Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/215/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011201027 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:7011201027.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: npor. N. N., nar. XX.XX.XXXX, O. XXX/XX, R., s prechodným pobytom E. XX, E., zastúpený: Mgr. Daniel Sopko, advokát, Floriánska 16, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného Č.p.: SLV-PS- PK-135/2011 zo dňa 30.08.2011, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Účastníkom sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného Č.p.: SLV-PS-PK-135/2011 zo dňa 30.08.2011, ktorým žalovaný rozhodol o rozklade žalobcu proti personálnemu rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 170 zo dňa 11.05.2011, ktorým bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície (ďalej aj len zákon) prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru, pričom rozklad podľa § 243 ods. 4 zákona zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalobca bol prvostupňovým rozhodnutím prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona, pretože zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť s tým, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Dôvodom prepustenia žalobcu bolo, že mu boli dňa 02.03.2011 na jeho osobný účet č. 3435445512/0200 podvodnou platbou, tzv. „FRAUDELENT PAYMENT ORDER“, prevedené finančne prostriedky vo výške 80.000 €. Uvedené finančné prostriedky boli prevodným príkazom vydaným neoprávnenou osobou preniknutím bez prístupových práv do osobného počítača príkazcu AZIENDA AGRICOLA F. LLI CALEVI, ALBERTO E STEFANO S. S., STRADA VALLALTA 8, 01100 VITERBO, ITALY, prevedené z účtu príkazcu č. IT56FO0103014501000000080750 v prospech osobného účtu žalobcu. Žalobca následne toho istého dňa čiastočne previedol sumu 1.490 € rýchlou platbou v prospech účtu č. 150504156/0200, ďalej sumu 54.500 € previedol v prospech novozriadeného účtu č. 2862030851/0200, sumu 15.300 € rýchlou platbou previedol v prospech novozriadeného účtu č. 2862078855/0200 a vybral sumu 10.000 € v hotovosti (5.000 € na pobočke VÚB, a.s. Trebišov a 5.000 € na pobočke VÚB, a.s. Sečovce). Na podnet banky príkazcu BANCA MONTE DEI PASCHI DI SIENA SPA, CENTRO CAMBI, VIA ROSELLINI 16, 20124 MILANO, ITALY, bol žalobca dňa 07.03.2011 riaditeľkou VÚB, a. s. pobočka Košice, Trieda L. Svobodu 12, vyzvaný na vrátenie uvedených neoprávnene získaných finančných prostriedkov. Žalobca napriek výzve uvedené finančné prostriedky odmietol vrátiť. Žalobca sa domáhal zrušenia druhostupňového správneho rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Namietal, že už v rozklade uviedol, že vec jeho prepustenia zo služobného pomeru nebola vopred prerokovaná so základnou odborovou organizáciou v Košiciach, nakoľko predseda odborového zväzu polície v Košiciach nevypracoval a nepredložil žiadne stanovisko a ani neprejednal jeho prepustenie zo služobného pomeru. Neprejednanie prepustenia s odborovou organizáciou alebo uplatnenie § 225 ods. 3 zákona je v rozpore s Ústavou SR, nakoľko samotná nečinnosť odborovej organizácie, ktorej prerokovanie a zaujatie stanoviska je zákonným predpokladom pre nadväzujúce konanie a rozhodovanie o prepustení zo služobného pomeru, nemôže byť pričítaná v jeho neprospech. Nečinnosť odborovej organizácie mohla vytvoriť záver, že zistenie skutkového stavu odvolacím orgánom je v rozpore s obsahom spisov, alebo je nedostatočné na posúdenie samotnej veci. Ďalej uviedol, že správny orgán vydal rozhodnutie na základe zákonom povolenej voľnej úvahy, avšak rozhodnutie vybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom a ústavou. Namietal skutočnosť, že vo výrokovej časti personálneho rozkazu č. 170 sa uvádza, že vec bola vopred prerokovaná vo výbore základnej organizácie odborového zväzu polície v SR, ktorá skutočnosť sa však nezakladá na pravde. V rozklade tiež namietal, že na základe jeho žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru už bol ku dňu 31.05.2011 personálnym rozkazom riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach zo dňa 30.03.2011 uvoľnený zo služobného pomeru. Tento personálny rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 26.04.2011, pričom personálny rozkaz zo dňa 11.05.2011 o prepustení zo služobného pomeru žalobcu nadobudol právoplatnosť až dňa 30.08.2011. Odvolací orgán sa nevysporiadal s otázkou litispendencie - prekážky už začatého konania vo veci skončenia služobného pomeru, v danom prípade skôr začatého konania o jeho uvoľnení zo služobného pomeru na základe žiadosti zo dňa 24.03.2011 a začatia následného konania o jeho prepustení zo služobného pomeru na základe návrhu, ktorý bol ministrovi doručený dňa 06.05.2011. Konanie o prepustení a o uvoľnení zo služobného pomeru sa riadi rovnakým zákonom, pričom dôsledky oboch konaní a rozhodnutí môžu byť totožné. Záverom uviedol, že návrh na preskúmanie právoplatného rozhodnutia žalovaného podáva podľa § 248 zákona. Uznesením č.k. 6S 166/2011-20 zo dňa 01.12.2011 postúpil Krajský súd v Košiciach vec miestne príslušnému Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Vo vyjadrení k obsahu žaloby žalovaný navrhol túto zamietnuť. Podľa žalovaného žalobca netvrdí porušenie subjektívnych práv, pričom súd nevyhľadáva za účastníka konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktoré podľa § 249 ods. 2 O.s.p. majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmania zákonnosti rozhodnutia súdom. Poukázal tiež na koncentračnú zásadu na vyjadrenie všetkých žalobných dôvodov. Ďalej citoval ustanovenia § 245 ods. 2, § 250i ods. 1 O.s.p. s poukazom na súvisiacu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Zákonná povinnosť uvedená v § 225 ods. 2 písm. c/ zákona bola dodržaná tým, že návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ bol pred vydaním personálneho rozkazu vopred prerokovaný s príslušným odborovým orgánom, ktorý sa k nemu v zákonnej lehote nevyjadril. Ak by aj nadriadený vopred neprerokoval návrh na prepustenie žalobcu, išlo by síce o porušenie zákona, ktoré však nemá žiaden vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť personálneho rozkazu, keďže ustanovenie § 225 ods. 2 písm. c/ zákona neobsahuje tzv. doložku sankcie neplatnosti s poukazom na ustanovenie § 250 ods. 2 zákona, podľa ktorého právny úkon, ktorý nebol urobený formou predpísanou týmto zákonom je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon. K namietanej prekážke litispendencie uviedol, že personálny rozkaz o uvoľnení žalobcu zo služobného pomeru k určitému dátumu nečiní právne relevantnú prekážku postupu žalovaného prepustením podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona, pretože služobný pomer žalobcu v čase prepustenia ešte trval. Služobný pomer žalobcu uvoľnením by skončil až dňa 31.05.2011 a do tejto doby by bol žalobca v služobnom pomere príslušníka PZ a bol by povinný plniť si služobné úlohy. Poukázal na ustanovenia § 241 ods. 7, § 242 ods. 6, § 244 zákona s tým, že podanie rozkladu proti personálnemu rozkazu, ktorým bol žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e/ zákona, nemalo odkladný účinok a po jeho doručení sa stalo vykonateľným. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby je v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Z obsahu administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 170 zo dňa 11.05.2011 bol žalobca prepustený podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona zo služobného pomeru príslušníka PZ s tým, že jeho služobný pomer končí dňom doručenia rozhodnutia (§ 194 ods. 3 zákona). Dôvodom prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona bolo porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Skutočnosťou, ktorá tento dôvod zakladala bolo to, že mu boli dňa 02.03.2011 na jeho osobný účet č.3435445512/0200 podvodnou platbou, tzv. „FRAUDELENT PAYMENT ORDER“, prevedené finančne prostriedky vo výške 80.000 €. Uvedené finančné prostriedky boli prevodným príkazom vydaným neoprávnenou osobou preniknutím bez prístupových práv do osobného počítača príkazcu AZIENDA AGRICOLA F. LLI CALEVI, ALBERTO E STEFANO S. S., STRADA VALLALTA 8, 01100 VITERBO, ITALY, prevedené z účtu príkazcu č. IT56FO0103014501000000080750 v prospech osobného účtu žalobcu. Žalobca následne toho istého dňa čiastočne previedol sumu 1.490 € rýchlou platbou v prospech účtu č. 150504156/0200, ďalej sumu 54.500 € previedol v prospech novozriadeného účtu č. 2862030851/0200, sumu 15.300 € rýchlou platbou previedol v prospech novozriadeného účtu č. 2862078855/0200 a vybral sumu 10.000 € v hotovosti (5.000 € na pobočke VÚB, a.s. Trebišov a 5.000 € na pobočke VÚB, a.s. Sečovce). Na podnet banky príkazcu BANCA MONTE DEI PASCHI DI SIENA SPA, CENTRO CAMBI, VIA ROSELLINI 16, 20124 MILANO, ITALY, bol žalobca dňa 07.03.2011 riaditeľkou VÚB, a. s. pobočka Košice, Trieda L. Svobodu 12, vyzvaný na vrátenie uvedených neoprávnene získaných finančných prostriedkov. Žalobca napriek výzve uvedené finančné prostriedky odmietol vrátiť. Uvedeného konania sa žalobca dopustil dňa 02.03.2011. Nadriadený sa o tomto konaní dozvedel dňa 22.03.2011. Návrh na prepustenie žalobcu spolu so zadováženými dôkazmi bol ministrovi vnútra SR, ktorý je jediný oprávnený zistiť dôvod prepustenia uvedený v § 192 ods. 1 písm. e) zákona a jediný oprávnený rozhodnúť o prepustení z uvedeného dôvodu, doručený dňa 06.05.2011. Personálny rozkaz bol vydaný dňa 11.05.2011 a žalobcovi doručený dňa 17.05.2011. Služobný pomer skončil žalobcovi zákonným spôsobom v zmysle § 194 ods. 3 zákona, a to dňom doručenia personálneho rozkazu. Žalobca proti personálnemu rozkazu podal rozklad, ktorý bol zamietnutý žalobou napadnutým rozhodnutím Č.p.: SLV-PS-PK-135/2011 zo dňa 30.08.2011, ktoré mu bolo doručené dňa 22.09.2011. Podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona sa policajt prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Podľa § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. Podľa § 233 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. Podľa § 238 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Podľa § 238 ods. 4 zák. č. 73/1998 Z.z. oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa § 241 ods. 1 prvá veta zák. č. 73/1998 Z.z. rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Podľa § 241 ods. 3 zák. č. 73/1998 Z.z. v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. Podľa názoru súdu nedošlo k porušeniu uvedených zákonných ustanovení žalovaným a konanie predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo vykonané v súlade so zákonom. Žalovaný tiež rešpektoval zásadu zákonnosti, zásadu materiálnej pravdy, princíp rovnosti zbraní a princíp nezneužitia uváženia. Správne orgány náležite zistili skutkový stav a pred vydaním rozhodnutia si zaobstarali všetky potrebné podklady. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na množstvo rozhodnutí všeobecných súdov ako aj Ústavného súdu SR potvrdzujúcich zákonnosť jeho postupu a rozhodnutia. Faktom je, že posúdenie otázky závažnosti porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti je predmetom správneho uváženia žalovaného a súdu neprislúcha, aby vlastnou úvahou nahrádzal diskrečné oprávnenie správneho orgánu v otázke naplnenia obsahu právne neurčitého pojmu „porušenie služobnej prísahy a služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom“, pretože by tým vstupoval do právomoci orgánu exekutívy, ktorá mu neprináleží. Z § 245 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. V konaní o prepustení policajta zo služobného pomeru za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi (§ 238 ods. 1 zákona). Žalovaný v samostatnom personálnom konaní hodnotil všetky zadovážené dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach (§ 238 ods. 4 zákona) a dospel k záveru, že žalobca svojím protiprávnym konaním uvedeným v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Žalovaný v súlade s platnou právnou úpravou (§ 233 zákona) vykonal prešetrenie veci. Dôkazy, ktoré zhromaždil a vyhodnotil v súlade so zákonom považoval za postačujúce pre vydanie napadnutých rozhodnutí a spáchanie protiprávneho konania žalobcu týmito dôkazmi riadne preukázal. Žalovaný v personálnom konaní rozhodoval iba o ďalšom trvaní služobného pomeru žalobcu, pričom dôvod prepustenia sa počas konania vedeného u žalovaného nezmenil (§ 192 ods. 1 písm. e/ zákona) a súd sa s týmto dôvodom ako aj jeho odôvodnením stotožnil. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených práve žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy (právny názor napr. ÚS SR č. k. II ÚS 127/07-21, NS SR napr. sp. zn. 6 Sžo 84/2007, 6 Sžo 98/2008, 1 Sžo 33/2008, 2 Sžo 5/2009, 8 Sžo 547/2009). V zmysle ustálenej súdnej judikatúry súd nemôže preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec v žalobe vymedzený. Ide o zásadu index ne eat petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ustanovenia § 249 ods. 2 OSP, a súd musí túto zásadu aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Výnimku z tejto zásady predstavujú veci, v ktorých súd zistil, že žalobou napadnuté rozhodnutie trpí takými vadami, ku ktorým musí súd prihliadať bez ohľadu na to, či žaloba takýto nedostatok rozhodnutia namietala (§ 250j ods. 3 OSP). Súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy v danom prípade spočíva v tom, že žalobca nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ, keď vo svoj prospech a na prospech iného použil finančné prostriedky, ktoré boli podvodným spôsobom prevedené na jeho osobný účet vo výške 80.000 € a napriek výzve riaditeľky VÚB, a. s., tieto neoprávnene získané finančné prostriedky odmietol vrátiť. Z obsahu služobnej prísahy (§ 17 ods. 1 zákona) vyplýva, že policajt má byť čestný, statočný a disciplinovaný, ktorý svoje sily a schopnosti vynakladá na to, aby chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života, a že sa bude riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalobca uvedeným konaním porušil povinnosti uložené mu zákonom (§ 2 ods. 1 písm. a) a § 8 ods. 1 zákona NR SR č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov), keď pripustil, aby v súvislosti s jeho činnosťou vznikla inej osobe bezdôvodná ujma a nedodržal etický kódex policajta (čl. 1 prílohy k nariadeniu ministra vnútra SR č. 3/2002 o etickom kódexe príslušníka PZ v znení neskorších predpisov). Žalobca svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil aj základné povinnosti policajta ustanovené v § 48 ods. 3 písm. a), f), g), h) zákona. K základným povinnostiam policajta podľa § 48 ods. 3 zákona patrí okrem iného aj povinnosť plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený; zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného; v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť PZ alebo ohroziť dôveru v tento zbor a dodržiavať služobnú disciplínu. Splnená bola aj ďalšia zákonná podmienka na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ, ktorá spočíva v tom, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, najmä záujmu na svedomitom plnení služobných povinností a dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ, na ich čestnosti a na upevňovaní dôvery občanov v PZ. Ako príslušník PZ bol povinný plniť svedomito úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi prepismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený. Je nezlučiteľné s dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere príslušníka PZ zotrval policajt, ktorý aj napriek tomu, že bol oboznámený so sprísnenými opatreniami na zvýšenie disciplíny príslušníkov PZ, sa uvedeného konania dopustil. Každý príslušník PZ má v porovnaní s iným občanom väčšiu zodpovednosť za svoje konanie vyplývajúce z jeho profesie a svojím správaním ma byť vzorom iným občanom. Podľa § 225 ods. 2 písm. c) zákona, služobný úrad vopred prerokuje s príslušným odborovým orgánom návrh na prepustenie policajta zo služobného pomeru z dôvodu organizačných zmien alebo pre zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti. Podľa ods. 3 tohto zákonného ustanovenia, ak sa príslušný odborový orgán nevyjadrí vo veciach uvedených v odseku 2 do 10 dní odo dňa, keď mu bol písomný návrh doručený, postupuje sa ďalej bez jeho stanoviska. Podľa § 250 ods. 2 zákona, právny úkon, ktorý nebol urobený formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon. Z uvedeného vyplýva, že ak § 225 zákona neobsahuje tzv. doložku sankcie neplatnosti, aj napriek tej skutočnosti, že odborový orgán sa v stanovenej lehote nevyjadril k predloženému návrhu, nebránilo to prepusteniu žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ. Ak by aj nadriadený vopred neprerokoval návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru, išlo by síce o porušenie uvedeného ustanovenia zákona, ktoré však nemá žiaden vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť personálneho rozkazu. Zákonná povinnosť uvedená v § 225 ods. 2 písm. c) zákona bola v danom prípade dodržaná tým, že návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ bol pred vydaním personálneho rozkazu vopred prerokovaný s príslušným odborovým orgánom (ZO OZP v SR č. 10-03 Košice), ktorý sa k nemu v zákonnej lehote nevyjadril. V súvislosti s druhou námietkou žalobcu súd poukazuje na ustálený právny názor Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého personálny rozkaz o uvoľnení žalobcu zo služobného pomeru k určitému dátumu nečiní právne relevantnú prekážku postupu žalovaného prepustením podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona, pretože služobný pomer žalobcu ešte trval (napr. NS SR sp. zn. 6 Sž 3/01, 7 Sž 17/03, 6 Sž 205/01, 5 Sžo 23/2011). Žiadna zákonná prekážka nebránila teda žalovanému, aby v rámci samostatného personálneho konania, po tom, čo zadováži dostatok dôkazov, ktoré preukážu žalobcovi spáchanie protiprávneho konania, nemohol proti nemu prijať personálne opatrenie vydané v súlade s § 192 ods. 1 písm. e) zákona, a to aj napriek tomu, že v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 zákona bolo rozhodnuté o uvoľnení žalobcu zo služobného pomeru a to až ku dňu 31.05.2011. Žalobca bol totiž v služobnom pomere príslušníka PZ aj po tom, čo mu bol doručený predmetný personálny rozkaz o jeho uvoľnení zo služobného pomeru príslušníka PZ a bol povinný plniť služobné úlohy až do 31.05.2011, kedy by jeho služobný pomer skončil jedným z druhov skončenia služobného pomeru podľa § 189 ods. b) zákona, a to uvoľnením. Podľa § 191 ods. 1 zákona policajt musí byť uvoľnený zo služobného pomeru, ak o to požiada. Žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru musí byť písomná a doručená nadriadenému, inak je neplatná. V zmysle § 191 ods. 7 zákona služobný pomer podľa odseku 1 sa skončí uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov, ak sa policajt a nadriadený nedohodnú inak. Lehota pre skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru nadriadenému. Žalobca uviedol, že personálny rozkaz riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach č. 181 zo dňa 30.03.2011 nadobudol právoplatnosť už dňa 26.04.2011. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na § 241 ods. 7 zákona, podľa ktorého rozhodnutie je vykonateľné, ak nadobudlo právoplatnosť alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok. Podľa § 242 ods. 6 zákona podanie odvolania nemá odkladný účinok s výnimkou odvolania proti rozhodnutiu a) o uložení disciplinárneho opatrenia, b) o náhrade škody, c) proti služobnému hodnoteniu, ktorým bol policajt hodnotený ako nespôsobilý vykonávať doterajšiu alebo akúkoľvek inú funkciu, d) lekárskej komisie, ktorým bola policajtovi určená zdravotná klasifikácia. Podľa § 244 zákona, proti rozhodnutiu ministra, ak nejde o rozhodnutie o odvolaní, možno podať rozklad. O rozklade rozhoduje minister na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie; proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Pre rozklad a konanie o ňom platia ustanovenia o odvolaní. Z uvedeného vyplýva, že podanie rozkladu proti personálnemu rozkazu, ktorým bol žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e) zákona, nemalo odkladný účinok a po jeho doručení sa stalo vykonateľným. Každý príslušník PZ má väčšiu zodpovednosť za svoje konanie a svojím povolaním a profesiou má svojím chovaním byť vzorom vo vzťahu k ostatným občanom, z čoho vyplýva aj jeho postavenie v spoločnosti. Na činnosť PZ sú kladené vyššie nároky, a to nielen počas priameho výkonu štátnej služby, ale aj mimo nej. Hlavnou úlohou PZ je chrániť záujmy spoločnosti, a s tým spojené vyššie nároky na činnosť príslušníkov PZ. Žalovaný v čase rozhodovania o prepustení žalobcu v medziach zákona v súlade s povolenou voľnou úvahou (správne uváženie), v ktorej je nezastupiteľný, posúdil intenzitu porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti žalobcu a v súlade so zákonom aj rozhodol. Hromadný výskyt určitého protispoločenského konania totiž musí vyvolať náležitú odozvu, či už vo forme novej právnej regulácie vzťahov, alebo využívaním prísnejších opatrení, ktoré platný predpis dáva k dispozícii. Zložením sľubu podľa § 17 ods. 1 zákona sa občan stáva príslušníkom PZ - kategórie osôb, ktorých konanie, ak je v rozpore s právnymi predpismi, bude pre služobné pomery posudzované cez prizmu tohto sľubu. Takýto výnimočne zodpovedný prístup policajta k rešpektovaniu predpisov vyplýva z jeho účasti na plnení funkcii štátu. Funkciu štátu plní policajt za odmenu a s tým súvisiace nadštandardné sociálne, dôchodkové, zdravotné zabezpečenie. Od iných osôb nemožno očakávať plnenie sľubu - vyššiu vernosť a ani zhovievavosť k policajtovi, ktorý sa dopustil protiprávneho konania. Naopak prirodzeným je očakávanie, že policajti pri svojom postavení budú príkladne rešpektovať zákony štátu nielen v rámci služby, ale aj mimo nej, tak ako sa k tomu zaviazali. Po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia v medziach žalobných dôvodov dospel súd k záveru, že žalobu je potrebnú ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom právo na ich náhradu nepriznal, keďže žalobca vo veci nebol úspešný a žalovaný podľa ustálenej judikatúry v takomto prípade zásadne nemá právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.