Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/157/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5311205591 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:5311205591.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Nory Puchelovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: Mgr. A. S., XXX XX N. č. XXX proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Drieňová 22, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-OP-2011/11000/TMC zo dňa 16.5.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. SVS-OP-2011/11000/TMC zo dňa 16.5.2011 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Obvodného úradu v Žiline, odboru všeobecnej vnútornej správy č. 2010/08237/2350, 2351/2KU zo dňa 27.12.2010 zrušuje podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) OSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi titulom náhrady trov konania 33,- € do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu v Čadci dňa 15.6.2011 postúpenou tunajšiemu súdu uznesením Okresného súdu v Čadci sp.zn. 8S 2/2011 zo dňa 21.7.2011 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. SVS-OP-2011/11000/TMC zo dňa 16.5.2011. V žalobe žalobca uviedol, že prvostupňový správny orgán ho uznal vinným zo spáchania priestupku podľa zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 30.9.2010 v čase okolo 19,30 hod. v rodinnom dome č. 1008 v obci Nesluša pani V. M. vytrhol podpísané bločky na výživné a výživné vo výške 165,- € jej neodovzdal. Žalobca toto odmieta, uvádza, že v uvedený deň priniesol matke jeho dieťaťa (p. V. M.) výživné vo výške 165,- €, pričom jej bez najmenších konfliktov odovzdal peniaze. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že odvolací orgán nezobral do úvahy vyhrážky M.M., nakoľko sa nimi dostatočným spôsobom nezaoberal ani prvostupňový správny orgán. Má za to, že jeho vina v prvostupňovom správnom konaní nebola nijakým spôsobom preukázaná. Rozhodnutie považuje za nezákonné a domáha sa jeho zrušenia. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 13.10.2011 uvádza, že počas priestupkového konania prvostupňový správny orgán vykonal dôkazy pre zistenie skutočného stavu veci, ktoré hodnotil podľa svojej úvahy a to jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach. Z predložených dôkazov prvostupňový správny orgán zistil, že žalobca dňa 30.9.2010 sa dopustil priestupku proti majetku podľa ust. § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch. Túto skutočnosť potvrdili vo svojich výpovediach poškodená p. V. M. ako aj svedkyňa S. M., ktoré zhodne opísali priebeh incidentu, ktorý sa odohral po príchode obvineného (žalobcu) do ich domu. Tvrdenie žalobcu, že svedkyňa nehovorí pravdu a že v čase jeho prítomnosti v rodinnom dome ani nebola prítomná, považoval odvolací orgán za účelovú obranu žalobcu s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný priestupok. K námietke žalobcu, že správny orgán sa nezaoberal skutočnosťou, že p. V. M. sa mu niekoľkokrát v minulosti vyhrážala, žalovaný uvádza, že tieto námietky neriešil z dôvodu, lebo neboli predmetom ani priestupkového konania. Žalovaný zastáva názor, že rozhodnutie Obvodného úradu Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy č. 2010/08237/2350/2351/2 Kú zo dňa 27.12.2010 ako aj odvolacie rozhodnutie Ministerstva vnútra SR zo dňa 16.5.2011 boli vydané na základe úplne zisteného skutočného stavu veci a v súlade s právnymi predpismi, preto navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave žalobu v celom rozsahu zamietol. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 241 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Podľa ust. § 46 zákona o správnom konaní rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať rozhodnutie žalovaného č. SVS-OP-2011/11000/ TMC zo dňa 16.5.2011, ktorým Ministerstvo vnútra SR, sekcia verejnej správy, odbor priestupkov ako príslušný odvolací orgán podľa § 4 ods. 6 zákona č. 515/2003 Z.z. v spojení s § 58 ods. 1 zákona o správnom konaní rozhodlo o odvolaní žalobcu podanom proti rozhodnutiu Obvodného úradu Žilina, odboru všeobecnej vnútornej správy č. 2010/08237/2350, 2351/2 Kú zo dňa 27.12. tak, že odvolanie žalobcu zamietlo a rozhodnutie Obvodného úradu v Žiline, odboru všeobecnej vnútornej správy zo dňa 27.12.2010 potvrdilo. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že prvostupňový správny orgán - Obvodný úrad Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy začal v danej veci konať na základe predloženého vyšetrovacieho spisu 00 PZ Kysucké Nové mesto č. ORP-P-822/OPP-2010 zo dňa 28.10.2010. Na deň 2.12.2010 a následne na 27.12.2010 bol vytýčený ústny termín pojednávania, na ktorý boli predvolaní žalobca, poškodená V. M. a svedkyňa S. M.. Zo zápisnice o prejednaní priestupku zo dňa 2.12.2010 súd zistil, že žalobca vo veci vypovedal tak, že poškodená V. M. pred správnym orgánom uplatnila voči obvinenému A. S. nárok na náhradu škody vo výške 165,- € z dôvodu, že jej nevyplatil výživné tak, ako podpísal príjmové pokladničné bloky, ktoré podpísané ňou žalovaný prevzal, avšak túto dlžnú sumu jej nevyplatil. Ďalej zo zápisnice o prejednaní priestupku vyplynulo, že poškodená (V. M.) uviedla, že dňa 30.9.2010 v čase okolo 19,30 hod. prišiel do rodinného domu č. 1008 v obci Nesluša A. S. (žalobca), s ktorým majú spoločné dieťa, pričom tomuto bolo súdom určené platiť jej vyživovaciu povinnosť. V uvedený deň vypísala dva príjmové pokladničné bloky, pričom žalobca jej ich následne vytrhol, odovzdal jej originál a on si nechal kópie, ale dlžnú sumu jej nevyplatil. Ona následne hľadala žalobcu po pohostinstvách v obci Nesluša, kde ho nenašla, posielala mu sms správy, s tým, že jej zabudol vyplatiť tieto sumy, aj mu telefonovala, ale žalobca sa jej neozýval. Poukázala na to, že do dnešného dňa jej žalobca tieto sumy neuhradil, pričom mal súdom určenú vyživovaciu povinnosť, uhrádzať k jej rukám do dňa 20. príslušného mesiaca výživné na maloleté dieťa. Ďalej poškodená uviedla, že jej žalobca do telefónu hrubo vynadal. Vo veci bola vypočutá svedkyňa S. M., ktorá uviedla, že si pamätá na deň 30.9.2010, keď v čase okolo 19. tej hodiny prišiel do ich rodinného domu za jej sestrou žalobca, pričom počula, že tento jej hrubo nadával. V objasňovacom spise sa nachádzajú fotokópie príjmových pokladničných dokladov zo dňa 30.9.2010, z ktorých vyplýva, že sú podpísané žalobcom aj poškodenou. Žalobca v zápisnici poprel, že by sa bol dopustil spáchania priestupku tak proti majetku podvodom voči poškodenej tým, že jej nevyplatil dlžnú sumu na výživnom tak, ako to vyplýva z príjmových dokladov. Rovnako uviedol, že nie je pravdou, že p. M. hrubo nadával, pričom vylúčil, že jej sestra p. S. M. bola prítomná pri ich spoločnom stretnutí. Na základe týchto skutočností prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 27.12.2010 rozhodol tak, že žalobcu uznal vinným zo spáchania priestupku proti majetku, ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 30.9.2010 v čase okolo 19,30 hod. v rodinnom dome č. 1008 v obci Nesluša, potom ako V. M. vypísala pokladničné bloky na prevzatie sumy 165,- €, tieto bloky podpísal, kópie vrátil V. M., pričom však dlžnú sumu jej nevyplatil, čím sa dopustil priestupku proti majetku podvodom. Za spáchaný priestupok bol podľa § 11 ods. 1 písm. b), § 12 ods. 1 a § 50 ods. 2 citovaného zákona uložená žalobcovi pokuta vo výške 50,- €. Konanie zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) citovaného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že mal dňa 30.9.2010 M. M. vulgárnym spôsobom nadávať do telefónu, čím mal narušiť občianske spolunažívanie hrubým správaním, zastavil v súlade s ust. § 76 ods. 1 písm. c) citovaného zákona. Voči predmetnému rozhodnutiu sa žalobca odvolal. O odvolaní bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovaného zo dňa 16.5.2011 č. SVS-OP-2011/11000/TMC tak, že odvolanie žalobcu bolo zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu bolo potvrdené. Z odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia vyplýva, že odvolací správny orgán mal za to, že prvostupňový správny orgán v priebehu priestupkového konania vykonal dôkazy pre zistenie skutočného stavu veci, ktoré hodnotil podľa svojej úvahy a to jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach. Podľa názoru oboch správnych orgánov k spáchaniu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch nesporne došlo. IV. Podľa § 51 citovaného zákona, ak nie je v tomto alebo inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zmien a doplnkov, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje, alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. Podľa § 11 ods. 1 za priestupok možno uložiť tieto sankcie: a) pokarhanie, b) pokutu, c) zákaz činnosti, d) prepadnutie veci. Podľa § 12 ods. 1 citovaného zákona, pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. Podľa § 50 ods. 1, 2 priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo zničením alebo poškodením veci z takého majetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi. Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 10.000,- Sk. Podľa § 58 ods. 1 objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či a) sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona b) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku, c) sa uloží sankcia za priestupok, alebo sa od jej uloženia upustí a k náprave páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku. d) uloží ochranné opatrenie e) uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu. Podľa § 67 ods. 2, podkladom na začatie konania o priestupku je správa o výsledku objasňovania priestupku, oznámenie štátneho orgánu, obce, organizácie alebo občana o priestupku, poznatok z vlastnej činnosti správneho orgánu alebo postúpenie veci orgánom činným v trestnom konaní. Podľa § 69 citovaného zákona, správne orgány sú oprávnené v nevyhnutných prípadoch požadovať od orgánu, ktorý priestupok objasňoval vykonanie úkonov v záujme došetrenia skutočností nevyhnutných na prejednanie priestupku, ak tieto úkony nemôžu vzhľadom na ich povahu vykonať vlastnými silami a prostriedkami. Do vykonania úkonov v záujme došetrenia správny orgán konanie o priestupku preruší. V preskúmavanej veci mal Krajský súd v Bratislave za preukázané, že prvostupňovým rozhodnutím správny orgán zastavil konanie voči žalobcovi podozrivému zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť tak, že mal dňa 30.9.2010 V. M. v ranných hodinách nadávať vulgárnym spôsobom do telefónu. Správny orgán uznal žalobcu vinného zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 30.9. v čase okolo 19.30 hod. v rodinnom dome č. 10008 v obci Nesluša potom, ako V. M. vypísala pokladničné bloky na prevzatie sumy 82,- € a 83,- €, tieto bloky podpísal, kópie vrátil V. M. a sumy vo výške 82,- € a 83,- € jej nevyplatil, čím sa mal dopustiť priestupku proti majetku podvodom. Za spáchaný priestupok bola uložená žalobcovi sankcia vo výške 50,- €. Súčasne bola uložená žalobcovi povinnosť zaplatiť trovy štátu, trovy konania vo výške 16,- €. V posudzovanom prípade žalovaný rovnako ako prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že sankcia uložená žalobcovi za zistený správny delikt bola primeraná charakteru protiprávneho konania a rozsahu jeho možných následkov. Podľa ust. § 3 ods. 1, 2 správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Podľa odseku 4 veta prvá citovaného ustanovenia, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Z dikcie vyššie citovaného ustanovenia § 3 zákona o správnom konaní vyplýva, že v ňom sú zakotvené základné zásady správneho konania, ktoré majú rozhodujúci význam pri aplikácii jednotlivých ustanovení. Zásada materiálnej pravdy je upravená najmä vo vyššie citovanom ust. § 3 ods. 4, ktorá vyjadruje požiadavku, podľa ktorej správny orgán je povinný zistiť skutočný stav prejednávanej veci. Na tento účel si musí správny orgán obstarať dôkazy o všetkých rozhodujúcich skutočnostiach bez ohľadu na to, v prospech koho svedčia. Na základe obsahu preskúmavaného rozhodnutia súd konštatoval, že žalovaný správny orgán sa touto zásadou dôsledne neriadil. Podľa ust. § 59 ods. 1 a 2 správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení, alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Z dikcie ustanovenia § 59 ods. 1 a 2 zákona o správnom konaní je zrejmé, že odvolací orgán má rozsiahle oprávnenia, nielen čo do rozsahu prieskumnej činnosti ale aj vo vzťahu k spôsobu rozhodnutia o odvolaní. Odvolací orgán pri svojom rozhodovaní nie je viazaný návrhmi odvolateľa. Naopak zákon mu ukladá povinnosť zrušiť, resp. zmeniť každé nezákonné rozhodnutie a to aj mimo rámca dôvodov odvolania. Správne konanie tvorí jeden celok, preto odvolací orgán podľa § 46 zákona o správnom konaní zodpovedá za to, že rozhodnutie o odvolaní je v súlade so zákonom a že vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Ak súd preskúmaním rozhodnutia zistí, že vykonané dôkazy nie sú postačujúce pre skutkové zistenia, z ktorých žalovaný správny orgán v rozhodnutí o zamietnutí odvolania vychádzal, potom súd rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. V preskúmavanej veci súd konštatoval, že odvolací správny orgán sa pri rozhodovaní o odvolaní obmedzil iba na hodnotenie vierohodnosti dôkazov, ktoré vo veci vykonal prvostupňový správny orgán. Odvolací orgán je povinný zistiť dôsledne skutočný stav veci a nemôže sa obmedziť iba na tie skutočnosti a dôkazy, na ktoré poukazuje prvostupňový správny orgán. Pri preskúmaní rozhodnutia a postupu je odvolací orgán nezávislej na konaní prvostupňového orgánu, posudzuje vec samostatne z hľadiska tak skutkového ako aj právneho hodnotenia veci. To znamená, že z vlastného podnetu vykoná nové dôkazy, prípadne zopakuje dôkazy už vykonané v záujme zistenia skutočného stavu veci. V preskúmavanej veci súd konštatoval, že tak prvostupňový ako aj druhostupňový správny orgán vo veci nevykonali dostatočné dokazovanie a rozhodnutie vydali na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Žalobca bol prvostupňovým rozhodnutím uznaný za priestupok, ktorý mal spáchať tým, že nevyplatil p. V. M. 165,- € titulom dlžného výživného. V objasňovacom spise sa nachádzajú fotokópie príjmových pokladničných dokladov zo dňa 30.9.2010, z ktorých vyplýva, že sú podpísané tak žalobcom ako aj poškodenou. Obaja účastníci správneho konania v prvostupňovom konaní uviedli, že na príjmových dokladoch sú ich podpisy a že ide o bloky, ktorých kópie majú aj oni. Priestupku proti majetku sa mal žalobca dopustiť tým, že napriek skutočnosti, že mu p. V. M. uvedené príjmové pokladničné bloky podpísala jej dlžnú sumu 165,- € dlžného výživného neuhradil. Krajský súd v Bratislave skonštatoval, že v tomto prípade nebolo zo strany tak prvostupňového ako ani odvolacieho správneho konania vykonané dostatočné dokazovanie. V danom prípade ide o tvrdenie proti tvrdeniu, pričom žalovaný správny orgán vychádzal z údajného svedectva sestry p. V. M., o ktorej žalobca tvrdil, že v tom čase prítomná vôbec nebola. V tomto prípade ide o rozpor medzi výpoveďami obvineného z priestupku a jedinej údajnej svedkyne, pričom správny orgán na preukázanie skutkovej podstaty prejednávaného priestupku tieto rozpory neodstránil a nevykonal žiadne doplňujúce dokazovanie na preukázanie dôveryhodnosti, najmä keď podpísané príjmové bloky sú súčasťou administratívneho spisu. Žalovaný správny orgán si tieto skutočnosti dostatočným spôsobom neobjasnil, nevykonal vo veci dostatočné dokazovanie, a preto sa jeho rozhodnutie javí ako predčasné. Na základe vyššie uvedených skutočností krajský súd rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešný žalovaný je povinný žalobcovi nahradiť trovy konania pozostávajúce z 33,- € titulom zaplateného súdneho poplatku. Súd rozhodol o žalobe žalobcu bez pojednávania rozsudkom v súlade s ust. § 250f ods. 1 OSP, keď účastníci konania boli podľa ust. § 250f ods. 2 OSP riadne vyzvaní na vyjadrenie sa k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania. Žalovaný s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania súhlasil vo svojom podaní zo dňa 11.10.2010. Žalobca sa k výzve nevyjadril, preto súd u neho takýto postup predpokladal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.