Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2CoKR/81/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109200416 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:2109200416.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Eleny Kúšovej a členiek JUDr. Blaženy Hirnerovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobkyne: JUDr. Jarmila Špačková, Veterná 43, 931 01 Šamorín, správkyňa úpadcu Tempa, spol. s r. o., pplk. Pľušťa 45, 909 01 Skalica, IČO: 36 234 486, zast. Advokátskou kanceláriou Kadlubiec, Starzyk a partneri, s. r. o., Národná 814/4, 010 01 Žilina, proti žalovanej: Viera Križanová - COLOREX, Sládkovičova 187, 905 01 Senica, IČO: 30 740 771, zast. JUDr. Jindřichom Stoszekom, advokátom, Černyševského 26, 850 05 Bratislava, o vyslovenie neúčinnosti právnych úkonov a vydanie veci, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 25 Cbi/1/2009 - 232 zo dňa 22.04.2010, v časti vyslovenia neúčinnosti právnych úkonov, povinnosti žalovanej zaplatiť 866,73 eur do podstaty úpadcu a rozhodnutia o náhrade trov konania, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 25 Cbi/1/2009 - 232 zo dňa 22.04.2010 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že právne úkony urobené medzi dlžníkom Tempa, spol. s r. o., pplk. Pľušťa 45, 909 01 Skalica a žalovanou o prevode dvoch posuvných boxov vyúčtovaných faktúrou č. 10060818 zo dňa 31.08.2006 a PC zostavy AMD a PC zostavy AMD 980/128/20/CD vyúčtovaných faktúrou č. 11060107 zo dňa 26.09.2006, sú neúčinné voči veriteľom dlžníka v konkurze. Súd tiež rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť do podstaty úpadcu Tempa, spol. s r. o., pplk. Pľušťa 45, 909 01 Skalica, 866,73 eur do troch dní. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozsudku Okresný súd Trnava okrem iného uviedol, že odporovateľnosť právnych úkonov je osobitným inštitútom, ktorý slúži na ochranu veriteľov. Ako určitá sankcia nie je postihom za konkrétne vady právneho úkonu, ale za jeho právne dôsledky vo vzťahu k veriteľom dlžníka. Negatívne právne dôsledky sa prejavujú v tom, že konkrétny právny úkon dlžníka spôsobí ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľa. K tomu dôjde v zásade vtedy, keď sa právnym úkonom dlžníka zmenší jeho majetok. Základným predpokladom odporovateľnosti právneho úkonu je, že právnym úkonom dlžníka musí dôjsť k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. V prejednávanej veci došlo právnymi úkonmi úpadcu, ktoré sú predmetom konania, k zmenšeniu jeho majetku a majetok, ktorý mu zostal, nepostačuje na uspokojenie pohľadávok uplatnených veriteľmi v konkurze. Žalobkyňa uplatnila odporovateľnosť právnych úkonov v lehote stanovenej zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR) a v konaní bolo preukázané, že ide o právne úkony, ktoré urobil úpadca s osobou blízkou konateľovi úpadcu R.. B. N. - s manželkou. V prejednávanej veci išlo o právny úkon urobený v prospech spriaznenej osoby, keďže hnuteľné veci kúpila manželka jedného z konateľov a spoločníkov úpadcu. V tomto prípade sa úpadok úpadcu predpokladá. Konajúci súd dospel k záveru, že právne úkony - predaj posuvných boxov a PC zostáv sú zároveň ukracujúce právne úkony, nakoľko nimi došlo k ukráteniu pohľadávky uplatnenej v konkurze. Ostatné právne úkony boli vykonané v období od 31.01.2006 do 09.06.2006, nakoľko v tomto období boli vystavené faktúry na zaplatenie vecí žalovanou. Keďže však v konkurze neboli uplatnené pohľadávky veriteľov z tohto obdobia, nebola splnená základná podmienka odporovateľnosti týchto právnych úkonov, a to skutočnosť, že došlo k ukráteniu pohľadávok veriteľov, ktorí si uplatnili svoju pohľadávku v konkurze, preto súd prvého stupňa žalobe v časti týkajúcej sa týchto právnych úkonov nevyhovel a zamietol ju. Súd vyhovel časti žaloby týkajúcej sa právnych úkonov, ktoré boli vykonané v období od 31.08.2006 do 26.09.2006 a týkali sa posuvných boxov a PC zostáv, nakoľko tieto boli urobené v čase, kedy už existovali pohľadávky veriteľov uplatnené v konkurze. Súd ustálil, že postup úpadcu a žalovanej je v obchodnom styku neštandardný, keď žalovaná odkúpila od úpadcu stroje, pričom tieto ponechala v bezplatnom nájme úpadcu. Úpadca teda celú činnosť vykonával v nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej a na strojoch vo vlastníctve žalovanej. Dôsledkom odporovateľnosti právneho úkonu je možnosť správcu žiadať peňažnú náhradu za vec, ktorá je predmetom odporovateľného právneho úkonu. V konaní bolo zistené, že predmety, ktoré boli predmetom právnych úkonov odporovateľných, sa už nenachádzajú u žalovanej, preto súd rozhodol tak, že žalovaná je povinná poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za tieto veci, a to v sume, ktorá bola v kúpnych zmluvách určená ako kúpna cena. Súd teda vyhovel len časti žaloby, týkajúcej sa odporovateľných úkonov, a preto určil žalovanej povinnosť, vrátiť do podstaty hodnotu vecí, ktoré boli predmetom odporovateľných úkonov, t. j. hodnotu dvoch posuvných boxov a dvoch počítačových zostáv, spolu v čiastke 866,73 eur (11.831,- Sk + 14.280,- Sk, t. j. 26.111,- Sk). Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Okresný súd Trnava v odôvodnení rozsudku poukázal na ust. § 60 ods. 1, 2, 3, § 62 ods. 1, 5, § 63 ods. 1, 2 a § 64 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení. Vzhľadom na čiastočný úspech žalobkyne v konaní, súd o náhrade trov konania rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti rozsudku v časti určenia neúčinnosti právnych úkonov voči veriteľom dlžníka v konkurze, povinnosti žalovanej zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu čiastku 866,73 eur a rozhodnutiu o náhrade trov konania, podala v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalovaná. V odvolaní poukázala na skutočnosť, že právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 22.04.2010 žiadal, aby súd pripustil zmenu návrhu tak, že namiesto druhého odseku návrhu na rozsudok, kde je určená povinnosť žalovanej vydať žalobkyni veci, sa nahradí: Žalovaná je povinná zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu Tempa, spol. s. r. o., pplk. Pľušťa 45, Skalica, IČO: 36 234 486, čiastku 677.652,67 Sk do troch dní a návrh v časti týkajúci sa povinnosti žalovanej vydať žalobcovi veci, zobral späť. Súd túto zmenu návrhu pripustil uznesením zo dňa 22.04.2010, nakoľko dovtedy vykonané dokazovanie mohlo byť podkladom pre rozhodnutie o zmene návrhu. Odvolateľka poukázala na ustanovenie §§ 4, 8 a 9 zákona č. 659/2007 Z. z. zo dňa 28.novembra 2007 o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov. S odôvodnením, že podľa jej názoru žalobca nemohol v čase, kedy sa stalo na území SR zákonným platidlom euro, uplatniť svoj nárok v neplatnej mene Sk a súdu žiadne hmotnoprávne ustanovenie neumožňovalo vykonať konverziu na zákonné platidlo. Odvolateľ teda argumentoval, že žalobca uplatnil nárok v mene, ktorá nie je zákonným platidlom v žiadnom štáte, nakoľko nejestvuje, zanikla. Podľa názoru odvolateľky návrh žalobcu uplatnený v zaniknutej mene, je nevykonateľný. Nakoľko výroky rozsudku týkajúce sa neúčinnosti právnych úkonov a povinnosti k plneniu sú vnútorné prepojené a nemožno ich oddeliť, žalovaná odvolaním okrem iného napadla aj tieto časti rozsudku. Vzhľadom na vyššie uvedené s poukazom na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p., keďže rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolateľka žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil, keďže nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219 O. s. p.) ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 O. s. p.). V časti výroku rozsudku týkajúceho sa nároku na náhradu trov konania, mal podľa názoru odvolateľky súd aplikovať ustanovenie § 142 ods. 3 O. s. p., nakoľko žalovaná mala úspech v podstatnej časti nároku uplatneného žalobkyňou, resp. časť vyjadrená jej neúspechom bola nepatrná vo vzťahu k uplatnenému nároku. Vzhľadom na uvedené odvolateľka navrhla, aby odvolací súd zmenil predmetný rozsudok tak, že žalobu v celosti zamietne a zaviaže žalobkyňu k náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania. K odvolaniu sa písomne vyjadrila správkyňa úpadcu JUDr. Jarmila Špačková, podaním zo dňa 06.08.2010, v ktorom poukázala na ustanovenie § 9 ods. 4 zák. č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike, podľa ktorého ... „pri svojej činnosti sú súdy povinné z úradnej moci a aj z vlastného podnetu zohľadňovať prechod na euro vrátane zohľadňovania konverzného kurzu a ďalších pravidiel pre prechod na euro; tieto skutočnosti netreba v konaniach pred orgánmi verejnej moci dokazovať.“ Žalobkyňa tiež poukázala na skutočnosť, že neexistujú žiadne pochybnosti o prepočte sumy 677.652,64 Sk na euro, keďže základnou myšlienkou citovaného zákona je princíp, podľa ktorého sa peňažné sumy v slovenských korunách odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné sumy vyjadrené v eurách, v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu a ďalších pravidiel pre prechod na euro. Podľa názoru správkyne úpadcu v prejednávanej veci možno aplikovať ustanovenie § 35 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak takáto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Právne úkony vyjadrené inak než slovami, sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená, pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený. Vzhľadom na uvedené správkyňa navrhla, aby odvolací súd odvolanie v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalovaného k náhrade trov konania. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal odvolanie žalovanej podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Predmetom sporu je žaloba o vyslovenie neúčinnosti právnych úkonov a vydanie vecí, t. j. ide o spor vyvolaný a súvisiaci s konkurzným konaním vo veci úpadcu Tempa, spol. s r. o., pplk. Pľušťa 45, 998 01 Skalica, IČO: 36 234 486 s ustanoveným správcom úpadcu JUDr. Jarmilou Špačkovou, Veterná 43, Šamorín. Z obsahu spisu súdu prvého stupňa mal odvolací súd preukázané, že konkurzné konanie začalo uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 25 K/3/2008 - 15 zo dňa 02.04.2008, ktoré bolo v Obchodnom vestníku zverejnené dňa 08.04.2008. Dňa 15.07.2008 bolo v Obchodnom vestníku zverejnené uznesenie Okresného súdu Trnava č. k. 25 K/3/2008 - 60 zo dňa 09.07.2008, ktorým súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka Tempa, spol. s r. o., Skalica, IČO: 36 234 486. Všetky relevantné doklady v predmetnom konkurznom konaní, t. j. účtovné a daňové doklady, znalecké posudky, ako aj prihlášky pohľadávok, boli v súlade s poučením uvedenom v predmetnom uznesení v súlade s ustanoveniami ZKR, uplatnené v slovenskej mene. V poučení uvedenom v uznesení o vyhlásení konkurzu sa uvádza: Pohľadávka sa uplatňuje v slovenskej mene. Ak sa pohľadávka neuplatní v slovenskej mene, sumu pohľadávky určí správca prepočtom podľa kurzu vyhláseného Národnou bankou Slovenska v deň vyhlásenia konkurzu. Ak je pohľadávka uplatnená v mene, ktorej kurz Národná banka Slovenska nevyhlasuje, sumu pohľadávky určí správca s odbornou starostlivosťou. Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 212 ods. 1 O. s. p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, čo znamená, že na iné pochybenie súdu prvého stupňa, ktoré by inak mohlo byť zákonným dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenie zistil. Základnou argumentáciou odvolateľky je skutočnosť, že žalobca nemohol v čase, kedy je zákonným platidlom na území SR euro, uplatniť svoj nárok v neplatnej mene - Sk a súdu neumožňovalo žiadne hmotnoprávne ustanovenie vykonať konverziu na zákonné platidlo. Žalobca uplatnil nárok v mene, ktorá nie je zákonným platidlom v žiadnom štáte, nejestvuje, zanikla. Ak chcel nárok účinne uplatniť, bol povinný ho uplatniť v zákonnej mene. Návrh žalobcu uplatnený v zaniknutej mene je nevykonateľný. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou správkyne úpadcu a so záverom súdu prvého stupňa, ktorý pri určení povinnosti žalovanej zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu Tempa, spol. s r. o., Skalica, IČO: 36 234 486, túto vyjadril v čiastke 866,73 eur ako súčet súm 11.831,- Sk + 14.280,- Sk = 26.111,- Sk, po prepočítaní konverzným kurzom stanoveným Národnou bankou Slovenska 30,126 Sk, keď vychádzal z hodnoty veci, aká bola zaplatená v kúpnych zmluvách. Vyššie uvedené je v súlade s ustanovením § 9 ods. 4 zákona č. 659/2007 Z. z. zo dňa 28.11.2007 o zavedení meny euro v Slovenskej republike, podľa ktorého súdy a iné štátne orgány, orgány územnej samosprávy a ostatné orgány verejnej moci, vrátane právnických osôb, ktoré vedú úradné registre a úradné evidencie so záznamami o majetkových hodnotách, znejúcich na slovenskú menu, sú pri svojej činnosti povinné z úradnej moci a aj z vlastného podnetu, zohľadňovať prechod na euro, vrátane zohľadňovania konverzného kurzu a ďalších pravidiel pre prechod na euro; tieto skutočnosti netreba v konaniach pred orgánmi verejnej moci dokazovať, keď je nesporné, že ide o konanie vo veci vyvolanej a súvisiacej konkurzným konaním, ktoré začalo uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 25 K/3/2008 - 15 zo dňa 02.04.2008, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 08.04.2008. Odvolací súd preto rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 25 Cbi/1/2009 - 232 zo dňa 22.04.2010 v odvolaním napadnutej časti potvrdil, vrátane rozhodnutia o náhrade trov konania, nakoľko sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že žalobkyňa bola v konaní v základe sporu úspešná, preto je odôvodnené použitie ust. § 142 ods. 2 O. s. p.. V odvolacom konaní úspešnej žalobkyni súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko jej žiadne nevznikli. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.