Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/483/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712212105 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1712212105.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci starostlivosti súdu maloleté dieťa: R. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, I. U. R., v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, Kysucká 14, dieťa rodičov: matka - L.. J. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, I. U. R., zastúpenej: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, advokátkou so sídlom Dolná 186/4, Šamorín - Mliečno, a otec - I.. R. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.Ž. XXX, F., U.-S., Č. D., zastúpený Mgr. Dagmar Yoder, LL.M, advokátkou, Ventúrska 12, Bratislava, o návrhu otca maloletého dieťaťa na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 02.08.2012, č.k. 9P/147/2012-65, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti ( vo výroku upravujúcom styk otca s dieťaťom ) m e n í tak, že otec R. R., nar. XX.XX.XXXX je do rozhodnutia súdu vo veci samej predbežne oprávnený stretávať sa so synom R. R., nar. XX.XX.XXXX v období do 31.01.2013 každú párnu sobotu v čase od 10,00 hod. do 16,00 hod. v prítomnosti matky alebo starej matky dieťaťa zo strany matky a od 01.02.2013 každú párnu sobotu v čase od 10,00 hod. do 18,00 hod. bez prítomnosti tretích osôb s tým, že prevzatie a odovzdanie dieťaťa sa bude realizovať v mieste bydliska maloletého. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom uznesení súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, v ktorom upravil styk otca s maloletým dieťaťom tak, že otec R. R.Č., nar. XX.XX.XXXX je oprávnený stretávať sa so synom R. R., nar. XX.XX.XXXX každú párnu sobotu v čase od 10,00 hod. do 18,00 hod. do právoplatného rozhodnutia vo veci samej s tým, že prevzatie a odovzdanie dieťaťa sa bude realizovať v mieste bydliska maloletého a vo zvyšku návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Rozhodnutím ďalej zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, výrok štvrtý, zo dňa 26.04.2011, č.k. 18C/82/2010-91 a uložil otcovi dieťaťa, aby v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti predbežného opatrenia podal návrh vo veci samej, inak predbežné opatrenie zanikne. Rozhodnutie právne odôvodnil § 74 ods. 1, 2, § 75 ods. 1 O.s.p., keď mal z obsahu spisu preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 26.04.2011, č.k. 18C/82/2010 bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené, maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matke a jeho styk s otcom bol ponechaný bez obmedzenia. Súd v rozhodnutí vo vzťahu k tvrdenej a preukázanej skutočnosti, že matka v rozpore s rodičovskou dohodou schválenou rozsudkom o rozvode dlhodobo ( od septembra 2010) otcovi neumožňuje styk s dieťaťom poukázal na skutočnosť, že obom rodičom patria rovnaké práva a povinnosti voči maloletým deťom, medzi ktoré patrí i právo o deti sa osobne starať a vplývať na ich výchovu. Naopak, každé dieťa má právo mať kontakt so svojim rodičom za predpokladu, že s ním nežije v spoločnej domácnosti. Čas strávený s dieťaťom musí byť primerane rozdelený medzi oboch rodičov, pričom rodič, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti, má právo až na polovicu všetkého času stráveného s dieťaťom, pokiaľ sa rodičia nedohodnú inak, alebo súd inak nerozhodne. Prípad tzv . neobmedzeného styku otca s dieťaťom znamená , že právo na styk rodiča s dieťaťom nie je regulované súdnym rozhodnutím, nie je určené na konkrétne týždne, dni a hodiny, prípadne miesto a jeho rozsah a realizácia sa ponecháva plne na dohodu rodičov. Nevyhnutným predpokladom tzv. neobmedzeného styku je, že rodičia sa bez problémov dokážu a majú vôľu na priebehu styku, jeho periodicite a dĺžke trvania dohodnúť. Neobmedzený styk v žiadnom prípade nepredpokladá, že ten z rodičov, ktorý má dieťa zverené do osobnej starostlivosti, bude podľa ľubovôle s právom styku nakladať, klásť si podmienky, rôzne obmedzenia časové či priestorové. Pokiaľ mala matka dieťaťa výhrady k stretávaniu sa otca so synom, prípadne vedela o skutočnostiach, ktoré by styku otca s dieťaťom bránili, či odôvodňovali jeho obmedzenie, mala možnosť ich vysloviť v rozvodovom konaní. Matka dieťaťa však súhlasila so znením rodičovskej dohody, podľa ktorej sa otec dieťaťa môže stretávať so synom bez obmedzenia. Nie je preto dôvod, aby trvala na svojej osobnej účasti na stretnutí otca so synom, či na účasti starej matky alebo inej blízkej osoby. Súd prvého stupňa, vychádzajúc zo zistených okolností prípadu, v ktorom sa rodičia ( napriek v rozvodovom konaní tvrdenej vôli ) nevedia na styku otca s dieťaťom dohodnúť, mal v základe osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Konštatoval, že pokiaľ sa otec dieťaťa musí prostredníctvom právneho zástupcu domáhať oznámenia o možnosti styku s dieťaťom, pričom toto právo je následne obmedzené na 2 hodiny v nákupnom centre za prítomnosti tretej osoby, hrozí ujma, že prirodzená biologická väzba medzi otcom a dieťaťom bude vážne narušená a vzťah otec - syn sa nemá šancu prirodzene vyvíjať. Maloletý R. je vo veku, kedy dlhšie odlúčenie môže spôsobiť odcudzenie veľkého rozsahu, tým viac, že dieťa toho času vyrastá v úplnej rodine, kde sa jeho prirodzeným mužským vzorom stáva manžel jeho matky. Dieťa má právo vedieť, kto je jeho biologický otec, má právo, aby sa jeho vzťah k biologickému otcovi zdravo vyvíjal, má právo sa s ním stretávať. Tomuto právu priamo korešponduje právo styku otca s dieťaťom. Pokiaľ ide o otcom dieťaťa navrhovaný rozsah úpravy styku, tento sa vymyká zákonnému rámcu, ktorý možno pokryť predbežným opatrením. Predbežné opatrenie je rozhodnutie dočasného charakteru, ktorým sa má nastoliť predbežná a nevyhnutná úprava právnych vzťahov medzi účastníkmi konania. Úpravu styku v navrhovanom rozsahu je možné nariadiť až po dôslednejšom dokazovaní, možno i prizvaním znalca, nie však formou predbežného opatrenia. S poukazom na uvedené, rešpektujúc právo otca na styk s dieťaťom, súd prvého stupňa upravil styk otca s dieťaťom iba v nevyhnutnej miere tak, aby právo otca i dieťaťa zostali zachované a ustálené do rozhodnutia vo veci samej. Pri nariadenej úprave zobral do úvahy aj fakt, že dieťa sa toho času s otcom prakticky nestretáva a je potrebné, aby stretávanie sa otca s dieťaťom prebiehalo pozvoľna, aby si dieťa na prítomnosť otca postupne privykalo a prijalo stretávanie sa s otcom ako pravidelnú a pokiaľ možno príjemnú súčasť svojho života. Preto jeden deň každý druhý týždeň je na začiatok primeraný a postačujúci. Pokiaľ ide o predloženú správu U.. R. S., psychologičky, jej odporúčanie na stretávanie sa otca s dieťaťom vždy za prítomnosti matky alebo starej matky mal za prinajmenšom predčasné . Oslovená psychologička nevykonala žiadnu dôslednú anamnézu rodičov, dieťaťa, nevyšetrila otca či otca dieťaťa vo vzájomnej interakcii so synom a v správe iba deklarovala tvrdenia uvádzané matkou, že dieťa vyrastalo bez otca a našlo svoj mužský vzor v manželov matky. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia v časti uloženia povinnosti matke predložiť a odovzdať všetku zdravotnú dokumentáciu syna, lekárske správy pediatra, či špecializovaných lekárov súd prvého stupňa zamietol ako nedôvodný vychádzajúc z úvahy o tom, že otec dieťaťa má právo informovať sa o zdravotnom stave dieťaťa, ale dožadovať sa uvedeného formou nariadeného predbežného opatrenia, v ktorom neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy je v danej chvíli neopodstatnené. Rovnako návrh na ustanovenie revízneho lekára súdom a povinnosť matky predkladať najneskôr 6 hodín pred realizáciou práva styku lekárske potvrdenie o nespôsobilosti dieťaťa realizovať styk, je nad rámec súčasnej judikatúry a prieči sa účelu inštitútu predbežného opatrenia; návrh v týchto častiach ako nedôvodný zamietol. V rozhodnutí napokon deklaroval, že v prípade, ak otec dieťaťa nepodá v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti predbežného opatrenia návrh na začatie konania vo veci samej, predbežné opatrenie zanikne. Proti uzneseniu vo výroku, v ktorom bol predbežne upravený styk otca s maloletým podala v zákonnej lehote odvolanie matka namietajúc, že na nariadenie predbežného opatrenia neexistujú zákonom stanovené predpoklady podľa § 74 odsek 1 O.s.p., nakoľko nie je potrebné, aby boli pomery účastníkov dočasne upravené a ani nie je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. V danom prípade otec neuniesol dôkazné bremeno ohľadom osvedčenia naliehavosti dočasnej úpravy pomerov účastníkov a nebezpečenstva priamo hroziacej ujmy . Otcom popísaný skutkový stav v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa nezakladá na pravde a neosvedčuje naliehavosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov a nebezpečenstvo priamo hroziacej ujmy. Otec nejavil o mal. R. od narodenia až doposiaľ relevantný záujem, počas jej tehotnosti dokonca navrhol prerušenie tehotenstva a odsťahoval sa zo spoločnej domácnosti na P. R. Č.. Je pravdou, že styk otca s maloletým sa uskutočnil naposledy v septembri 2010, kedy naposledy vyvinula snahu a dopravila syna za otcom do Č.. Otec maloletého z vlastnej iniciatívy od jeho narodenia nenavštívil na P. ani raz. Medzi otcom a maloletým R. neexistuje žiaden citový vzťah, a to výlučne z dôvodov na strane otca, ktorý o styk so synom nejavil záujem, a to až do konania o rozvode resp. do podania návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Podanie návrhu na vydanie predbežného opatrenia vyhodnocuje nie ako prejav záujmu otca o styk so synom, ale ako reakciu na podanie návrhu o spätné priznanie výživného, ktoré voči otcovi uplatnila v konaní vedenom pred Okresným súdom Pezinok, č.k. 9P 41/11. Styku otca s maloletým nikdy nebránila, ak ho podmienila účasťou svojou alebo účasťou starej matky a ak navrhla na začiatok kratšie trvanie stretnutia na neutrálnej pôde detského ihriska v nákupnom centre, ktoré dieťa dôverne pozná, urobila tak výlučne v záujme syna v súlade so zisteniami detskej psychologičky. Od januára 2012 až do júla 2012, kedy bol podaný návrh na vydanie predbežného opatrenia otec ani raz neprejavil záujem o styk s maloletým, ani raz sa neinformoval o tom, ako sa R. má, akú škôlku navštevuje a pod.. Je pravdou, že R. svojho biologického otca nepozná, neviažu ho s ním žiadne zážitky, otec ho žiadnym spôsobom neformuje, neučil ho základným hygienickým návykom, nechodil s ním na výlety atď.. Medzi otcom a maloletým neexistuje žiadna prirodzená väzba a v citoch nemôže dôjsť k ochladnutiu, nakoľko žiaden citový vzťah medzi nimi nie je z dôvodov na strane otca. Matka navrhla, aby odvolací súd predmetné predbežné opatrenie zrušil. V doplnení odvolania matka predložila správu U.. W. Š., klinickej psychologičky a psychterapeutky súkromnej psychologickej ambulencie, J. XA, Q. zo dňa 24.8.2012 z ktorej záverov vyplýva, že v súčasnosti nie je maloletý psychicky pripravený, aby zvládal bez psychickej ujmy alebo ohrozenia psychického zdravia následky odovzdania p. R.V. každú párnu sobotu v čase od 10,00 hod. do 18,00 hod. bez prítomnosti matky, ako to určuje predbežné opatrenie. Matka poukazujúc na predloženú správu mala za to, že predmetné predbežné opatrenie je vydané v rozpore so záujmami maloletého R., nereflektuje na jeho potreby a záujem na zdravom psychickom vývoji dieťaťa. Výkon predmetného predbežného opatrenia znamená bezprostredne hroziacu psychickú ujmu resp. ohrozenie psychického zdravia maloletého. Otec vo vyjadrení sa k odvolaniu matky a jeho doplneniu uviedol, že pokiaľ by došlo k zrušeniu predbežného opatrenia, neuvidí svojho maloletého syna až do rozhodnutia vo veci samej, ktoré nemožno očakávať skôr ako za niekoľko mesiacov. Naliehavá potreba zmeny súčasných pomerov je odôvodnená bezprostredne hroziacou ujmou úplného narušenia vzťahu medzi ním a maloletým synom, ktorej naliehavosť sa prehlbuje každým jednotlivým dňom, kedy má fakticky odňatú možnosť sa stretnúť so svojim synom v dôsledku konania matky. Je pravdou, že spočiatku nesúhlasil s tehotenstvom matky, ktorá (plánovane) otehotnela bez jeho vedomia, naopak v rozpore so vzájomnou dohodou v čase, keď ešte študoval na vysokej škole a založenie rodiny v danom čase nepovažoval za zodpovedné. Práve matka porušila vzájomnú dohodu o tom, že spoločné deti už budú vychovávať v Prahe, kam sa mala za ním odsťahovať, čo však neurobila. Žiadna z uvedených skutočností však nemala a ani nemá akýkoľvek vplyv na to, čo cíti k svojmu synovi, o ktorého prejavoval a prejavuje trvalý záujem, ako vyplýva aj z doložených dôkazov. Pokiaľ ide o účelové tvrdenie matky, že medzi otcom a maloletým neexistuje žiaden citový vzťah, a preto predbežné opatrenie nie je potrebné, považoval za nehorázne a nemorálne, aby matka využívala tvrdenia o akomkoľvek prípadnom narušení emocionálneho vzťahu medzi otcom a maloletým, ktoré sama svojím konaním spôsobila, ako argument vo svoj prospech za účelom dosiahnutia zrušenia predbežného opatrenia, čo by nepochybne viedlo k ďalšiemu obmedzovaniu, resp. bráneniu v jeho styku so svojim jediným synom. Komunikácia matky prostredníctvom právnej zástupkyne začala v apríli 2011, t.j. po viac ako šiestich mesiacoch, počas ktorých s ním nekomunikovala - takýto postup považuje matka za „relevantný“ spôsob komunikácie. Pokiaľ ide o námietky matky o tom, že od januára 2012 do júla 2012 neprejavil o syna žiadny záujem je treba sa opýtať, koľkokrát ešte mal uskutočniť ďalšie pokusy o styk, keď vopred presne vedel, aká bude odpoveď a akákoľvek snaha nemá zmysel. Otec napokon uviedol, že prvý styk po nadobudnutí vykonateľnosti predbežného opatrenia sa mal uskutočniť 25.08.2012, avšak dňa 24.08.2012 mu právna zástupkyňa matky oznámila, že zdravotný stav a záujmy maloletého R. neumožňujú realizovať stretnutie v zmysle predbežného opatrenia. Kolízny opatrovník maloletého v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu matky navrhol uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť, nakoľko je v záujme maloletého, aby udržiaval pravidelné a osobné kontakty a priame styky s oboma rodičmi, a je to i v záujme jeho priaznivého psychického a sociálneho vývoja. Právna zástupkyňa matky v písomnom podaní doručenom súdu dňa 10.08.2012 oznámila stav výkonu predbežného opatrenia a dôvody, pre ktoré nedošlo k realizácii styku otca s maloletým R.. Otec v následnom písomnom podaní poukázal na to, že vypracovaniu Vyjadrenia psychologičky a psychoterapeutky U.. W. Š. nepredchádzalo akékoľvek vyšetrenie maloletého, absentuje v ňom uvedenie použitých metód, ako maloletý reagoval na jednotlivé odborné postupy a pod.. Vyjadrenie psychologičky tak zjavne vychádza len z jednostranných tvrdení matky, predbežného opatrenia a psychologickej správy L.. S.. Otec vyslovil presvedčenie, že prítomnosť matky, ktorá systematicky počas dvoch rokov vytvára prekážky realizácii akéhokoľvek jeho s maloletým, by pôsobila viac než rušivo pri obnovovaní a prehlbovaní emocionálnych väzieb so synom - uvedené platí i v prípade starej matky. Vyjadrenie psychologičky pôsobí nanajvýš účelovo a neprofesionálne a bolo predložené s jediným cieľom - na základe neprofesionálnych a ničím nepodložených záverov pokračovať v znemožňovaní akéhokoľvek jeho kontaktu so svojim synom. Napriek nariadenému predbežnému opatreniu doteraz k žiadnemu stretnutiu s maloletým nedošlo a rovnaká situácia sa bude zrejme opätovne opakovať v dôsledku krokov matky. Pred tretím termínom styku podľa predbežného opatrenia (22.09.2012), ho dňa 19.09.2012 matka informovala o operačnom zákroku maloletého - výber nosných mandlí v celkovej anestézii objednaný na deň 21.09.2012, a to bez jeho vedomia a súhlasu. Matka v písomnom podaní zo dňa 01.10.2012 uviedla, že nebráni styku maloletého R. s otcom, ktorý ani raz nevyužil svoje právo stretnúť sa so synom za podmienok, ktoré mu navrhla. Ak by otcovi maloletý R. chýbal a mal by záujem o to, aby sa podieľal na jeho výchove a stal sa súčasťou jeho života, súhlasil by s tým, aby sa postupne so synom zbližoval. Matka uviedla, že má na zreteli predovšetkým záujem dieťaťa. Vo vzťahu k vyjadreniu sa kolízneho opatrovníka poukázala na to, že nikto z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nevykonal šetrenie v rodine a nestretol sa s maloletým R.. I napriek tomu si však dovolil uviesť také jednoznačné odporúčanie ohľadom psychického a sociálneho vývoja maloletého. Záverom matka uviedla, že predbežné opatrenie prichádza do úvahy v prípadoch, ak situácia týkajúca sa maloletého je natoľko vážna, že hľadisko rýchlosti v konaní súdu prevažuje nad hľadiskom spoľahlivých zistení vykonaných súdom vo forme dokazovania. Podľa jej názoru v tomto prípade nie sú tieto podmienky vydania predbežného opatrenia splnené. Styku otca s maloletým nebráni a ňou navrhovaná. realizácia styku syna s otcom je v súlade so záujmami maloletého. Otec v písomnom podaní zo dňa 22.10.2012 oznámil nerealizovanie styku s dieťaťom podľa nariadeného predbežného opatrenia dňa 22.10.2012, kedy mu bolo oznámené, že maloletý sa v dôsledku sťahovania nachádza od 17.10.2012 u starej matky, t.j. matky odporkyne, ktorá je z dôvodu kolapsu hospitalizovaná. Keďže i napriek existencii predbežného opatrenia má v dôsledku konania matky fakticky odňatú možnosť styku so synom, rozhodol sa iniciovať konanie o výkon predbežného opatrenia, ktoré je t.č. vedené na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 22EM 6/2012. S poukazom na ust. § 26 ods. 4 Zákona o rodine upozornil odvolací súd na zmenu podstatných skutočností zakladajúcich dôvod na vydanie rozhodnutia o zmene doterajšej úpravy starostlivosti o maloletého a žiadal, aby odvolací súd zmenil uznesenie o nariadení predbežného opatrenia vo veci jeho styku s maloletým R., nar. XX.XX.XXXX vydané Okresným súdom Pezinok dňa 02.08.2012, sp. zn. 9P/147/2012 tak, že maloletého zverí do rozhodnutia vo veci samej do výlučnej starostlivosti otca a matke uloží povinnosť platiť na jeho výživu sumou XXX euro mesačne, ktorú jej uloží zasielať k rukám otca, vždy do 15-eho dňa toho-ktorého mesiaca vopred. V písomnom podaní zo dňa 24.10.2012 otec odvolaciemu súdu oznámil, že počas víkendu, kedy sa mal uskutočniť jeho styk s maloletým ( 20.10.2012) mala matka naplánovaný výlet s celou rodinou vrátane mal. R. na G. . Je zrejmé, že všetky skutočnosti uvedené v e-maile právnej zástupkyne matky zo dňa 19.10.2012 boli len účelovými zámienkami pre neuskutočnenie styku, ktorý zrejme matka nezamýšľala umožniť za akýchkoľvek okolností, keďže na čas styku vopred a úmyselne naplánovala pre maloletého iný program . Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. Inštitút predbežného opatrenia predpokladá naliehavosť úpravy pomerov medzi účastníkmi. V konaní starostlivosti o maloleté deti je preto nariadenie predbežného opatrenia namieste najmä ak je výživa dieťaťa vážne ohrozená, § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p., a ak si vyžaduje záujem dieťaťa jeho odovzdanie do starostlivosti druhému rodičovi, alebo do starostlivosti toho koho označí súd (§ 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Starostlivosť treba chápať ako procesný nástroj, pričom jeho úprava potvrdzuje provizórnosť ako pojmový znak predbežného opatrenia. Rovnaké zásady platia aj v prípade nariadenia predbežného opatrenia úpravou styku rodiča s maloletým dieťaťom, pričom treba zdôrazniť, že nariadenie takéhoto predbežného opatrenia slúži len na zabezpečenie kontaktu rodiča s maloletým dieťaťom tak, aby nedošlo k prerušenie citových väzieb medzi dieťaťom a rodičom, a aby nedošlo k vylúčeniu takéhoto rodiča z výkonu jeho rodičovských práv a povinností. V zmysle uvedeného v danej veci postupoval aj súd prvého stupňa, keď mal v prebiehajúcom konaní preukázané, že styk otca s maloletým sa nerealizuje, v dôsledku čoho na strane otca dochádza k obmedzovaniu jeho rodičovských práv a na strane dieťaťa k porušovaniu práva na oboch rodičov. So závermi súdu prvého stupňa o preukázaní nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy v časti úpravy styku uvedenými v odôvodnení rozhodnutia v časti napadnutej odvolaním sa preto odvolací súd v plnej miere stotožňuje. Tým, že pri nariaďovaní predbežného opatrenia sa dokazovanie nevykonáva je treba uviesť, že súd prvého stupňa nemal dostatok skutkových podkladov na zaujatie stanoviska k rozporným okolnostiam, konkrétne k tvrdeniu otca o bránení mu v styku s maloletým matkou a skutočnosťami vyplývajúcimi z mailovej komunikácie pripojenej k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia z ktorej vyplýva, že matka síce súhlasila so stykom otca s maloletým, avšak s výlučným určením času, rozsahu styku a spôsobu jeho realizácie, z čoho by bolo možné tiež vyvodiť, že nemá snahu o to, aby sa vzťah medzi otcom a maloletým upravil a rozvíjal. Pravdivosť skutkových okolností vyplývajúcich z doterajšieho obsahu spisu, ako aj zistenie dôvodu nerealizovania styku otca s dieťaťom podľa rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 26.04.2011, č.k. 18C/82/2010-91 bude predmetom dokazovania vo veci samej a výsledok zistení súd premietne do rozhodnutia vo veci samej. Pokiaľ však vykoná náležité dokazovanie, je aj podľa názoru odvolacieho súdu v záujme maloletého, aby súd určil rozsah jeho styku s otcom zodpovedajúcim charakteru predbežného opatrenia. Za právne irelevantné je treba v tomto smere posudzovať námietky matky súvisiace s postojom otca maloletého k jej gravidite a s jeho údajným nezáujmom o maloletého. Odvolací súd prehodnotil rozhodnutie súdu prvého stupňa len čo do rozsahu a spôsobu realizácie tohto styku, keďže zo skutkových okolností v danej veci je nesporné, že maloletý R. bol s otcom naposledy v kontakte v septembri 2010 ( vo veku takmer X,X roka ) a je zrejmé, že otca nepozná a nemá k nemu žiaden citový vzťah. V súčasnom veku X,X roka je otec pre neho zrejme cudzím človekom, s ktorým si bude musieť postupne vytvárať vzájomný vzťah, spoznávať ho a postupne si na neho navykať. Prihliadajúc na uvedené pri absolútnom zohľadnení záujmu maloletého R. pred záujmami oboch rodičov dospel odvolací súd k úvahe o tom, že styk otca s maloletým na obdobie troch mesiacov upraví na každú párnu sobotu v čase od 10,00 hod. do 16,00 hod., a to za prítomnosti matky alebo starej matky dieťaťa zo strany matky pri zohľadnení potreby toho, aby mal maloletý R. v tomto období pri sebe osobu mu blízku , pri ktorej rozumnom vedení bude pre neho postupné navykanie si na otca bezproblémové. Odvolací súd si je vedomý zo spisu vyplývajúce konfliktné vzťahy medzi rodičmi maloletého a zrejme i medzi otcom a starou matkou dieťaťa zo strany matky, avšak predpokladá, že v záujme maloletého ich títo dokážu preklenúť, dokážu sa odosobniť od vzájomných rozporov a svoje chovanie podriadia jedine záujmom maloletého R., pre ktorého by mal byť otec prirodzenou súčasťou jeho života. Po uplynutí uvedenej lehoty ponechal odvolací súd rozsah a spôsob realizácie styku otca s maloletým podľa rozhodnutia súdu prvého stupňa s tým, že trojmesačnú lehotu považuje za dostatočnú k tomu, aby si maloletý R. na otca navykol, spoznal ho a prijal ho pokiaľ možno ako príjemnú súčasť svojho života. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia keď dospel k záveru, že takto upravený styk bude v záujme maloletého a zároveň zodpovedá i charakteru predbežného opatrenia. Matke dáva do pozornosti, že v prípade rešpektovania nariadeného predbežného opatrenia a riadnej prípravy maloletého na styk s otcom, ponechania nerušeného styku otca s maloletým by sa vzťah maloletého s otcom mal vybudovať a upraviť do podoby, kedy by bol jednoznačne v záujme dieťaťa. Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že aj v prípade ak je dieťa zverené do starostlivosti matky , otcovi jeho rodičovské práva ( vrátane práva stýkať sa s dieťaťom ) zostávajú zachované . Matka ako rodič, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je povinná vychovávať dieťa v úcte k otcovi, usmerňovať ho vo vzťahu k otcovi a v rámci prípravy styku vytvárať pre dieťa optimálne podmienky na jeho realizáciu. Odvolací súd pri rozhodovaní nebral v úvahu a nezohľadnil návrh otca zo dňa 22.10.2012, v ktorom s použitím ust. § 26 ods. 4 Zákona o rodine upozornil odvolací súd na zmenu podstatných skutočností zakladajúcich dôvod na vydanie rozhodnutia o zmene doterajšej úpravy starostlivosti o maloletého a žiadal, aby odvolací súd zmenil uznesenie o nariadení predbežného opatrenia vo veci jeho styku s maloletým R., nar. XX.XX.XXXX vydané Okresným súdom Pezinok dňa 02.08.2012, sp. zn. 9P/147/2012 tak, že maloletého zverí do rozhodnutia vo veci samej do výlučnej starostlivosti otca a matke uloží povinnosť platiť na jeho výživu sumou XXX euro mesačne, ktorú jej uloží zasielať k rukám otca, vždy do 15-eho dňa toho - ktorého mesiaca vopred z dôvodu, že otcov návrh ide nad rámec charakteru predbežného opatrenia a je možné o ňom rozhodnúť iba po riadnom a starostlivom dokazovaní zameranom na zistenie skutočností podstatných pre takéto rozhodnutie. Úlohou súdu prvého stupňa bude potom v konaní o veci samej ( ktoré je povinný začať i bez návrhu otca ) ustáliť predmet konania a minimálne v otázke úpravy styku otca s dieťaťom nanovo upraviť pomery rodičov k maloletému dieťaťu. Odvolaciemu súdu nedá k prejednávanému prípadu nepoznamenať, že maloletý R. potrebuje pre svoj zdravý vývin kooperatívny vzťah medzi svojimi rodičmi. Je na jeho oboch rodičoch, aby pre neho vytvorili prostredie, v ktorom sa cíti bezpečne, s istotou sa môže vyvíjať a najmä sa od rodičov prirodzene učiť ako od dôveryhodných modelov všetkému, čo budú v živote potrebovať. Len rodičia sú zodpovední za to, aby následky ich vzájomných konfliktov neprenášali na deti a nepoužívali ich ako nástroj boja proti druhému partnerovi. Odvolací súd v tomto prípade apeluje na oboch rodičov, aby uprednostnili záujem maloletého syna nad svojimi záujmami a pokúsili sa v otázkach úpravy rodičovských práv k maloletému dospieť ( i s možnosťou využitia odbornej pomoci ) k modelu, ktorý uprednostní záujmy syna a zároveň bude rešpektovať i práva oboch rodičov, ktorí sú si v rozsahu a výkone rodičovských práv rovnocenní. O trovách predbežného opatrenia rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o veci samej ( § 145 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.