Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1CoKR/28/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109201968 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:2109201968.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členov senátu JUDr. Heleny Kosorinovej a JUDr. Ľubice Břouškovej, v právnej veci navrhovateľa: BOVACOMERC, spol. s r.o., Ružindolská 11, 917 01 Trnava, IČO: 31 104 924, s ustanoveným správcom: Mgr. Ing. Pavol Korytár, Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, o odvolaní veriteľa: Fond národného majetku Slovenskej republiky, Trnavská cesta 100, 821 01 Bratislava proti uzneseniu Okresného súdu Trnava, č. k. 25NcKR/1/2009-137, zo dňa 16.05.2011, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Súd odvolanie veriteľa: Fond národného majetku Slovenskej republiky, Trnavská cesta 100, 821 01 Bratislava, proti uzneseniu Okresného súdu Trnava, č. k. 25NcKR/1/2009-137, zo dňa 16.05.2011 o d m i e t a . Žiadnemu z účastníkov sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 02.03.2009 doručeným súdu prvého stupňa domáhal uloženia pokuty odporcovi z dôvodu nesprávnosti údajov uvedených v prihláškach, pričom svoje podanie doplnil dňa 22.09.2010. Navrhovateľ navrhol uložiť pokutu vo výške 400.601,24 EUR s tým, že návrh odôvodnil tým, že podľa ZKR odporca tak, ako každý iný veriteľ zodpovedá za správnosť údajov uvedených v prihláškach, pričom v predmetnom konaní si odporca ako veriteľ prihlásil celkovo desať pohľadávok v desiatich prihláškach, pričom všetky pohľadávky boli popreté. Odporca v ôsmich z desiatich prípadov popretých pohľadávok podal žaloby o určenie právneho dôvodu a vymáhateľnosti pohľadávok, v siedmich z týchto ôsmich incidenčných konaní vzal odporca svoj návrh späť v časti. Navrhovateľ ďalej vo svojom podaní uviedol, že podanie prihlášok nemožno považovať za dobromyseľné zo strany odporcu, nakoľko v čase podania prihlášok, ako aj v čase podania žalôb veriteľ/odporca vedel, resp. musel vedieť o dôvodoch, pre ktoré boli prihlášky v konečnom dôsledku popreté, t. j. o skutočnosti, že úpadca sa nemohol dostať do omeškania a z dôvodu omeškania veriteľa zo synalagmatického záväzkovo- právneho vzťahu. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie a to oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ako aj obsahom celého spisu, vrátane pripojených spisov a zistil, že podľa § 30 ods. 1 ZKR veriteľ zodpovedá za nesprávnosť údajov uvedených v prihláške. Ustanovenie sa použije rovnako ako súd v konaní o určenie popretej pohľadávky určí, že veriteľ nemal nárok na zabezpečovacie právo uplatnené v prihláške. Podľa § 30 ods. 3 ZKR povinnosť veriteľa zaplatiť pokutu vznikne aj vtedy, ak veriteľ pred rozhodnutím súdu v konaní o určenie pohľadávky vzal návrh na určenie pohľadávky späť, ak nepodal prihlášku dobromyseľne. Pokuta sa v tomto prípade určí z celej sumy popretej pohľadávky. Súd prvého stupňa ustálil skutkový záver spočívajúci v tom, že zodpovednosť za nesprávnosť údajov uvedených v prihláške nie je prísne objektívnou zodpovednosťou, pretože ZKR dáva veriteľovi možnosť zbaviť sa tejto zodpovednosti aj vtedy, ak preukáže, že pri prihlasovaní postupoval s odbornou starostlivosťou. Preukázanie tohto liberačného dôvodu, ktorý zbavuje veriteľa zodpovednosti za nesprávnosť údajov, je výlučne na strane veriteľa. V posudzovanom prípade preto súd prvého stupňa pri vydaní rozhodnutia vychádzal z toho, že mal za preukázané splnenie podmienok na uloženie pokuty v zmysle ust. § 30 ZKR, keďže odporca podal návrh na určenie popretej pohľadávky, pričom ako z právoplatných rozhodnutí vyplynulo, mal nárok na zaplatenie sumy nižšej ako 75 % z prihlásených súm (okrem konania sp. zn. 15Cbi/4/2007). Aj keď zo strany odporcu došlo k čiastočným späťvzatiam žalôb o určenie pohľadávky, súd mal za to, že zodpovedá za nesprávnosť údajov uvedených v prihláškach, nakoľko súd prvého stupňa nemal za preukázané dostatočne hodnoverným spôsobom a to zo strany veriteľa, že by prihlášky podal dobromyseľne. Za základ pre výpočet pokuty sa stali jednotlivé sumy, v ktorých boli incidenčné konania zastavené. S poukazom na ust. § 30 ods. 2 ZKR súd prvého stupňa uložil odporcovi pokutu v nižšej sadzbe a to 0,1 % za každý deň omeškania, pričom pri ukladaní pokuty prihliadol aj na dĺžku obdobia, za ktoré sa pokuta ukladá a ktorú nemôže súd zmeniť, najmä na obdobie, kedy došlo k prerušeniu jednotlivých incidenčných konaní. Súd pri určení výšky pokuty preto vychádzal zo stanovenej výšky základu, z ktorého sa pokuta platí, stanovenej výšky sadzby presného percenta a obdobia od prihlásenia až do právoplatnosti rozhodnutia. Na základe takto zisteného skutkového stavu preto vydal rozhodnutie, ktorým uložil odporcovi uhradiť navrhovateľovi pokutu vo výške uvedenej vo výrokovej časti uznesenia zo dňa 16.05.2011, sp. zn. 25NcKR/1/2009-137. Veriteľ podal dňa 30.05.2011, doručeným súdu dňa 03.06.2011, odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Trnava, č. k. 25NcKR/1/2009-137 zo dňa 16.05.2011, ktorým súd uložil veriteľovi pokutu vo výške 200.300,63 EUR. Veriteľ podal odvolanie proti predmetnému uzneseniu v celom rozsahu z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p. a § 9 ods. 3 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov) preskúmal odvolanie podľa § 218 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je potrebné odmietnuť z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Podľa § 206a ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) konania začaté pred 1. januárom 2012 sa dokončia podľa doterajších predpisov, ak odsek 2 neustanovuje inak. Podľa § 198 ods. 1 ZKR súd v konaní podľa tohto zákona rozhoduje uznesením. Proti uzneseniu vydanému v konkurznom konaní, v reštrukturalizačnom konaní alebo v konaní o oddlžení je odvolanie prípustné len ak to ustanovuje tento zákon. Dovolanie ani mimoriadne dovolanie proti uzneseniu vydanému v konaní podľa tohto zákona nie je prípustné. Podľa § 30 ods. 1 ZKR (v znení do 31.12.2011) veriteľ zodpovedá za nesprávnosť údajov uvedených v prihláške. Ak správca pohľadávku veriteľa poprie a súd v konaní o určení popretej pohľadávky určí, že veriteľ nemal nárok na zaplatenie prihlásenej sumy alebo mal nárok na zaplatenie sumy nižšej 75 % z prihlásenej sumy, veriteľ je povinný zaplatiť v prospech dotknutej podstaty pokutu vo výške určenej súdom, ibaže preukáže, že pri prihlasovaní pohľadávky postupoval s odbornou starostlivosťou; nárok na zaplatenie pokuty uplatňuje správca. Právo veriteľov na náhradu škody tým nie je dotknuté. Ustanovenie sa použije rovnako, ak súd v konaní o určení popretej pohľadávky určí, že veriteľ nemal nárok na zabezpečovacie právo uplatnené v prihláške, mal nárok na zabezpečovacie právo v horšom poradí, ako uplatnil v prihláške alebo mal nárok na horšie poradie na uspokojenie pohľadávky zo všeobecnej podstaty, ako uplatnil v prihláške. Podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. V predmetnej veci bolo podané odvolanie proti rozhodnutiu súdu o uložení pokuty podľa § 30 ods. 1 ZKR. Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvého stupňa zákon nepripúšťa podanie odvolania, keďže možnosť odvolania proti takémuto rozhodnutiu súdu výslovne nestanovuje. Na základe uvedených skutočností s poukazom na zákonné ustanovenia, keďže odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, odvolací súd odvolanie veriteľa odmietol. Vzhľadom k tomu, že žiadnemu z účastníkov odvolacieho konania žiadne trovy nevznikli, odvolací súd mu nepriznal ich náhradu. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.