KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava8. 2. 2012plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2CoKR/3/2012 z 8. 2. 2012

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 8. februára 2012, sp. zn. 2CoKR/3/2012, ECLI:SK:KSBA:2012:3111205581.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2CoKR/3/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111205581
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:3111205581.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci povolenej reštrukturalizácie dlžníka Slovglobal, a. s., Trenčianska
1320, 020 01 Púchov, IČO: 43 906 907, zapísaného v Obchodnom registri Okresného súdu Trenčín,
odd.: Sa, vl. č.: 10553/R, ktorého reštrukturalizačným správcom je JUDr. Róbert Fatura, so sídlom
kancelárie Centrum 18/23, 017 01 Považská Bystrica, o návrhu predkladateľa - dlžníka na potvrdenie
reštrukturalizačného plánu, o odvolaní predkladateľa - dlžníka proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín
č. k. 28R/1/2011 - 502 zo dňa 16.12.2011, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. 28R/1/2011 - 502 zo dňa 16.12.2011
m e n í tak, že vyhovuje návrhu dlžníka Slovglobal, a. s., Trenčianska 1320, 020 01 Púchov, IČO: 43
906 907 a svojím rozhodnutím nahradzuje súhlas skupiny pre nezabezpečené pohľadávky 2. a skupiny
pre nezabezpečené pohľadávky 4., potrebný na prijatie reštrukturalizačného plánu, ktorý bol predmetom
schvaľovania na schvaľovacej schôdzi konanej dňa 21.11.2011.

Reštrukturalizačný plán dlžníka Slovglobal, a. s., Trenčianska 1320, 020 01 Púchov, IČO: 43 906 907,
ktorý bol predmetom schvaľovania na schvaľovacej schôdzi, konanej dňa 21.11.2011 p o t v r d z u
j e a končí reštrukturalizáciu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh dlžníka na prijatie reštrukturalizačného
plánu, ktorý bol predmetom schvaľovania na schvaľovacej schôdzi konanej dňa 21.11.2011 v skupine
pre nezabezpečené pohľadávky 2. a v skupine pre nezabezpečené pohľadávky 4. a súčasne zamietol
reštrukturalizačný plán dlžníka. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd konštatoval, že neboli splnené
zákonom stanovené podmienky na nahradenie súhlasu v skupinách pre nezabezpečené pohľadávky 2.
a 4., a to konkrétne podmienka stanovená v § 152 ods. 1 písm. b/ zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii (ďalej len ZKR). Konajúci súd ďalej uviedol, že z dikcie ustanovenia § 152
ods. 1 ZKR vyplýva, že pre nahradenie súhlasu v niektorej skupine sa vyžaduje, aby všetky zákonné
podmienky uvedené v písm. a/ až c/ boli kumulatívne splnené. Súd mal za to, že pokiaľ ide o podmienky,
na základe ktorých je možné nahradiť súhlas v skupine pre nezabezpečených veriteľov uvedené v
§ 152 ods. 1 písm. a/ a c/ ZKR, tieto sú splnené. Pokiaľ ide o podmienku uvedenú v § 152 ods. 1
písm. b/ ZKR Okresný súd Trenčín konštatoval, že táto nebola splnená, nakoľko na nahradenie súhlasu
v skupine sa vyžaduje, aby väčšina zo skupín zostavených podľa plánu hlasovala za prijatie plánu
potrebnou väčšinou, čo v danom prípade nebolo splnené. V rámci reštrukturalizácie bola vytvorená jedna
skupina pre zabezpečené pohľadávky a päť skupín pre nezabezpečené pohľadávky, z ktorých skupina
pre zabezpečené pohľadávky a skupina pre nezabezpečené pohľadávky 3. sa hlasovania nezúčastnili.
Za prijatie plánu hlasovali dve skupiny. Skupina pre nezabezpečené pohľadávky 1. a 5. a proti prijatiu
plánu hlasovali dve skupiny, skupina pre nezabezpečené pohľadávky 2. až 4.. Z uvedeného vyplýva, že
za prijatie plánu nehlasovala väčšina skupín zostavených podľa plánu.



Podľa § 154 ods. 1 písm. c/ ZKR súd uznesením zamietne plán, ak plán nebol prijatý schvaľovacou
schôdzou alebo dlžníkom; to neplatí, ak súd nahradil ich súhlas svojím rozhodnutím. Vzhľadom
na skutočnosť, že súd prvého stupňa dospel k záveru, že nemôže nahradiť súhlas v skupine pre
nezabezpečené pohľadávky z dôvodu nesplnenia kumulatívnej podmienky uvedenej v § 152 ods. 1
písm. b/ ZKR, v súlade s § 154 ods. 1 písm. c/ citovaného zákona plán dlžníka zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie predkladateľ plánu, ktorý
uviedol, že podľa jeho názoru, súd prvého stupňa nesprávne posúdil skutkový stav veci a nesprávne
interpretoval ustanovenie § 152 ods. 1 písm. b/ ZKR. Odvolateľ uviedol, že súd mal možnosť nahradiť
súhlas v skupinách pre nezabezpečené pohľadávky 2. až 4., keďže súdna prax pripúšťa nahradenie
súhlasu v prípade rovnosti skupín. V prípade veriteľov zaradených do ďalších skupín, ktorí sa
hlasovania nezúčastnili, nie je možné vyvodiť, že by s plánom nesúhlasili. Citovaný zákon vyslovene
nerieši situáciu rovnosti skupín, vzhľadom na čo, je podľa názoru odvolateľa možné subsumovať túto
situáciu pod ustanovenie § 152 ods. 1 písm. b/ ZKR, najmä s poukazom na skutočnosť efektívnosti
reštrukturalizačného konania oproti konkurznému konaniu, v rámci ktorého je v prejednávanej veci
pravdepodobné zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku, nakoľko dlžník žiadny
majetok nevlastní. Naopak, úspešná reštrukturalizácia je výhodným riešením pre veriteľov dlžníka,
ktorým zabezpečí aspoň čiastočné uspokojenie ich pohľadávok na rozdiel od konkurzného konania,
v rámci ktorého je veľmi pravdepodobné, že ich pohľadávky zaniknú bez akéhokoľvek uspokojenia.
Odvolateľ má za to, že súd by mal sledovať a chrániť predovšetkým záujmy veriteľov, ktoré sú
zamietnutím návrhu dlžníka ohrozené a pripustiť širší výklad ustanovenia § 152 ods. 1 písm. b/ ZKR, a
to hlavne s poukazom na účel reštrukturalizácie, ktorým je čo najrýchlejšie uspokojenie veriteľov v čo
najväčšom rozsahu a predovšetkým snaha o zachovanie prevádzky podniku dlžníka alebo jeho časti.

Dlžník - predkladateľ plánu tiež uviedol, že významnou skutočnosťou pre posúdenie nahradenia súhlasu
a potvrdenie plánu súdom je fakt, že dlžník postupne spláca prednostné pohľadávky a usiluje sa o
úspešné ozdravenie spoločnosti, pričom prioritou preňho sú záväzky štátnej povahy, ako aj ostatné,
ktoré podľa finančných možností uhrádza. Z uvedeného je podľa jeho názoru možné vyvodiť čestný
úmysel uspokojiť svojich veriteľov v čo najväčšej miere a zachovať prevádzku svojho podniku.

Odvolateľ preto navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. 28 R/1/2011
- 502 zo dňa 16.12.2011 tak, že návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovie.

Dňa 16.01.2012 bolo odvolaciemu súdu doručené doplnenie odvolania, v ktorom spoločnosť dlžníka
súdu oznamuje, že za obdobie od zahájenia reštrukturalizačného konania, t. j. od 02.04.2011 do
31.12.2011 zaplatila prednostné pohľadávky v celkovej výške cca 320.000 eur. K úhrade doposiaľ ostáva
cca 38.000 eur, ktoré sú taktiež priebežne hradené a je predpoklad, že budú zaplatené najneskôr do
piatich mesiacov. V súčasnej dobe už dlžník prakticky neeviduje nové prednostné pohľadávky, ktoré by
boli po lehote splatnosti.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa
v súlade s ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p.; prejednal odvolanie odvolateľa podľa § 214 ods. 2 O. s.
p. bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že odvolaniu
je potrebné vyhovieť.

Z obsahu spisu súdu prvého stupňa mal odvolací súd preukázané, že dlžník sa návrhom zo dňa
01.12.2011 domáhal, aby konajúci prvostupňový súd v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 ZKR
uznesením potvrdil jeho reštrukturalizačný plán, pričom sa súčasne domáhal, aby súd v súlade s
ustanovením § 152 ods. 1 ZKR nahradil prijatie plánu v skupine pre nezabezpečené pohľadávky 2. a v
skupine pre nezabezpečené pohľadávky 4. svojím rozhodnutím.

Podľa § 151 ods. 2 ZKR návrh na potvrdenie plánu možno za podmienok ustanovených v § 152 ZKR
podať, aj keď plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou alebo odsúhlasený dlžníkom.

Zo zápisnice zo schvaľovacej schôdze konanej dňa 21.11.2011 je zrejmé, že schôdze sa zúčastnili
celkovo štyria veritelia, ktorí zároveň hlasovali o schválení reštrukturalizačného plánu. Na účely
hlasovania o prijatí plánu bola vytvorená jedna skupina pre zabezpečené pohľadávky a päť skupín pre
nezabezpečené pohľadávky.



Podľa § 148 ods. 1 ZKR na prijatie plánu schvaľovacou schôdzou v prejednávanej veci sa vyžaduje, aby:
- v každej skupine pre zabezpečené pohľadávky hlasovala za prijatie plánu nadpolovičná väčšina
hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou zistených pohľadávok vyššou ako 1 % zistenej sumy
všetkých zistených zabezpečených pohľadávok danej skupiny, ak ich hlasy v danej skupine súčasne
predstavujú dvojtretinovú väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov počítanú podľa zistenej sumy ich
zistených pohľadávok
- v každej skupine pre nezabezpečené pohľadávky hlasovala za prijatie plánu nadpolovičná väčšina
hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou zistených pohľadávok vyššou ako 1 % zistenej sumy všetkých
zistených nezabezpečených pohľadávok danej skupiny, ak ich hlasy v danej skupine súčasne presahujú
väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov počítanú podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok
- za prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných podľa zistenej
sumy ich zistených pohľadávok.

Z listinných dokladov tvoriacich obsah spisu súdu prvého stupňa je zrejmé, že v skupine pre
zabezpečené pohľadávky nehlasoval žiaden veriteľ.

V skupine pre nezabezpečené pohľadávky 1. hlasoval za prijatie plánu jeden veriteľ, ktorého pohľadávky
predstavovali viac ako 1 % zo zistenej sumy všetkých zistených pohľadávok danej skupiny, ktorého hlasy
súčasne predstavujú 100 % hlasov hlasujúcich veriteľov, počítaných podľa zistenej sumy ich zistených
pohľadávok, a teda za prijatie plánu v tejto skupine hlasovali veritelia potrebnou väčšinou tak podľa počtu
veriteľov danej skupiny, ako aj podľa výšky pohľadávok.

V skupine pre nezabezpečené pohľadávky 2. hlasoval jeden veriteľ, ktorého pohľadávky predstavovali
viac ako 1 % zo zistenej sumy všetkých zistených pohľadávok danej skupiny, ktorého hlasy súčasne
predstavujú 100 % hlasov hlasujúcich veriteľov, počítaných podľa zistenej sumy ich zistených
pohľadávok proti prijatiu plánu, preto v skupine pre nezabezpečené pohľadávky 2. plán nebol prijatý v
hlasovaní podľa výšky pohľadávok, ani v hlasovaní podľa počtu veriteľov v danej skupine.

V skupine pre nezabezpečené pohľadávky 3. nehlasoval žiaden veriteľ.

V skupine pre nezabezpečené pohľadávky 4. hlasoval jeden veriteľ, ktorého pohľadávky predstavovali
viac ako 1 % zo zistenej sumy všetkých zistených pohľadávok danej skupiny, ktorého hlasy súčasne
predstavujú 100 % hlasov hlasujúcich veriteľov, počítaných podľa zistenej sumy ich zistených
pohľadávok proti prijatiu plánu, preto v skupine pre nezabezpečené pohľadávky 4. plán nebol prijatý v
hlasovaní podľa výšky pohľadávok, ani v hlasovaní podľa počtu veriteľov v danej skupine.

V skupine pre nezabezpečené pohľadávky 5. hlasoval za prijatie plánu jeden veriteľ, ktorého pohľadávky
predstavovali viac ako 1 % zo zistenej sumy všetkých zistených pohľadávok danej skupiny, ktorého hlasy
súčasne predstavujú 100 % hlasov hlasujúcich veriteľov, počítaných podľa zistenej sumy ich zistených
pohľadávok. Za prijatie plánu v tejto skupine hlasovali preto veritelia potrebnou väčšinou tak podľa počtu
veriteľov danej skupiny, ako aj podľa výšky pohľadávok.

Následne sa konajúci prvostupňový súd v zmysle návrhu dlžníka - predkladateľa plánu zo dňa
01.12.2011 zaoberal otázkou nahradenia súhlasu skupiny pre nezabezpečených veriteľov 2. až 4.
rozhodnutím súdu.

Podľa § 152 ods. 1 ZKR, ak za prijatie plánu v niektorej zo skupín nehlasovala potrebná väčšina,
predkladateľ plánu sa môže v návrhu na potvrdenie plánu domáhať, aby súd prijatie plánu v skupine
nahradil svojím rozhodnutím, ak
a) účastníci plánu zaradení do skupiny hlasujúcej proti plánu nebudú na základe plánu v zjavne horšom
postavení, v akom by boli v prípade neprijatia plánu; súd pritom vychádza z ich pravdepodobného
uspokojenia v konkurznom konaní;
b) väčšina zo skupín zostavených podľa plánu hlasovala za prijatie plánu potrebnou väčšinou a
c) za prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných podľa zistenej
sumy ich zistených pohľadávok.



Pre nahradenie súhlasu v niektorej skupine súdom sa vyžaduje, aby všetky podmienky uvedené v písm.
a), b), c) boli kumulatívne splnené.

Prvostupňový súd dospel k záveru, že pokiaľ ide o podmienky, na základe ktorých je možné nahradiť
súhlas v skupine pre nezabezpečených veriteľov uvedené v § 152 ods. 1 písm. a/ a c/ ZKR, tieto sú
splnené.

Pri posudzovaní splnenia podmienky uvedenej v § 152 ods. 1 písm. a/ ZKR Okresný súd Trenčín
vychádzal zo záverov reštrukturalizačného plánu, ktorý hodnotil pravdepodobnú mieru uspokojenia
veriteľov v prípade povolenia reštrukturalizácie, ako aj v prípade vyhlásenia konkurzu. V zmysle
reštrukturalizačného plánu je miera uspokojenia veriteľov nezabezpečených pohľadávok v rámci
reštrukturalizácie evidentne vyššia ako v konkurze najmä z dôvodu, že dlžník nevlastní žiadne
nehnuteľnosti, v účtovníctve evidované pohľadávky sú v prevažnej väčšine ťažko vymožiteľné a predajné
len za minimálnu cenu. Na základe uvedeného, účastníci plánu hlasujúci proti prijatiu plánu, by podľa
názoru prvostupňového súdu, neboli v zjavne horšom postavení, a akom by boli v prípade neprijatia
plánu.

Pri posudzovaní splnenia podmienky uvedenej v § 152 ods. 1 písm. c/ ZKR konajúci súd vychádzal zo
skutočnosti, že za prijatie plánu na schvaľovacej schôdzi hlasovali veritelia s celkovým počtom hlasov
180 563 hlasov (z 204 569 hlasov). Za prijatie hlasov tak hlasovali prítomní veritelia s 88,27 % hlasov
prítomných veriteľov, čo je viac ako zákonom požadovaná väčšina hlasov počítaných podľa zistenej
sumy zistených pohľadávok.

V závere svojho rozhodnutia prvostupňový súd konštatoval, že podmienka uvedená v § 152 ods.
1 písm. b/ ZKR nebola splnená, nakoľko na nahradenie súhlasu v skupine sa vyžaduje, aby väčšina zo
skupín zostavených podľa plánu hlasovala za prijatie plánu potrebnou väčšinou, čo v danom prípade
nebolo splnené. V rámci reštrukturalizácie bola vytvorená jedna skupina pre zabezpečené pohľadávky a
päť skupín pre nezabezpečené pohľadávky, z ktorých skupina pre zabezpečené pohľadávky a skupina
pre nezabezpečené pohľadávky 3. sa hlasovania nezúčastnili, za prijatie plánu hlasovali dve skupiny
(skupina pre nezabezpečené pohľadávky 1. a 5.) a proti prijatiu plánu hlasovali dve skupiny (skupina pre
nezabezpečené pohľadávky 2. a 4.). Na základe uvedeného je možné dospieť k záveru, že za prijatie
plánu nehlasovala väčšina skupín zostavených podľa plánu. Prvostupňový súd sa nestotožnil s názorom
navrhovateľa, že nahradenie súhlasu možno akceptovať aj v prípade rovnosti skupín, keďže v prípade
veriteľov zaradených do ďalších skupín, ktorí sa hlasovania nezúčastnili, nie je možné vyvodiť, že by s
plánom nesúhlasili. Podľa názoru prvostupňového súdu z gramatického hľadiska nemožno dedukovať
taký široký výklad ustanovenia § 152 ods. 1 písm. b/ ZKR.

Odvolací súd sa podrobne oboznámil s písomnosťami tvoriacimi obsah spisu súdu prvého stupňa a
dospel k záveru, že z obsahu kapitoly VI., VII. a VII. reštrukturalizačného plánu je možné dospieť k
záveru evidentne vyššej miery uspokojenia pohľadávok veriteľov reštrukturalizačného konania ako v
rámci konkurzu.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací zastáva názor, že ak sú splnené všetky ostatné podmienky,
je potrebné rozhodnúť o nahradení súhlasu skupiny pre nezabezpečené pohľadávky 2. a skupiny pre
nezabezpečené pohľadávky 4., nakoľko údaje v opisnej časti plánu oprávňujú súd na udelenie súhlasu
vtedy, keď z nich vyplýva, že účastníci v nesúhlasiacej skupine nebudú mať horšie postavenie a mieru
uspokojenia po prijatí plánu, ako v prípade konkurzu.

V opačnom prípade bude vyvolaný likvidačný konkurz, v ktorom bude uspokojenie veriteľov nižšie
(vyššie uspokojenie pohľadávok veriteľov v reštrukturalizácii je podmienkou jej povolenia a úspešnosti),
čo je v rozpore s celkovou koncepciou zákona a tými ustanoveniami, ktoré preferujú reštrukturalizáciu
pred likvidačným konkurzom.

K záveru, že účastníci plánu hlasujúci proti prijatiu plánu by neboli v zjavne horšom postavení, v akom
by boli v prípade neprijatia plánu, dospel aj prvostupňový Okresný súd Trenčín.

Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Bratislave v súlade s ustanovením § 220 O. s. p., podľa
ktorého odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho



potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1) rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.

Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 3111205581)

  1. 16. 12. 2011Uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 28R/1/2011 z 16. 12. 2011
  2. 8. 2. 2012Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2CoKR/3/2012 z 8. 2. 2012 (toto rozhodnutie)