Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/171/2007 Identifikačné číslo súdneho spisu: 9006010405 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:9006010405.6 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: W.. Ľ. L., Y. Č.. X, XXX XX Z., proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, s pribratým účastníkom konania, Mestské lesy Bratislava, Cesta mládeže 4, 831 01 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 6007/2006-710 zo dňa 6.11.2006 a postupu správneho orgánu, ktoré mu predchádzalo, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobou zo dňa 15.12.2006, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 20.06.2007, sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 6007/2006-710 zo dňa 6.11.2006 a postupu správneho orgánu, ktoré mu predchádzalo. Uviedla, že je vlastníčkou lesnej parcely č. XXXX/X v kat. území Z.-O. o výmere 693m2. Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol jej odvolanie, voči rozhodnutiu Krajského lesného úradu v Bratislave č. 26/3/2006-39/2/2005, ktorým bola jej nehnuteľnosť zaradená do lesného územného celku, Mestské lesy Bratislava. Žalobkyňa sa domnieva, že uvedeným postupom dôjde k obmedzeniu jej vlastníckeho práva, k svojvoľnému nakladaniu Mestských lesov s jej vlastníctvom a výrubu lesného porastu. Rozhodnutie bolo vydané účelovo ešte za platnosti zákona č. 100/1977 Zb. o hospodárení s lesmi. Celé predchádzajúce konanie sa riadilo týmto zákonom s čím nesúhlasí, tak ako to bolo aj pred vydaním rozhodnutia o zaradení jej majetku do lesného územného celku - ostatné subjekty, voči ktorému sa taktiež odvolala. Správne orgány konali vo veci s prieťahmi. Napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože niet dôvodu na vydanie napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa sa nebráni uzavretiu nájomného vzťahu s Mestskými lesmi Bratislava. Poukázala na postupy bývalého socialistického režimu, ktorý jej vyvlastnil nehnuteľnosti bez adekvátnej náhrady. Nútené zaradenie jej majetku do lesného územného celku Mestské lesy Bratislava, by spôsobilo obmedzenie jej vlastníckeho práva a porušenie článku 20, ods. 4, Ústavy Slovenskej republiky. Na základe uvedených dôvodov žiadala napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že rozhodnutím Krajského lesného úradu č. 65/2005 zo dňa 21.2.2005 bol určený Lesný územný celok - ostatné subjekty, do ktorého bol zaradený aj lesný pozemok, parc. č. XXXX/X v kat. území O. vo vlastníctve žalobkyne. Uvedená skutočnosť bola žalobkyni oznámená dňa 7.4.2005 podľa § 2a ods. 3 zákona č. 100/1977 Zb. o hospodárení s lesmi a štátnej správe lesného hospodárstva v znení neskorších predpisov, účinného v čase začatia správneho konania, ako i § 51 správneho poriadku. Voči tomuto rozhodnutiu žalobkyňa podala odvolanie. Odvolanie bolo riešené pozvaním žalobkyne na rokovanie, pričom neboli dodržané lehoty podľa § 56, § 57 ods. 2 a § 49 správneho poriadku, pričom prvostupňový správny orgán nepožiadal o predĺženie lehoty podľa § 49 ods. 2 správneho poriadku. Napriek odkladnému účinku napadnutého rozhodnutia vykonal Krajský lesný úrad aktivity vo veci tvorby lesného hospodárskeho plánu na LÚC Ostatné subjekty, aj na dotknutom pozemku, ktorý bol počas odvolacieho konania zaradený do LÚC Mestské lesy Bratislava. Správny orgán žiadal žalobcu o odsúhlasenie zmeny zaradenia pozemku do LÚC Mestské lesy Bratislava v rozpore s ust. § 33 ods. 1 správneho poriadku. Na základe týchto dôvodov odvolací orgán zrušil rozhodnutie č. 65/2005 zo dňa 21.2.2005 a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie. Následne Krajský lesný úrad vydal dňa 4.8.2006 rozhodnutie č. 26/3/2006, ktorým zaradil predmetný pozemok do LÚC Mestské lesy Bratislava. Aj voči tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie. Žalobkyňa sa vzhľadom na svoj zdravotný stav viackrát nedostavila na výzvu prvostupňového aj odvolacieho správneho orgánu na pojednávania ohľadom doplnenia podľa § 56 správneho poriadku a nevyužila možnosť na ustanovenie právneho zástupcu. Uvedeným spôsobom nemohli správne orgány objasniť postup a spôsob určovania LÚC a následne vyhotoviť lesné hospodárske plány. Žalovaný vydal dňa 6.11.2007 rozhodnutie č. 6007/2006-710, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný poukázal na ust. § 2a ods. 3 zákona č. 100/1977 Zb., podľa ktorého bol povinný postupovať, pretože podľa prechodných ustanovení § 68 ods. 2 zák. č. 326/2005 Z.z., ktorým bol predchádzajúci zákon zrušený, začaté konania sa dokončia podľa doterajších predpisov. Konanie vo veci začalo pred účinnosťou zák. č. 326/2005 Z.z., t.j. pred 1.9.2005. Žalovaný poukázal na povinnosti, ktoré pre správne orgány vyplývajú z ust. § 1 zákona o lesoch, pričom zaradením pozemku do lesného územného celku nedochádza k zmene vlastníka ani obhospodarovateľa ale len k evidenčnému zápisu v plochovej tabuľke podľa § 16 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 5/1995 Z.z. o hospodárskej úprave lesov. Jedná sa len o priestorové rozdelenie lesa na ktoré nadväzuje vyhotovenie lesného hospodárskeho plánu. Na uvedené povinnosti nadväzuje aj súčasná právna úprava. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalobu v plnom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Na nariadenom pojednávaní dňa 3.4.2009 Krajský súd v Bratislave preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žalobu rozsudkom zo dňa 3.4.2009 zamietol. O pribratí účastníka konania, Mestské lesy Bratislava pred vydaním rozsudku podľa § 250 ods. 1 O.s.p. nerozhodol, pretože sa domnieval, že v danom prípade nebude zrušené rozhodnutie, ktorým by boli dotknuté jeho práva. Po odvolaní podanom žalobkyňou v zákonom určenej lehote, Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil predmetný rozsudok a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave z dôvodu, že nepribratím účastníka správneho konania, Mestské lesy Bratislava do súdneho konania, sa súd dopustil procesného pochybenia, ktoré mohlo mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia v preskúmavanej veci. Rozhodnutím vo veci samej sa z tohto dôvodu nezaoberal. Nariadil tunajšiemu súdu pribrať do konania predmetného účastníka správneho konania, následne rozhodnúť vo veci samej a rozhodnúť o trovách konania pred súdom prvého aj druhého stupňa. Po vydaní procesného rozhodnutia o pribratí účastníka konania Mestské lesy Bratislava do konania, žalobkyňa opätovne žiadala súd o prerušenie konania do ukončenia vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní vo veci obzvášť závažného zločinu podvodu týkajúcich sa lesných pozemkov, ktorých vlastníctvo deklarovala žalobkyňa v podanej žalobe. Súd v danej veci prerušil konanie do ukončenia vyšetrovania predmetnej trestnej veci Krajským riaditeľstvom PZ Bratislava. Listom doručeným súdu dňa 24.9.2012 Krajské riaditeľstvo PZ Bratislava súdu oznámilo, že vyšetrovanie vo veci bolo ukončené a bola podaná obžaloba. Listom zo dňa 20.10.2012 žalobkyňa súdu oznámila, že vo veci trestného činu podvodu bolo zahájené súdne konanie a pojednávanie vo veci bolo odročené na neurčito z dôvodu šetrenia pobytu obžalovaného. Vyjadrila súhlas s tým, aby krajský súd konanie vo veci zastavil podľa § 104 ods. 1 O.s.p. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 246 ods. 1 O.s.p., po tom ako pribral účastníka správneho konania - Mestské lesy Bratislava do konania, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a po nariadenom pojednávaní podľa § 250g ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, je potrebné ju podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V intenciách tohto ustanovenia súd preskúmava, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Podľa zákonného ustanovenia § 247 ods. 1 O.s.p. treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Z uvedených ustanovení vyplýva záver, že žalobou v správnom súdnictve možno napadnúť len rozhodnutia správnych orgánov, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo ktoré sa ich priamo dotýkajú. Aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby v správnom súdnictve je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu; pričom takéto rozhodnutie správneho orgánu zakladá, mení alebo ruší oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo týmto rozhodnutím sú práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté (§ 247 ods. 1, § 244 ods. 3 O.s.p.). Z dispozičnej zásady, ktorou sa súd v správnom súdnictve riadi, vyplýva žalobcovi z ustanovenia § 249 ods. 2 zákonná povinnosť uviesť okrem všeobecných náležitostí žaloby (§ 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 O.s.p.) označenie rozsahu, v ktorom je rozhodnutie napadnuté, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a aký konečný návrh robí. Podľa ustanovenia § 247 ods. 1 O.s.p. treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pritom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený. Žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Absencia tvrdenia žalobcu, že vydaním napadnutého rozhodnutia bol porušený konkrétny zákon, je vadou žaloby, ktorá bráni vecnému vybaveniu. Podľa ust. § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a potvrdené rozhodnutie Krajského lesného úradu v Bratislave č. 26/3/2006 zo dňa 4.8.2006. Súdu neprislúcha oprávnenie skúmať rozhodnutie č. 65/2005 zo dňa 21.2.2005 a konanie, ktoré mu predchádzalo, pretože toto bolo z dôvodu nesprávneho postupu na základe odvolania žalobkyne zrušené. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že vo veci o zaradenie pozemku vo vlastníctve žalobkyne do konkrétneho lesného užívateľského celku za účelom následného vypracovania lesného hospodárskeho plánu na roky 2006 až 2015, bolo rozhodnuté dňa 21.2.2005, t.j. do tohto obdobia spadá začatie správneho konania o začatí ktorého neboli účastníci riadne informovaní. Objasnenie obdobia začatia správneho konania v zmysle § 18 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom poriadku má význam pre posúdenie, podľa ktorého právneho predpisu sa má konanie riadiť. Prvý úkon správneho orgánu voči účastníkom predmetného konania jednoznačne začal za účinnosti zákona č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva v znení neskorších predpisov. Napriek okolnosti, že uvedený zákon bol zrušený zákonom č. 326/2005 Z.z., jeho ustanovenia sa nemôžu aplikovať na predmetné konanie z dôvodu jeho prechodného ust. § 68 ods. 2, podľa ktorého, konania podľa doterajších predpisov, ktoré neboli dokončené do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, dokončia sa podľa doterajších predpisov. Podľa ust. § 1 zákona č. 100/1977 Zb. v znení neskorších predpisov, všetky lesy bez ohľadu na veľkosť a správu (vlastníctvo, užívanie) musia sa plánovite obhospodarovať ako lesný fond tak, aby sa zabezpečovali a zlepšovali funkcie lesov pri zachovaní trvalého pôsobenia účinkov lesov a utvárali predpoklady na racionalizáciu lesného hospodárstva. Na tieto účely slúži hospodárska úprava lesov, ktorej výsledkom sú predovšetkým lesné hospodárske plány. Podľa § 2a ods. 1 a 3 zákona, o priestorovom rozdelení lesa, na účely hospodárskej úpravy lesov sa lesy členia na jednotky priestorového rozdelenia, ktorými sú najmä a) lesné hospodárske celky, b) časti lesov podľa ich užívania, c) dielce, porasty, prípadne čiastkové plochy a porastové skupiny. Časti lesov podľa ich užívania určí na návrh správcu, vlastníka, užívateľa alebo z vlastného podnetu orgán štátnej správy lesného hospodárstva. V danom prípade sa jednalo o priestorové určenie lesa (čiastkové plochy) na základe podnetu orgánu štátnej správy lesného hospodárstva. Vytvorenie priestorového určenia lesa je potrebné a slúži ako podklad pre vypracovanie lesného hospodárskeho plánu za účelom plnenia povinností vyplývajúcich z ustanovenia § 1 zákona o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva. V priebehu konania, hoci na to bola žalobkyňa vyzvaná, nebol z jej strany predložený žiaden doklad preukazujúci, že vykonáva samostatne odbornú lesnú hospodársku činnosť, alebo, že na túto činnosť poverila osobu, spôsobilú podľa ust. § 14 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1977 Zb., podľa ktorého odborným lesným hospodárom môže byť fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské vzdelanie lesníckeho zamerania a päťročnú prax v lesníckych činnostiach alebo stredoškolské vzdelanie lesníckeho zamerania a desaťročnú prax v lesníckych činnostiach a preukáže svoju odbornú spôsobilosť skúškou. Odborný lesný hospodár môže vykonávať svoju činnosť po zapísaní do evidencie odborných lesných hospodárov a po vydaní osvedčenia 4a) orgánom štátnej správy lesného hospodárstva. Odobrať osvedčenie možno za opakované alebo hrubé porušenie povinností ustanovených v § 14a. Podľa § 14a ods. 1 zákona, odborný lesný hospodár je povinný najmä a) pripravovať podklady a zúčastňovať sa na vyhotovovaní a schvaľovaní lesného hospodárskeho plánu a kontrole plnenia jeho predpisov, spracúvať návrhy na zmeny v prípadoch, kde to vyžaduje stav a vývoj lesných porastov, b) usmerňovať realizáciu lesného hospodárskeho plánu a opatrení uložených na ochranu lesov a zvyšovanie stability lesných ekosystémov, c) dohliadať na vhodnosť osiva a sadeníc lesných drevín na obnovu lesa, d) kontrolovať a evidovať práce vykonané v lese a viesť príslušné evidenčné výkazy o lesnej hospodárskej evidencii, e) predkladať údaje potrebné na sledovanie stavu a vývoja lesov príslušným orgánom štátnej správy a organizácii, ktorú touto činnosťou poverilo ministerstvo, f) sledovať stav a vývoj škodlivých činiteľov v lesoch a predkladať o nich hlásenia organizácii poverenej ochranárskou kontrolou, g) zabezpečovať opatrenia na záchranu a reprodukciu genofondu hlavných lesných drevín, h) navrhovať ekologicky vhodné technológie pri činnostiach súvisiacich s obhospodarovaním lesov, i) upozorňovať vlastníka alebo užívateľa lesov a následne orgán štátnej správy lesného hospodárstva na každú činnosť, ktorá je v rozpore s právnymi predpismi, j) vyznačovať ťažbu dreva pred jej vykonaním a vydávať písomný súhlas podľa § 10 ods. 3. Podľa názoru súdu, len preukázanie plnenia povinností riadneho hospodárenia vlastníka lesa podľa uvedených ustanovení, mohlo mať za následok určiť pozemok žalobkyne ako samostatnú jednotku priestorového rozdelenia lesa a nezahrňovať ho do iných užívateľských celkov. Povinnosť riadneho hospodárenia v lesoch prevzal aj zákon č. 326/2005 Z.z. o lesoch vo svojom ust. § 36, podľa ktorého na účely tohto zákona sa odborným hospodárením v lesoch rozumie povinnosť obhospodarovateľa lesa zabezpečiť hospodárenie podľa lesného hospodárskeho plánu alebo výpisu z neho prostredníctvom odborného lesného hospodára (§ 47). Preto nie je namieste namietanie žalobkyne týkajúce sa postupu žalovaného podľa predchádzajúcej právnej úpravy, pretože ani následnou právnou úpravou neboli podstatne zmenené povinnosti vlastníkov lesných pozemkov. Okrem obáv z obmedzenia vlastníckych práv žalobkyne zaradením jej pozemku do vytvorených lesných celkov, žalobkyňa neuviedla žiaden relevantný zákonný dôvod pre ktorý nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím a ktoré jej konkrétne oprávnenie je porušené v súlade s ust. § 247 ods. 1 O.s.p. Napadnutým rozhodnutím neboli žalobkyni uložené, zmenené ani zrušené žiadne práva alebo povinnosti. Vydaním rozhodnutia č. 26/3/2006 zo dňa 4.8.2006, Krajský lesný úrad v Bratislave splnil svoju povinnosť uloženú zákonom, vytvoriť predpoklady na riadne hospodárenie a ochranu lesného fondu podľa vypracovaného lesného hospodárskeho plánu. Priestorové rozdelenie lesa a jeho priradenie do určitého celku je preto v konečnom dôsledku len predbežným rozhodnutím k tomu, aby mohol byť na danú oblasť vypracovaný lesný hospodársky plán. Z dôvodu, že žalobkyňa v správnom ani v súdnom konaní nepredložila dôkazy o odbornom hospodárení na jej pozemku iným subjektom ako príslušnou štátnou inštitúciou ako i z dôvodu, že priestorovým rozdelením lesa a zaradením pozemku vo vlastníctve žalobkyne na evidenčné účely podľa názoru súdu nedochádza k žiadnemu priamemu ohrozeniu ani obmedzeniu jej vlastníckeho, či iného práva, neboli splnené podmienky na konanie podľa piatej časti, druhej hlavy O.s.p. Podľa ust. § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa ust. § 104 ods. 1, prvá veta O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Súd v danom prípade postupoval v zmysle ust. 250d ods. 3 O.s.p., podľa ktorého súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť ( § 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Súd s prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody, konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c ) v spojitosti s ust. §246c ods. 1 O.s.p. tak, že žiadnemu účastníkovi nepriznal právo na ich náhradu, pretože pre iný postup nebol dôvod. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu v časti o postúpení veci príslušnému súdu, nie je odvolanie prípustné (§ 246c ods. 1 O.s.p.). Proti zvyšnej časti rozhodnutia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.