Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/288/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:4.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Ayše Pružinec Erenová, v právnej veci navrhovateľa: L. X. B., T. Q., IČO: XX XXX XXX, so sídlom: H. X, XXX XX B., zastúpený advokátom JUDr. Vladimírom Kánom, Advokátska kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., so sídlom: Námestie Martina Benku 9, 811 07 Bratislava, proti odporcovi: P.. H. R., F., nar. XX.XX.XXXX, bytom: Q. O. XX, XXX XX A. - H., adresa na doručovanie písomností: F. Z. XX, XXX XX B., o zaplatenie 50,50 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12.04.2011, č. k. 10C 29/2011-95, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 28,81 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,50 eur, náhradu trov konania vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 140,14 eur, na účet P.. V. A., vychádzajúc zo skutkového zistenia, že odporca sa dňa 14.01.2010 v autobuse linky F. Č.. XX V. B. nevedel preukázať revízorom č. XX T. Č.. XX platným cestovným lístkom, ktorý mal mať zakúpený formou SMS správy. Z výpisu z palubného počítača vozu č. XXXX vyplynulo, že k revízii, teda zablokovaniu označovačov lístkov došlo presne o 16:15:23 hod., odporca disponoval prijatým cestovným lístkom až v čase od 16:16 hod. do 17:26 hod. Keďže autobus odchádzal zo zastávky č. 471 o 16:15 hod. odporca nenastúpil do vozidla s už prijatým cestovným lístkom, čím porušil čl. 13 bod 9 tarifných prepravných podmienok navrhovateľa (Tarify MHD) a takto prijatý cestovný lístok nepredložil na výzvu ani revízorovi, čo vyplýva z Hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok, a preto ho s poukazom na ust. § 760 Občianskeho zákonníka, § 9 písm. b), § 11 ods. 1 písm. d), § 14 ods. 2 zák. č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave, čl. 5, čl. 13 bod 2, čl. 13 bod 9, čl. 13 bod 11 Tarify MHD a tiež s ohľadom na Tarifu MHD platnú dňa 08.12.2009 ohľadom výšky základného cestovného súd prvého stupňa k povinnosti zaplatiť istinu navrhovateľovi zaviazal. O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania, ktoré spočívali v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 16,50 eur a v náhrade trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej pomoci (príprava a prevzatie, písomné podanie žaloby, vyjadrenie k odporu, účasť na pojednávaní dňa 12.04.2011) po á 16,60 eur plus režijný paušál 3 × 7,21 € + 19 % DPH a 1 × 7,41 EUR + 20 % DPH v celkovej sume 140,14 eur. Proti tomuto rozsudku včas podal odporca odvolanie, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa navrhol zrušiť a konanie zastaviť, resp. vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, resp. aby odvolací súd rozsudok prvého stupňa zmenil tak, že návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietne ako neodôvodnený z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.) a žiada, aby odvolací súd zaviazal navrhovateľa nahradiť odporcovi trovy konania. V dôvodoch svojho odvolania odporca uviedol, že navrhovateľ nemá spôsobilosť byť účastníkom tohto konania, nakoľko pod označením „L. X. B., T..Q..“ nie je zapísaný v Obchodnom registri žiaden právny subjekt. Nakoľko navrhovateľ pod takýmto obchodným menom neexistuje, nemôže mať ani spôsobilosť byť účastníkom konania v zmysle § 19 O.s.p. Zároveň navrhovateľ pod takýmto označením nemá a nikdy nemal hmotnoprávnu subjektivitu a hmotnoprávnu spôsobilosť na právne úkony, a preto v konečnom dôsledku navrhovateľ nemá v predmetnom konaní ani aktívnu vecnú legitimáciu. Podľa odporcu súd právne nedovoleným spôsobom pripustil zmenu návrhu v označení navrhovateľa označeného pod obchodným menom „L. X. B., T..Q..“. (ako neexistujúci subjekt práva) na „L. X. B., T. Q.“ (ako existujúci subjekt práva). Konanie s neexistujúcim subjektom považuje odporca za konanie v hrubom rozpore so zákonom. Odporca konštatuje, že v dostatočnom časovom predstihu, teda vyše 1,5 minúty pred samotným časom odchodu dopravného prostriedku a zároveň 1,5 minúty pred samotným časom pristavenia dopravného prostriedku na nástupište si zakúpil formou SMS cestovný lístok, pričom ak by zo strany mobilného operátora prebiehala SMS komunikácia štandardným spôsobom, tak by mal odporca v čase nastúpenia do dopravného prostriedku platne zakúpený cestovný lístok oprávňujúci ho na cestovanie F. V. B. v trvaní 70 minút, poukazuje pritom na § 43c ods. 4 Občianskeho zákonníka. Podľa odporcu medzi navrhovateľom a odporcom existuje spotrebiteľský vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a vždy v zmysle § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka použiť v prospech spotrebiteľa priaznivejší právny výklad, čo však prvostupňový súd nespravil, čím odoprel odporcovi právo na spravodlivý proces. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je podľa odporcu postihnuté aj vadou arbitrárnosti, nakoľko sa súd prvého stupňa nezaoberal výkladom nekalých obchodných praktík v zmysle Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čím opomenul euro-konformný výklad práva. Odporca taktiež namietal, že prvostupňový súd sa nevysporiadal nijakým spôsobom so skutočnosťou, či prepravný poriadok navrhovateľa ako podzákonný právny predpis je alebo nie je v súladom s § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež uvádza, aby si súd eurokonformným výkladom vyložil, či prepravný poriadok navrhovateľa ako podzákonný predpis je alebo nie je v súlade so Smernicou Rady č. 93/13/ EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V závere podaného odvolania uvádza, že sankcia vo výške 7214 % z hodnoty cestovného lístka je v rozpore s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka, a preto nemôže byť platne priznaná zo strany súdu a namieta taktiež rozhodnutie súdu prvého stupňa ohľadom náhrady trov konania, keď nerozhodol o trovách konania podľa § 150 ods. 1 O.s.p. alebo podľa § 150 ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že považuje rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny a žiada ho potvrdiť. K tvrdeniu odporcu ohľadom označenia navrhovateľa uvádza, že mal od začiatku konania spôsobilosť byť účastníkom konania a procesnú spôsobilosť. Toto tvrdenie poukázal aj viacerými rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR a nálezom Ústavného súdu SR. Identifikačné číslo je presným a jednoznačným identifikátorom osoby, ktorej bolo identifikačné číslo pridelené. Pochybnosti o tom, kto má byť podľa žaloby účastníkom konania, vyvolané nejednoznačnosťou označenia, má sud odstrániť postupom podľa § 43 O.s.p. v spojení s § 104 ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ vo vyjadrení poukazuje na čl. 13 bod 9 prvej vety Tarify MHD podľa ktorého cestujúci je povinný nastúpiť do vozidla už s prijatým platným SMS cestovným lístkom na MKZ a na bod 11 toho istého článku, podľa ktorého SMS cestovný lístok je neplatný, ak nenastala doba jeho platnosti. K tvrdeniu odporcu, že dodávateľ (navrhovateľ) nemôže od spotrebiteľa (odporcu) požadovať neprimerane vysokú sankciu za nedodržanie podmienok, navrhovateľ poukazuje na § 14 ods. 2 zák. č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave, podľa ktorej úhrada pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom je 20-násobok základného cestovného bez príplatkov a zliav; v mestskej autobusovej doprave ju do 100-násobku základného cestovného bez príplatkov a zliav určí dopravca v prepravnom poriadku, na základe čoho konštatuje, že sankcia je stanovená v súlade so zákonom. Navrhovateľ zároveň poskytuje všetky potrebné informácie v Tarife MHD, v Prepravnom poriadku MHD, a to najmä na zastávkach, v dopravnom prostriedku alebo na internete, ktoré neobsahujú žiadne neprijateľné podmienky a sú tak v súlade s Občianskym zákonníkom, ako aj príslušnými predpismi EÚ. V závere vyjadrenia poukazuje na úvahu súdu a jeho možnosť rozhodnúť o trovách konania v zmysle § 150 O.s.p. a nie jeho povinnosť, pričom toto svoje rozhodnutie o neaplikovaní tohto ustanovenia súd prvého stupňa riadne zdôvodnil. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu odporcu nemožno vyhovieť. Podľa § 760 Občianskeho zákonníka zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas. Podľa § 9 písm. b) zák. č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov, dopravca prostredníctvom vodiča alebo iného člena osádky autobusu alebo revízora môže uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukáže cestovným lístkom, zaplatiť cestovné a úhradu alebo môže žiadať od cestujúceho, aby sa preukázal osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného a úhrady. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zák. č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča alebo iného člena osádky autobusu alebo revízora sa preukázať platným cestovným lístkom a zaplatiť úhradu, ak sa pri kontrole nemôže preukázať platným cestovným lístkom alebo osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu (cestovného pasu prípadne iného dokladu totožnosti), v prípade neplnoletého cestujúceho meno a priezvisko zákonného zástupcu, ako aj ďalšie úhrady podľa tarify za poškodenie alebo za znečistenie autobusu. Podľa § 14 ods. 2 zák. č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave úhrada pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom je 20-násobok základného cestovného bez príplatkov a zliav; v mestskej autobusovej doprave ju do 100-násobku základného cestovného bez príplatkov a zliav určí dopravca v prepravnom poriadku. Podľa Tarify MHD V. B. platnej dňa 08.12.2009 bolo základné cestovné 0,50 eur. Podľa čl. 5 Tarify MHD úhrada za cestovanie bez platného tarifného vybavenia je 50,- eur. Podľa čl. 13 bod 2 Tarify MHD cestujúci má pri výbere cestovného lístka alternatívne možnosť voľby, a to či použije klasický cestovný lístok (papierový cestovný lístok) alebo SMS cestovný lístok. Výberom SMS cestovného lístka pristupuje dobrovoľne na stanovené podmienky jeho použitia a kontroly platnosti, predovšetkým povinnosti predloženia MKZ, v ktorom je SMS cestovný lístok uložený, na kontrolu revízorovi alebo inej poverenej osobe dopravcu. Podľa čl. 13 bod 9 Tarify MHD cestujúci je povinný nastúpiť do vozidla už s prijatým platným SMS cestovným lístkom na MKZ. Pri kontrole tarifného vybavenia je cestujúci povinný predložiť na výzvu revízora alebo inej poverenej osobe SMS cestovný lístok a reálnym spôsobom umožniť overenie jeho platnosti. Zakúpením SMS cestovného lístka cestujúci súhlasí s tým, že k overeniu platnosti tohto cestovného lístka predloží k nahliadnutiu revízorovi alebo inej oprávnenej osobe MKZ pre overenie všetkých prijatých dát SMS cestovného lístka (t. j. nielen samotného textu prijatej SMS správy, ale tiež aj ostatných detailov). Zároveň cestujúci poskytne pri kontrole tarifného vybavenia maximálne možnú súčinnosť k overeniu platnosti SMS cestovného lístka. Ak cestujúci nesplní tieto podmienky alebo časť z nich, je pri kontrole tarifného vybavenia považovaný za cestujúceho bez platného cestovného lístka. Práva a povinnosti pri kontrole tarifného vybavenia sú uvedené v článku 6 Prepravného poriadku MHD v B.. Podľa čl. 13 bod 11 Tarify MHD SMS cestovný lístok je neplatný, ak nenastala doba jeho platnosti. Sporové konanie (ako je aj konanie o prejednávanej právnej veci) je ovládané prejednacou zásadou, ktorá je založená na tom, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy na ich preukázanie je zásadne vecou účastníkov konania. Úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov spočíva na účastníkoch a ukladá im povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zákon ukladá účastníkom tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; ktoré skutočnosti sú potrebné - teda okruh rozhodujúcich skutočností - je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá sporný právny vzťah účastníkov upravuje. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena (t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj kto je nositeľom dôkazného bremena (t.j. ktoré skutočnosti preukazuje navrhovateľ, ktoré odporca ). V prípade, že účastník unesie v konaní dôkazné bremeno, t.j. ak účastníkom tvrdené rozhodujúce skutočnosti sú preukázané, nesie priaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo zisteného skutkového stavu. Dôkazné bremeno je teda procesnou zodpovednosťou účastníka za výsledok konania v prípadoch, kedy je výsledok sporu určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka je preukázané, je úspech takéhoto účastníka v konaní. Po oboznámením sa s obsahom spisu má odvolací súd zato, že súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p. spočívajúci v tom, odporca dňa 14.01.2010 cestoval v dopravnom prostriedku navrhovateľa linkou č. XX a pri kontrole sa oprávnenému pracovníkovi navrhovateľa - revízorovi č. XX a č. XX nevedel preukázať platným cestovným lístkom, ktorý mal mať zakúpený formou SMS správy. K zablokovaniu označovačov lístkov došlo presne o 16:15:23 hod., t. j. v tomto čase už autobus linky MHD č. XX opustil zastávku č. 471 a odporca disponoval prijatým cestovným lístkom až v čase od 16:16. Nakoľko v zmysle čl. 13 bod 9 Tarify MHD odporca ako cestujúci bol povinný nastúpiť do vozidla (autobusu) už s prijatým platným SMS cestovným lístkom, t. j. už minimálne v čase 16:15:23 mal mať platný cestovný lístok k dispozícii, porušil tarifné prepravné podmienky navrhovateľa s poukazom na čl. 13 bod 9, bod 11 Tarify MHD a všetky ním uvádzané skutočnosti zostali len v rovine tvrdení. Prvostupňový súd vec správne právne posúdil, keď s poukazom na vyššie citované ustanovenie Občianskeho zákonníka a tarifných prepravných podmienok dospel k záveru, že boli splnené predpoklady na to, aby odporca bol zaviazaný na zaplatenie základného cestovného a prirážky vo výške 50,- eur. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa aj patričným spôsobom odôvodnil podľa § 157 ods. 2 O.s.p. a odvolací súd sa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Na námietku odporcu uplatnenú v odvolaní, že navrhovateľ bol nesprávne označený a teda nedisponuje spôsobilosťou byť účastníkom konania, odvolací súd uvádza, že navrhovateľ spĺňa všetky predpoklady obchodnej spoločnosti, ktorú požaduje právny poriadok Slovenskej republiky, t. j. navrhovateľ je riadne zapísaný v Obchodnom registri Slovenskej republiky s uvedením svojho názvu, sídla, identifikačného čísla a dodatku označujúceho jeho právnu formu. Pri akciovej spoločnosti sa pripúšťa aj označenie „a.s.“, obidve označenia charakterizujú tú istú formu obchodnej spoločnosti. K argumentu odporcu, že v dostatočnom časovom predstihu (cca 1,5 minúty pred samotným časom odchodu autobusu) si zakúpil formou SMS cestovný lístok a ak by zo strany mobilného operátora prebiehala SMS komunikácia štandardným spôsobom, tak by mal odporca v čase nastúpenia do autobusu platne zakúpený cestovný lístok, odvolací súd uvádza, že toto tvrdenie odporcu je bez väzby na čl. 13 bod 9 prvej vety Tarify MHD v B., podľa ktorej bol cestujúci, t. j. odporca povinný nastúpiť do autobusu už s prijatým platným SMS cestovným lístkom. Odvolací súd konštatuje, že samotná sankcia voči odporcovi ako cestujúcemu za porušenie tarifných prepravných podmienok navrhovateľa je v súlade so zákonom, nakoľko podľa § 14 ods. 2 zák. č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave úhrada pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom je v mestskej autobusovej doprave do 100-násobku základného cestovného bez príplatkov a zliav, t. j. ak suma základného cestovného navrhovateľa predstavuje sumu 0,50 eur, tak potom navrhovateľ v zmysle vyššie citovaného ustanovenia je oprávnený uložiť cestujúcemu sankciu až do výšky 50,- eur, čo navrhovateľ nijakým spôsobom neprekročil. Odporca sa s podmienkami prepravy, ktorú vykonáva navrhovateľ, má možnosť oboznámiť na miestach bežne dostupných (napr. na internete, v priestoroch zastávok navrhovateľa a iné) a je na jeho slobodnej vôli, či služby navrhovateľa využije. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd preskúmal výrok rozsudku v časti náhrady trov konania. Súd prvého stupňa priznal úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vo výške 156,64 eur spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za návrh vo výške 16,50 eur a trovách právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške 140,14 eur. Súd prvého stupňa neaplikoval § 150 O.s.p. Odvolací súd poznamenáva, že § 150 ods. 2 O.s.p. stanovuje, že ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči žalovanej pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Ide však o fakultatívnu možnosť súdu, pričom podľa názoru odvolacieho súdu je veľmi dôležité zvážiť, či tu existujú rozhodujúce okolnosti majúce podstatný vplyv na aplikáciu vyššie uvedeného ustanovenia. Súd sa stotožňuje so závermi prvostupňového súdu, keď o trovách rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., pričom prihliadol na priebeh konania, celkový skutkový stav veci a taktiež na samotnú povahu veci. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., keď navrhovateľ cestou svojho právneho zástupcu podal návrh na priznanie náhrady trov konania a priznal v konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania za 1 úkon právnej služby, a to za písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 12.07.2011, na ktorú náhradu zaviazal odporcu s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa. Odmena za tento úkon právnej služby predstavuje s poukazom na § 10 ods. 1 a § 15 písm. a) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb sumu 24,01 eur (1 x 16,60 eur + 1 x 7,41 eur režijný paušál ), keď táto odmena bola v zmysle § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky zvýšená o DPH t.j. o sumu 4,80 eur (20 % zo sumy 24,01 eur); celková odmena potom predstavuje sumu 28,81 eur. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.