to viac, že odporkyňa sa v trestnom konaní vedenom na OR PZ Pezinok vyjadrila, že nemá žiaden majetok okrem nehnuteľnosti s ťarchami zapísaný na LV č. XXX pre kat. územie V. a ojazdeného auta na uspokojovanie nároku navrhovateľ na vydanie bezdôvodného obohatenia, čo vytvára odôvodnenú obavu, že odporkyňa môže scudziť predmetnú nehnuteľnosť tretej osobe, za účelom vyhnutia sa uspokojeniu veriteľa. Navyše uvedený jediný majetok, nehnuteľnosť, je zaťažený záložným právom peňažného ústavu, čo vytvára dôvodné podozrenie, že odporkyňa nevydaním bezdôvodného obohatenia vo výške istiny 26.515,- Eur s prísl. navrhovateľovi si riešila svoju zlú finančnú situáciu, čo zakladá ďalší dôvod preukazujúci, že danosť práva navrhovateľa voči odporkyni na zaplatenie žalovanej istiny je osvedčená. Ďalej uviedol, že preukázal dôvodnosť podaného návrhu tým, že nehnuteľnosť, ktorej zákazu nakladania sa navrhovateľ domáha, je od roku 2012 v časti C zaťažená ťarchou, a to exekučným príkazom na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva pod č. k. EX 177/2012 zo dňa 11. 06. 2012 v prospech oprávneného - Sociálna poisťovňa, čo potvrdzuje skutočnosť, že odporkyňa je zjavne nemajetná. Táto skutočnosť vytvára reálny predpoklad, že odporkyňa by mohla scudziť predmetné nehnuteľnosti za účelom zmarenia uspokojenia navrhovateľa vo výške žalovanej istiny s príslušenstvom. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie navrhovateľa v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver. Odvolací súd poukazuje súčasne na ust. § 219 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie vecnej správnosti odvolací súd uvádza nasledovné: Navrhovateľ odôvodnil svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia tým, že má nárok vo veci samej za dostatočne preukázaný a odôvodnený. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy vidí v tom, že odporkyňa, ako i sama uviedla pred orgánmi činnými v trestnom konaní, okrem horeuvedenej nehnuteľnosti nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, ani hnuteľný majetok vyššej hodnoty, preto je reálna obava z prípadného budúceho výkonu rozhodnutia ohrozená. Ďalším dôvodom, ktorý uviedol navrhovateľ v návrhu, je tá skutočnosť, že odporkyňa vzhľadom k tomu, že nevlastní žiaden majetok by mohla tento previesť na tretie osoby, čím by reálne zmarila budúci výkon rozhodnutia v prípade úspechu navrhovateľa v tomto konaní. K námietkam navrhovateľa v podanom odvolaní odvolací súd uvádza, že pokiaľ súd prvého stupňa v konaní vo veci samej vydal platobný rozkaz, samotná táto skutočnosť ešte neodôvodňuje fakt, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Inštitút platobného rozkazu, ktorý umožňuje súdu v skrátenom konaní vydať rozhodnutie umožňuje urýchlené skončenie veci v prípade, že odporca s návrhom špecifikovaným v návrhu na začatie konania súhlasí a nepodá proti nemu odpor, pokiaľ však nesúhlasí s podaným návrhom, podá odpor a súd prvého stupňa prejedná vec a vykoná i dokazovanie vo veci samej. Z čoho teda vyplýva, že i takýto návrh, kde súd v predchádzajúcom procesnom postupe vydal platobný rozkaz, ešte neznamená, že vydaním tohto má nárok navrhovateľa za preukázaný a oprávnený. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že odporkyňa je nemajetná, vlastní len jedinú nehnuteľnosť, ktorá je zaťažená odvolací súd uvádza, že už samotný fakt, že uvedená nehnuteľnosť je zaťažená exekučným príkazom zamedzuje odporkyni nakladaním s predmetnou nehnuteľnosťou a teda samotnú argumentáciu navrhovateľa vyhodnotil odvolací súd za irelevantnú. Navrhovateľ založil dôvodnosť svojho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia len na nedostatočnej a nepostačujúcej domnienke o prípadnom budúcom konaní odporkyne prevodom alebo zaťažením predmetnej nehnuteľnosti bez toho, aby osvedčil, že konanie odporkyne smeruje k ohrozeniu jeho práv. Odvolací súd má za to, že len samotná domnienka, že potreba dočasnej úpravy pomery účastníkov môže byť daná, neodôvodňuje ešte potrebu nariadenia predbežného opatrenia, pretože až ohrozenie právnych pomerov medzi účastníkmi umožňuje súdu pred rozhodnutím vo veci samej nariadiť predbežné opatrenie. Toto ohrozenie však musí byť konkrétne a musí byť oprávneným účastníkom osvedčené a podložené aj ďalšími skutočnosťami tak, aby potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania bola nepochybná. V tejto súvislosti je potrebné súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, že nariadením predbežného opatrenia by došlo k neoprávnenému zásahu do vlastníckych práv odporkyne. Na záver je potrebné uviesť i tú skutočnosť, že existencia samotného dlhu ešte neodôvodňuje možnosť súdu nariadiť predbežné opatrenie v požadovanom znení petitu návrhu. Inštitút predbežného opatrenia je mimoriadnym prostriedkom ochrany práv účastníkov konania, ktoré je možné nariadiť len za splnenia prísne formálnych podmienok upravených zákonom a vzhľadom k tomu, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa vykonáva dokazovanie len na základe predložených listinných dôkazov a skutočností uvádzaných účastníkmi (vzhľadom k tomu, že dokazovanie vo veci samej nie je možné vykonať pri rozhodnutí o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia) musia byť skutočnosti, uvádzané v návrhu účastníka dostatočne a kvalifikovane preukázané, čo sa v tomto prípade nestalo. Z týchto dôvodov sa preto odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktoré považuje za vecne správne a preto v súlade s ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v konečnom rozhodnutí. Toto uznesenie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.