Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/308/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3510229025 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:3510229025.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa : ESO KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Údernícka 5, IČO : 35 724 803, zastúpený AK TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava, Údernícka 5, proti odporcovi : Y. L., X. X., V. XX, O..Č.. na B.Á. T., zastúpený opatrovníkom Mestskou časťou Bratislava - Petržalka, Bratislava, Kutlíkova 17, za účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov, Važecká 16, ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu, zastúpené JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, AK, Svidník, Sov. hrdinov 163/66, o zaplatenie 894,16 € s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 28. 5. 2012 č.k. 41C 387/2011 - 84, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania p o t v r d z u j e. Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Uvedeným rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 703,72 € s úrokom z omeškania 8,5 % ročne, zo sumy 475,22 € od 18. 12. 2007 do jej zaplatenia, zo sumy 206,67 € od 18. 1. 2008 do zaplatenia a zo sumy 21,83 € od 12. 2. 2008 do jej zaplatenia, ako aj trovy konania, a to súdneho poplatku v sume 29,96 € a trov právneho zastúpenia v sume 78,18 € na účet AK TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku z dôvodu opatrovníkom odporcu opodstatnene vznesenej námietky premlčania návrh zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, obsahom Zmluvy o pripojení Č.. XXXXXXXXX zo dňa 5. 10. 2007 uzatvorenej medzi spoločnosťou Telefónica O2 Slovakia, s.r.o. a odporcom, § 52 ods. 2, § 100 ods. 1, § 101, § 517 ods. 2 Obč.zák. Zmluvu o pripojení posúdil prvostupňový súd ako spotrebiteľskú; poukázal na to, že v zmysle § 54 ods. 1 Obč.zák. v znení účinnom od 1. 4. 2004 sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Prihliadol na námietku premlčania, ktorú v konaní vzniesol opatrovník odporcu. O úrokoch z omeškania rozhodol na základe § 517 ods. 2 Obč.zák. v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ mal v konaní úspech v rozsahu 78 %, odporca v rozsahu 22 %. Súd prvého stupňa mu preto priznal náhradu trov konania v rozsahu 56 % ( 78 % - 22 % ), čo z uhradeného súdneho poplatku vo výške 53,50 € predstavuje sumu 29,96 €. Titulom trov právneho zastúpenia v prípade 100 % úspechu navrhovateľa by mu prináležala odmena vo výške 139,61 €, za dva úkony právnej služby po 51,45 €, 2 x režijný paušál 7,21 € a 19 % DPH, z čoho 56 % predstavuje sumu 78,18 € titulom trov právneho zastúpenia. Uvedený rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ; jeho odvolanie smerovalo proti výroku o trovách konania, keď ho navrhoval zmeniť tak, že zaviaže vedľajšieho účastníka na úhradu trov konania s odporcom spoločne a nerozdielne. Zároveň si uplatnil voči vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 40,03 € s DPH pozostávajúce z 1-ice základnej sadzby tarifnej odmeny za úkon právnej služby vo výške 30,87 € s DPH a režijného paušálu 9,16 € s DPH, za podanie odvolania proti výroku o trovách konania. Navrhol tiež v prípade, že odvolací súd nevyhovie jeho odvolaciemu návrhu a potvrdí rozhodnutie prvostupňového súdu, aby pripustil voči svojmu rozhodnutiu dovolanie, keďže ide o otázku po právnej stránke zásadného významu. Súdu prvého stupňa vytýkal nesprávne právne posúdenie veci. Poukazoval na to, že vedľajší účastník má v konaní oprávnenia na všetky procesné úkony ako účastník ( § 93 ods. 2, 4, § 142 ods.1, 3 O.s.p. ). Podľa názoru navrhovateľa mal súd navrhovateľovi priznať náhradu trov konania a právneho zastúpenia nielen voči odporcovi, ale rovnako aj voči vedľajšiemu účastníkovi. Takýto záver plynie aj z komentára k českému Občianskemu súdnemu poriadku, podľa ktorého má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, tzn. je rovnako povinný popri účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval, uhradiť úspešnému účastníkovi trovy konania a právneho zastúpenia, ktoré mu vznikli, a ktoré je vedľajší účastník povinný znášať s neúspešným účastníkom konania (v danom prípade s odporcom) spoločne a nerozdielne. Ak by mal v konaní úspech odporca, od čoho sa zároveň odvíja aj úspech vedľajšieho účastníka na strane odporcu, potom by bola odporcovi aj vedľajšiemu účastníkovi priznaná náhrada trov konania, potrebných na účelné uplatňovanie práva. Analogicky treba tento postup uplatňovať aj v opačnom prípade. Vedľajší účastník sa zúčastňuje nielen na úspechu účastníka, na stranu ktorého vstúpil, ale zároveň je povinný znášať aj dôsledky neúspechu tejto strany. Na odvolanie navrhovateľa sa písomne vyjadril vedľajší účastník na strane odporcu, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Vzhľadom na povahu sporu, vzniknutého zo spotrebiteľskej zmluvy, mal za to, že súd by nemal navrhovateľovi priznať žiadnu náhradu trov konania podľa § 150 O.s.p. navrhovateľ skupuje pohľadávky proti spotrebiteľom v rozpore s § 53 ods. 4 písm. b/ Obč.zák. Ide o neprijateľnú, a teda absolútne neplatnú zmluvnú podmienku, na ktorú súd musí prihliadať z úradnej moci. Ide aj o nekalú obchodnú praktiku. Vedľajší účastník neupiera navrhovateľovi právo na náhradu trov konania, ale podľa jeho názoru, mu toto právo nepatrí podľa § 150 O.s.p. Ide tiež o trovy neúčelné a o nehospodárne konanie. Vedľajší účastník vo vyjadrení poukazoval na to, že sú neziskovou organizáciou; koná v pozícii vedľajšieho účastníka na podporu spotrebiteľa, ale konajú len sami za seba ( § 93 ods. 4 O.s.p. ). Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu ( t.j. vo výroku o trovách konania ) podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ) a zistil, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. S účinnosťou od 15. 10. 2008 zaviedol zákon druhú skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastníci v konaní. V tejto tzv. druhej skupine subjektov vedľajšieho účastníctva, na rozdiel od prvej skupiny vedľajšieho účastníctva, v ktorej musí ísť o hmotnoprávny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku konania, sa hmotnoprávny záujem na výsledku konania neskúma. Legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do konania dáva samotný zákon, keď ako vedľajší účastník vystupuje právnická osoba. Sem patria aj spory o ochrane spotrebiteľa, keď na strane spotrebiteľa môže vystupovať právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv podľa zákona č. 205/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Rovnako prejednávaná právna vec je sporom, v ktorom je postavenie vedľajšieho účastníka na strane odporcu charakterizované tým, že sa neskúma jeho hmotnoprávny záujem na výsledku konania, keďže ide o vedľajšieho účastníka zo spomínanej druhej skupiny subjektov a ktorého legitimácia na vstup do konania vyplýva priamo zo zákona ( o ochrane spotrebiteľa ). Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Navrhovateľ vo svojom odvolaní argumentoval okrem iného aj rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 26 Cdo 1986/99, podľa záveru ktorého „....pod rovnakými právami a povinnosťami v konaní v zmysle § 93 ods. 3 veta prvá O.s.p. je nutné rozumieť výlučne práva a povinnosti procesnej povahy. Vedľajší účastník tak síce môže byť rozhodnutím súdu zaviazaný k náhrade trov konania, alebo naopak mu náhrada týchto trov môže byť priznaná, je ale vylúčené, aby mu rozhodnutím vo veci samej bolo prisúdené právo alebo uložená povinnosť, ktorá tvorí predmet sporu vo veci samej.“ Ďalej poukazoval na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21 Cdo 1859/2004, podľa ktorého „... ak sa zúčastnila poisťovňa súdneho konania o odškodnenie pracovného úrazu alebo choroby z povolania ako vedľajší účastník na strane zamestnávateľa, je povinná podľa rozhodnutia súdu nahradiť ( spoločne a nerozdielne so zamestnávateľom ) zamestnancovi prisúdenú náhradu trov konania...“ Podľa názoru odvolacieho súdu nie je sporné ( aj s ohľadom na vyššie uvedené rozhodnutie NS ČR sp. zn. 26 Cdo 196/99 ), že aj vedľajšiemu účastníkovi, patriacemu do spomínanej druhej skupiny subjektov vedľajších účastníkov, možno uložiť povinnosť nahradiť trovy, prípadne mu priznať právo na náhradu trov konania. Záver rozhodnutia NS ČR sp. zn. 21 Cdo 1859/2004 však nemožno bez ďalšieho prijať a aplikovať aj na súdenú právnu vec, a teda prijať záver o solidárnej povinnosti odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania. Predovšetkým rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21 Cdo 1859/2004 bolo prijaté v čase, kedy slovenská právna úprava v Občianskom súdnom poriadku ešte nepripúšťala vstup vedľajšieho účastníka patriaceho do tzv. druhej skupiny subjektov vedľajšieho účastníctva. V predmetnej právnej veci nejde v prípade odporcu ( ako hlavného účastníka v konaní ) a združenia na ochranu občana spotrebiteľa (ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu) o nerozlučné spoločenstvo. Zmyslom vedľajšieho účastníctva je „pomoc v konaní“ jednej zo strán sporu ( v danom prípade odporcovi ). Uloženie povinnosti odporcovi plniť v prospech navrhovateľa vo veci samej súdom neznamená prechod plnenia takejto povinnosti na vedľajšieho účastníka, ako je tomu napr. v sporoch pri nárokoch zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel za účasti poisťovne, za splnenia všetkých zákonných podmienok. Medzi hlavným a vedľajším účastníkom v súdenej veci neexistuje taký hmotnoprávny vzťah, ktorý by odôvodňoval uloženie povinnosti nahradiť trovy konania navrhovateľa spoločne a nerozdielne. Preto pokiaľ súd prvého stupňa povinnosť nahradiť trovy konania navrhovateľovi neuložil hlavnému a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu spoločne a nerozdielne, vec správne právne posúdil. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil ( § 219 ods. 1 O.s.p. ). O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže títo si náhradu trov odvolacieho konania ani neuplatnili. Navrhovateľ navrhoval pre prípad potvrdenia rozsudku prvostupňového súdu v napadnutej časti, aby odvolací súd vo veci pripustil dovolanie voči svojmu rozhodnutiu, kdeže ide o otázku po právnej stránke zásadného významu. Ako už judikovala súdna prax, rozhodnutím odvolacieho súdu po právnej stránke zásadného významu je také rozhodnutie, ktoré rieši doposiaľ nenastolenú alebo v iných súvislostiach prezentovanú a právne riešenú otázku takým spôsobom, ktorý je významný z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov vôbec, t.j. má všeobecný dopad na prípady podobnej povahy. Z tohto hľadiska má rozhodnutie odvolacieho súdu zásadný význam spravidla vtedy, ak rieši takú právnu otázku, ktorá judikatúrou vyšších súdov nebola riešená, alebo výklad ktorej v judikatúre týchto súdov nie je ustálený, alebo ak odvolací súd posúdil určitú právnu otázku inak, než je riešená v konštantnej judikatúre vyšších súdov a rozhodnutie odvolacieho súdu predstavuje v tomto smere odlišné riešenie tejto právnej otázky. Keďže otázka solidárnej povinnosti náhrady trov konania už bola súdnou praxou riešená, odvolací súd preto na postup v zmysle ust. § 238 ods. 3 O.s.p. nevidel dôvod. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.