Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2CoKR/73/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109225043 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Hirnerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:3109225043.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v zložení senátu: JUDr. Blažena Hirnerová - predsedníčka, JUDr. Helena Kosorínová a JUDr. Tatiana Pastieriková - členky, v právnej veci žalobcu: Q. V., A. U. XX, G., G. XRE, P.Á. X., zastúpeného: Martin Pavle, s.r.o., advokátska kancelária, v mene ktorej koná JUDr. Martin Pavle, konateľ a advokát, so sídlom Kupeckého 5, 821 08 Bratislava, IČO: 36 860 450, proti žalovanému: H.C.K. GROUP, s.r.o., Weisseho 16/2429, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 31 332 269, zastúpenému JUDr. Marekom Pavlíkom, advokátom, L. Novomeského 2695/1, 911 08 Trenčín, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cbi/22/2009 -101 zo dňa 20.08.2010, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trenčín, č.k. 36Cbi/22/2009 -101 zo dňa 20.08.2010 p o t v r d z u j e . Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 427,92 eur na účet právneho zástupcu Č..Ú.. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v O. X., H.. U.., do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky vo výške istiny 15.555,08 eur, úrokov z omeškania vo výške 2.098,55 eur a nákladov z uplatnenia pohľadávky vo výške 2.030,14 eur proti žalovanému z kúpnej zmluvy, uzavretej účastníkmi konania dňa 14.12.2006. Druhým výrokom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 1.324,42 eur na účet právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa zistil, že žalobca si prihláškou zo dňa 31.08.2009 uplatnil v reštrukturalizácii žalovaného pohľadávku pozostávajúcu z istiny vo výške 15.555,08 eur, úrokov z omeškania vo výške 2.098,55 eur a nákladov z uplatnenia pohľadávky v sume 2.030,14 eur, pričom ako dôvod vzniku pohľadávky uviedol čl. XII kúpnej zmluvy zo dňa 14.12.2006, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, na základe ktorej nadobudol žalobca do svojho vlastníctva od žalovaného nehnuteľnosť - X. Č.. XX na X. L.., U.. Č.. XXXX, P. W..Ú.. Z.Á. X., P. R. X, zapísaný na I. Č.. XXXX, ktorý je vedený U. W. pre V. T. U. X.. Dňa 23.09.2009 bola predmetná pohľadávka popretá správcom z dôvodu, že ustanovenie čl. XII kúpnej zmluvy je neplatné, pretože je nejasné, neurčité a nezrozumiteľné, keďže v čl. XII kúpnej zmluvy nie je uvedené, z akého základu sa počíta 7 % p.a. a čo je „Sure Let Guarantee“. Podľa čl. XII kúpnej zmluvy sa predávajúci (žalovaný) zaviazal, že po uplynutí 60 dní odo dňa obdržania celej dohodnutej kúpnej ceny bude kupujúcemu (žalobcovi) v mesačných intervaloch poukazovať „Sure Let Guarantee“ vo výške 7% p.a. v priebehu záručnej doby dvoch rokov. V priebehu tejto 2 - ročnej záručnej doby si predávajúci bude ponechávať všetky príjmy súvisiace s prenajímaním tohto bytu. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, z akého základu má byť platba Sure Let Guarantee vo výške 7% ročne v priebehu dvoch rokov vypočítaná, keďže tento základ nie je v zmluve uvedený. Žalobca tvrdil, že predmetný článok treba vykladať tak, že žalovaný sa zaviazal po uplynutí 60 dní od obdržania celej kúpnej ceny za predmetný byt žalobcovi po dobu dvoch rokov platiť v mesačných intervaloch platby „Sure Let Guarantee“ vo výške 7% p.a. z kúpnej ceny bytu za to, že žalobca prenechal byt k dispozícii žalovanému, aby ho prenajímal tretím osobám. Právo na plnenie pohľadávky bolo žalobcovi priznané právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom, sp. zn. 28Ro/2544/2008 zo dňa 07.11.2008 a platobným rozkazom, č. k. 26Ro/514/2009 zo dňa 22.06.2009. Časť pohľadávky vyplývajúca z prvého platobného rozkazu bola vymožená v exekučnom konaní. Žalobca konštatoval, že žalovaný, ktorý predmetnú zmluvu koncipoval, naformuloval aj sporný článok. V tejto súvislosti poukázal na Nález Ústavného súdu SR I. ÚS 243/07-25, v zmysle ktorého, ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rôzne, spravodlivé je ich vykladať v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil, čím sa predíde tomu, aby boli viacznačné formulácie zneužité v neprospech druhej zmluvnej strany. Podľa názoru žalobcu oprávnenosť jeho nároku bola taktiež potvrdená rozsudkami Okresného súdu Bratislava V, a to č. k. 11C/36/08-136 zo dňa 20.10.2008, č. k. 24C/173/2008 -141 zo dňa 12.01.2009, č. k. 14C/118/2007-116 zo dňa 17.06.2008, č. k. 5C/236/07 zo dňa 10.02.2009, kde v obdobných veciach a na tom istom právnom základe súd po vykonaní rozsiahleho dokazovania priznal žalobcom nárok na zmluvne dohodnuté plnenia identické s právnym dôvodom žalobcom prihlásenej pohľadávky. Žalovaný namietal, že nepredložil návrh čl. XII tak, ako je v kúpnej zmluve uvedený. Uviedol, že existuje rozsiahla komunikácia, z ktorej jasne vyplýva, že čl. XII kúpnej zmluvy vznikol na podklade návrhu sprostredkovateľskej spoločnosti LETTERSTONE z Veľkej Británie, ktorá zastupovala záujmy kupujúcich. Poukázal tiež na skutočnosť, že voči žalobcovi už aj v čase splatnosti kúpnej ceny evidoval svoje splatné pohľadávky, preto je sporné, či došlo vôbec k zaplateniu celej kúpnej ceny, nakoľko pokiaľ plnil žalobca, plnil na záväzky skôr splatné, až následne na záväzky, ktoré boli splatné neskôr, napr. neuhradené zálohové platby za r. 2007, 2008 a začiatok r. 2009, odmena správcu v zmysle zmluvy o výkone správy, nárok na zmluvnú pokutu vyplývajúci z čl. III ods. 5 zmluvy o výkone správy, nárok na zaplatenie správneho poplatku za podanie návrhu na vklad, náklady za znalecký posudok na predmetnú nehnuteľnosť. Súd prvého stupňa považoval prihlásenú pohľadávku za preukázanú, a to z právnych dôvodov, z ktorých vychádzajú rozsudky Okresného súdu Bratislava V, č.k. 11C/36/08-136 zo dňa 20.10.2008, č.k. 24C/173/2008-141 zo dňa 12.01.2009, č.k. 14C/118/2007-116 zo dňa 17.06.2008, č.k. 5C/236/07 zo dňa 10.02.2009. Stotožnil sa s ich odôvodneniami a konštatoval, že vychádzal z ich právneho zdôvodnenia, a preto je právne irelevantné, že tieto rozsudky nie sú právoplatné. K námietke žalovaného týkajúcej sa jeho pohľadávok voči žalobcovi konajúci súd uviedol, že táto skutočnosť sama o sebe vo vzťahu k žalovanej pohľadávke je v tomto konaní právne irelevantná. Takéto pohľadávky preukázané neboli, žalovaný si ich neuplatnil vzájomným návrhom a navyše prípadné započítanie pohľadávok voči žalobcovi na žalovanú pohľadávku by bolo v rozpore s princípmi a účelom reštrukturalizácie. Súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie výsluchom svedka L. R., nakoľko pri posudzovaní platnosti a výkladu sporného článku vychádzal z odôvodnenia vyššie uvedených rozsudkov. Vo všetkých konaniach, z ktorých vzišli vyššie uvedené rozsudky, bolo nesporné, že sa žalovaný zaviazal po uplynutí 60 dní od obdržania celej dohodnutej kúpnej ceny žalobcom v mesačných intervaloch poukazovať „Sure Let Guarantee“ vo výške 7% ročne v priebehu dvojročnej záručnej doby. Spornou zostala otázka, z akého základu má byť platba vypočítaná. Žalobca tvrdil, že základom je kúpna cena nehnuteľnosti, žalovaný namietal, že dohoda bola 7% z výnosov prenajímania nehnuteľnosti tretím osobám. Súd prvého stupňa konkretizoval odôvodnenia dvoch rozsudkov Okresného súdu Bratislava V, a to rozsudok, č. k. 5C/236/07-269 zo dňa 10.02.2009 a rozsudok, č. k. 24C/173/2008-141 zo dňa 12.01.2009. V obidvoch prípadoch súd pri výklade sporného článku vychádzal z toho, že rozpor je potrebné odstrániť výkladom. V zmysle interpretačných pravidiel podľa § 35 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka - právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Prioritu preto má skutočná vôľa účastníkov právneho úkonu v čase, kedy bol uzavretý. V oboch prípadoch sa súdy zhodli, že pri výklade treba brať do úvahy okolnosti spojené s podpísaním zmluvy ako aj následné správanie sa účastníkov. V rámci dokazovania vychádzali súdy okrem iného z e-mailovej komunikácie medzi žalovaným a agentúrou Letterstone Agency Limited - ktorá sprostredkovávala pre žalovaného predaj bytov - zastúpenou riaditeľom P. X.-R. a z prísažného vyhlásenia tohto riaditeľa pred orgánom verejnej moci zo dňa 14.09.2007. Z týchto dôkazov bolo zrejmé, že skutočnou vôľou žalovaného bolo zaručiť budúcim vlastníkom bytov návratnosť ich investície tým, že im žalovaný bude po dobu dvoch rokov vyplácať 7% z ceny bytu ročne. Pri posudzovaní žaloby vychádzali súdy aj z toho, že kúpnu zmluvu koncipoval žalovaný. Žalovaný vypracoval návrh kúpnej zmluvy, a preto najmä jeho zaťažovala povinnosť jednoznačného a zrozumiteľného určenia zmluvných podmienok, aby nevznikli pochybnosti pri ich výklade. Z e-mailovej komunikácie mali súdy preukázané rokovania o zmluvných podmienkach, z ktorých vyplýva vôľa žalovaného nehnuteľnosť predať a na vlastné riziko garantovať bezpodmienečný výnos žalobcom z vloženej investície - zaplatenej kúpnej ceny. Táto komunikácia potvrdila, že žalovaný navyšoval kúpnu cenu za byty z dôvodu poskytovania garancie istého nájomného za účelom garantovania istého výnosu z investície. Rovnako z nej mal súd za preukázané, že garantovaný výnos 7% p.a. sa mal vypočítať z kúpnej ceny bytu, pričom žalovaný vedel a chcel poskytnúť takto vypočítaný výnos na vlastné riziko. Okresný súd Bratislava V v Bratislave v konaní, sp. zn. 5C/236/07 poukázal aj na skutočnosť, že v deň podpisu kúpnej zmluvy žalobcovia podpísali aj plnú moc, podľa ktorej bol žalovaný splnomocnený uzatvárať nájomné zmluvy za účelom vytvárania zisku a výplaty 7% p.a. z ceny nehnuteľnosti. Konateľ žalovaného Ing. Milan Hinterschuster nespochybnil, že v počiatočnom štádiu rokovaní so sprostredkovateľskou agentúrou ponúkali predaj bytov s takou zárukou, aká z e-mailovej komunikácie a miestoprísažného vyhlásenia riaditeľa vyplýva, konečné podmienky pri uzavretí zmluvy však už boli iné a dojednané boli tak, ako sú uvedené v kúpnej zmluve. V konaní, sp. zn. 24C/173/2008 Okresný súd Bratislava V v Bratislave poukázal aj na odborný lingvistický posudok zo dňa 18.01.2008, vyhotovený L.. J. W., prekladateľkou jazyka slovenského - anglického, podľa ktorého obsahom slovného spojenia „Sure Let Guarantee“ (Garancie istého nájomného) vo výške 7% je vlastne 7%-ný ročný výnos z investície, ide o termín ad hoc, ktorý sa bežne používa v obchodných materiáloch realitných spoločností, nejde o žiaden oficiálny ani ekonomický termín. Okrem toho súdy upozornili aj na nelogickosť výkladu žalovaného. Podľa poslednej vety sporného článku mal mať žalovaný v priebehu dvoch rokov, počas ktorých mal vyplácať Sure Let Guarantee vo výške 7% ročne, právo ponechať si všetky príjmy súvisiace s prenajímaním bytu. Ak by však výpočtovým základom pre 7% mal byť výnos z nájomného, ako žalovaný tvrdil, bol by tým jeho nárok ponechať si všetky príjmy z prenájmu vylúčený. Preto aj z toho je zrejmé, že ak podľa poslednej vety tohto článku si mal žalovaný ponechať počas dvojročnej záručnej doby všetky príjmy súvisiace s prenajímaním bytu, tak nebola vôľa zmluvných strán dohodnúť sa podľa predchádzajúcej vety článku, že žalovaný bude po uplynutí 60 dní odo dňa obdržania celej dohodnutej kúpnej ceny v mesačných intervaloch poukazovať 7 % p.a. v priebehu záručnej doby dvoch rokov z príjmov nájomného, ale z ceny investície, t.j. zo zaplatenej kúpnej ceny. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal včas odvolanie žalovaný podľa § 205 ods. 2 písm. c) a f) zák.č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), pretože sa domnieva, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, nakoľko nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Konajúci súd nevykonal pri posudzovaní platnosti a výkladu čl. XII kúpnej zmluvy dokazovanie výsluchom svedka L. R., navrhnutého žalovaným. Ďalej namietal, že výraz „Sure Let Guarantee“ je nepochybne anglický výraz, čo svedčí o tom, že do zmluvy bol vložený z iniciatívy žalobcu. V tomto článku nie je uvedený základ, z ktorého by sa mali uvedené percentá počítať. Nakoľko nejde o žiaden oficiálny ani ekonomický termín a ide o slovné spojenie ad hoc, je zrejmé, že zmluvné strany si ho vyložili rôzne. Žalovaný naďalej trval na tom, že sporný článok bol do zmluvy vložený žalobcom, a preto sa má vykladať v jeho neprospech. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil. Dňa 22.12.2010 bolo súdu predložené vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného, v ktorom uviedol, že výsluch svedka L. R. nebol spôsobilý preukázať žiadnu právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej, nakoľko súd prvého stupňa vychádzal zo skutkových zistení v konaniach pred Okresným súdom Bratislava V v Bratislave, kde po rozsiahlom dokazovaní súd priznal žalobcom ich nárok identický s právnym dôvodom žalobcom uplatňovanej pohľadávky. Namietal, že by sporný článok bol vložený do kúpnej zmluvy z jeho iniciatívy. Toto tvrdenie žalovaný nepreukázal; vopred vedel, že na to, aby predmetný byt za tak vysokú kúpnu cenu vôbec predal, musel žalobcovi ponúknuť sám a na vlastné riziko garantovaný bezpodmienečný výnos z investície, t. j. z kúpnej ceny bytu. Toto podľa jeho názoru nesporne potvrdzuje aj e-mailová komunikácia medzi konateľom žalovaného a riaditeľom sprostredkovateľskej spoločnosti. Na záver poukázal žalobca na to, že rozsudky Okresného súdu Trenčín, č. k. 36Cbi/21/2009-42 zo dňa 20.08.2010 a č. k. 36Cbi/19/2009-77 zo dňa 20.08.2010, v ktorom súd určil, že žalobcovia sú veriteľmi pohľadávok proti žalovanému, nadobudli právoplatnosť. Zároveň si žalobca vyčíslil a uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 427,92 eur. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a podľa § 214 ods. 2 až 4 v spojení s ustanovením § 372u O.s.p. postupom podľa § 156 ods. 3 o odvolaní rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Okresný súd podľa názoru odvolacieho súdu zistil úplne a správne skutkový stav a zhodnotiac výsledky vykonaného dokazovania vyvodil z neho správny právny záver, keď určil, že žalobca je v celom rozsahu veriteľom pohľadávky uplatnenej v reštrukturalizácii žalovaného a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil. Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Okresný súd Trenčín uznesením č. k. 29R/4/2009-272 zo dňa 31.07.2009 povolil reštrukturalizáciu žalovaného a uznesením č.k. 29R/4/2009-417 právoplatným dňa 25.03.2010 bol potvrdený reštrukturalizačný plán dlžníka a bola skončená reštrukturalizácia. Podľa § 124 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZKR) každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak správca pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu poprieť. Podľa ods. 2, druhá veta citovaného ustanovenia správca dôvod a rozsah popretia zapíše do zoznamu pohľadávok. Podľa ods. 6 rozhodnutie súdu o určení popretej pohľadávky je účinné voči každému. Právoplatnosťou rozhodnutia súdu o určení pohľadávky sa popretá pohľadávka v rozsahu určenom súdom považuje za zistenú; vo zvyšnom rozsahu nemožno pohľadávku voči dlžníkovi vymáhať. Predmetom tohto incidenčného konania bolo určenie právneho dôvodu a výšky pohľadávok žalobcu uplatnených v reštrukturalizácii žalovaného prihláškou zo dňa 31.08.2009 v celkovej sume 19.683,77 eur, pozostávajúcou z istiny vo výške 15.555,08 eur, úrokov z omeškania vo výške 2.098,55 eur a nákladov z uplatnenia pohľadávky vo výške 2.030,14 eur. Ako právny dôvod vzniku pohľadávky žalobca uviedol čl. XII kúpnej zmluvy zo dňa 14.12.2006 uzavretej medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim. Z obsahu spisu je zrejmé, že kúpna cena nehnuteľnosti v zmysle uzavretej kúpnej ceny predstavovala sumu 4.906.114,- Sk (162.853,15 eur). Mesačné platby Sure Let Guarantee sa mali začať po uplynutí 60 dní od obrdžania poslednej splátky kúpnej ceny nehnuteľnosti, t. j. od 14.03.2007. Prvá mesačná platba Sure Let Guarantee sa tak stala splatnou dňa 14.05.2007 a od nasledujúceho dňa bol žalovaný v omeškaní s platením. Čo sa týka úrokov z omeškania, podľa oznámenia o ukončení exekúcie tieto ostali neuhradené počnúc úrokom z omeškania od 15.01.2008. Podľa plnej moci zo dňa 14.12.2006 žalovaný bol oprávnený v mene žalobcu, okrem iného, uzavierať nájomné zmluvy k predmetnej nehnuteľnosti za účelom vytvárania zisku a výplaty 7 % p.a. z ceny nehnuteľnosti. Reštrukturalizačný správca dňa 23.09.2009 uplatnenú pohľadávku žalobcu poprel ako celok z dôvodu, že čl. XII kúpnej zmluvy je neplatný, pretože je nejasný, neurčitý a nezrozumiteľný, nie je uvedené z čoho sa počíta 7% p.a. a čo je Sure Let Guarantee, pričom o pohľadávke je vedený súdny spor. Výšku pohľadávky a jej príslušenstva správca nepoprel a nebola ani predmetom odvolania. V prejednávanej veci mal odvolací súd preukázané, že prihlásená pohľadávka žalobcu je z časti pohľadávkou judikátnou, keďže jej svedčí platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V v Bratislave, sp. zn. 28Ro/2544/2008, právoplatný a vykonateľný dňom 05.12.2008, ktorým bolo žalobcovi priznané právo na zaplatenie 18 splátok (po 949,98 eur) v celkovej výške 17.099,58 eur s príslušenstvom predstavujúcim úrok z omeškania vo výške 8,5 % p.a. a trovy konania. Uvedený platobný rozkaz bol exekučným titulom v exekúcii vedenej v prospech žalobcu (teda jeho formálna i materiálna vykonateľnosť bola preverená i v ďalšom súdnom konaní) súdnym exekútorom Mgr. Pavlom Mikom pod sp. zn. Ex 297/08. Povolením reštrukturalizácie žalovaného bolo označené exekučné konanie ex offo (§ 118 ods. 3 ZKR) zastavené, a preto súdny exekútor vymohol od žalovaného iba časť dlžnej sumy; neuhradenú sumu - istinu vo výške 9.855,22 eur a úroky z omeškania vo výške 951,72 eur si žalovaný uplatnil prihláškou. Vzhľadom na vyššie uvedený charakter tejto časti prihlásenej pohľadávky žalobcu považuje odvolací súd za potrebné konštatovať, že reštrukturalizačný správca vôbec nemal oprávnenie popierať jej právny dôvod a výšku priznanú právoplatným rozhodnutím súdu; predmetom popretia mohol byť iba rozsah jej vymáhateľnosti, príp. zabezpečovacie právo alebo jeho poradie (ak by bolo uplatnené), čo však z prihlášky ani odôvodnenia popretia nevyplýva. Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné skutočnosti: Súčasťou prihlášky žalobcu bola aj suma priznaná žalobcovi platobným rozkazom, sp. zn. 26Ro/514/2009 zo dňa 22.06.2009, ktorý v čase podania prihlášky ešte nebol právoplatný, a to vo výške 5.699,86 eur istiny s príslušenstvom predstavujúcim úroky z omeškania (vo výške od 5,0% až do 10,5% p.a. z jednotlivých dlžných splátok) a trovy konania vo výške 717,80 eur. Vzhľadom na uvedené, pohľadávku z tohto platobného rozkazu nebolo možné posudzovať ako pohľadávku judikátnu. Súd prvého stupňa preto správne prioritne zameral dokazovanie na zistenie popretého právneho dôvodu pohľadávky. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd v potrebnom rozsahu oboznámil aj s obsahom spisu Okresného súdu Bratislava V v Bratislave, sp. zn. 11C/36/2008 (pripojeného k súdnemu spisu súdu prvého stupňa) vo veci zaplatenia pohľadávky s príslušenstvom medzi žalobcom: K. S. a žalovaným: H.C.K. GROUP, s.r.o., vzniknutej na tom istom právnom základe ako v prejednávanej veci. Oboznámil sa s listinnými dôkazmi - prepisom e-mailovej komunikácie medzi konateľom žalovaného Ing. Milanom Hinterschusterom a Vere Bruce - Gardyne, riaditeľom spoločnosti Letterstone Agency Ltd., ktorá pre žalovaného sprostredkovala predaj bytov vo Veľkej Británii (jeden z nich bol aj byt žalobcu), preloženej prekladateľkou zapísanou v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR v odbore: anglický jazyk - L.. J. W., a to v štádiu dojednávania zmluvných podmienok budúcich kúpnych zmlúv. Z e-mailovej správy zo dňa 17.11.2005 od Ing. Milana Hinterschustera je zrejmé, že on sám vypočítal Garanciu istého nájomného (Sure Let Guarantee) vo výške 7 % z celkovej ceny všetkých bytov (teda aj z kúpnej ceny bytu žalobcu), pričom potvrdil, že túto sumu bude musieť zaplatiť kupujúcim za prvé dva roky aj v prípade, ak nebude schopný byty prenajať. V ďalšom e-maili zo dňa 11.06.2006 Ing. Milan Hinterschuster jednému z kupujúcich investorov - U. X. - potvrdil, že 7% - ný výnos ročne sa vypočíta z ceny bytu (a garáže) + kompletného bytového vybavenia. Aj zo zvyšnej časti e-mailovej komunikácie vyplýva, že v rámci rokovaní o zmluvných podmienkach kúpnych zmlúv bolo vôľou žalovaného garantovať kupujúcim výnos 7% z investície ročne. V prísažnom vyhlásení, opatrenom doložkou Apostille s úradným prekladom do slovenského jazyka, riaditeľ spoločnosti Letterstone Agency Ltd. Vere - Bruce Gardyne dňa 14.09.2007 pred advokátom Najvyššieho súdu v Londýne potvrdil, že investori, ktorí kúpili byty od spoločnosti H.C.K. GROUP, s.r.o. sa tak rozhodli preto, že sa spoliehali na dvojročnú garanciu istého nájomného z investície, o ktorej spoločnosť H.C.K. GROUP tvrdila, že je bezpodmienečná a garantovaná. Rovnaká formulácia vyplýva aj z plnej moci zo dňa 14.12.2006, na základe ktorej bol žalovaný oprávnený v mene žalobcu v tomto konaní, okrem iného, uzavierať nájomné zmluvy k predmetnej nehnuteľnosti za účelom vytvárania zisku a výplaty 7 % p.a. z ceny nehnuteľnosti. Z obsahu označených listinných dôkazov je teda zrejmé, že žalovaný ohľadom obsahu kúpnej zmluvy - najmä čl. XII - komunikoval predovšetkým s riaditeľom sprostredkovateľskej agentúry, pričom v prvostupňovom konaní nedoložil žiadny relevantný dôkaz o komunikácii o tejto otázke so žalobcom. Záver prvostupňového súdu o tom, že nezistil neplatnosť čl. XII kúpnej zmluvy z dôvodu žalovaným a reštrukturalizačným správcom namietanej nezrozumiteľnosti, je správny, keďže vykonaným dokazovaním bola preukázaná skutočná vôľa žalovaného, t. j. zaručiť budúcim kupujúcim určitú návratnosť investície v podobe vyplácania záruky istého nájomného vo výške 7 % ročne z investície po dobu 2 rokov. Preto odvolací súd neakceptoval žiadnu z odvolacích námietok žalovaného a napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. priznal súd v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi právo na náhradu trov tohto konania v rozsahu nákladov právneho zastúpenia advokátom za jeden úkon právnej služby (písomné vyjadrenie k odvolaniu) s tarifnou odmenou vo výške 420,71 eur (úkon 353,54 eur, DPH v uplatnenej výške 19 % v sume 67,17 eur a paušálna náhrada výdavkov vo výške 7,21 eur), ktoré boli vyčíslené rovnakým spôsobom ako v konaní pred súdom prvého stupňa. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9, tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.