Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/258/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6010200707 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:6010200707.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Nory Puchelovej a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: JUDr. J. A., Y. XX/XX, K., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Drieňová 22, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-230-2010/01158/TLS zo dňa 26.5.2010, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou pôvodne Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 26.8.2010 postúpenou Krajskému súdu v Bratislave uznesením sp. zn. 24S/82/2010 zo dňa 13.9.2010 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-230-2010/01158/TLS zo dňa 26.5.2010, ktorým potvrdil rozhodnutie Obvodného úradu Lučenec, odboru všeobecnej vnútornej správy, č. A-2010/00211-64 zo dňa 01.02.2010. Vyššie uvedeným prvostupňovým rozhodnutím správny orgán uznal žalobcu vinným z priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch), ktorého sa dopustil tým, že úmyselne spôsobil škodu na cudzom majetku poškodením veci z takého majetku tak, že dňa 14.10.2009 v čase okolo 15.10 hod. v predajni Ahold Retail Slovakia, k.s., Hypernova Lučenec, na Haličskej ceste poškodil noviny Plus jeden deň tak, že z novín vystrihol kupón a noviny vrátil do regálu. Cez pokladňu prešiel bez zaplatenia poškodených novín, čím pre Ahold Retail Slovakia, k.s., spôsobil škodu vo výške 0,37 €. Následne za noviny Plus jeden deň zaplatil. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch uložil správny orgán žalobcovi za spáchaný priestupok sankciu - pokarhanie a zároveň podľa § 79 ods. 1 citovaného zákona aj povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 Eur. Žalobca v žalobe poukazuje na to, že prvostupňové a druhostupňové rozhodnutie považuje za nezákonné z viacerých dôvodov. Prvostupňovému orgánu vytýka, že v priestupkovom konaní v skutočnosti povinné ústne pojednávanie nenariadil, čím porušil podľa žalobcu ustanovenie § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch. V spise sa nenachádza písomnosť, ktorá by o nariadení takéhoto pojednávania svedčila. Žalobca ďalej uviedol, že o nariadení pojednávania nesvedčí ani predvolanie z 8.1.2010, ktoré si žalobca prevzal na pošte 19.1.2010 s označením „Predvolanie na prejednanie priestupku" na 20.1.2010, nie na ústne pojednávanie, ktorý pojem sa v jeho texte vôbec neobjavil. Žalobca ho teda za predvolanie na ústne pojednávanie nepovažoval. Na toto predvolanie sa žalobca nedostavil z dôvodu, že ho prevzal necelých 16 hodín pred termínom predvolania. Za takéhoto stavu potom podľa žalobcu nemohlo podľa druhej vety ustanovenia § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch, vzniknúť oprávnenie správneho orgánu prejednať vec v neprítomnosti obvineného z priestupku. Žalobca ďalej tvrdí v žalobe, že ani o jednom z troch deklarovaných termínov pojednávaní, ktoré sa mali konať - 7.1., 20.1. a 1.2.2010 - nebola vyhotovená zápisnica a ani sa v spise nenachádzajú. Poukazuje na to, že v spisovom materiáli napriek nadpisu „Zápisnica o prejednaní priestupku" (nedatovaný list), túto nemožno považovať za zápisnicu o ústnom pojednávaní, ani z jedného z termínov. Žalobca uvádza, že prvostupňový orgán neobstaral ani potrebné podklady pre rozhodnutie na zistenie výšky škody spôsobenej vystrihnutím kupónu z okraja novinovej strany, čo nemôže predstavovať škodu vo výške ceny novín 0,37 €. Ďalej v žalobe poukazuje na to, že v spise prvostupňového správneho orgánu sa pod číslom listu 27 nachádza písomnosť, ktorou sa žalobcovi oznamuje, že podľa § 47 ods. 6 zákona číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok), opravuje chybu v písaní a zrejmej nesprávnosti v odôvodnení rozhodnutia z 01.02.2010. Táto nemá vykázané doručenie. Zároveň je toho názoru, že opravený text nemal charakter formálneho nedostatku pri vyhotovovaní rozhodnutia, ale vecnej nesprávnosti, a preto sa táto chyba nedala odstrániť cestou citovaného ustanovenia. V žalobe žalovanému vytýka, že celý postup i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu s pochybeniami, ktoré v ňom nastali, považoval za legitímny a pridal k tomu vlastnú chybu, keď žalovaného po podaní odvolania z 02.03.2010 z úradnej povinnosti nevyzval k odstráneniu jeho chyby, uvedením čo sa navrhuje, v zmysle ustanovenia § 19 ods. 2 správneho poriadku a rozhodol o ňom bez toho. Záverom poukazuje na to, že uvedenými chybami správnych orgánov v žalobe bol ukrátený na základných procesných právach obvineného z priestupku podľa ustanovení správneho poriadku a zákona o priestupkoch, alebo na práve na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z vyššie uvedeného žalobca žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom tunajšiemu súdu dňa 20.12.2010 uvádza, že žaloba je nedôvodná. Poukazuje, že obvinený bol prvýkrát predvolaný správnym orgánom predvolaním zo dňa 17.12.2009 na 07.01.2010, ktoré v úložnej lehote neprevzal, preto podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku mu bolo dňa 29.12.2009 predvolanie fiktívne doručené. Druhýkrát bol obvinený predvolaný na prejednanie predmetnej priestupkovej veci na 20.01.2010. Predvolanie prevzal dňa 19.01.2010, ale fiktívne mu bolo doručené podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku dňa 18.01.2010. Týmto predvolaním mu bolo oznámené začatie konania o spáchanom priestupku. Pretože v predvolaní správny orgán neuviedol, že sa jedná o ústne prejednanie priestupku, nebol zo strany obvineného dôvod sa tohto pojednávania nezúčastniť. Žalovaný ďalej uvádza, že po neúspešnom predvolaní obvineného správny orgán v rámci súčinnosti požiadal Obvodné oddelenie PZ Lučenec o jeho predvedenie na 01.02.2010, ktoré bolo neúspešné. Správny orgán postupoval v medziach zákona a v predvolaní uviedol náležitosti, ktoré predvolanie má obsahovať. Zo samotného predvolania je podľa žalovaného zrejmé, že správny orgán bude pojednávať o priestupkovej veci za prítomnosti obvineného tak, aby sa obvinený mohol vyjadriť ku všetkým skutočnostiam a dôkazom vzneseného obvinenia. V predvolaní bol riadne poučený, že ak sa zo závažných dôvodov nemôže v určený termín dostaviť, má povinnosť správnemu orgánu oznámiť včas neprítomnosť na pojednávaní a to písomne, alebo telefonicky na telefónne číslo (uvedené v predvolaní). Obvinený sa telefonicky správnemu orgánu neospravedlnil a tak správny orgán po márnej snahe obvineného predvolať a predviesť na prejednávanie priestupku, rozhodol vec prejednať v neprítomnosti obvineného. Žalovaný je toho názoru, že neospravedlnením neúčasti na pojednávaní po prevzatom predvolaní sa obvinený sám pripravil o svoje zákonné práva, ktoré mu zo zákona prináležia. Žalovaný uvádza vo svojom vyjadrení k žalobe, že zápisnica o prejednaní priestupku má náležitosti v zmysle zákona s označením dátumu vypočutia svedka a označenia dátumov, kedy sa obvinený na pojednávanie nedostavil. Námietka k výške spôsobenej škody obvineným je podľa žalovaného nedôvodná, pretože prvostupňový správny orgán o náhrade škody nerozhodoval, preto nebolo potrebné preukazovať výšku spôsobenej škody, lebo obvinený škodu uhradil. Oprava chyby v písaní rozhodnutia, ktorá sa týkala časti odôvodnenia, žalovaný považuje v zmysle § 47 ods. 6 správneho poriadku za formálnu chybu rozhodnutia, pretože chyba spočívala v nesprávne uvedenom skutku, pričom vo výroku rozhodnutia bol skutok označený správne. Nevyzvanie žalobcu k odstráneniu chýb v jeho odvolaní nepovažoval žalovaný za potrebné, pretože na základe podaného odvolania musel vo veci konať a rozhodnúť. Na záver žalovaný tvrdí, že z obsahu odvolania a podania žaloby je zrejmé, že žalobca namiesto súhlasu s vydaním rozhodnutia po preukázaní spáchania prejednávaného priestupku sa snaží zaplatenie trov konania, ktoré mu boli rozhodnutím uložené, uhradiť oddialiť, alebo sa vyhnúť ich zaplateniu. Žalovaný žiada žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP) ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa ust. § 250j ods. 1 OSP zamietnuť. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutia postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. SVS-230-2010/01158/TLS zo dňa 26.5.2010, ktorým potvrdil rozhodnutie Obvodného úradu Lučenec, odboru všeobecnej vnútornej správy, č. A-2010/00211-64 zo dňa 01.02.2010, ktorým bol žalobca uznaný vinným z priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že Obvodnému úradu Lučenec, odboru všeobecnej vnútornej správy, ako prvostupňovému správnemu orgánu bol priestupkový spis Obvodného oddelenia PZ Lučenec, číslo ORO-P-1920/LC-2009 doručený dňa 26.10.2009. Na základe priestupkového spisu prvostupňový správny orgán začal priestupkové konanie. Správny orgán dňa 02.11.2009 vydal rozkaz o uložení sankcie (pokarhanie) za priestupok, proti ktorému obvinený - žalobca podal odpor zo dňa 14.12.2009. Žalobca bol predvolaný správnym orgánom predvolaním zo dňa 17.12.2009 na ústne pojednávanie dňa 07.01.2010. Uvedené predvolanie si žalobca neprevzal, preto podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku mu bolo dňa 29.12.2009 predvolanie fiktívne doručené. Dňa 07.01.2010 vypočul správny orgán svedka O. B.. Súd zistil, že žalobca bol aj druhýkrát predvolaný predvolaním zo dňa 8.1.2010 na prejednanie priestupku na 20.01.2010. Fikcia doručenia v tomto prípade nastala dňom 18.1.2010, predvolanie si však žalobca prevzal až dňa 19.1.2010. V priestupkovom konaní boli vytýčené tri ústne pojednávania. Ďalej správny orgán nariadil predvedenie žalobcu na 01.02.2010, ale predvedenie bolo neúspešné. V administratívnom spise sa nachádza zápisnica o prejednaní priestupku, z ktorej je nesporné, že za účelom prejednania priestupku bol obvinený JUDr. J. A., predvolaný na deň 7.1.2009 a 20.1.2009. Následne bolo nariadené jeho predvedenie na 1.2.2009, ktoré bolo neúspešné. Menovaný sa na prejednanie priestupku nedostavil, hoci bol riadne a včas predvolaný a tak správny orgán využil právomoc podľa ust. § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch a konal v neprítomnosti obvineného. Ďalej sa v spise nachádza záznam o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorý bol spísaný dňa 14.10.2009 cca o 15,50 hod. so žalobcom na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Lučenci č. ORP-P-1920/LC-2009. Rozhodnutím č. A-2010/00211-64 zo dňa 01.02.2010 Obvodný úrad Lučenec - odbor všeobecnej vnútornej správy uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie v zákonom stanovenej lehote. V predmetnej veci neuviedol žiadny dôvod odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 01.02.2010. Žalovaný ako príslušný druhostupňový správny orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie a stotožnil sa s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu, keď odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Podľa ust. § 2 zákona č. 372/1990 Zb. v znení platnom v čase vydania rozhodnutia, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov alebo o trestný čin. Podľa ust. § 11 ods. 1, 2, 3 citovaného zákona, za priestupok možno uložiť tieto sankcie: a) pokarhanie b) pokutu c) zákaz činnosti d) prepadnutie veci Sankciu možno uložiť samostatne alebo s inou sankciou, pokarhanie nemožno uložiť spolu s pokutou. Od uloženia sankcie možno v rozhodnutí o priestupku upustiť, ak k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku. Podľa § 74 ods. 1, 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu. Ak je obvinený z priestupku mladistvý, upovedomí správny orgán o nariadenom ústnom pojednávaní aj zákonného zástupcu mladistvého a orgán starostlivosti o dieťa, im sa tiež oznamuje rozhodnutie o priestupku. Podľa § 79 ods. 1, 2, občanovi, ktorý bol uznaný vinným z priestupku ako aj navrhovateľovi, ak bolo konanie začaté na jeho návrh zastavené, podľa § 76 ods. 1 písm. a), b), c), j) uloží sa povinnosť nahradiť štátu trovy spojené s prejednaním priestupku. Trovy konania sa uhrádzajú paušálnou sumou, ktorú ustanoví Ministerstvo vnútra SR, po dohode s Ministerstvom financií SR, všeobecne záväzným právnym predpisom. Povinnosť uhradiť trovy konania nemožno uložiť v blokovom konaní ani v rozkaznom konaní. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že žalobca bol na súdne pojednávanie o priestupku riadne predvolaný, pričom žalobca svojím podpisom potvrdil prevzatie doručenej zásielky doručovanej do vlastných rúk. Keďže sa žalobca na ústne pojednávanie nedostavil a svoju neúčasť neospravedlnil, rozhodol správny orgán v prvom stupni o priestupku v jeho neprítomnosti. Odvolací správny orgán odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie o priestupku. Krajský súd v Bratislave konštatoval, že z vyššie citovaného ustanovenia § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch vyplýva, že o priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu. Preskúmaním písomných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, nemal súd pochybnosti o tom, že sám žalobca nevyužil zákonom stanovené právo zúčastniť sa na ústnom pojednávaní. Prvostupňový správny orgán postupoval preto v súlade s ustanovením vety druhej odseku 1, § 74 citovaného zákona, keď rozhodol v neprítomnosti obvineného z priestupku o jeho vine a o sankcii za priestupok. V preskúmavanej veci z obsahu administratívneho spisu je nesporné, že nie je možné súhlasiť s námietkami žalobcu uvedenými v žalobe. Žalobca ako obvinený bol prvýkrát predvolaný správnym orgánom na ústne prejednanie priestupku predvolaním zo dňa 17.12.2009 na deň 7.1.2010, ktoré v úložnej lehote neprevzal, preto podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku mu bolo dňa 29.12.2009 predvolanie fiktívne doručené. Druhýkrát bol obvinený predvolaný na prejednanie predmetnej priestupkovej veci na deň 20.1.2010. Predvolanie prevzal dňa 19.1.2010, ale na ústne prejednanie priestupku sa nedostavil, ani svoju neúčasť neospravedlnil. Po neúspešnom predvolaní obvineného správny orgán požiadal Obvodné oddelenie Policajného zboru Lučenec o jeho predvedenie na deň 1.2.2010, ktoré bolo rovnako neúspešné. Z obsahu spisu je zrejmé, že obvinený sa správnemu orgánu písomne ani telefonicky neospravedlnil a tak správny orgán po márnej snahe obvineného predvolať a predviesť na prejednanie priestupku, rozhodol vec prejednať podľa ust. § 74 ods. 2 zákona o priestupkoch bez prítomnosti obvineného. Zákon o priestupkoch v ust. § 73 ods. 2 zakotvuje základné procesné práva a povinnosti obvineného z priestupku. Poskytuje tým obvinenému z priestupku širšie procesné práva. Predovšetkým zakotvuje zásadu prezumpcie neviny. Obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu nemôže byť donucovaný. Realizácia zásady prezumpcie neviny znamená, že správny orgán je povinný dokázať vinu obvineného z priestupku a ak sú o nej pochybnosti, musí rozhodnúť v prospech vinníka (in dubio pro reo). Zákon o priestupkoch ustanovuje aj obligatórnosť ústneho pojednávania v prvoinštančnom konaní. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez vážneho dôvodu. Krajský súd v Bratislave konštatoval, že keďže obvinený (žalobca) v danej veci nevyužil svoje procesné právo zúčastniť sa na ústnom pojednávaní a nesplnil si ani svoje procesné povinnosti, správny orgán rozhodol v súlade so zákonom o priestupkoch v jeho neprítomnosti. Súd ďalej konštatoval, že pri administratívnom postihu žalobcu boli dodržané jeho procesné práva, ktoré vyplývajú z medzinárodných dokumentov o ľudských právach, ústavy SR ako aj zo zákona o priestupkoch. Pri vydávaní predmetného rozhodnutia vychádzal správny orgán z výpovede, ktorú žalobca uviedol a podpísal na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Lučenci dňa 14.10.2009. Z tejto výpovede je nesporné, že žalobca dňa 14.10.2010 v čase okolo 14,15 hod. nakupoval v hypermarkete Hypernova v Lučenci. V priebehu nákupu zistil, že si zabudol doma papierové bankovky a mal u seba len hotovosť vo výške 0,17 €, a preto žiaden nákup neuskutočnil. Potreboval však kúpiť noviny, v ktorých sa nachádzal posledný piaty kupón do súťaže, ktorej sa chcel zúčastniť a keďže nemal ani 0,37 €, ktoré predmetné noviny stoja, tak si kupón vystrihol a odložil do vrecka. Noviny vrátil na miesto a chcel odísť z predajne. Pri východe ho oslovil zamestnanec SBS, ktorý mu oznámil, že nakoľko noviny poškodil, musí ich zaplatiť. Keďže u seba nemal dostatočnú hotovosť, zamestnanec SBS zavolal políciu. Medzitým kým prišla hliadka, mu známy požičal hotovosť a poškodené noviny vyplatil. Rozhodujúci správny orgán konajúci v priestupkovej veci mal na základe zistených skutočností z výpovede žalobcu ako aj z výpovede svedka Ing. O. J. za to, že žalobcovi bolo dostatočným spôsobom preukázané úmyselné spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust. § 49 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch, teda bol uznaný vinným. Správny orgán v tomto prípade nerozhodoval o náhrade škody, pretože žalobca dodatočne za poškodené noviny Plus 1 deň zaplatil. Správny orgán preto žalobcovi za spáchaný priestupok podľa vyššie citovaného ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch uložil sankciu - pokarhanie, pričom pri určovaní sankcie prihliadal na skutočnosť, že žalobca sa doposiaľ priestupku nedopustil. Podľa ust. § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy štátu spojené s prejednávaním priestupku vo výške 16,- €. Podľa názoru súdu spáchanie priestupku bolo žalobcovi dostatočne preukázané tak osobnou prehliadkou, pri ktorej bol vystrihnutý kupón nájdený, výpoveďou svedka O. B. ako aj vyplynula zo samotnej výpovede žalobcu zo dňa 14.10.2009. Na základe vyššie uvedených skutočností krajský súd dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov a konštatoval, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona. K námietke žalobcu o neexistencii zápisníc o prejednaní priestupku súd uvádza, že táto námietka žalobcu neobstojí, nakoľko v administratívnom spise sa nachádza zápisnica č. A/2010/00211-64 o prejednávaní priestupku, z ktorej obsahu je nesporné, že za účelom prejednania priestupku bol obvinený (žalobca) JUDr. J. A. predvolaný na dni 7.1.2009 a 20.1.2009. Následne bolo nariadené jeho predvedenie na 1.2.2009, ktoré bolo neúspešné. Menovaný sa na prejednanie priestupku nedostavil, hoci bol riadne a včas predvolaný a tak rozhodujúci správny orgán využil právomoc podľa ust. § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch a konal v neprítomnosti obvineného vychádzajúc z výpovede, ktorú menovaný uviedol a podpísal na OO PZ Lučenec dňa 14.10.2010. Súd po oboznámení sa s administratívnym spisom vyhodnotiac písomné vyjadrenia účastníkov konania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 250j ods. 1 OSP zamietol. Súd rozhodol o žalobe žalobcu bez pojednávania rozsudkom v súlade s ust. § 250f ods. 1 OSP, keď účastníci konania boli podľa ust. § 250f ods. 2 OSP vyzvaní na vyjadrenie sa k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania, pričom žalovaný listom zo dňa 15.12.2010 súdu oznámil, že súhlasí s vyhlásením rozsudku v danej veci bez nariadenia pojednávania. Žalobca sa napriek výzve súdu, ktorú prevzal dňa 18.11.2010 (podľa pripojenej doručenky na č.l. 10 spisu) nevyjadril, a preto súd takýto postup u neho predpokladal. Toto rozhodnutie senát krajského súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi súd ich náhradu nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.