Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/436/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712212591 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1712212591.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: H.. F. V., bytom Š. XXX/X, L., zast. Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., Nám. SNP 3, Trnava, proti odporcovi: K. V., bytom, Š. XXX/X, L., o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu v Pezinku z 25. júla 2012 č.k. 8C 146/2012-43, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z m e ň u j e tak, že návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil odporcovi, aby dočasne nevstupoval do nehnuteľnosti - rodinného domu v L. na Š. N..Č.. XXX/X postavenom na pozemku parc.č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 301m2, zapísanom na LV č. XXXX katastrálneho územia L., obec L., okres R., a to až do právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Pezinok vo veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t.j. účastníkov konania a navrhovateľke uložil, aby do 30 dní odo dňa doručenia uznesenia podala žalobu vo veci samej. Z dokladov predložených navrhovateľkou mal za preukázaný právny vzťah účastníkov k predmetnej nehnuteľnosti tým, že účastníci konania boli manželmi, ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Pezinku zo dňa 19.03.2012 č.k. 6C 159/11-34 a že boli bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetného rodinného domu, ktorý nie je zapísaný v katastri nehnuteľností a ktorý užívajú na bývanie. Z uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava - okolie, Úradu justičnej a kriminálnej polície z 18.10.2009 ČVS: S.-XXXX/X-S.-L.-XXXX zistil, že podľa ustanovenia § 199 ods. 1 Trestného poriadku bol odporca obvinený pre podozrenie zo spáchania úmyselného prečinu nebezpečného vyhrážania podľa ustanovenia § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ a písm. b/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a/ Trestného zákona, za skutok opísaný v uznesení, ktorým vyvolal u navrhovateľky dôvodnú obavu o život a zdravie a z uznesenia prokurátora Okresnej prokuratúry v Pezinku zo dňa 22.10.2009 č.k. XPv XXXX/XX-X, že uvedené uznesenie vyšetrovateľa bolo zrušené ako neopodstatnené. Z rozkazu o priestupku vydanom Obvodným úradom R. 19.10.2011 pod č.k. S.-J.-XXX/XXXX-Z. zistil, že obvodný úrad rozhodol, že navrhovateľ sa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d/ priestupkového zákona tým, že 16.04.2011 v popoludňajších hodinách, po predchádzajúcej hádke, chytil navrhovateľku a vysotil ju z domu na terasu, dvere zatvoril zvnútra a pustil ju do domu až potom, čo povedala, že vec oznámila na políciu, za čo mu uložil pokutu 20,- Eur. Z uvedeného a z tvrdení navrhovateľky mal za dostatočne osvedčené, že odporca na navrhovateľku slovne i fyzicky útočí, hrubým spôsobom jej nadáva, čo má na navrhovateľku i ich maloletého syna H. negatívny dopad. Ďalej, že navrhovateľka bola od 11.06.2012 do 19.06.2012 práceneschopná, podľa jej tvrdenia, po fyzickom napadnutí odporcom. Dospel k záveru, že odporca je podozrivý z psychického násilia voči navrhovateľke i voči maloletému H., a preto v záujme ochrany ich zdravia a života upravil pomery účastníkov tak, že odporcu dočasne vylúčil z užívania predmetnej nehnuteľnosti, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu o vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie odporca, ktorý žiadal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť dôvodiac tým, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu záveru, že sú dané zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, keďže tvrdenia navrhovateľky o jeho atakoch neboli preukázané. Opísal ako sa s navrhovateľkou dohodli na uhrádzaní úveru, ktorí si zobrali na predmetný dom, nákladov na bývanie a živobytie ich synov, čoho sa pridržiavajú už takmer 4 roky. K dokladom navrhovateľky preukazujúce dlhodobé násilie uviedol, že lekárske správy z rokov 1994, 1995 a 2009 už nie sú aktuálne a preto nemôžu odôvodňovať nariadenie predbežného opatrenia, čo platí rovnako aj pre lekársku správu z 11.10.2009 a na ňu nadväzujúce rozhodnutia. Vzhľadom na prezumpcie neviny totiž nemožno podľa neho prihliadať na rozhodnutie, ktoré bolo zrušené. Doplnil, že ani konanie o priestupku, v ktorom sa prejednáva jeho konanie po odovzdaní veci na toto konanie prokurátorom, doposiaľ nie je právoplatne skončené, a teda nie je možné prihliadať na rozkaz o uložení sankcie vydaný v tomto konaní, ktorý bol súdu predložený bez vyznačenia právoplatnosti. K tvrdeniu navrhovateľky o jeho útoku dňa 10.06.2012 uviedol, že sa navrhovateľke len snažil zavrieť rukou ústa, aby už nekričala a inak sa jej nedotkol, čo potvrdil aj ich plnoletý syn U. v priloženom liste. Práceneschopnosť navrhovateľky, ktorú mal spôsobiť on spochybnil tým, že počas nej denne šoférovala, nedržiavala sa doma a domov prichádzala po polnoci. Poukázal na skutočnosti, ktoré sú podľa neho medzi účastníkmi podstatné, a to, že navrhovateľka dlhodobo, minimálne 2 roky udržiava mimomanželský vzťah so ženatým mužom a na to, že v poručenskom konaní vedenom na súde pod sp.zn. 11P 77/20011 bol maloletý syn H. zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, s čím by navrhovateľka nemohla súhlasiť, ak by bol tyranom a násilníkom. Za dôležité označil aj to, že hneď potom, ako po nariadení napadnutého predbežného opatrenia opustil spoločný rodinný dom, sa v tomto dome zdržiava priateľ navrhovateľky, ktorý tam aj prespáva. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu žiadala napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. K okolnosti, že súhlasila so striedavou starostlivosťou o maloletého syna H. uviedla, že ju k tomu viedli ekonomické dôvody, keď účastníci žili spoločne v jednom dome a odporca neprispieval deťom na stravu, a práve zverenie maloletého do striedavej starostlivosti, to malo napraviť. Poprela, že by tvrdila, že odporca maloletému synovi fyzicky ubližuje. Podľa nej mu ubližuje tým, že preferuje staršieho syna. K ďalším námietkam odporcu uviedla, že podľa nej dostatočne preukázala útoky voči nej, ktoré sa stupňujú a vyplývajú z jeho agresívnej a prchkej povahy. Poukázala na to, že odporca zasahoval do jej základných ľudských práv, pretože život a zdravie sú silnejšími právami ako realizácia vlastníckeho práva, súd nariadeným predbežným opatrením správne chráni život a zdravie jej a maloletého H. a obmedzením vlastníckeho práva odporca nezostal bez obydlia. Zdôraznila spoločenskú nebezpečnosť správania odporcu, ktoré okrem následku na fyzickom a psychickom zdraví dotknutých, spočíva v tom, že prezentuje patologické správanie k matke ako normálne, čo deti bez ďalšieho preberajú. Osobitným podaním oznámila, že dňa 17.09.2012 večer odporca vynášal so synom U. z predmetného domu hnuteľné veci, s čím prestal až po tom, čo sa na miesto dostavila hliadka polície. Odvolací súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné. Podľa ustanovenia § 74 ods. 1 O.s.p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia. Predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia je potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obava z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia musí byť v konaní o nariadenie predbežného opatrenia aspoň osvedčená. Navrhovateľka návrhom na vydanie predbežného opatrenia sledovala dočasnú úpravu pomerov s odporcom pri užívaní rodinného domu nadobudnutého počas manželstva. Nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu uvedeného v ustanovení § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p. by bolo opodstatnené, okrem iného vtedy, ak by bol odporca dôvodne podozrivý z násilia voči navrhovateľke, s ktorou v predmetnom dome bývali. Ďalším predpokladom tohto predbežného opatrenia je vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je predmetom konania vo veci samej. Preto už z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí byť zrejmé, čoho sa navrhovateľ predbežného opatrenia mieni domáhať návrhom vo veci samej. Táto náležitosť návrhu je potrebná práve pre posúdenie vzťahu navrhovaného predbežného opatrenia s konaním vo veci samej, t.j. či predbežné opatrenie má vzťah k veci samej (či je daná súvislosť a kontinuita predbežného opatrenia s predmetom konania vo veci samej) a toho, či vzťah, ktorý sa dočasne upraví predbežným opatrením, bude vyriešený rozhodnutím vo veci samej. Táto spojitosť musí byť nielen vecná, ale i bezprostredná (priama), keďže inak nemožno hovoriť o naliehavosti požadovanej dočasnej úpravy. Zákonná úprava umožňujúca nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia sledujúca efektívnu ochranu osôb, vo vzťahu ku ktorým je iná osoba dôvodne podozrivá z násilia, t.j. úprava v ustanovení § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p., má vecný súvis s hmotnoprávnou úpravou v ustanovení § 705a Obč.zák. Podľa tohto ustanovenia Obč.zák., ak sa z dôvodu fyzického násilia alebo psychického násilia, alebo hrozby takýmto násilím vo vzťahu k manželovi alebo k rozvedenému manželovi ako spoločnému užívateľovi bytu alebo k blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov alebo rozvedených manželov obmedziť užívacie právo druhého z nich, alebo ho z jeho užívania úplne vylúčiť. V predmetnej veci navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že rozhodnutím súdu došlo k rozvodu manželstva s odporcom, tým aj k zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré si doposiaľ medzi sebou nevyporiadali a tým, že odporca sa voči nej dlhodobo dopúšťa fyzického i psychického násilia, čo preukazovala dokladmi z rokov 1994, 1995, 2009 a 2011 a tvrdením o práceneschopnosti v dobe od 11.06.2012 do 20.06.2012, ktorú jej mal spôsobiť odporca. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p. do 48 hodín od doručenia návrhu (§ 75 ods. 5 O.s.p.) súd prvého stupňa nemôže vykonávať rozsiahle dokazovanie. Prostredníctvom označených dôkazov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. V predmetnej veci pri preskúmavaní napadnutého uznesenia odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v jeho odôvodnení uviedol dôvody na základe ktorých považoval návrh za dôvodný, tieto skutočnosti však nepotvrdzovali vyjadrenia synov účastníkov konania na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku 14.08.2012, 15.08.2012 a 12.09.2012 k ich dlhodobo, od roku 1994 trvajúcim vzájomným nezhodám účastníkov konania, predložené v odvolacom konaní, ktoré spochybňovali tvrdenia navrhovateľky, ktorými odôvodňovala svoj návrh, a tým aj záver súdu, že navrhovateľka dostatočne osvedčila podozrenie z násilia odporcu voči navrhovateľke a ich mladšiemu synovi. Pre rozhodnutie o odvolaní odporcu odvolací súd považoval za podstatné to, že vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva na súde vedené pod sp.zn. 5C 188/2012, s ktorým navrhovateľka zviazala svoj návrh na požadované predbežné opatrenie, priamo spolu nesúvisia. Výsledkom konania vo veci samej - v konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva - môže byť prikázanie predmetného rodinného domu do výlučného vlastníctva navrhovateľke alebo jeho prikázanie do výlučného vlastníctva odporcu, ale aj jeho prikázanie do podielového spoluvlastníctva obidvom účastníkom konania. Samotné konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva a výsledok tohto konania teda nerieši bez ďalšieho ochranu pred osobou dôvodne podozrivou z násilia. V prípade návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sledujúceho ochranu pred domácim násilím je potrebné vo veci samej domáhať sa konkrétnej ochrany pred násilím spočívajúcej v obmedzení alebo vylúčení osoby dôvodne podozrivej z násilia z užívania domu (bytu). Navrhovateľka, ktorá sa vo veci samej nedomáha vylúčenia odporcu z užívania predmetného domu teda neosvedčila naliehavú potrebu nariadiť navrhovanú dočasnú úpravy vzťahov s odporcom pri užívaní predmetného rodinného domu. Vzhľadom k tomu, že navrhované predbežné opatrenie nemá priamy vzťah ku konaniu vo veci samej a nebolo dostatočne osvedčené podozrenie z násilia odporcu voči navrhovateľke, odvolací súd v zmysle § 220 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne podľa ustanovenia § 145 O.s.p. súd pri rozhodovaní o trovách vo veci samej. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.