Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/138/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011200562 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:7011200562.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: W., a.s., Námestie 1. mája 18, 811 06 Bratislava, IČO: 35 861 169, zastúpený: JUDr. H. S., Andrusovova 6, 851 01 Bratislava, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, 041 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S/2011/1268-2.1 O-62/2011 zo dňa 27.05.2011, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a . Žalobcovi sa trovy konania nepriznávajú. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 21.06.2011, postúpenou tunajšiemu súdu uznesením č.k. 6S XX/XXXX-XX zo dňa 07.07.2011 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S/XXXX/XXXX-X.X O-62/2011 zo dňa 27.05.2011, ktorým zmenil rozhodnutie Inšpektorátu práce Žilina č. XX/XXXX-IZA-X.X/pok/R zo dňa 07.04.2011 tak, že žalobcovi uložil pokutu vo výške 450,- Eur za porušenie ust. § 226 ods. 2 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce a § 224 ods. 2 písm. d/. Dôvodom na uloženie pokuty bolo nevymedzenie pracovnej úlohy v dohode o vykonaní práce, nedohodnutie odmeny za vykonanie pracovnej úlohy a neuzavretie dohody o vykonaní práce najneskôr deň pred začatím vykonávania prác a neevidovanie dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v poradí, v akom boli uzavreté. Žalobca uvádza, že obe rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca vidí nesprávne právne posúdenie veci v nesprávnom výklade ust. § 226 ods. 2 Zákonníka práce, vykonanom žalovaným ako aj prvostupňovým správnym orgánom v dvoch bodoch, a to prípustnosti vymedzenia pracovnej úlohy v dohode o vykonaní práce výlučne výsledkom práce a neprípustnosti dohodnutia odmeny podľa dohody o vykonaní práce formou hodinovej sadzby. Žalobca poukázal na to, že Zákonník práce v ust. § 226 upravujúcom dohodu o vykonaní práce určuje, že dohodu o vykonaní práce môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou, ak predpokladaný rozsah práce, na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Medzi rozhodujúce kritériá vymedzenia dohody o vykonaní práce tak patrí kvantifikačné kritérium. Predmetom dohody o vykonaní práce tak možno vymedziť nielen konkrétnou pracovnou úlohou, ale aj rozsahom práce pri pravidelne sa opakujúcich činnostiach za predpokladu, že tento rozsah neprekročí XXX hodín v roku. Takýto právny názor vyslovil aj Najvyšší správny súd Českej republiky, na ktorý žalobca poukazuje v rozsudku č. XAds/XX/XXXX, podľa ktorého dohoda o vykonaní práce nemusí obsahovať presne definovanú pracovnú úlohu, ale môže obsahovať aj opakujúcu sa činnosť vymedzenú maximálnym možným počtom hodín jej vykonávania. Žalobca poukázal aj na stanovisko rozšíreného senátu Najvyššieho súdu SR, ktorý vykonal podrobnú analýzu právnej úpravy dohody o vykonaní práce a dospel k záveru, že pracovnou úlohou môže nepochybne byť činnosť definovaná výsledkom, napr. natretie plotu, vyzbieranie zemiakov na určenom poli, rovnako tak dobre však ňou môže byť činnosť definovaná povahou činnosti a jej vecným, geografickým, časovým alebo iným obdobným vymedzením. Žalobca napáda zákonnosť oboch rozhodnutí z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia ust. § 226 ods. 2 Zákonníka práce vo vzťahu k možnosti dohodnutia odmeny podľa dohody o vykonaní práce formou hodinovej sadzby. Skutočnosť, že výšku odmeny zamestnanca podľa dohody o vykonaní práce možno dohodnúť aj ako hodinovú sadzbu vyvodzuje žalobca z nasledovných právnych predpisov, a to čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, podľa ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá, ust. § 1 ods. 4 Zákonníka práce, podľa ktorého ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na tieto vzťahy všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka a ust. § 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, upravujúceho jednu z dvoch základných zásad súkromného práva, ktorou je zásada individuálnej autonómie v súkromno- právnych vzťahoch, ktorá sa prejavuje ako vlastnícka sloboda, zmluvná sloboda a sloboda tvorby. Zákonníka práce v žiadnom svojom ustanovení nezakazuje, aby odmena zamestnanca podľa dohody o vykonaní práce nemohla byť dohodnutá formou hodinovej sadzby. Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 12.09.2011 uviedol, že už vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že podľa všeobecného ustanovenia § 223 Zákonníka práce možno dohodu o vykonaní práce uzavrieť za predpokladu splnenia ustanovených predpokladov a podmienok, pričom jedným z predpokladov jej uzatvorenia je vymedzenie pracovnej úlohy jej výsledkom. Pod pojmom výsledok práce možno na tieto účely rozumieť záverečný produkt pracovnej aktivity fyzickej osoby, ktorý je kvalitatívne alebo kvantitatívne identifikovateľný. Dohoda o vykonaní práce sa teda uzatvára na práce jednorazového charakteru určeného výsledkom práce, čo znamená, že pracovný záväzok zamestnanca má formu pracovnej úlohy vymedzenej jednorazovou a individuálnou činnosťou a nie druhovou a opakujúcou sa činnosťou. Zamestnávateľ má možnosť uzatvárať s fyzickými osobami dohody o vykonaní práce len pri splnení rigorózne stanovených podmienok uvedených v § 223 a v § 226 Zákonníka práce. V dohode o vykonaní práce musí byť vymedzená pracovná úloha, dohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať a predpokladaný rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy. V dohodách o vykonaní práce uzatváraných so zamestnankyňou Vierou Y. bol namiesto pracovnej úlohy, ktorá má byť vymedzená výsledkom práce dojednaný druh práce na pravidelne sa opakujúcu činnosť, konkrétne „odd. pekáreň - upečenie zadaného pečiva“, pričom výsledok, resp. produkt pracovnej aktivity nebol inak bližšie určený, ani do kvality, ani do kvantity. Pracovnú úlohu určenú ako „upečenie zadaného pečiva“ nemožno považovať za vymedzenie pracovnej úlohy v súlade so zákonom, a to ani v prípade, že v dohode o vykonaní práce je určená doba, počas ktorej sa má uvedená činnosť zrealizovať. Ide tu o výkon práce, ktorá má charakter opakujúcej sa činnosti a ktorá nie je vymedzená konkrétne stanoveným výsledkom práce. Na základe uvedeného považuje žalovaný za preukázané, že žalobca ako zamestnávateľ využíval v kontrolovanom období závislú práce zamestnankyne T. Y. v rozpore s podmienkami ustanovenými v Zákonníku práce, nesplnil požiadavky platných právnych predpisov a nedohodol so zamestnankyňou v dohodách o vykonaní práce pracovné úlohy, ktoré by boli vymedzené výsledkom tak, ako mu to nariaďuje ustanovenie platných právnych predpisov. Dohodnutá práce, ktorú žalobca uviedol v dohodách o vykonaní práce, uzatvorených ako pracovnú úlohu nie je možné vymedziť výsledkom, pretože sa jedná o dojednanie opakovanej činnosti. Takto dojednanú činnosť je možné vykonávať iba v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy, alebo výnimočne na základe dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o brigádnickej práci študentov, nie na základe dohôd o vykonaní práce. V posudzovaných dohodách o vykonaní práce nedohodol žalobca odmenu za vykonanie pracovnej úlohy ale dohodol so zamestnancom hodinovú mzdu, pričom zákon jednoznačne hovorí, že za vykonanie práce patrí zamestnancovi odmena, ktorá je splatná okamihom dokončenia a odovzdania práce, teda nie hodinová mzda, ktorú zamestnávateľ dojednáva pri uzatváraní pracovnej zmluvy, pretože zamestnanec vykonáva opakujúcu sa činnosť, ktorá nekončí výsledkom, resp. odovzdaním práce tak ako je to pri dohodách o vykonaní práce. Žalovaný má za to, že v odvolacom konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobca konal v rozpore s uvedenými právnymi predpismi, tak ako to bolo uvedené v napadnutom rozhodnutí. Keďže považuje za preukázané, že prvostupňový správny orgán rozhodol plne v súlade s ust. § 46 až 47 Správneho poriadku a námietky& žalobcu uvedené v žalobe sú neopodstatnené. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu zamietol. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že Inšpektorát práce Žilina rozhodnutím zo dňa 07.04.2011 č. XX/XXXX-IZA-X.X/pok/R rozhodol tak, že uložil žalobcovi na základe oprávnenia daného ust. § 19 ods. 2 písm. a/ zák. č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zák. č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za porušenie pracovno-právnych predpisov (§ 226 ods. 2, § 224 ods. 4 písm. d/ zák. č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktoré bolo zistené pri výkone inšpekcie práce podľa § 7 ods. 3 písm. a/ zák. č. 125/2006 Z.z. , ktorý bol vykonaný v dňoch 07.07., 12.07., 19.07. a 09.08.2010 u žalobcu, spočívajúce v porušení ust. § 226 ods. 2 zák. č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov s tým, že v dohodách o uzatvorení práce so Y. T. nevymedzil pracovnú úlohu, nedohodol odmenu za vykonanie pracovnej úlohy, ale dohodol so zamestnankyňou hodinovú mzdu a dohoda o vykonaní práce nebola uzatvorená najneskôr deň pred dňom začatia výkonu práce, ale až v deň začatia výkonu práce, a to 08.05.2010, v porušení ust. § 224 ods. 2 písm. d/ zák. č. 311/2001 Z.z. tým, že nevedie evidenciu uzatvorených dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v poradí, v akom boli uzatvorené a uložil pokutu vo výške 500,- Eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Národný inšpektorát práce rozhodnutím č. S/XXXX/XXXX-X.X O-XX/XXXX tak, že zmenil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa tak, že uložil žalobcovi pokutu vo výške 450,- Eur. Ďalej súd zo spisu zistil, že Inšpektorát práce Žilina listom zo dňa 21.03.2011 začal správne konanie proti účastníkovi konania - žalobcovi vo veci uloženia pokuty vo výške XXX,- Eur. Účastník konania sa k oznámeniu o začatí správneho konania v stanovenej lehote vyjadril listom zo dňa 28.03.2011. Vo svojom písomnom vyjadrení poukazuje na ust. § 226 ods. 1 a 2 Zákonníka práce a uvádza, že medzi rozhodujúce kritériá vymedzenia dohody o vykonaní práce patrí kvantifikačné kritérium. Poukazuje na to, že rovnaký právny názor vyslovil i Najvyšší súd Českej republiky vo svojom rozsudku sp.zn. 6Ads/48/2009, podľa ktorého dohoda o vykonaní práce nemusí obsahovať presne definovanú pracovnú úlohu, ale môže obsahovať aj opakujúcu sa činnosť vymedzenú maximálnym možným počtom hodín jej vykonávania. V administratívnom spise sa ďalej nachádzajú dohody o vykonaní práce so zamestnankyňou Y. T., výplatné lístky, zmluva o zabezpečení výkonu práce, dodatok k protokolu zo dňa 24.08.2010, protokol zo dňa 09.08.2010 ako aj iné písomné dokumenty. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmávajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ust. § 244 ods. 2 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 224 ods. 2 písm. d/ zák. č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov a v čase platnom pri rozhodovaní, na základe uzatvorených dohôd podľa § 223 je zamestnávateľ povinný najmä viesť evidenciu uzatvorených dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v poradí, v akom boli uzatvorené. Podľa § 226 ods. 2 zák. č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov a v čase platnom pri rozhodovaní, dohoda o vykonaní práce sa uzatvára písomne, inak je neplatná. V dohode o vykonaní práce musí byť vymedzená pracovná úloha, dohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, a predpokladaný rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy. Písomná dohoda o vykonaní práce sa uzatvára najneskôr deň pred dňom začatia výkonu práce. Súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutých rozhodnutí. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom odvolaní. Súd sa stotožnil s právnym názorom a záverom žalovaného, že medzi žalobcom a pracovníčkou T. Y. bol namiesto pracovnej úlohy, ktorá má byť vymedzená výsledkom práce, dojednaný druh práce na pravidelne sa opakujúcu činnosť, konkrétne odd. pekáreň - upečenie zadaného pečiva, pričom výsledok, resp. produkt pracovnej aktivity nebol inak bližšie určený ani do kvality ani do kvantity, čo je jednoznačné porušenie zákonnej dikcie M. práce. Podľa § 226 ods. 2 zák. č. 311/2001 Z.z., dohoda o vykonaní práce sa uzatvára písomne, inak je neplatná. V dohode o vykonaní práce musí byť vymedzená pracovná úloha, dohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, a predpokladaný rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy. Písomná dohoda o vykonaní práce sa uzatvára najneskôr deň pred dňom začatia výkonu práce. Žalobca v dohodách o vykonaní práce uzatvorených so Y. nevymedzil pracovnú úlohu, nedohodol odmenu za vykonanie pracovnej úlohy, ale dohodol hodinovú mzdu a dohoda o vykonaní práce nebola uzatvorená najneskôr deň pred dňom začatia výkonu práce, ale až v deň začatia výkonu práce, dňa 08.05.2010. Ide o dohodu o vykonaní práce č. YXXX/XX/X/DOVP/X. Pri dohodách o vykonaní práce musí byť pracovná úloha vymedzená výsledkom práce, nie druhom vykonávaných prác. Ide o práce jednorazového charakteru a pracovné úlohy, ktoré končia výsledkom práce. Platnosť dohody končí vykonaním pracovnej úlohy a odovzdaním výsledku práce, čo v tomto prípade nebolo splnené a nebola v dohodách o vykonaní práce dohodnutá ani odmena za vykonanú prácu ale hodinová mzda. Zákonníka práce uprednostňuje plnenie úloh zamestnávateľa zamestnancami v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu. Len výnimočne môže zamestnávateľ na plnenie svojich úloh uzavrieť dohodu o vykonaní práce za splnenia podmienok ustanovených v § 223 ods. 1 Zákonníka práce. Zo strany žalobcu došlo i k porušeniu § 224 ods. 2 písm. d/ Zákonníka práce tým, že žalobca naviedol evidenciu uzatvorených dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v takom poradí, v akom boli uzatvorené. Dohoda o vykonaní práce č. SKM07 XXX/XX/DOVP/X zo dňa XX.XX.XXXX bola zaevidovaná za dohodou o vykonaní práce č. Y zo dňa 01.06.2010. Dohoda o vykonaní práce zo dňa 08.05.2010 je označená poradovým číslom, ktoré v časovej osi nezodpovedá poradiu, v akom bola táto dohoda uzatvorená. Na základe uvedených skutočností súd považuje za preukázané, že žalobca ako zamestnávateľ využíval v kontrolovanom období závislú prácu zamestnankyne T. v rozpore s podmienkami ustanovenými v Zákonníku práce, nesplnil požiadavky platných právnych predpisov a nedohodol so zamestnankyňou v dohodách o vykonaní práce pracovné úlohy, ktoré by boli vymedzené výsledkom tak ako mu to nariaďujú ustanovenia platných právnych predpisov. Dohodnutá práca, ktorú žalobca uviedol v dohodách o vykonaní práce uzatvorených ako pracovnú úlohu nie je možné vymedziť výsledkom, pretože sa jedná o dojednanie opakovanej činnosti. Takto dojednanú činnosť je možno vykonávať iba v pracovnom pomere, na základe pracovnej zmluvy, alebo výnimočne na základe dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o brigádnickej práci študentov, nie na základe dohôd o vykonaní práce. Súd má za to, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom, pričom vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci a toto rozhodnutie obsahovalo všetky predpísané náležitosti a bolo vydané v zmysle § 46 Správneho poriadku. Výrok rozhodnutia bol formulovaný presne, určito, stručne a úplne vyjadroval vyriešenie veci, ktorá bola predmetom správneho konania. Žalovaný postupoval pri rozhodovaní o odvolaní v súlade s ust. § 59 ods. 1 Správneho poriadku, preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a mal za preukázané, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia vyvodil správny právny záver, a preto rozhodnutie správneho orgánu potvrdil. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Súd má za to, že napadnuté rozhodnutia i postup správnych orgánov bol z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, súd žalobu v celom rozsahu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha