Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2CoKR/14/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111231965 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:3111231965.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci návrhu na povolenie reštrukturalizácie dlžníka: MEGO, s.r.o., so sídlom Zlatovská 2376, 911 05 Trenčín, IČO: 36 342 823, správcom ktorej je Mgr. Branislav Zemanovič, so sídlom kancelárie: I. Olbrachta 900/6, 911 01 Trenčín, zapísaný v zozname správcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR pod č. S 1510, o odvolaní dlžníka proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. 29R/5/2011-148 zo dňa 26.1.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. 29R/5/2011-148 zo dňa 26.1.2012 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil reštrukturalizačné konanie s poukazom na ust. §§ 116 ods. 1, 2, 3, 110 ods. 1, 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKR), pretože mal za to, že nie sú splnené všetky predpoklady na povolenie reštrukturalizácie dlžníka uvedené v § 116 ods. 2 písm. a/, b/ ZKR. Uviedol, že predložený posudok nespĺňa náležitosti podľa § 110 ods. 1 písm. e/ ZKR, a to podrobný opis obchodnej situácie. Posudok v časti 6 - Finančná a obchodná situácia dlžníka - teda nepopisuje aká je obchodná situácia dlžníka, napr. či v súčasnosti vôbec má uzatvorené nejaké zmluvy s odberateľmi, aké a aký z nich plynie výnos, ich počet, opis, čí títo sú slovenskými alebo zahraničnými fyzickými alebo právnickými osobami, či sa jedná o dlhodobých alebo jednorázových odberateľov, či má rozpracované aj nejaké obchodné kontrakty s novými potenciálnymi odberateľmi, aké a aký z nich predpokladá výnos, v akom štádiu sa nachádza uzatváranie nových kontraktov a pod.. Ďalej súd prvého stupňa v odôvodnení uviedol, že nie je splnený ani predpoklad vyplývajúci z § 116 ods. 2 písm. b/ ZKR, pretože posudok nie je jasný ani zrozumiteľný, nakoľko na strane 8 posudku je uvedené, že dlžník nezamestnáva v pracovnom pomere žiadnych zamestnancov, pričom na strane 19 popisuje, že v prípade povolenia reštrukturalizácie by bol dlžník schopný naďalej celoročne poskytovať pracovné príležitosti pre zamestnancov v trvalom pracovnom pomere a na strane 15 - 16, 22 uvádza, že v plánovaných nákladoch sú zahrnuté okrem iného i náklady na mzdy, sociálne a zdravotné poistenie, pričom v posudku nie je zmienka o tom, či by dlžník do budúcna predpokladal zamestnať nejakých zamestnancov. Na strane 15 je konštatované, že dlžník je v úpadku z dôvodu platobnej neschopnosti a predĺženia, pričom o dva odseky nižšie uvádza, že návrh na reštrukturalizáciu sa rozhodol podať, aby predišiel úpadku. Na strane 14 je uvedený finančný majetok dlžníka k 30.11.2011, ktorý je tvorený peňažnými prostriedkami a pohľadávkami z účtov vo výške 2.038 eur, peňažnými pohľadávkami, ktorých lehota splatnosti uplynie do 30 dní vo výške 13.444 eur a peňažnými pohľadávkami po lehote splatnosti nie viac ako 30 dní vo výške 13.945 eur, pričom táto časť posudku nekorešponduje s predloženým zoznamom majetku, kde dlžník neuvádza žiadny finančný majetok (ale len nehnuteľný a hnuteľný - LCD TV). Na strane 20 posudku je uvedené, že hlavnou činnosťou dlžníka je poskytovanie nájmu nehnuteľného a hnuteľného majetku, pričom v zozname majetku je uvedený hnuteľný majetok LCD TV, a teda nie je zrejmé, aký hnuteľný majetok dlžník prenajíma. Na strane 30 ako jeden zo všeobecných predpokladov zachovania prevádzky je uvedené „zachovanie kompletnosti a celistvosti majetkovej podstaty dlžníka“, pričom na strane 22 posudku uvádza, že naplneniu časti finančného plánu prispeje aj prípadný odpredaj nadbytočného nehnuteľného majetku dlžníka. Súd prvého stupňa na záver skonštatoval, že predložený posudok neobsahuje opis obchodnej situácie dlžníka, je nejasný a nezrozumiteľný a obsahovo nekorešponduje s predloženým zoznamom majetku dlžníka. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie dlžník, ktorý uviedol, že predložený posudok obsahuje jednotlivé zákonom požadované náležitosti, pričom ZKR ani žiaden jeho vykonávací predpis nestanovuje vyhotovenie opisu obchodnej situácie dlžníka v rozsahu určenia tak, ako to uviedol súd prvého stupňa vo svojom uznesení. Zoznam uzatvorených zmlúv bol priložený ako príloha k posudku a z neho vyplýva rozsah uzatváraných kontraktov, rozsah výnosov (strana 8). Požiadavku duplicitného uvádzania tých istých informácii zo strany súdu nad rámec zákona považuje za neopodstatnenú. Na základe tejto skutočnosti nemohol súd posudok vyhodnotiť ako nevyhovujúci z dôvodu rozporu s § 116 ods. 2 písm. a/ ZKR. Požiadavka súdu v zmysle opísania plánovaných výnosov či hospodárskych ukazovateľov je splnená v časti 6.3. posudku, pričom správca pri vyhotovení posudku nemá povinnosť uvádzať takéto údaje výlučne v časti, ktorú v uznesení uviedol súd. Údaje, ktoré posudok neobsahuje, lebo nie sú uvedené v časti 6, sú uvádzané v jeho jednotlivých častiach, a teda posudok nie je vadný. Opis existujúcej situácie dlžníka je uvedený nielen v časti 6 posudku, ale napr. aj na strane 8. Z charakteristiky dlžníka vyplýva, že podniká, najmä plánuje poskytovať reštauračné služby v priestoroch, ktoré boli doposiaľ určené na prenájom, z obsahu posudku je tento zámer zrejmý. Pokiaľ ide o spornosť zamestnancov, dlžník nemá vlastných zamestnancov a svoje činnosti vykonáva na podklade poddodávok so živnostníkmi. Nárast zamestnanosti vyplýva zo zámeru dlžníka vykonávať vlastnú prevádzku reštauračných služieb. Preto v posudku nie je žiaden rozpor. Pokiaľ ide o nejasnosť, či dlžník je v úpadku, z vykonaného testu úpadku dlžníka vyplýva, že je v úpadku jednak z dôvodu predĺženia, ako aj platobnej neschopnosti, pričom táto skutočnosť vyplýva aj z priložených účtovných závierok dlžníka. Nesprávna formulácia správcu pri písaní nezakladá akúkoľvek rozporuplnosť vo vzťahu k otázke, či dlžník je alebo nie je v úpadku. Zvolený termín správcom nerobí posudok nejasný či nezrozumiteľný. Ďalej odvolateľ poukázal na to, že test platobnej neschopnosti je vyhotovený k dátumu 30.11.2011 a vychádza z údajov riadnej a mimoriadnej účtovnej závierky ku dňu 30.11.2011. Zoznam majetku finančný majetok neuvádza, nakoľko ku dňu jeho vyhotovenia, t.j. k 12.12.2011 takýto majetok nie je dlžníkom evidovaný. Povinnosť vyhotovenia zoznamu majetku k tomu istému dňu ako je deň, ku ktorému sa posudzuje existencia úpadku dlžníka, nie je žiadnym spôsobom stanovená ZKR. Dlžník okrem prenájmu nehnuteľného majetku prenajíma aj hnuteľnú vec - LCD TV, čo je uvedené v posudku. Z posudku je zrejmé a nesporné, aký majetok dlžník prenajíma a teda uvádzaný dôvod nejasnosti či nezrozumiteľnosti súdom je zmätočný a bezpredmetný. Zámerom dlžníka je vykonávať vlastnú prevádzku s úmyslom zachovania majetku nevyhnutného na výkon činnosti. Prípadný odpredaj nadbytočného nehnuteľného majetku môže napomôcť naplneniu finančného plánu. V závere dlžník uviedol, že súd pri hodnotení dôkazov mal postupovať podľa § 132 O.s.p. a zamietnutie 45 strán hodnoverných údajov pre nezávažné a nepodstatné nedostatky nemôže byť pre súd podkladom pre zastavenie reštrukturalizačného konania. Preto navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Trenčín zmenil tak, že reštrukturalizáciu dlžníka povolí. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 116 ods. 1 ZKR, ak sú splnené predpoklady, aby súd povolil reštrukturalizáciu, súd najneskôr do 30 dní od začatia reštrukturalizačného konania uznesením rozhodne o povolení reštrukturalizácie. Inak reštrukturalizačné konanie v rovnakej lehote uznesením zastaví. Podľa ods. 2 súd povolí reštrukturalizáciu, ak: a) posudok spĺňa zákonom predpísané náležitosti, b) obsah posudku je jasný a zrozumiteľný, c) posudok vypracoval správca zapísaný do zoznamu správcov, ktorý má v obvode krajského súdu, v ktorom sídli príslušný súd, zriadenú kanceláriu, d) posudok v čase podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie nebol starší ako 30 dní od jeho vypracovania, e) správca poverený vypracovaním posudku reštrukturalizáciu dlžníka odporučil a zo záverov posudku je zrejmé, že na odporučenie reštrukturalizácie boli splnené predpoklady. Podľa ods. 3, ak v čase rozhodovania súdu o povolení reštrukturalizácie uplynulo od vypracovania posudku viac ako 60 dní, súd pred rozhodnutím o povolení reštrukturalizácie vypočuje správcu, či sa zásadne nezmenili pomery dlžníka, či sú závery posudku aktuálne a či možno predpokladať úspešnú reštrukturalizáciu. Podľa ods. 4 v uznesení o povolení reštrukturalizácie súd ustanoví správcu, vyzve veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili pohľadávky, a určí rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré majú počas reštrukturalizácie podliehať súhlasu správcu; v uznesení tiež poučí veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok, následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následkoch nesprávneho prihlásenia pohľadávok. Do funkcie správcu súd ustanoví toho, kto vypracoval posudok. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí účastníkom reštrukturalizačného konania, ustanovenému správcovi, príslušnému daňovému orgánu a colnému riaditeľstvu. Podľa ods. 5 uznesenie o zastavení reštrukturalizačného konania súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Proti uzneseniu môže podať odvolanie každý účastník reštrukturalizačného konania. Ak odvolací súd zistí, že súd prvého stupňa rozhodol o zastavení reštrukturalizačného konania nesprávne, rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení tak, že povolí reštrukturalizáciu; inak rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí. Odvolací súd rozhodne o odvolaní najneskôr do 30 dní od predloženia veci. Podľa § 110 ods. 1 ZKR posudok obsahuje: a) presné označenie dlžníka, b) podrobnú charakteristiku podnikateľskej činnosti dlžníka, c) zistenie, či dlžníkovi hrozí úpadok alebo či je v úpadku a kedy úpadok nastal spolu s odôvodnením, prečo úpadok hrozí, prípadne prečo úpadok nastal, d) podrobný opis opatrení prijatých dlžníkom na predídenie úpadku, e) podrobný opis finančnej situácie a obchodnej situácie dlžníka, f) odporučenie alebo neodporučenie reštrukturalizácie dlžníka spolu s podrobným odôvodnením, prečo sa reštrukturalizácia odporučila alebo neodporučila, g) deň vyhotovenia posudku. Podľa ods. 2 posudok, v ktorom správca odporučil reštrukturalizáciu, musí obsahovať tiež: a) zhodnotenie veriteľov dlžníka z hľadiska ich práv a ekonomických záujmov, b) podrobný rozbor predpokladov, za ktorých možno zachovať prevádzku podniku dlžníka alebo jej podstatnú časť, podrobný rozbor opatrení potrebných na splnenie týchto predpokladov a okolnosti odôvodňujúce reálnosť splnenia týchto opatrení, c) podrobný rozbor možných metód reštrukturalizácie a podmienok uskutočniteľnosti jednej alebo viacerých metód reštrukturalizácie spolu s odôvodnením, prečo v prípade povolenia reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu, d) vymedzenie právnych úkonov dlžníka, ktoré majú po povolení reštrukturalizácie dlžníka podliehať súhlasu správcu. Podľa ods. 3 posudok môže v prílohe obsahovať návrh reštrukturalizačného plánu a záväzné vyjadrenia dlžníka a jedného alebo viacerých veriteľov dlžníka k návrhu reštrukturalizačného plánu. Odvolací súd sa stotožnil s právnymi závermi súdu prvého stupňa a k odvolacím dôvodom žalobcu zaujal nasledovné stanovisko. Odvolací súd po preštudovaní konkurzného spisu zistil, že súd prvého stupňa svojím uznesením č. k. 29R/5/2011-143 zo dňa 22.12.2011 rozhodol o začatí reštrukturalizačného konania voči dlžníkovi. Súd prvého stupňa tak rozhodol na základe skúmania podmienok konania podľa § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 O.s.p. a tiež formálnych náležitosti návrhu, či návrh má zákonom požadovaný rozsah. Po jej začatí súd musel preskúmať, či sú splnené podmienky pre povolenie reštrukturalizácie v zmysle § 116 ZKR a zistil, že nie sú splnené všetky predpoklady na povolenie reštrukturalizácie dlžníka uvedené v § 116 ods. 2 písm. a/, b/ ZKR, t.j. posudok nespĺňa zákonom predpísané náležitosti (§ 110 ods. 1, 2) a obsah posudku nie je jasný a zrozumiteľný. Základnou otázkou odvolacieho súdu pre posúdenie správnosti napadnutého rozhodnutia je určiť, či predložený reštrukturalizačný posudok č. 1/2011 spĺňa všetky náležitosti, ktoré mu ukladá ust. § 110 ods. 1, 2, 3 ZKR, a teda či sú splnené všetky predpoklady pre povolenie reštrukturalizácie (§ 116 ZKR). Je potrebné zdôrazniť, že všetky zákonom určené podmienky pre povolenie reštrukturalizácie musia byť splnené kumulatívne. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že samotný posudok musí byť vypracovaný s určitou mierou odbornosti v ekonomickej oblasti, ale i vzhľadom na predmet činnosti dlžníka. Súd musí preskúmať obsahovú správnosť posudku, ak má dospieť k záveru, že obsah posudku je jasný a zrozumiteľný, ako aj to, či je zo záverov posudku jasné, že na odporúčanie reštrukturalizácie boli splnené predpoklady. Podmienky na odporúčanie reštrukturalizácie sú taxatívne určené (§ 109 ZKR) a posudok sa vypracúva odborníkom práve na to, aby zhodnotil ekonomickú situáciu dlžníka a odporučil reštrukturalizáciu, ak sú splnené všetky predpoklady. Za účelom vyhodnotenia ekonomickej situácie podnikateľa sa v posudku musí uviesť podrobný opis finančnej a obchodnej situácie dlžníka s uvedením dôvodov, pre ktoré sa dostal do úpadku, a času, kedy sa dostal do úpadku. Ak dlžník nie je v úpadku, musí sa v posudku uviesť, či mu úpadok hrozí a z akých dôvodov. Posudok musí obsahovať aj opis opatrení, ktoré dlžník urobil pri predchádzaní úpadku. Ak správca odporúča reštrukturalizáciu, posudok musí obsahovať zhodnotenie veriteľov z hľadiska ich práv a ekonomických záujmov. Správca musí navrhnúť podrobný rozbor možných metód reštrukturalizácie a podmienok uskutočniteľnosti jednej alebo viacerých uvedených metód. Jednou zo základných podmienok pre odporúčanie reštrukturalizácie je väčší rozsah uspokojenia pohľadávok veriteľov, ako by sa dosiahlo v konkurznom konaní. V posudku musí správca odôvodniť, prečo je pravdepodobné, že v prípade povolenia reštrukturalizácie bude získaný vyšší výťažok ako v konkurznom konaní. Fakultatívnou náležitosťou posudku je návrh reštrukturalizačného plánu a záväzné vyjadrenie dlžníka a jedného alebo viacerých veriteľov (predovšetkým s najvyššími pohľadávkami) k návrhu reštrukturalizačného plánu. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že ekonomický aspekt rozhodnutia správcu nie je otázkou právneho posúdenia, ale pre súd záväzne vyplýva z odborného posudku správcu. Správca je povinný k vypracovaniu posudku postupovať s odbornou starostlivosťou. Úlohou reštrukturalizačného konania je poskytnutie ochrany dlžníkovi pred veriteľmi, pričom ochrana má byť v konečnom dôsledku v záujme veriteľov, pretože uspokojenie ich pohľadávok v sanačnom konaní by vždy malo byť vyššie, ako sa predpokladá v likvidačnom konkurze. Účelom sanačného postupu je ekonomická záchrana dlžníka, ktorému sa umožní počas sanačného konania pokračovať v podnikateľskej alebo inej ekonomickej činnosti pod dozorom súdu, správcu a veriteľov. Výsledkom sanačného postupu je čiastočné uspokojenie pohľadávok veriteľov, pričom vo zvyšku ich pohľadávky na rozdiel od konkurzu zanikajú a oddlženému dlžníkovi sa dáva možnosť úspešne pokračovať v podnikateľskej činnosti. Odvolací súd sa stotožnil s názorom odvolateľa, že nie je potrebné niektoré údaje uvádzať duplicitne (napr. rozsah uzatvorených kontraktov, rozsah výnosov) ako i so skutočnosťou, že žiaden vykonávací predpis nestanovuje vyhotovenie opisu obchodnej situácie v rozsahu určenia, ako vo svojom uznesení uviedol súd prvého stupňa. Posudok však musí byť vypracovaný tak, aby na základe jeho komplexného zhodnotenia vedel súd posúdiť či sú splnené všetky predpoklady stanovené zákonom na povolenie reštrukturalizácie. Odvolací súd preto posudzoval posudok komplexne a dospel k záveru, že z opisu obchodnej situácie dlžníka a z rozboru použitej metódy reštrukturalizácie akým spôsobom chce dlžník dosiahnuť predpokladaný zisk je síce zrejmý zámer dlžníka, avšak v posudku nie sú dostatočne špecifikované prostriedky, ktorými sa má sledovaný cieľ dosiahnuť. Napríklad dlžník má uzatvorené iba dve nájomné zmluvy, pričom nie je zrejmé na akú dobu, aké prostriedky z nájmu plynú do spoločnosti, či plánuje uzatvoriť ďalšie nájomné zmluvy a za akých podmienok, či (vzhľadom, že ide o prevádzku letnej plavárne) predpokladá prevádzku reštauračných služieb celoročne, či v okolí nie je iná konkurenčná reštaurácia, čím chce prilákať zákazníkov pri vlastnej prevádzke reštauračných služieb, v čom vidí výhody vlastnej prevádzky reštaurácie. Celková suma na uspokojenie veriteľov v reštrukturalizácii predstavuje sumu 287 tis. eur. Miera uspokojenia zabezpečených veriteľov sa predpokladá vo výške od 65-100 % a nezabezpečených veriteľov v priemere vo výške 20,7 % v lehote do 60 mesiacov od potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom. Rozbor týkajúci sa uspokojenia veriteľov predovšetkým vychádza z predpokladu, že veritelia budú súhlasiť so zmenou pôvodnej výšky pohľadávok na nižšiu sumu a s odpustením úrokov, majetkových sankcií a zmluvných pokút. Odvolací súd je toho názoru, že na podporu predpokladanej miery uspokojenia veriteľov bolo potrebné zabezpečiť záväzné vyjadrenie dlžníka a najmä najväčších veriteľov napriek tomu, že ide o fakultatívnu náležitosť posudku. Po zistení stanoviska veriteľov k ich miere uspokojenia pohľadávok najmä k tzv. „dohode o zmene pohľadávok“ bolo možné dospieť k záveru, či návrh na povolenie reštrukturalizácie môže byť veriteľmi prijatý. Odvolací súd preto dospel k záveru, že predložený posudok nespĺňa všeobecné náležitosti posudku podľa § 110 ods. 1 písm. e/ ZKR ani zákonné predpoklady uvedené v § 116 ods. 2 písm. a/, b/ ZKR. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súd prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.