Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/33/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712206430 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1712206430.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého C. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v D., G. X, D., dieťa rodičov: matka - R.. N. V., rodená A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z.. X. G. Č.. X, E. C., a otec - B.. G. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z.. X. G. Č.. X, E. C., v zastúpení advokátkou Mgr. Zuzanou Neuschlovou, so sídlom AK Neuschlová s.r.o., Dostojevského rad 5, Bratislava, o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní otca maloletého proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok, č.k. 9P 76/2012-49 zo dňa 15.05.2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 15.05.2012 nariadil predbežné opatrenie, ktorým dočasne upravil vzťahy medzi rodičmi maloletého C., tým, že nariadil predbežné opatrenie, na základe ktorého sa otec bude s maloletým stretávať každý párny týždeň kalendárneho roka v čase od piatka od 16,00 hod. do nedele do 19,00 hod., každý nepárny týždeň v kalendárnom roku vo štvrtok od 16,00 hod. do 19,00 hod. a v piatok od 16,00 hod. do 19,00 hod. a počas letných prázdnin v školskom roku 2011/2012 od 31.07.2012 od 19,00 hod. do 01.09.2012 do 19,00 hod. s tým, že matka je povinná maloletého na styk riadne pripraviť a odovzdať otcovi v mieste bydliska matky a otec je povinný maloletého na uvedenom mieste a v uvedenom čase matke vrátiť. Súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd zveril maloletého do striedavej osobnej starostlivosti zamietol. Rozhodol tiež o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa rozhodol na základe návrhu otca maloletého, ktorým žiadal, aby súd upravil styk tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého uznesenia z dôvodu, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti a matka podala návrh na rozvod manželstva. Otec tvrdil, že matka mu bezdôvodne obmedzuje styk s maloletým a neprimerane zasahuje do výchovy maloletého rodina matky, ktorá maloletého obmedzuje a vedie k sociálnej izolácii. Maloletý je pod vplyvom svojej matky, ktorá mu dňa 01.12.2011 tlmočila podmienky ohľadom výšky výživného a styku s maloletým. Takéto bezdôvodné obmedzovanie otca v kontakte s maloletým pokračuje aj naďalej, čím dochádza k obmedzeniu jeho rodičovských práv a tiež matka odmieta umožňovať kontakt s rodičmi otca a jeho sestrou a to aj napriek tomu, že maloletý má k nim výborný vzťah. V návrhu poukázal na to, že jednou z dôležitých úloh rodiča, v ktorého starostlivosti sa dieťa nachádza, je smerovanie dieťaťa k správnemu vzťahu k druhému rodičovi a vytváranie priaznivých podmienok pre styk tohto rodiča s dieťaťom. Bezdôvodné obmedzovanie otca v kontakte s maloletým tak, ako to v súčasnosti realizuje matka, podľa názoru otca spôsobuje stav, že maloletému hrozí ujma vo vzťahu k zdravému fyzickému, aj psychickému vývoju, keďže takýmto konaním matky môže dôjsť k deformácii vzťahov medzi otcom a maloletým a to až do takej miery, že sa môžu vzájomne odcudziť. Podľa názoru otca je nepochybné, že maloletý potrebuje vo svojom živote matku aj otca. Otec tvrdil, že za danej situácie je preukázané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá vzniká nestálosťou matky v jej zámeroch a umožňovaní otcovi sa podieľať rovnocenným spôsobom na starostlivosti o maloletého a umožňovanie jeho kontaktu s maloletým. Takéto správanie matky zakladá odôvodnené obavy otca, či maloletému umožní počas letných prázdnin pobyt pri mori v dňoch od 14.08.2012 do 28.08.2012, i keď matka s touto dovolenkou súhlasila, pričom pre maloletého takýto naplánovaný pobyt pri mori bude mať jednoznačne pozitívny vplyv na zlepšenie jeho imunitného systému. Na základe skutočností vyplývajúcich z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súd mal preukázané, že návrh je dôvodný a preto návrhu vyhovel s tým, že rodičia majú právo sa spolupodieľať na výchove maloletého tak, aby nebolo ohrozené jeho zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývoj a v rovnakej miere a v rovnakej intenzite má právo sa na výchove maloletého podieľať aj otec. Rovnako dieťa má právo na starostlivosť obidvoch rodičov, preto nie je správne, keď matka bráni otcovi v styku s maloletým, keď uvedené správanie matky negatívne vplýva na výchovu maloletého. Súd zamietol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd zveril maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, vzhľadom k tomu, že na Okresnom súde Pezinok je vedené konanie o rozvod manželstva rodičov maloletého pod sp.zn. 11P 56/2012 a je určený termín pojednávania na deň 11.06.2012. V tomto konaní súd rozhodne zároveň o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode a vo veci rozhodne na základe vykonaného dokazovania, preto nebol dôvodný návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým má súd predbežným opatrením rozhodnúť o starostlivosti o maloletého, zverením do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Proti uzneseniu podala odvolanie matka maloletého, ktorá žiadala napadnuté uznesenie zmeniť a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť. V odvolaní uviedla, že výrok napadnutého uznesenia je bez predchádzajúceho odborného stanoviska referátu poradensko-psychologických služieb, odboru sociálnych vecí a rodiny úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a odborného vyjadrenia detského psychológa nesprávny. Matka uviedla, že v konaní o rozvod manželstva, ktoré je vedené pod sp. zn. 11P 56/2012 na Okresnom súde Pezinok, preukázala, že otec maloletého začal po podaní návrhu na rozvod manželstva vyvíjať na matku, aj na maloletého C. neúnosný psychický tlak sprevádzaný incidentmi pri styku s maloletým za účasti policajných hliadok, pričom urážkami a osočovaním matky zjavne nešetril. Takéto správanie otca je neospravedlniteľné, najmä za situácie, že spoločnú domácnosť sa rozhodol opustiť otec. Styk otca s poukazom na odborný záver detského klinického psychológa D.. L. N. je v najlepšom záujme maloletého potrebné realizovať tak, aby stretávanie s otcom prebiehalo výlučne v prítomnosti matky a po odznení príznakov sa bude možné vrátiť k stretávaniu s otcom osamote. Matka poukázala na to, že rešpektuje právo otca na výchovu dieťaťa, stretávaniu nebráni, vždy vyhovie súčasnému prianiu maloletého, na stretnutie s otcom za jej účasti, aj bez jej prítomnosti, ale v prípade prosby maloletého, aj odložením stretnutia na iný termín. Pretože D.. N., klinická detská psychologička, v ktorej ambulantnej starostlivosti sa maloletý nachádza, do dnešného dňa nezmenila svoj odborný záver o súčasných panických strachových reakciách maloletého. Matka je toho názoru, že tento nepriaznivý stav stále u maloletého pretrváva, preto nariadenie úpravy styku v tomto citlivom období nie je v záujme maloletého. V súčasnej dobe je nevyhnutné rešpektovať súčasný emociálny stav dieťaťa oveľa dôkladnejšie v súlade s odborným záverom, ktorý určí najvhodnejší spôsob a rozsah úpravy styku. Z uvedených dôvodov žiadala návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre zmenu napadnutého uznesenia. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Je však nutné, aby bolo osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi, najmä aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Podľa čl. 9 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, iba že príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom konaní určia, že také oddelenie je potrebné v záujme dieťaťa. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy SR starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov. Deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Treba zdôrazniť, že rodič má právo sa s dieťaťom stýkať. Účelom predbežného opatrenia v konaní o výchove maloletého dieťaťa je dočasná úprava pomerov účastníkov konania, resp. ochrana potenciálneho výkonu rozhodnutia, ktorý by mohol byť ohrozený. Toto opatrenie má mať výnimočný charakter, v prípade rozhodnutí o výchove maloletých detí má svojim spôsobom smerovať k ich prežitiu. Z tohto hľadiska právna úprava zodpovedá Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý zaraďuje právo na prežitie medzi právami dieťaťa na popredné miesto. Predbežným opatrením môže súd z hľadiska riadnej výchovy dieťaťa nariadiť povinnosť odovzdať dieťa do starostlivosti druhého rodiča alebo do starostlivosti toho, koho označí súd podľa § 76 ods. 1 písm. b) O.s.p.. Ďalej môže súd dočasne zveriť dieťa do starostlivosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ak sa dieťa ocitlo bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie alebo priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený podľa § 75a ods. 1 O.s.p. a tiež je možné uložiť inú povinnosť, keďže výpočet výrokov podľa § 76 ods. 1 O.s.p. je len príkladný. Treba však poukázať na to, že výrokom predbežného opatrenia by sa nemalo priznávať právo, ale iba ukladať povinnosť. Súd nemôže predbežným opatrením rozhodnúť o zverení dieťaťa na čas do skončenia konania do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, ale musí rozhodnúť o tom, že je jeden z rodičov povinný odovzdať dieťa druhému rodičovi, čím dochádza prakticky k rozhodnutiu o tom, komu bude dieťa na čas do skončenia konania zverené. V danej veci otec maloletého žiadal, aby súd nariadil predbežné opatrenie a upravil práva a povinnosti rodičov k maloletému tak, že otec sa bude s maloletým stretávať každý párny týždeň v kalendárnom roku v čase od piatka od 16,00 hod. do nedele do 19,00 hod., každý nepárny týždeň v kalendárnom roku vo štvrtok v čase od 16,00 hod. do 19,00 hod. a v piatok v čase od 16,00 hod. do 19,00 hod. a počas letných prázdnin v školskom roku 2011/2012 od 31.07.2012 od 19,00 hod. do 01.09.2012 do 19,00 hod.. Otec tvrdil, že matka mu neumožňuje styk s maloletým, obmedzuje jeho rodičovské práva a tiež neumožňuje kontakt s rodičmi otca a so sestrou otca, i keď má maloletý k týmto rodinným príslušníkom výborný vzťah, čím dochádza k vzájomnému odcudzeniu, čo nie je v záujme maloletého pretože ako otec má právo sa spolupodieľať na výchove maloletého, čo mu matka neumožňuje a tým ohrozuje zdravý vývoj maloletého a citový vzťah k otcovi, pričom predbežné opatrenie v uvedenom čase žiadal aj z dôvodu, že má obavu, že matka mu neumožní počas letných prázdnin ísť s maloletým na dovolenku k moru v dňoch 14.08.2002 do 28.08.2012. Matka namietala nesprávnosť výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa bez predchádzajúceho odborného stanoviska referátu poradensko - psychologických služieb odboru sociálnych vecí a rodiny, úradu práce sociálnych vecí a rodiny, prípadne odborného vyjadrenia detského psychológa. V odvolaní matka namietala rozhodnutie súdu s tým, že s poukazom na odborný záver detského klinického psychológa je styk otca s maloletým v najlepšom záujme maloletého potrebné realizovať tak, aby stretávanie s otcom prebiehalo výlučne v prítomnosti matky a zdôraznila, že detský psychológ doteraz nezmenil svoj odborný záver a preto nariadenie úpravy styku nie je v záujme maloletého. Európsky súd pre ľudské práva vo svojich rozhodnutiach konštatoval, že právo styku a zásady jeho správneho výkonu je potrebné realizovať v súlade so záujmom dieťaťa, ktorým je, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a tiež, že dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že je potrebné upraviť práva a povinnosti rodičov maloletého a určiť spôsob realizovania styku otca s maloletým, keď matka neumožňuje otcovi stretávať sa s maloletým a tým neumožňuje výkon jeho rodičovských práv. Skutočnosť, že matka bráni otcovi v stretávaní s maloletým vyplýva aj z podaného odvolania, keď matka žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a návrh zamietol. Vzhľadom na uvedené boli preto splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, ktorým súd upravil styk otca s maloletým do času, než súd vo veci rozhodne. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom matky maloletého v podanom odvolaní, že nie je možné upraviť styk otca s maloletým a že pokiaľ detská psychologička, v ktorej ambulantnej starostlivosti sa maloletý nachádza, do dnešného dňa nezmenila svoj odborný záver, nariadenie úpravy styku nie je v záujme maloletého dieťaťa. Tento názor matky maloletého nie je správny a v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona o rodine. V danej veci súd nenariadil znalecké dokazovanie, pretože ide o procesné rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia, ktoré má dočasný charakter a dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva v rozsahu tak, ako vo veci samej. Matka predložila psychologické vyšetrenie maloletého zo dňa 05.04.2012. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že ani výsledky znaleckého dokazovania ustanoveným znalcom v konaní vo veci samej, nie sú pre súd pri rozhodovaní záväzné v tom zmysle, že by bol povinný závery znalca bez ďalšieho rešpektovať. Znalecké dokazovanie sa vyhodnocuje ako každý ďalší dôkaz jednotlivo a tiež vo vzájomnej súvislosti s ďalšími dôkazmi. Súd by sa nemal uspokojiť len s písomne vypracovaným posudkom a záverom znalca, ale by mal znalca predvolať, dať mu možnosť obhájiť výsledky znaleckého skúmania za prítomnosti účastníkov a teda vykonať dokazovanie vo veci. V danom prípade ide o rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia a preto dokazovanie v tomto rozsahu nie je možné vykonať, pričom je potrebné vychádzať z toho, že súd nie je viazaný a obmedzený v rozhodnutí o predloženom návrhu psychologickým vyšetrením detského klinického psychológa bez ďalšieho a preto nie je možné ustáliť, že návrh nie je dôvodný a nie je v záujme maloletého, len na základe uvedeného. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa sú rozhodujúce kritériá podľa § 25 Zákona o rodine. Podľa § 25 ods. 4 zák. o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa ods. 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Rozhodnutie vo veci samej o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností, najmä sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa, nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Je na ňom, aby využíval aspoň obmedzené možnosti na to, aby aj pri nedostatku príležitostí na sústavné výchovné pôsobenie mal na výchovu dieťaťa vplyv. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi. Podľa čl. 9 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, ibaže príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom konaní určia, že také oddelenie je potrebné v záujme dieťaťa. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy SR starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov. Deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť a treba zdôrazniť, že rodič má právo sa s dieťaťom stýkať. Ak by styk s rodičom negatívne vplýval na záujmy dieťaťa, alebo by tu existovala odôvodnená obava z tohto negatívneho vplyvu, súd po tomto zistení obligatórne styk maloletého dieťaťa s rodičom obmedzí, alebo ho aj zakáže. V ust. § 25 ods. 4 Zákon o rodine upravuje osobitný druh zmeny pomerov spočívajúci v skutočnosti, že jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený v § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine. V takomto prípade súd môže aj bez návrhu zmeniť nielen rozhodnutie alebo dohodu o úprave styku, ale aj rozhodnutie o osobnej starostlivosti. V týchto prípadoch je povinnosťou súdu, aby najskôr podrobným spôsobom skúmal motívy rodiča, ktorý vychováva dieťa a má ho v osobnej starostlivosti, ktoré ho vedú k neumožňovaniu styku druhému rodičovi s maloletým dieťaťom. Ak je konanie rodiča, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, v rozpore so záujmom dieťaťa (a tak je to aj vtedy, ak je toto konanie len prejavom svojvôle a prehliadania významu spoluúčasti druhého rodiča na výchove dieťaťa), súd vždy zváži, či nie sú splnené podmienky na prípadnú zmenu výchovného prostredia maloletého dieťaťa a rozhodnutia o osobnej starostlivosti. Nie je významné, že bezdôvodné bránenie maloletému dieťaťu v styku s rodičom, ktorému nebolo zverené do osobnej starostlivosti, sa pokladá za výrazný nedostatok vo výchove maloletého dieťaťa, ktorým môže ohroziť vývoj osobnosti dieťaťa v citovej a charakterovej oblasti. Súd pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti by mal okrem iného prihliadať aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove dieťaťa s druhým rodičom. Súd teda musí zisťovať, ktorý z rodičov poskytuje alebo je predpoklad, že bude poskytovať druhému rodičovi väčší priestor na výchovu dieťaťa. Ako vyplýva i z judikatúry súdov záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom. V danej veci odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že je v záujme maloletého, aby bol uskutočňovaný styk s otcom v rozsahu ako určil súd prvého stupňa. V danej veci otec maloletého preukázal, že je potrebné dočasne upraviť pomery rodičov a upraviť styk otca s maloletým, keď matka otcovi neumožňuje stretávanie s maloletým. Pokiaľ matka bude naďalej brániť otcovi v styku s maloletým môže otec žiadať, aby súd zmenil výchovné prostredie maloletého a uložiť matke povinnosť odovzdať dieťa do starostlivosti otca v zmysle § 76 ods. 1 písm. b) O.s.p. na čas do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, keď takéto konanie je vedené na Okresnom súde Pezinok a v konaní o rozvod manželstva bude súd skúmať, ktorý z rodičov má lepšie predpoklady na zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti. Vzhľadom na vyjadrenie maloletého nie je dôvod na uskutočnenie styku otca s maloletým za prítomnosti matky, tak ako žiadala v podanom odvolaní a odvolací súd tiež nezistil dôvod pre zmenu napadnutého uznesenia, keď zistil, že styk upravený predbežným opatrením je v záujme maloletého dieťaťa. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.