Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/53/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011200949 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:7011200949.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána Shoaib L., narodeného XX.X.XXXX, bez dokladov totožnosti, evidenčné číslo: S., štátneho príslušníka S. W. O. (Ď. B. S.), podľa vlastného udania v zahraničí bytom naposledy P., M. U. J., G. N., S., aktuálne s miestom pobytu na základe dlhodobej priepustky X. XX, P., zastúpeného pani Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou, so sídlom Geromettova 131, Levoča, pracovisko Brečtanová 21, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 28.10.2011 proti výroku rozhodnutia odporcu ČAS: MU-238-16/PO-Ž-2011 zo dňa 14.9.2011o neudelení azylu takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-238-16/PO-Ž-2011 zo dňa 14.9.2011 v napadnutom výroku o neudelení azylu p o t v r d z u j e. Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. Trovy tlmočného, o výške ktorých rozhodne súd osobitným uznesením, znáša Slovenská republika. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-238-16/PO-Ž-2011 zo dňa 14.9.2011 odporca podľa § 13 ods. 1, § 13a zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky, avšak mu poskytol doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zo zákona o azyle. Ďalej uviedol, že obava navrhovateľa z krvnej pomsty je neodôvodnená, pričom ani spor o pozemky v rámci širšej rodiny navrhovateľa nie sú dôvodom pre udelenie azylu. Pokiaľ ide o ďalší navrhovateľom prezentovaný dôvod jeho žiadosti o azyl (nabádanie maloletých chlapcov na spoluprácu s hnutím Taliban), ani tento odporca neuznal ako relevantný, nakoľko navrhovateľ nikdy neprišiel do styku s týmto hnutím, pričom ani nikdy nemal s týmto hnutím žiadne problémy. V ďalšom poukázal odporca na skutočnosť, že navrhovateľom udané problémy neboli riešené za pomoci príslušných štátnych orgánov. Pokiaľ ide o žiadosť navrhovateľa o udelenie azylu z humanitných dôvodov, odporca tieto v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol v rozsahu ich prezentácie navrhovateľom. Dospel k názoru, že aktuálna integrácia navrhovateľa, jeho športová činnosť a ani dôvody obsiahnuté v stanovisku UNHCR k jeho žiadosti o azyl nie sú dôvodmi, ktoré by mal zohľadniť udelení azylu podľa § 9 zákona o azyle. V tejto súvislosti tiež poukázal na fakt, že dôvody tejto časti žiadosti navrhovateľa o azyl nekorešpondujú z dôvodmi, ktoré sú v Nariadení ministra vnútra SR č. 1 z 11.1.2007 demonštratívne uvedené ako dôvody udelenia azylu z humanitných dôvodov. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o poskytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi tento odôvodnil aktuálnou bezpečnostnou situáciou v krajine pôvodu navrhovateľa. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v jazyku slovenskom v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 28.10.2011, ktorým sa domáhal jeho zrušenia vo výroku o neudelení azylu. Namietal nedostatočné zistenie stavu veci odporcom, rozpor zistenia stavu veci s obsahom spisov, ako aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia odporcu v časti neudelenia azylu z humanitárnych dôvodov. Namietal, že po zmiznutí jeho otca znepriatelenej rodine nič nebránilo vykonaniu krvnej pomsty na navrhovateľovi ako aj to, že odporca nezobral do úvahy potenciálnu hrozbu voči navrhovateľovi, a to v súvislosti s tým, že je synom spolupracovníka Talibanu. Opravný prostriedok bol pôvodne doručený Krajskému súdu v Košiciach. Tento súd vec postúpil z dôvodu miestnej príslušnosti konajúcemu Krajskému súdu v Bratislave. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 24.1.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Poukázal pritom na skutočnosť, že navrhovateľa nie je možné zaradiť do sociálnej skupiny vo význame akceptovanom zákonom o azyle (vo vzťahu k fenoménu krvnej pomsty). Namietal tvrdenie navrhovateľa, podľa ktorého neudelenie azylu náležite neodôvodnil, pričom poukázal aj na skutočnosť, že na udelenie azylu z tohto dôvodu niet právneho nároku. V ostatnom v podstate poukázal na odôvodnenie svojho rozhodnutia. Odporca tiež uviedol, že súčasne prebieha aj konanie o navrhovateľovej žiadosti o predĺženie poskytnutej mu doplnkovej ochrany. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle., § 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) na pojednávaní, ktoré bolo tlmočené do jazyka dari (vrátane vyhlásenia rozsudku, jeho odôvodnenia a poučenia o možnosti podať proti rozsudku odvolanie) za prítomnosti oboch účastníkov konania a dospel k názoru, že napadnutú časť rozhodnutia (výrok o neudelení azylu navrhovateľovi) je potrebné potvrdiť ako vecne správnu. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-238/PO-Ž-2011, ako aj s predchádzajúcimi azylovými spismi navrhovateľa: ČAS: MU-556/PO-Ž-2008, MU-783/PO-Ž-2008, MU-782/PO-Ž-2009 a MU-631/PO-Ž-2010. Zo spisu ČAS: MU-556/PO-Ž-2008 súd zistil, že navrhovateľ (v tom čase neplnoletý) požiadal po nelegálnom vstupe na slovenské územie o azyl vyhlásením zo dňa 11.9.2008 z dôvodu obavy o život v dôsledku krvnej pomsty. V priebehu konania uviedol, že jeho mama zdedila po svojich rodičoch veľa pozemkov, na ktoré si robila nárok sestra starého otca navrhovateľovej matky (teta). Tiež uviedol, že v roku 1999 sa navrhovateľov otec zúčastnil ako talibanec vojenskej akcie, pri ktorej bol zabitý manžel tety a jeden z ich synov. Z tohto vinila teta navrhovateľovho otca, ktorý v roku 2002 odišiel do zahraničia. Navrhovateľ vyslovil obavu z pomsty iného tetinho syna z dôvodu vyššie uvedeného. Tiež uviedol, že niekedy v júni 2008 dostal od Talibanu list, obsahom ktorého bola výzva, aby sa pripojil k Talibanu, keďže jeho otec v tomto hnutí pôsobil asi dva roky. Žiadne iné problémy neprezentoval. Odporca v tomto konaní vydal 13.10.2008 právoplatné rozhodnutie, ktorým navrhovateľovi azyl neudelil, neposkytol mu doplnkovú ochranu a súčasne vyslovil, že neexistuje prekážka jeho administratívneho vyhostenia do S.. Zo spisu ČAS: MU-783/PO-Ž-2008 súd zistil, že navrhovateľ (v tom čase neplnoletý) požiadal o azyl vyhlásením zo dňa 21.11.2008 z dôvodu obavy z krvnej pomsty, pôvod ktorej tkvel v sporoch o pozemky a tiež kvôli žiadosti Talibanu, aby s týmto hnutím spolupracoval. V priebehu tohto konania sa odvolal na dôvody jeho predchádzajúcej žiadosti o azyl. Dodal, že v roku 2002 ho doma opakovane hľadal syn jeho tety, ktorý navrhovateľovej mame povedal, že sa chce pomstiť za smrť jeho otca a brata. O tejto navrhovateľovej žiadosti o azyl rozhodol odporca 30.1.2009 právoplatným rozhodnutím, ktorým navrhovateľovi azyl neudelil, poskytol mu však doplnkovú ochranu. Zo spisu ČAS: MU-782/PO-Ž-2009 súd zistil, že na základe navrhovateľovej žiadosti mu bola právoplatným rozhodnutím z 1.2.2010 poskytnutá doplnková ochrana predĺžená na dobu jedného roka (t. j. do 8.2.2011). Dňa 21.2.2010 dosiahol navrhovateľ plnoletosť. Zo spisu ČAS: MU-631/PO-Ž-2010 súd zistil, že na základe navrhovateľovej žiadosti mu bola právoplatným rozhodnutím z 24.1.2011 poskytnutá doplnková ochrana predĺžená na dobu jedného roka (t. j. do 7.2.2012). Z aktuálneho spisu ČAS: MU-238/PO-Ž-2011 súd zistil, že navrhovateľ vyhlásením z 20.6.2011 po tretí raz požiadal o azyl z dôvodu obavy pred krvnou pomstou, ako aj z humanitárnych dôvodov. Počas vstupného pohovoru (27.6.2011) o. i. uviedol, že nebol členom žiadnej politickej strany či hnutia, že o politiku sa nikdy nezaujímal a že nikdy nemal žiadne problémy s oficiálnymi štátnymi orgánmi. Čo do dôvodov svojej žiadosti o azyl sa odvolal na svoje výpovede, ktoré urobil v predchádzajúcich azylových konaniach. Dodal, že asi mesiac pred jeho odchodom z S. ho tri razy hľadal syn maminej tety, ktorý sa mu chcel pomstiť za smrť jeho brata. Vo vzťahu k talibancom uviedol, že asi štyri mesiace pred jeho odchodom začali do jeho dediny chodiť talibanci, ktorí nabádali mladších chlapcov, aby s nimi spolupracovali. Navrhovateľ s nimi do styku nikdy neprišiel, jeho sused mu však povedal, že talibanci chcú aby sa k nim pridal, lebo predtým s nimi spolupracoval navrhovateľov otec. Tiež uviedol, že jeho brat po svojom návrate zo zahraničia mal problémy so synom tety navrhovateľovej mamy a preto opätovne z S. odišiel. Pokiaľ ide o dôvod navrhovateľovej žiadosti o azyl z humanitných dôvodov uviedol, že o tento „druh“ azylu žiada preto, lebo tu (na Slovensku) chodí do školy, ovláda slovenčinu, hrá tu futbal a pozná našu kultúru. V spise je založená relácia Strednej odbornej školy obchodu a služieb v Trenčíne, podľa ktorej navrhovateľ vynikal tak vo vedomostiach, ako aj svojím správaním, patrí medzi najlepších študentov. V spise je založené navrhovateľovo polročné vysvedčenie za školský rok 2009/2010 a vysvedčenie za školský rok 2010-2011 z ktorého je zjavné, že navrhovateľ je hodnotený ako výborný žiak. Súčasťou spisu je potvrdenie TJ Slovan Zamarovce z 20.6.2011, podľa ktorého je navrhovateľ aktívnym hráčom futbalu, ako aj stanovisko vedúceho Národného úradu UNHCR v Slovenskej republike, podľa ktorého tento úrad s poukazom na dobrú integráciu navrhovateľa do slovenskej spoločnosti odporúča udeliť navrhovateľovi azyl z dôvodu § 9 zákona o azyle. Súčasťou spisu sú správy o S., pochádzajúce z rôznych zdrojov. Podľa ust. § 13 ods.1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo 10. Podľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v štáte, ktorého je štátnym občanom, a ak ide o osobu bez štátnej príslušnosti, v štáte jeho bydliska, opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. Podľa ust. § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitárnych dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8. Podľa Článku 11 ods. 1 Nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky o postupe Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a útvarov Policajného zboru pri vykonávaní zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov č. 1 z 11.1.2007 za humanitné dôvody, na základe ktorých môže migračný úrad udeliť azyl, ak žiadateľ nespĺňa podmienky pre udelenie azylu podľa § 8 zákona sa považujú najmä prípady neúspešných žiadateľov z radov prestarnutých, traumatizovaných alebo ťažko chorých osôb, ktorých návrat do krajiny pôvodu by mohol predstavovať značné fyzické útrap, prípadne až smrť. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa ust. § 19a ods. 4 zákona o azyle ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania vychádza z toho, že a) rasa zahŕňa najmä farbu pleti, pôvod alebo príslušnosť k etnickej skupine, b) národnosť zahŕňa predovšetkým príslušnosť k určitej skupine určenej jej kultúrnymi, etnickými alebo jazykovými znakmi, spoločným zemepisným alebo politickým pôvodom alebo jej vzťahom k obyvateľstvu iného štátu, pričom sa tento pojem neobmedzuje na štátnu príslušnosť, c) náboženstvo zahŕňa najmä zastávanie teistického, neteistického alebo ateistického presvedčenia, účasť alebo neúčasť na náboženských obradoch, iné náboženské úkony alebo vyjadrenie názorov alebo formu osobného alebo spoločenského správania založeného na náboženskom presvedčení alebo prikázaného náboženským presvedčením, d) politické názory zahŕňajú najmä zastávanie názorov, myšlienok alebo presvedčenia o možných pôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na to, či žiadateľ podľa týchto názorov, myšlienok alebo presvedčenia konal, e) skupina tvorí určitú sociálnu skupinu najmä vtedy, ak príslušníci skupiny zdieľajú vrodené charakteristické črty alebo spoločný pôvod, ktoré nemožno zmeniť, alebo zdieľajú charakteristiku alebo presvedčenie, ktoré sú tak závažné pre ich identitu alebo svedomie, že daná osoba by nemala byť nútená, aby sa ich zriekla a okolitou spoločnosťou je vnímaná ako odlišná; v závislosti od okolností v krajine pôvodu, určitá sociálna skupina môže predstavovať skupinu založenú na spoločnej charakteristickej črte sexuálnej orientácie, pričom túto orientáciu nemožno chápať tak, že zahŕňa činy považované za trestné podľa osobitného predpisu. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke, nedostatočne zisteného stavu veci: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca v priebehu konania vykonal dokazovanie zákonným spôsobom a v dostatočnom rozsahu. V priebehu vstupného pohovoru dal navrhovateľovu dostatočný priestor k prezentácii všetkých ním uvádzaných dôvodov žiadosti o azyl, do spisu založil všetky navrhovateľom predložené doklady, vyhľadal a do spisu založil relevantné správy o krajine pôvodu navrhovateľa. V priebehu konania pracoval tiež s predchádzajúcimi azylovými spismi navrhovateľa, čo prezentoval v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Podľa názoru súdu dokazovanie vykonané v priebehu konania pred odporcom zodpovedá potrebe zistenia stavu veci a to predovšetkým vo vzťahu k dôvodom, ktoré navrhovateľ prezentoval vo svojej aktuálnej žiadosti o azyl. K námietke, že rozhodnutie v napadnutej časti je v rozpore s obsahom spisu: Podľa názoru súdu ani táto námietka nie je dôvodná. Odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol obsah spisu, teda zistenia vyplývajúce zo zisteného stavu veci. Ak však navrhovateľovi neudelil azyl v zmysle navrhovateľovej žiadosti, táto skutočnosť nemôže svedčiť o tom, že napadnutý výrok je v rozpore s obsahom spisu. Odporca výrok o neudelení azylu náležite odôvodnil, vyhodnotil zistený stav. Vo vzťahu k dôvodom neudelenia azylu v zmysle ust. § 8 zákona o azyle súd poukazuje na nasledovné: Pokiaľ ide o prezentovaný dôvod žiadosti - krvnú pomstu: Konštrukcia predpokladu udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle predpokladá súčasné naplnenie všetkých v tomto ustanovení uvedených predpokladov, teda opodstatnenosť obavy z prenasledovania, samotnú obavu, prenasledovanie resp. jeho hrozbu, ako aj dôvod perzekúcie, ktorý zákon identifikuje ako národnosť, náboženstvo, rasu, zastávanie určitých politických názorov, príslušnosť k určitej sociálnej skupine, resp. uplatňovanie politických práv či slobôd. V prejednávanej veci navrhovateľ prezentoval svoju obavu z ohrozenia svojho života v dôsledku krvnej pomsty. I za predpokladu, že by táto jeho obava bola opodstatnenou, ktorá skutočnosť však podľa názoru súdu zo všetkých jeho výpovedí nie je jednoznačne preukázaná, potrebné je poukázať na nevyvrátiteľný fakt, že krvná pomsta vo všeobecnosti a ani v aplikácii na navrhovateľom prezentovaný príbeh, nie je skutočnosťou, ktorú by bolo možné subsumovať pod niektorý z dôvodov prenasledovania, uvedených v citovanom ustanovení § 8 zákona o azyle. Podľa výpovedí navrhovateľa príčinou údajnej hrozby krvnej pomsty boli spory o pozemky, resp. odplata za údajnú smrť manžela a syna tety navrhovateľovej matky. Teda tento dôvod je diametrálne iný ako dôvody § 8 zákona o azyle. Podobne nie je možné navrhovateľa zaradiť do sociálnej skupiny ľudí v dôsledku ktorého zaradenia by navrhovateľovi hrozilo prenasledovanie. Navrhovateľovo postavenie, resp. dôvody jeho žiadosti o azyl totižto nie sú súladné s charakteristikou sociálnej skupiny, ako ju má na mysli zákon o azyle v citovanom ustanovení § 19a ods. 4 zákona o azyle. V ďalšom sa súd stotožňuje s argumentáciou odporcu. Ak teda z tohto dôvodu odporca navrhovateľovi azyl neudelil, jeho rozhodnutie je v súlade so zákonom. Pokiaľ ide o prezentovaný dôvod žiadosti - obava z hnutia Taliban: Aj na tento dôvod súd aplikuje dôvody, uvedené v predchádzajúcom odseku tohto odôvodnenia. Navrhovateľ naviac nebol priamo kontaktovaný hnutím Taliban, všetky informácie vo vzťahu k tomuto dôvodu svojej žiadosti o azyl mal iba sprostredkované. Avšak ak by bol aj priamo týmto hnutím vyzvaný k spolupráci, jeho prípadné odmietnutie nie je možné vyhodnotiť ako obavu z perzekúcie, nakoľko by nešlo o obavu z dôvodov § 8 zákona o azyle. V ďalšom sa súd stotožňuje s argumentáciou odporcu. Ak teda z tohto dôvodu odporca navrhovateľovi azyl neudelil, jeho rozhodnutie je v súlade so zákonom. K námietke nedostatočného odôvodnenia neposkytnutia azylu z dôvodu § 9 zákona o azyle: Súd preskúmal napadnutý výrok o neudelení azylu aj z pohľadu tejto, navrhovateľom vznesenej námietky. Dospel však k názoru, že ani táto nie je dôvodná. Odporca mal vedomosť o navrhovateľovej požiadavke udeliť mu azyl z humanitných dôvodov, ktoré navrhovateľ aj konkretizoval a ktoré odporca v odôvodnení rozhodnutia, jeho časti pojednávajúcej o tejto konkrétnej požiadavke, aj vymenoval - citoval. V závere tejto časti svojho odôvodnenia, po ďalšej argumentácii, odporca uviedol, že tejto požiadavke navrhovateľa nevyhovel. Z uvedeného je teda zrejmé, že tieto dôvody neuznal ako podstatné, resp. také, ktoré by dôvodom k udeleniu azylu z humanitárnych dôvodov. V ďalšom poukázal na skutočnosť, že citované nariadenie ministra vnútra SR z 11.1.2007, i keď iba demonštratívne, vymenováva prípady v ktorých udelenie azylu podľa § 9 zákona o azyle. I keď je súdu zrejmé hierarchické postavenie tohto nariadenia v sústave právnych noriem, možno zo znenia jeho Článku 11 vyvodiť, že pozitívna aplikácia § 9 zákona o azyle by mala nastať v skutočne závažných prípadoch neúspešných žiadateľov o azyl, ktorých okruh je demonštratívne uvedený v citovanom nariadení. S týmto usmernením možno vysloviť iba súhlas. Nakoľko odporca z navrhovateľom prezentovaného dôvodu dobrej integrácie navrhovateľa do slovenskej spoločnosti tomuto azyl za použitia citovaného zákonného ustanovenia azyl neudelil, je zrejmé akou správnou úvahou sa v tomto prípade riadil. Záverom súd poznamenáva, že nielen toto konkrétne odôvodnenie, ale aj každé iné je potrebné chápať v celom jeho kontexte. Nakoľko na udelenie azylu v zmysle ust. § 9 zákona o azyle niet právneho nároku, odporcom prezentované odôvodnenie jeho neudelenia je postačujúce, naviac aj zrozumiteľné. Pretože odporca zákonným a dostatočným spôsobom zistil stav veci, potrebný pre rozhodnutie vo veci samej, pričom toto zistenie korešponduje s napadnutým rozhodnutím, ktoré súd pokladá z dôvodov vyššie uvedených za správne a pretože odporca dostatočným spôsobom prezentoval neudelenie azylu z humanitárnych dôvodov, súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne a zákonné. Nad rámec uvedeného súd poukazuje na skutočnosť, že i keď navrhovateľovi nebol azyl udelený, bola mu udelená iná forma medzinárodnej ochrany. Azyl ako inštitút ochrany pred prenasledovaním v cudzine nie je možné chápať ako prostriedok k legalizácii pobytu cudzinca na území štátu v ktorom o ochranu požiadal. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. O výške trov tlmočenia pojednávania rozhodne súd osobitným uznesením. Tieto trovy však znáša štát s poukazom na ust. § 141 ods.2 O.s.p. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).