Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/280/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2105213202 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Škrinárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:2105213202.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Heleny Škrinárovej a sudkýň JUDr. Danice Michalkovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu: Vincent Iványi Ing. - Agrisem, Drevená 76/1, Galanta, IČO: 14 064 022, práv. zást. JUDr. Eduard Šmelko, advokát, Húščavova 1, Bratislava, proti žalovanému: ZEAINVENT a.s., Nová 18/6701, Hrnčiarovce nad Parnou, IČO: 31 412 262, práv. zást. Majerník & Miháliková, s.r.o., Panenská 23, Bratislava, o zaplatenie 31.206,93 eur (940.140,- Sk) a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, č. k. 27CbPv 3/2007-250 zo dňa 21.03.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, č. k. 27CbPv 3/2007-250 zo dňa 21.03.2011 p o t v r d z u j e . Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 1.718,53 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 31.206,93 eur s úrokom z omeškania 0,1% za každý deň omeškania od 01.02.2002 do zaplatenia, na náhradu trov konania sumu 1.560,28 eur a 4.362,06 eur. Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že žalobca sa vymáhanej istiny domáhal z titulu nevyplatených nárokov za licenčné poplatky. Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že účastníci uzavreli dňa 29.05.2000 sublicenčnú zmluvu Č.. X/XXXX - J.., podľa ktorej žalobca bol poskytovateľom licencie a žalovaný nadobúdateľ licencie s predmetom o poskytovaní nevýlučnej licencie na výrobu osív odrôd firmy HybriTech a.s. Kroměříž k obchodnému využitiu na množiteľské a bežné plochy pre rok 2000/2001. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 01.08.2000 do 30.07.2001. Žalobca vyzval žalovaného na priznanie licenčných poplatkov za obchodné využívanie odrôd pšenice ozimnej Balada, Bruta, Vlada, Boka a Brea a odrody Kamil jačmeňa ozimného. Žalovanému pod ev. č. výrobcu XXXX bolo uznané spolu v tonách množstvo osiva Balada - 474,96 tony, Brea - 1.184,8 tony a Bruta - 198,5 tony. Predmetnou zmluvou si zmluvné strany upravili podmienky obchodného využívania odrôd ozimnej pšenice, ktorú žalovaný zasial v roku 2000 a zožal a následne obchodne využil v roku 2001. Žalovaný v rozpore so zmluvou nepriznal žalobcovi poplatky v zmysle zmluvy a následne ani tieto poplatky v rozpore so zmluvou žalobcovi neodviedol. Súd zistil, že medzi účastníkmi bolo nesporné obchodné využitie osív (-jeho rozsah) v pestovateľskom roku 2000/2001 a výška súvisiacich licenčných poplatkov v sume 940.140,-Sk. Predmetom konania bolo osivo pestovateľského roku 2000/2001 čiže osivo, ktoré žalovaný zasial na jeseň 2000 a zožal a obchodne využil na jeseň v roku 2001. Ďalej bolo nesporné, že žalovaný predmetné osivo zasial počas platnosti sublicenčnej zmluvy a obchodne využil maximálne 2 mesiace po skončení výpovednej doby pôvodnej výhradnej zmluvy medzi žalobcom a vlastníkom šľachtiteľských oprávnení. Obchodná činnosť zástupcu vlastníka šľachtiteľských oprávnení na území SR spočívala preukázateľne v poskytnutí osiva a v poskytnutí súčinnosti pri prihlasovaní do množenia pšenice ozimnej na rok 2001. Súd mal za preukázané, že žalovaný preukázateľne obchodne využil v roku 2001 osivo poskytnuté žalobcom a súčinnosť bez ktorej by žalovaný osivo roku 2001 nemohol obchodne využiť, tiež poskytol žalobca, keď podpísal prihlášky tohto osiva žalovaného do množenia. Dokonca právny nástupca majiteľa šľachtiteľských oprávnení k osivám - spoločnosť MONSANTO ČR - písomne zaslala žalovanému oznámenie o tom, že prihlášky na osivo roku 2001 bude podpisovať žalobca. Z toho dôvodu súd dospel k záveru, že jedinou osobou oprávnenou na inkasovanie licenčných poplatkov za obchodné využitie osív MORSTAR za pestovateľský rok 2000/2001 bol žalobca. Súd konštatoval, že nedeliteľnou súčasťou licenčných poplatkov za generáciu množenia 2000/2001 bola aj obchodná marža zástupcu zahraničného vlastníka odrôd na Slovensku, ktorú žalovaný na základe vlastného rozhodnutia vyplatil nesprávne spolu s licenčným poplatkom subjektu, ktorý pre úspešné ukončenie pestovateľského roku preukázateľne nevykonal žiadnu činnosť. Žalovaný vedel o fakte, že minimálne dva subjekty (žalobca a MONSANTO ČR a SR) si robia súčasne nároky na licenčné poplatky za pestovateľský rok 2000/2001. Súd poukázal na § 185a ods. 2 O.s.p. o súdnej úschove a konštatoval, že keďže žalovaný vedel o spore dvoch subjektov o nárok na inkasovanie licenčných poplatkov, mal náhradu za ne vložiť do súdnej úschovy, a nie vyplatiť poplatky neoprávnenej osobe. Týmto sa žalovaný pripravil o štatút dobromyseľnosti a za meškanie s plnením peňažného dlhu súd priznal žalobcovi i dohodnutý úrok z omeškania. Naviac už v 53 prípadoch rozhodli slovenské súdy v sporoch na rovnakom právnom základe a dali v celom rozsahu za pravdu žalobcovi. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že v zmysle sublicenčnej zmluvy poskytol žalovanému v pestovateľskom roku 2000/2001 potrebnú a nevyhnutnú súčinnosť pri pestovaní a následnom obchodnom využití šľachtiteľských odrôd MORSTAR v nespornom rozsahu, na základe čoho mu vznikol dôvodný zákonný nárok na licenčné poplatky v zmysle sublicenčnej zmluvy. O trovách konania rozhodol podľa § 142 O.s.p. S týmto rozhodnutím sa neuspokojil žalovaný a v odvolaní, ktoré podal v zákonnej lehote, navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd žalobu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Vytýkal súdu prvého stupňa nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Namietal nesprávne určenie predmetu zmluvy Č.. X/XXXX - J.. G. P. XX.XX.XXXX (ďalej len zmluva), pretože vychádzal z predpokladu, že zmluvou si účastníci upravili podmienky obchodného využitia odrôd ozimnej pšenice, ktoré žalovaný zasial v r. 2000 a zožal v roku 2001 a obchodne využil na jeseň 2001. Pritom súd opomenul vysvetlenia a dôkazy žalovaného vo vzťahu k reťazeniu zmlúv, ktoré odôvodňovali odlišné určenie predmetu zmluvy. Opomenul i argumentáciu žalovaného, že povinnosti zo zmluvy si splnil a ukončenie (konzumovanie) zmluvy uplynutím doby určitej, na ktorú bola uzavretá. Súd prvého stupňa taktiež nesprávne uviedol dôvody pre ktoré žalovaný zaplatil licenčné poplatky tretej osobe a neuložil ich do súdnej úschovy. Žalovaný sa v danej dobe primárne rozhodoval o tom, s kým uzavrie licenčnú zmluvu, a nie komu zaplatí licenčné poplatky. Žalovaný si bol vedomý toho, že Ministerstvo pôdohospodárstva rozhodlo na jar 2001, že majiteľom šľachtiteľských osvedčení odrôd je MONSANTO ČR. Na základe toho žalovaný s ním uzavrel sublicenčnú zmluvu pre pestovateľský rok 2001/2002. Súd taktiež nesprávne zistil, čo je medzi stranami sporné a nesporné. Žalobca totiž svoju žalobu nezaložil na určitom a nespochybniteľnom právnom základe, pretože mal nárok len na províziu licenčných poplatkov. Žalovaný zotrváva na svojom vyjadrení, že licenčné poplatky riadne uhradil tretej osobe - majiteľovi šľachtiteľských osvedčení. Nesprávne právne posúdenie je v tom, že súd prvého stupňa uviedol, že žalobca tým, že podpísal žalovanému prihlášku a poskytol osivo na množenie a bez jeho súčinnosti by žalovaný nemohol obchodne využiť osivo, bol jedinou oprávnenou osobou na inkasovanie licenčných poplatkov. Právo inkasovať pritom podľa názoru odvolateľa má len ten, kto má šľachtiteľské osvedčenie, resp. ním poverená osoba. V danom prípade žalovaný v dobrej viere uzatvoril sublicenčnú zmluvu na obchodné využitie osiva s MONTANO SR. Žalovaný nemohol využiť inštitút súdnej úschovy na deponovanie licenčných poplatkov, pretože nemal a nemohol mať pochybnosti, kto je veriteľom. Namietal i priznanie úroku z omeškania, pretože sa neomeškal so žiadnou platbou licenčných poplatkov a naviac v zmluve bol použitý výraz „poplatky z omeškania“ a zákon takúto sankciu nepozná. Poukázal na dobré mravy a rozpor s poctivým obchodným stykom, nakoľko žalobcovi nevznikla škoda. K odvolaniu sa obsiahlo vyjadril žalobca, ktorý k odvolacím dôvodom uviedol, že sú neprehľadné bez kvalifikovanej argumentácie preukazujúcej opodstatnenosť odvolacích dôvodov. Zdôraznil, že žalovaný nesprávne určil v odvolaní predmet zmluvy a poukázal na § 8 ods. 4 zák. č. 132/1989 o ochrane práv k novým odrodám rastlín a plemenám zvierat. Obsah licencie v súvislosti s obchodným využívaním je právne upravený v § 8 ods. 5, písm. a/ až g/ zákona. V ďalšej časti sa zaoberal platnosťou zmluvy a jej znením, najmä čl. V ods. 1 a 3, v ktorých sa žalovaný zaviazal žalobcovi platiť licenčné poplatky a predkladať priznanie licenčných poplatkov ku skončeniu každého štvrťroka. Osivá vyrobené v r. 2001 sa predávali vo štvrtom štvrťroku 2001, a preto zmluvná povinnosť sa na žalovaného vzťahovala do 15.01.2002. Námietka, že mala byť uzavretá ďalšia zmluva, na základe ktorej by dochádzalo k predaju osív, je vecne a právne nedôvodná. Už z názvu zmluvy vyplýva, že žalobca udelil žalovanému právo na obchodné využívanie odrôd pre pestovateľský rok 2000/2001. Ďalej uviedol, že 19.05.2001 zaniklo exkluzívne právo žalobcu na území SR, ale zostalo zachované právo na dokončenie množiteľského cyklu a podrobne uvádzal, čo je to množiteľský cyklus s poukazom na § 8 ods. 4 zákona. Zmena majiteľa šľachtiteľského osvedčenia nemá za následok zánik licenčných zmlúv. Faktúra XXXX/X sa netýka pestovateľského roku 2000/2001. Určenie výšky žalovanej sumy urobil na základe podkladov z UKSUP - u, a preto táto výška je správna. Poukázal na zmluvu uzavretú medzi MONSANTOM SR a žalovaným, ktorá je neplatná, uviedol sp. zn. rozsudkov súdov SR v obdobných veciach, prihláškami na uznávanie množiteľského materiálu a rozsudkami súdov v SR. K vyjadreniu žalobcu predložil žalovaný obsiahle stanovisko podaním zo dňa 14.05.2012, kde sa vyjadril k jednotlivým bodom tvrdenia žalobcu vo vyjadrení k odvolaniu a v podstate zopakoval a rozviedol svoje tvrdenia v odvolaní. Následne 29.06.2012 zaslal k tomuto vyjadreniu stanovisko žalobca a vo svojom taktiež obsiahlom stanovisku sa opätovne zaoberal jednotlivými skutkovými okolnosťami a právnym posúdením veci. Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 1 nariadením pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu, dôkazmi vykonanými pred súdom prvého stupňa a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto sa v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku s prihliadnutím na tvrdenia žalovaného v odvolaní odvolací súd uvádza, že podstatnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania je, či žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi licenčné poplatky na základe zmluvy Č.. X/XXXX-J.. o poskytovaní nevýlučnej licencie na výrobu osív odrôd firmy HybriTech a.s. Kroměříž k obchodnému využitiu na množiteľské a bežné plochy pre rok 2000/2001 uzavretej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného dňa 29.05.2000 (ďalej len sublicenčná zmluva). Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného v odvolaní, že súd prvého stupňa nesprávne určil predmet zmluvy, keď vychádzal z predpokladu, že sublicenčnou zmluvou si účastníci upravili podmienky obchodného využitia odrôd ozimnej pšenice, ktoré žalovaný zasial v roku 2000 a zožal v roku 2001 a obchodne využil na jeseň 2001. Predmetnú sublicenčnú zmluvu ako vyplýva z čl. II bod 1 zmluvy uzavrel žalobca ako poskytovateľ licencie so žalovaným ako nadobúdateľom licencie na rozmnožovanie a predaj osív, čím sa rozumie výroba a predaj, ponuka k predaju a predaj množiteľského materiálu. Predmet zmluvy sa vzťahoval na všetky odrody uvedené v prílohe č. 1 a 2 zmluvy. Sublicenčná zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 01.08.2000 do 30.07.2001, t. j. pre pestovateľský rok 2000/2001. Právne vzťahy medzi žalobcom ako poskytovateľom licencie a žalovaným ako nadobúdateľom licencie upravuje § 8 ods. 4 zák. č. 132/1989 Zb. o ochrane práv k novým odrodám rastlín a plemenám zvierat v znení neskorších predpisov. Podľa citovaného ustanovenia právo obchodne využívať odrodu, ktoré poskytol žalobca žalovanému, zahŕňa tiež právo poskytovať súhlas na ich obchodné využívanie iným osobám. Súhlas (licencia) sa poskytuje písomnou zmluvou, ktorá obsahuje podmienky využívania a dojednania o licenčných poplatkoch tak, ako je uvedené v čl. III - práva nadobúdateľa licencie, v čl. IV - povinnosti nadobúdateľa licencie a v čl. V - poplatky za využívanie odrôd predmetnej sublicenčnej zmluvy. Žalobca teda poskytol žalovanému právo obchodne využívať odrody pre celý pestovateľský rok 2000/2001. Žalovaný ako podnikajúci v oblasti rozmnožovania osív vie alebo musí vedieť a poznať množiaci cyklus, a teda aj skutočnosť, že odpredajom rozmnoženého materiálu bolo potrebné predložiť priznanie k licenčným poplatkom a to, že takáto povinnosť mu vznikla ku dňu 15.01.2002, pretože predaj osiva sa realizuje až do novembra 2001 pre pestovateľský rok 2000/2001. Žalovaný o tejto skutočnosti nepochybne vedel, a preto jeho námietka v odvolaní, že mu vznikla povinnosť zaplatiť licenčné poplatky inému subjektu, s ktorým uzavrel sublicenčnú zmluvu na pestovateľský rok 2001/2002, nie je správna, ako vyplýva z dokladu založeného na l. č. 30 spisu. Žalovaný týmto listom zo dňa 30.08.2001 oznámil žalobcovi, že vzhľadom k tomu, že uzavrel novú sublicenčnú zmluvu, oznámil žalobcovi, že licenčné poplatky za pestovateľský rok 2000/2001 dá do notárskeho depozitu. Pre právo žalobcu na zaplatenie licenčných poplatkov nie je rozhodujúce, že dňa 19.05.2001 zaniklo exkluzívne právo žalobcu sporných odrôd. Zánik exkluzivity však neznamená zánik licenčného práva, ale výhradné licenčné právo sa zmenilo na nevýhradné licenčné právo podľa čl. V ods. 5 licenčnej zmluvy uzavretej medzi MORSTAR, Moravský šľachtiteľský ústav a.s. Kroměříž ako predávajúcim výhradné právo a žalobcom ako stranou, ktorá výhradné právo preberá. Odvolací súd námietku žalovaného v odvolaní o tom, že žalobcovi, vzhľadom na uvedené, zaniklo právo na licenčné poplatky, považoval za irelevantnú. Za právne nedôvodnú ju považoval i preto, že predmetom daného sporu je zaplatenie licenčných poplatkov zo zmluvy pre pestovateľský rok 2000/2001. Zánikom zmluvy uplynutím lehoty nezaniklo právo žalobcu na zaplatenie licenčných poplatkov, pretože povinnosť zaplatiť dohodnutú cenu trvá i po dohodnutom termíne (dobe určitej), pokiaľ si veriteľ svoje právo uplatní do skončenia premlčacej lehoty. V odvolaní žalovaný namietal, že žalobcovi nevzniklo právo na úrok z omeškania z dôvodu, že mu nevzniklo právo na licenčné poplatky a v zmluve je uvedená sankcia „poplatok z omeškania“, ktorá neexistuje. Odvolací súd k tvrdeniu žalovaného uvádza, že podľa výsledkov vykonaného dokazovania žalobcovi nepochybne vzniklo právo na zaplatenie licenčných poplatkov a žalovaný sa dostal do omeškania so s plnením peňažného záväzku najneskôr 01.02.2002, a preto žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi i dohodnutý úrok z omeškania. Výšku úroku žalovaný v odvolaní nerozporoval. Je správne tvrdenie žalovaného v odvolaní, že v čl. VI bod 1 sublicenčnej zmluvy účastníci dohodli za omeškania s platením licenčných poplatkov ako sankciu „poplatok z omeškania“, a nie úrok z omeškania, a preto dohodnutá sankcia je neplatná. Odvolací súd v súvislosti s týmto názorom žalovaného poukazuje na ustanovenie § 266 ods. 1 Obch. zák., podľa ktorého „prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy“. Zo znenia citovaného článku zmluvy nepochybne vyplýva, že zmluvné strany dohodli sankciu za meškanie so splnením povinnosti s platením licenčných poplatkov. Sankcia za omeškanie dlžníka so splnením peňažného záväzku je v § 369 Obch. zák. nazvaná ako úrok z omeškania. Tento rozdiel v terminologickom názve uvedený v zmluve však neznamená, že nie je dohodnutá sankcia za omeškanie so splnením peňažného záväzku. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správny. Pre úplnosť odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že ďalšími námietkami odvolateľa, ako napr. rozpor s dobrými mravmi, rozpor s poctivým obchodným stykom, zmenou majiteľa šľachtiteľského oprávnenia v priebehu r. 2001, výškou žalovanej sumy a pod. sa podrobne nezaoberal, pretože pre posúdenie práva žalobcu na zaplatenie licenčných poplatkov nie sú právne relevantné. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu rozpor s dobrými mravmi ako i rozpor s poctivým obchodným stykom by mohlo zakladať len správanie žalovaného, ktorý nezaplatil dohodnuté licenčné poplatky, pretože v predmetnej veci mu žalobca poskytol licenciu, za ktorú žalovaný nezaplatil. Ďalej treba uviesť, že majiteľovi šľachtiteľského oprávnenia licenčné poplatky platí ten, s kým tento uzavrel licenčnú zmluvu, a nie nadobúdateľ licencie podľa sublicenčnej zmluvy, pretože súhlas na využívanie licencie pre pestovateľský rok 2000/2001 nemal od majiteľa šľachtiteľského oprávnenia, ale od žalobcu. Výška licenčných poplatkov bola vyúčtovaná a uplatnená v súlade so sublicenčnou zmluvou a naviac žalovaný v konaní pred súdom prvého stupňa ich výšku nenamietal. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že súd ich priznal úspešnému žalobcovi. Žalobcovi v odvolacom konaní vznikli trovy z titulu trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci á 469,74 eur (vyjadrenie k odvolaniu, písomné vyjadrenie zo dňa 29.06.2012, účasť na odvolacom pojednávaní) + 3 x 7,63 eur režijný paušál + 20% DPH, čo je spolu 1.718,53 eur, ktorú sumu je žalovaný povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobcu. Toto rozhodnutie prijal Krajský súd v Bratislave v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.