Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/426/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712203689 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1712203689.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti súdu o maloletú P. Z., narodenú XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, so sídlom Kysucká 14, Senec, dieťa rodičov: A. Z., bytom G. XX, O., zast. JUDr. Evou Hladkou, advokátkou, so sídlom AK Bratislava, Röntgenová 8, a H.. X. Z., bytom W. X, O., zast. JUDr. Mariánom Valkom, so sídlom AK Valko Marián & partners, s.r.o., Porubského 2, Bratislava, o návrhu matky na vydanie predbežného, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok, zo dňa 19.07.2012, č.k. 11P 53/2012-340, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 19.07.2012, č.k. 11P 53/2012-340 sa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Pezinok uznesením zo dňa 19.07.2012, č.k. 11P 53/2012-340, zamietol návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia dočasným zákazom styku otca s maloletou, keď z obsahu návrhu, ako aj listinných dôkazov založených v spise v prebiehajúcom konaní o návrhoch rodičov nevyplynuli žiadne skutočnosti, preukazujúce že by dieťaťu hrozilo konkrétne ohrozenie jeho zdravého vývoja, výchovy alebo výživy. Vychádzajúc zo skutočnosti, že na pojednávaní dňa 30.05.2012 bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológie detí a dospelých bol toho názoru, že až na základe podaného znaleckého posudku bude môcť objektívne a zodpovedne rozhodnúť vo veci samej. K takémuto záveru podľa názoru súdu jednoznačne dospela aj psychologička Q.. U. Z. v jej správe z psychologického sedenia s maloletou zo dňa 24.05.2012, nepriamo na citovanú psychologičku nadväzuje aj správa z psychologického vyšetrenia vypracovaná a podaná psychologičkou a psychoterapeutkou Q.. A. Q. z 24.05.2012. Pri rozhodovaní súd v neposlednom rade rešpektoval aj vyjadrenie maloletej vo vzťahu k ponechaniu stretávania sa s otcom v takých istých časových intervaloch, ako boli naposledy určené rozhodnutím súdu. Obom rodičom dal do pozornosti, že je bezpodmienečne nevyhnutné zlepšiť ich vzájomnú komunikáciu, odosobnenú od akýchkoľvek vzájomných negatívnych postojov, pretože v opačnom prípade u maloletého dieťaťa môže dôjsť ku konaniu, ktoré môže byť zavŕšené nenapraviteľným následkom, jej psychickým zrútením sa, alebo sebapoškodením vyústeným do tragického konca. Vec právne posúdil podľa § 74 ods. 1, § 75 ods. 1, 6, 8, v spojení s § 102 ods. 1 O.s.p.. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie matka maloletej, ktorá navrhla uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a rozhodnúť v zmysle podaného návrhu, t.j. predbežne zakázať otcovi stretávať sa s maloletou, a to do právoplatného rozhodnutia v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Nesúhlasila s názorom súdu prvého stupňa, ktorý svoje zamietavé rozhodnutie oprel o konštatovanie, že až na základe znaleckého posudku bude môcť objektívne rozhodnúť, keďže vec neposúdil v zmysle potreby predbežného zásahu súdu do právnych vzťahov medzi maloletou a jej otcom vzhľadom na závažné skutočnosti osvedčené v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. V tejto súvislosti poukázala na to, že predmetom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nebolo posúdenie prípadu „ vo veci samej “, ale posúdenie potreby predbežnej ochrany práv maloletej P.. Vzhľadom na uvedené mala za to, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, naviac súd prvého stupňa svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, keďže nevysvetlil v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. akými úvahami sa riadil pri hodnotení naliehavosti potreby autoritatívne reagovať na vážne zistenia psychológov a kolíznych opatrovníkov o nevhodnom správaní sa otca voči maloletej. Takisto súdu vytkla, že nevenoval potrebnú pozornosť skutočnostiam uvádzaným priamo maloletou o neprípustnom sexuálnom správaní sa otca voči nej, hrubej komunikácii otca s maloletou vyúsťujúcim do strachu maloletej zo svojho otca. Z vlastných vyjadrení maloletej je zrejmé, že má z otca strach, nechce sa s ním stretávať viac ako doteraz, vypína si telefón, aby s ním nemusela komunikovať, ťažko znáša nadávky, vyhrážky, ešte ťažšie znáša sexuálne neprípustné prejavy otca voči nej, ktoré rovnako ako urážky a vyhrážky zo strany otca opísala aj kolíznej opatrovníčke pri vypočutí dňa 21.05.2012, následne v e-maili zo dňa 26.05.2012. Súd uvedené vážne skutočnosti tvrdené maloletou vôbec nezohľadnil, a to napriek tomu, že maloletá k napísanému e-mailu uviedla, že všetko to, čo v ňom napísala je pravdou. Súd prvého stupňa napriek tomu, že ide o závažné skutočnosti spôsobilé vážne ohroziť mravný a duševný vývoj maloletej návrh zamietol, pričom k otázke nebezpečenstva ohrozenia vývoja maloletej a potreby ochrany jej fyzickej a psychickej integrity sa uspokojil s vetou maloletej „ ja mám tatina rada, ale chcela by som, aby mi dal väčší priestor povedať čo chcem“. Uvedená veta je maloletou pritom myslená práve v kontexte správania sa otca k nej, nakoľko maloletá otca opakovane žiadala, aby sa k nej nesprával spôsobom uvedeným v jej e-maili. V prípade sexuálne nevhodného správania otca ide o konanie hraničiace so W. G., čo potvrdila aj psychologička v správe zo psychologického sedenia s maloletou zo dňa 24.05.2012. Uvedené správanie sa otca k maloletej vzbudzuje dôvodné obavy, že takéto konanie bude naďalej pokračovať, vynútené správanie a ataky otca voči maloletej budú pretrvávať, čo nemožno v žiadnom prípade definovať ako zdravé a harmonické prostredie pre fyzický a duševný vývoj maloletej. Podaním zo dňa 27.08.2012 matka založila do odvolacieho spisu fotografie zobrazujúce otca, ako v prítomnosti maloletej chodí obnažený, nevhodné bozkávanie maloletej zo strany jej otca. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec maloletej, ktorý navrhol uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Namietal dôvody ktorými matka preukazovala potrebu nariadenia predbežného opatrenia, a to väčší citový vzťah k matke, či riadna starostlivosť matky o maloletú. Pokiaľ ide o psychický stav maloletej na ktorý matka opakovane poukazovala považoval za nespochybniteľné, že na psychický stav maloletej pôsobia negatívne predovšetkým spory medzi ním a matkou maloletej, je preto zarážajúce, že matka maloletú vťahuje do týchto sporov práve podrobným informovaním o obsahu súdnych sporov a jednotlivých súdnych podaní sporových strán. Zároveň podľa názoru otca je zarážajúce, že matkou tvrdená psychická úzkosť maloletej sa vyskytuje v obdobiach, keď sa s ním stýka iba 2 dni, a to v intervale 14 dní. Znamená to, že maloletá príde k nemu v psychickom rozpoložení, na ktorý má podstatný vplyv práve matka, naopak počas trávenia dlhších časových úsekov s ním maloletá nevykazuje žiadne známky psychickej úzkosti. Pokiaľ ide o nevhodnosť jeho správania sa k maloletej opätovne poukázal na to, že maloletá je pod obrovským tlakom matky, ktorá s ním neúspešne vedie niekoľko súdnych konaní a maloletú bez zábran používa ako nástroj na dosahovanie vlastných cieľov a prostriedok pomsty proti nemu. Práve s cieľom potvrdenia, resp. vyvrátenia tvrdenia matky a ustálenia skutočného skutkového stavu vo vzťahu matka, maloletá, otec bolo v konaní nariadené vypracovanie znaleckého posudku. V tejto súvislosti podľa názoru otca je zarážajúce, že matka ešte 13.04.2012 podala spolu s ním spoločný návrh, ktorým žiadala podstatné rozšírenie jeho styku s maloletou, náhle prekvapivo na pojednávaní dňa 30.05.2012 vzala návrh na rozšírenie styku späť. Je neuveriteľné, že ešte 13.04.2012 ho považovala za osobu, s ktorou žila roky v jednej domácnosti, a teda ho dokonale pozná, za vhodnú osobu, s ktorou má maloletá tráviť viac času ako je určené rozsudkom a už 30.05.2012 ho označila za človeka, ktorý má mať s maloletou obmedzený, resp. zakázaný styk. Nedá sa ubrániť dojmu, že späťvzatie návrhu na rozšírenie jeho styku s maloletou a súčasné konanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zákazom styku sú pomstou matky voči nemu za neúspech v konaní o vyporiadaní BSM. Podaním zo dňa 20.09.2012 otec doplnil svoje vyjadrenie k odvolaniu matky reagujúc najmä na matkou založené fotografie, ktoré údajne mali potvrdzovať matkou tvrdené skutočnosti o jeho nevhodnom správaní s tým, že práve uvedené fotografie majú odôvodňovať naliehavosť predbežného riešenia jeho styku s maloletou. Uviedol, že uvedené dôkazy sú vytrhnuté z kontextu, vytvárajú o ňom klamlivý obraz, matka úmyselne neuviedla súvislosti, za ktorých boli predmetné fotografie vyhotovené. Manipulatívnosť konania matky okrem iného preukazuje skutočnosť, že predmetné dôkazy nepriložila k svojmu odvolaniu proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok. Účelovosť konania matky je o to zrejmejšia, že počas ich spolužitia nebolo spoločné kúpanie oboch rodičov - nahých, napr. v bazéne v P. K. B., či na zahraničných dovolenkách s maloletou ničím výnimočným. Je nevyhnutné zdôrazniť, že matka sa pred maloletou rovnako pohybovala nahá, nakoľko to bolo pri kúpaní v mori, či vlastnom bazéne bežné. Do predloženia uvedených fotografií matkou sa vyhýbal používaniu takýchto dôkazov, nakoľko to považoval za nedôstojné, úmyselne zavádzajúce tvrdenia matky, matkine predkladanie jeho intímnych záberov súdu, snaha matky o zamedzenie jeho styku s maloletou práve prostredníctvom takéhoto účelového konania ho však prinútila predložiť fotografie dokazujúce absurdnosť tvrdení matky a potvrdzujúce, že pohybovanie sa nahej matky v prítomnosti maloletej nebolo v žiadnom prípade nezvyčajné. Ako dôkaz založil do spisu fotografie z ich dovoleniek. Do rozhodnutia odvolacieho súdu žiadal zabezpečiť záznam zo šetrenia vykonaný v júli 2012, pracovníčkami Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Bratislava IV, nakoľko tento podľa názoru otca pomôže súdu objasniť skutočné pomery v jeho rodine a podať neskreslený obraz o skutočnom vzťahu medzi ním a maloletou. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Pezinok, ako kolízny opatrovník maloletej ponechal rozhodnutie na úvahu súdu. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. Súd prvého stupňa v prebiehajúcom konaní o návrhu otca na rozšírenie styku a návrhu matky na obmedzenie styku otca s maloletou správne po podanom návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia zákazom styku otca s maloletou zisťoval splnenie podmienok za ktorých možno nariadiť predbežné opatrenie, najmä zisťoval, či matka obsahom návrhu a listinnými dôkazmi osvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov v zmysle § 74 ods. 1 O.s.p.. So záverom ku ktorému dospel sa odvolací súd stotožnil, naviac okrem konštatovania súdu prvého stupňa, že vo veci bude možné objektívne rozhodnúť až po podaní znaleckého posudku dospel k záveru, že matka v konaní o nariadenie predbežného opatrenia nepreukázala také ohrozenie práv maloletej, ktoré by si vyžadovali okamžitý zásah súdu vo forme dočasného zákazu styku otca s maloletou. Svoj záver odvolací súd oprel o obsah spisu, v ňom založené listinné dôkazy, ktoré v súhrne tvrdenia matky o nevhodnom správaní sa otca k maloletej a možnej psychickej ujme v miere vyžadujúcej si zákaz styku otca s maloletou nepotvrdili. Podľa obsahu spisu styk otca s maloletou bol upravený rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 01.04.2010, č.k. 9C 197/2009-123, právoplatný dňa 29.11.2010, voči úprave styku matka odvolanie nepodala. Styk otca s maloletou sa pravidelne realizoval, otec dokonca dňa 29.09.2010 podal návrh na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti. To, že otec vzal návrh späť, nie je možné vyhodnotiť v neprospech otca, keďže styk otca s maloletou sa naďalej realizoval a otec návrhom z 15.12.2011 sa domáhal rozšírenia styku s maloletou. Z obsahu spisu je naďalej zrejmé, že vzťahy medzi rodičmi sú značne narušené, dôkazom tejto skutočnosti je, že aj napriek záujmu otca o čoraz širší styk s maloletou k dohode medzi rodičmi nedošlo. Napriek rozporným tvrdeniam rodičov vyplývajúcich zo spisu, ako zo strany otca, tak aj zo strany matky, ku ktorým bez vykonania náležitého dokazovania nie je možné zaujať jednoznačné stanovisko je nespornou skutočnosťou, že v prebiehajúcom konaní dňa 13.4.2012 podali obaja rodičia spoločný návrh na schválenie dohody o styku otca s maloletou podpísaný oboma rodičmi a ich právnymi zástupcami v zmysle rozšírenia styku otca s maloletou, oproti rozsudku z 01.04.2010 č.k. 9C 197/2009-123, na každý párny kalendárny týždeň od štvrtku od 15.00 hod. do nasledujúceho pondelka do 8.00 hod., dohoda obsahovala aj úpravy vianočných školských prázdnin, veľkonočných sviatkov, letných prázdnin, jarných školských prázdnin, jesenných školských prázdnin a polročných školských prázdnin. Za tejto situácie, pokiaľ matka podpísala uvedenú dohodu o styku otca s maloletou je nevieryhodné jej tvrdenie obsiahnuté v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zákazom styku otca s maloletou z 15.06.2012, keďže podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné, aby za 2 mesiace od uzavretia dohody vyvstali tak závažné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zákaz styku otca s maloletou. Naviac opätovne v rozpore s tvrdením matky o ohrození maloletej je jej návrh z 15.06.2012 na konečnú úpravu styku otca s maloletou na každú párnu sobotu od 10.00 hod. do 20.00 hod. ( súčasť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zákazom styku otca s maloletou ). Pokiaľ matka súdu prvého stupňa vytkla, že nedostatočne vyhodnotil, resp. neprihliadol na vážne zistenia psychológov a kolízneho opatrovníka vyplývajúce z ich písomných správ založených v spise, táto námietka naviac v kontexte s matkou uzavretou dohodou o rozšírení styku otca s maloletou je nedôvodná. V spise sa nachádza správa z psychologického sedenia vypracovaná Občianskym združením Pomoc ohrozeným deťom Centrum Nádej, vypracovaná Q.. U. Z., psychológom zo dňa 24.05.2012, správa z psychologického vyšetrenia maloletej vypracovaná Q.. A. Q. psychológom a psychoterapeutom z 24.05.2012 a správa Detského centra Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie vypracovaná V.. S.I., psychológom z 25.05.2012. Z uvedených dátumov je zrejmé, že ide o cielené správy k prebiehajúcemu konaniu, z týchto správ však nevyplýva, že by sa matka vzhľadom na ňou uvádzané závažné skutočnosti obrátila na uvedené inštitúcie či už so signalizáciou alebo so žiadosťou o pomoc pri riešení problému vo vzťahu otca k dcére. Naviac ani zo záverov uvedených správ nie je preukázané ohrozenie práv maloletej zo strany otca, keďže uvedené správy smerujú k potrebe zmeny postoja rodičov, k potrebe aktívnej súčinnosti rodičov, vzájomného rešpektovania a akceptácie jeden druhého v rodičovskej roly s tým, že bez zmeny postoja rodičov môže byť maloletá vystavovaná príliš veľkému tlaku a vnútornému zmätku, čo môže mať vzhľadom na jej fyzický vek ďalekosiahle negatívne následky. Dôkazom toho, že maloletá takémuto tlaku vystavovaná je, sú ňou zasielané e-maily, či už otcovi alebo kolíznemu opatrovníkovi založené v spise, najmä však e-mail z 26.05.2012 opisujúci v 34. bodoch správanie otca ešte z čias trvania manželstva rodičov, stavajúci otca do negatívneho svetla. V rozpore s uvedeným opisom, čo dáva odvolací súd do pozornosti sú na druhej strane vyjadrenia maloletej, že otca má rada a chce sa s ním stretávať. O zneistení maloletej svedčia aj jej vyjadrenia, že matku má rada, s otcom sa chce iba stretávať, smerujúce zrejme k podanému návrhu otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti. Odvolaciemu súdu sa javí ako veľmi nešťastné, že maloletá je zatiahnutá do súdnych sporov rodičov, či už v rámci vyporiadania BSM, trestného oznámenia otca na matku, či do predmetného prebiehajúceho sporu o ňu. Keďže maloletá má rada oboch rodičov, zaujatie stanoviska v tak závažných otázkach musí mať jednoznačne negatívny vplyv na jej zdravý, psychický vývoj. Z tohto pohľadu odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa apeluje na rodičov, aby prehodnotili svoje správanie, keďže ako rodičia vykonávajúci rodičovské práva pri ich nezhode majú k dosiahnutiu dohody o rozsahu styku s maloletou tak aby táto rešpektovala na jednej strane ich rodičovské práva, na druhej strane záujem maloletej možnosť využiť ( mimo dieťaťa ) v prvom rade odbornú intervenciu psychológov, či iných odborníkov z oblasti poradenstva, pomoc kolízneho opatrovníka, a pokiaľ nedospejú k dohode, podrobiť sa súdnemu rozhodnutiu vo veci samej po vykonanom dokazovaní potrebnom na objektívne rozhodnutie vo veci. Pokiaľ matka v rámci odvolacieho konania založila do spisu fotografie otca s maloletou, ktorými preukazovala neprípustné správanie sa otca k maloletej je potrebné uviesť, že tieto bez ďalšieho nemajú výpovednú hodnotu, keďže fotografie v rovnakom kontexte založil v rámci doplnenia svojho vyjadrenia do spisu aj otec. Pokiaľ otec žiadal v rámci odvolacieho konania zadovážiť správu zo šetrenia pomerov v jeho domácnosti z júla 2012 ( v čase keď mal maloletú vo svojej starostlivosti ) vypracovanú pracovníčkami Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava IV, táto správa napriek žiadosti odvolacieho súdu mu nebola zaslaná. Napriek absencii uvedenej správy odvolací súd dospel k záveru, že matka nepreukázala v danom štádiu konania také ohrozenie práv maloletej, ktoré by odôvodňovali postup súdu v zmysle § 74 ods. 1 O.s.p., a keďže skutočnosti tvrdené matkou nie je možné vyvodiť ani z doposiaľ založených dokladov nachádzajúcich sa v spise, súd prvého stupňa správne postupoval, keď návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zákazom styku otca s maloletou zamietol. Uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.