Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/203/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8509204866 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:8509204866.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: I.. L. N., G. XX, P. A., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Drieňová 22, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-230-2009/02356 zo dňa 12.11.2009, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. SVS-230-2009/02356 zo dňa 12.11.2009 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d/ a e/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca je povinný uhradiť na účet tunajšieho súdu vedený v Štátnej pokladnici Bratislava č. účtu 7000142457/8180 súdny poplatok vo výške 33,- Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 33,- Eur do desiatich dní od právoplatnosti rozsudku o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou dňa 10.12.2009 pôvodne Okresnému súdu Stará Ľubovňa a tunajšiemu súdu postúpenou dňa 28.05.2010 sa žalobca domáhal zrušenia preskúmania rozhodnutia žalovaného č. SVS-230-2009/02356 zo dňa XX.XX.XXXX vydaného formou listu, ktorým žalovaný ako druhostupňový správny orgán o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa č. 2008/01376-668-I pr zo dňa 03.08.2009 rozhodol tak, že toto vyhodnotil ako oneskorene podané a potom odvolanie preskúmal podľa § 60 Správneho poriadku z hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenia mimo odvolacieho konania, ktoré dôvody pre uvedený záver tu nezistil. V danom prípade žalovaný vychádzal z fikcie doručenia, keď prvostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi doručované prvýkrát dňa 21.08.2009 a pre jeho neúspešnosť bol upovedomený o opakovanom doručení dňa 24.08.2009. Z dôvodu, že aj opakované doručovanie zostalo bezvýsledné, doručovaná zásielka bola 24.08.2009 uložená na pošte, o čom bol žalobca aj upovedomený. Predmetnú zásielku žalobca si potom osobne vyzdvihol v rámci úložnej doby dňa 10.09.2009, avšak vychádzajúc z ustanovenia § 24 ods. 2 Správneho poriadku v danom prípade v zmysle fikcie doručenia je treba za deň doručenia považovať posledný deň trojdňovej lehoty na uloženie, i keby sa adresát o uložení nedozvedel, a potom v danom prípade treba považovať zásielku za doručenú dňa 27.08.2009. Z uvedeného dôvodu mal žalovaný za to, že od nasledujúceho dňa, t.j. od. 28.08.2009 potom žalobcovi plynula zákonná 15 dňová lehota na podanie odvolania a táto uplynula dňom 11.09.2009, márnym uplynutím ktorej potom prvostupňové rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Za uvedených okolností ak potom žalobca podal odvolanie na poštovú prepravu dňa 22.09.2009, učinil tak 11 dní po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania a preto ho žalovaný považoval za odvolanie podané oneskorene. Žalobca vytýkajúc žalovanému vadu v jeho konaní spočívajúcu v nesprávnom vyhodnotení tzv. fikcie doručenia, pre ktorú v danom prípade neboli splnené podmienky z dôvodu, že v čase doručovania prvostupňového rozhodnutia, t.j. zásielky v mesiaci august XXXX sa žalobca v mieste svojho bydliska nezdržiaval, čo aj v rámci súdneho prieskumu čestným prehlásením osvedčoval. Z tohto dôvodu sa potom so žalovaným nestotožnil a má za to, že odvolanie podané proti prvostupňovému rozhodnutiu je treba považovať za odvolanie podané včas, a potom aj bolo povinnosťou žalovaného, aby sa s týmto riadne meritórne vysporiadal. Veci samotnej žalobca vytýkal nedostatočnosť zisteného skutkového stavu, nezáujem konajúceho správneho orgánu o vykonanie navrhovaných dôkazov v záujme riadneho zistenia skutkového stavu ako mu to ukladá zákon a tiež nesprávnosť vyhodnotenia vykonaných dôkazov. Nad rámec veci samej poukázal aj na dôvody svojej nespokojnosti s postupom Daňového úradu Stará Ľubovňa vo veci vyrúbenia dane zo závislej činnosti dcére žalobcu D.. Q. N., U.. (XXX.XXX,- Sk). A potom vychádzajúc z uvedeného žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného i keď vydaného formou listu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude vo veci vykonané riadne dokazovanie. Žalovaný vo svojom písomnom stanovisku k podanej žalobe zo dňa 30.07.2010 zotrval na svojom právnom názore o oneskorenosti podania odvolania s poukazom na fikciu doručenia. K veci samotnej poukázal, že i zo samotných vyjadrení žalobcu vyplýva, že tento sa dňa 22.09.2008 okolo 14.00 hod. na parkovisku pri pošte v Starej Ľubovni mal dopustiť priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov tak, že proti vôli mal zastavovať I.. J. R., pľuť pri nej a použiť výrazy ako klamstvo, svinstvo, čím tak úmyselne narušil občianske spolunažívanie hrubým správaním. Z uvedeného dôvodu potom žalovaný má za to, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je vecne správne a vychádzajúce z riadne vykonaného dokazovania. Za správny považuje aj svoj právny záver o splnení podmienok fikcie doručenia prvostupňového rozhodnutia žalobcovi a potom oneskorenosť podaného odvolania, pre ktorý dôvod potom ani nebolo potrebné rozhodnúť právnym aktom, ale uvedené skutočnosti žalobcovi oznámil len listom. Za týchto okolností potom žalovaný navrhol, aby súd konanie o predmetnej žalobe zastavil. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vec preskúmal postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa je treba priznať úspech. Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupu správnych orgánov. Úlohou súdu v tomto konaní bolo preskúmať napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 12.11.2009 č. SVS-230-2009/02356, i keď nevydaného formou rozhodnutia, ale len oznámením a to postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. v kontexte námietok žalobcu, t.j. či skutočne v danom prípade bol správny právny záver žalovaného ohľadne oneskorenosti podania odvolania a či vo veci bolo napriek tomu, že sa jedná o pokračujúce administratívne konanie riadne vykonané dokazovanie čo do úplnosti a presnosti zistení a toto bolo aj v rámci voľnej úvahy správneho orgánu dostatočne vyhodnotené. Súd z pripojeného administratívneho spisu žalovaného zistil, že na základe podania oznámenia dňa 30.09.2008 I.. J. R. pracovníčkou kontroly a exekúcie Daňového úradu v Starej Ľubovni začalo následne administratívne konanie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu pôvodne tiež o fyzickom napadnutí zo strany I.. L. N., bývalého kolegu oznamovateľky, ktorý skutok sa mal stať dňa 22.09.2008 v čase okolo 14,00 hod. Vo veci bolo správnym orgánom prvého stupňa prvýkrát rozhodnuté dňa 20.11.2008 Obvodným úradom v Starej Ľubovni, odbor všeobecnej vnútornej správy, vydaním rozkazu o uložení sankcie za priestupok pre naplnenie skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 psím. d/ priestupkového zákona o úmyselnom narušení občianskeho spolunažívania hrubým správaním (č.k. 2008/01376-668 pr), ktorým uznal žalobcu vinným zo spáchania tohto priestupku dňa 22.09.2008 v čase okolo 14,00 hod. na parkovisku pri pošte v Starej Ľubovni. Správny orgán prvého stupňa ustálil, že priestupok bol spáchaný tak, že I.. L. N. chytil I.. J. R. ľavou rukou, konkrétne predlaktím a pravou rukou jej vytočil hlavu do pravej strany, kde následne jej asi trikrát napľul do tváre, potom ju pustil a začal na ňu kričať „ty sviňa svinská“, zopakujúc toto asi trikrát. Za spáchaný priestupok mu potom uložil sankciu vo výške X.XXX,- Sk. V odôvodnení rozkazu odkazujúc na dôkazový materiál obsiahnutý v policajnej správe o odovzdaní veci na prejednanie priestupku a tiež, že žalobca mal uvedené konanie policajného orgánu priznať. Výšku uloženej sankcie do X.XXX,- Sk, ak priestupkový alebo iný zákon neustanovuje inak, odôvodnil len skutočnosťou, že je nepochybné, že obvinený sa priestupku dopustil. Na odvolanie žalobcu proti rozkazu potom ako boli vo veci vypočutí žalobca, I.. J. R. a svedkyňa V. N. bolo dňa XX.XX.XXXX vydané rozhodnutie č.k. 2008/01376-668 pr, ktorým správny orgán opätovne uznal žalobcu vinným zo spáchania uvedeného priestupku dňa 22.09.2008 s tým, že vo výrokovej časti už uviedol, že žalobca mal pľuť pri I.. J. R. a nie na túto, za čo mu bola uložená sankcia vo výške XX,- V.. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. SVS-230-2009/00949/TKL dňa 12.05.2009 toto prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie, že tento sa pri vydaní rozhodnutia neriadil ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého z rozhodnutia má byť zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol pri hodnotení vedený, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkmi konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia a konkrétne správnemu orgánu tu vytkol nedostatočné odôvodnenie výšky uloženej sankcie, ktoré druhostupňový správny považoval za nespreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Po vrátení veci opätovne dňa 01.07.2009 vypočul žalobcu, I.. J. R., svedkyňu V. N. a potom dňa XX.XX.XXXX vydal nové rozhodnutie č.k.: 2008/01376/668-I pr a opätovne uznajúc žalobcu vinným z priestupku ako tento bol uvedený v rozhodnutí zo dňa XX.XX.XXXX a tomuto opätovne podľa § 11 ods. 1 písm. b/ a § 49 ods. 2 priestupkového zákona uložil pokutu vo výške XX,-€. V odôvodnení tohto rozhodnutia obsiahol výpovede žalobcu, I.. J. R., keď výpoveď manželky žalobcu V. Fuchsovej vyhodnotil ako nehodnovernú. Výšku uloženej pokuty správny orgán zdôvodnil, že táto vystihuje stupeň spoločenskej nebezpečnosti, má mať na žalobcu ako páchateľa dostatočný vplyv a je spôsobila a postačujúca, aby bol splnený účel, t.j. dobrovoľné rešpektovanie zákona, ktorý je uložením sankcie sledovaný. Uvedené prvostupňové rozhodnutie bolo podľa doručenky obsiahnutej v administratívnom spise žalovaného (č.l. 40) neúspešne doručované dňa 21.08.2009 a opätovne neúspešne dňa 24.08.2009, kedy aj bola zásielka uložená na pošte. Túto si v rámci úložnej lehoty žalobca prevzal osobne dňa 10.9.2009. Dňa 22.09.2009 doporučenou zásielkou RR 97 603 953 6 SK doručoval odvolanie proti tomuto rozhodnutiu žiadajúc o objektívne posúdenie skutkového stavu a porovnajúc ho s protiprávnou a podvodnou činnosťou daňových úradníkov, keď sa nestotožnil so záverom prvostupňového správneho orgánu, že by sa mal priestupku dňa 22.09.2008 dopustiť, považujúc konanie zo strany správneho orgánu ako ohováranie voči jeho osobe, keď správny orgán nemá o osobe žalobcu objektívne a pravdivé informácie, naopak žalobca má za to, že v konaní pracovníkov daňového úradu je treba vidieť porušenie zákona v súvislosti s vyrubením dane tak ako bolo prevedená voči dcére žalobcu D.. Q. N., U.. z príjmu z legálnej činnosti získaného v E.. AJ toto v poradí druhé vydané rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako vecne nesprávne navrhol zrušiť, vo veci vykonať riadne dokazovanie. Na toto odvolanie žalobcu potom žalovaný dňa 12.11.2009 listom č. č. SVS-230-2009/02356 žalobcovi oznámil, že odvolanie považuje za podané oneskorene a potom odvolanie preskúmal podľa § 60 Správneho poriadku z hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenia mimo odvolacieho konania, ktoré dôvody pre uvedený záver tu nezistil. V danom prípade žalovaný vychádzal z fikcie doručenia, keď prvostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi doručované prvýkrát dňa 21.08.2009 a pre jeho neúspešnosť bol upovedomený o opakovanom doručení dňa 24.08.2009. Z dôvodu, že aj opakované doručovanie zostalo bezvýsledné, doručovaná zásielka bola 24.08.2009 uložená na pošte, o čom bol žalobca aj upovedomený. Predmetnú zásielku žalobca si potom osobne vyzdvihol v rámci úložnej doby dňa 10.09.2009, avšak vychádzajúc z ustanovenia § 24 ods. 2 Správneho poriadku v danom prípade v zmysle fikcie doručenia je treba za deň doručenia považovať posledný deň trojdňovej lehoty na uloženie, i keby sa adresát o uložení nedozvedel, a potom v danom prípade treba považovať zásielku za doručenú dňa 27.08.2009. Z uvedeného dôvodu mal žalovaný za to, že od nasledujúceho dňa, t.j. od. 28.08.2009 potom žalobcovi plynula zákonná 15 dňová lehota na podanie odvolania a táto uplynula dňom 11.09.2009, márnym uplynutím ktorej potom prvostupňové rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Za uvedených okolností ak potom žalobca podal odvolanie na poštovú prepravu dňa 22.09.2009, učinil tak 11 dní po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania a preto ho žalovaný považoval za odvolanie podané oneskorene. Podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdu garantované Ústavou SR vymedzené princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy okrem tých, ktoré zákon výslovne z o súdneho prieskumu taxatívnym výpočtom obsiahnutým v ustanovení § 248 O.s.p. (a/, b/, c/, d/) vylučuje., Uvedené ustanovenie je súčasne dôležitou interpretačnou pomôcky, pretože výnimky z aplikácie ústav, i keď sú ustanovené zákonom nie je možné vykladať extenzívne, ale reštriktívne. Predmetom preskúmania súdu sú individuálne právne akty bez ohľadu na ich druh, či formálne označenie, ak sa takéto rozhodnutie správneho orgánu dotýka niektorého zo základných práv a slobôd a prekážkou nie je ani, že by nebolo ani vydané formou individuálneho právneho aktu, ale len napr. prípisom, či oznámením. V danom prípade súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, i keď vydaného len formou listu, keď mal za to, že i týmto bolo zasiahnuté do práv žalobcu a potom ho ako taký treba v konaní postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmať, a po jeho preskúmaní mal za to, že žalobe v zmysle námietok žalobcu je treba priznať úspech. Predovšetkým súd poukazuje, že bolo povinnosťou správneho orgánu, aby sa riadne vysporiadal s otázkou včasnosti podania odvolania vzhľadom na tvrdené zdržiavanie sa žalobcu v čase doručovania prvostupňového rozhodnutia august 2009 mimo miesto trvalého bydliska, čo napokon bolo súdu žalobcom osvedčené predložením čestného vyhlásenia, podľa ktorého tento v čase od 15.08.2009 do 09.09.2009 sa mal zdržiavať na adrese D. 904, okres N.. Ak potom žalovaný bez ďalšieho skúmania splnenie zákonom predpokladaných podmienok fikcie doručenia ako tieto vyplývajú z ustanovenia § 24 Správneho poriadku v jeho postupe je treba vidieť vadu, ktorá mohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia žalovaného a preto súd napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. považoval za potrebné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň súd priznal aj druhej námietke žalobcu, že žalovaný sa vôbec zisteniami prvostupňového správneho orgánu nezaoberal, keď tento vzhľadom na záver o oneskorenosti podania odvolania sa prakticky vecou samotnou v liste zo dňa 12.11.2009 vôbec nezaoberal, pričom neušlo pozornosti súdu, že ani toto opätovné prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané súladne s ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku, keď celkom nepostačujúce je odôvodnenie výšky uloženej sankcie XX,- V., ktoré zodpovedá pôvodne v rozkaze uloženej sankcii X.XXX,- Sk a pôvodnému prvostupňovému rozhodnutiu XX,- V., pričom stupeň intenzity priestupku, ak k nemu skutočne došlo sa v tomto ostatnom rozhodnutí podstatne líši, kým pôvodne správny orgán prvého stupňa konštatoval, že žalobca mal v rozpore s občianskym spolunažívaním napľuť priamo do tváre I.. J. R., ktorá inak aj naďalej na tomto zotrváva ako to z jej výpovedí vyplýva. V ostatnom rozhodnutí správny orgán prvého stupňa hovorí už o pľutí na zem mimo nej, ale zároveň je treba poukázať, že rozpory vo výsluchoch žalobcu a I.. J. R. v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia ani neboli dostatočne a konkrétne ozrejmené a tiež bližšie nebolo odôvodnené, prečo správny orgán považoval za nedôveryhodnú výpoveď V. N.. Preto aj tejto námietke žalobcu bolo potrebné priznať úspech a potom súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného aj podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. A pripomenúť je treba, že práve nepreskúmateľnosť bola dôvodom zrušenia skôr vydaného rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa rozhodnutím žalovaného zo dňa 12.05.2009. Bude povinnosť žalovaného po vrátení veci súdom, riadiac sa právnym názorom súdu, ktorým je podľa § 250j ods. 6 O.s.p. viazaný, riadne sa vysporiadať s otázkou splnenie podmienok v spojitosti s fikciou doručenia prvostupňového rozhodnutia žalobcovi uložením zásielky dňa 27.08.2009 a tak ako sú tieto predpokladané ustanovením § 24 Správneho poriadku s ohľadom na tvrdenie žalobcu, že tento sa v čase od 15.08.2009 do 09.09.2009 v mieste trvalého bydliska, na ktoré mu bola zásielka doručovaná nezdržiaval a v nadväznosti na záver zistenia, následne o odvolaní riadne rozhodnúť a v odvolaní sa vysporiadať so všetkými žalobcom vznesenými námietkami tak ako tieto boli obsiahnuté v odvolaní samotnom a tiež v priebehu celého administratívneho konania tak, aby vydané rozhodnutie bolo súladné s požiadavkami preskúmateľnosti tak ako sú tieto predpokladané ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku. O poplatkovej povinnosti bolo rozhodnuté podľa § 2 ods. 4 veta druhá zák.č. 71/1991 Zb. v platnom znení, pričom výšku súdneho poplatku 33,- Eur určuje položka 10 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov, prílohy zákona č. 71/1992 Zb. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v konaní úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu trov konania vo výške XX,-Eur titulom uhradeného súdneho poplatku. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku vo veci samej odvolanie nie je prípustné (§250ja ods. 1 O.s.p.). Proti tomuto rozsudku v časti o náhrade trov konania je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu písomne na Najvyšší súd slovenskej republiky v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.