Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/116/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 9009010015 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:9009010015.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: CARLEX SLOVAKIA, s.r.o., Bulharská 2, Poprad, IČO: 36 458 881, zastúpený: JUDr. Alena Turčanová, advokátka, Nám. sv. Egídia 95, Poprad, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 124126/2008-SŽDD/z.58594 zo dňa 17.12.2008, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 124126/2008-SŽDD/z.58594 zo dňa 17.12.2008 a prvostupňové rozhodnutie Úradu pre reguláciu železničnej dopravy č. 1312.2/2008/S4- V-Sm zo dňa 19.09.2008 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 442,61 € na účet právnej zástupkyne žalobcu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 124126/2008-SŽDD/z.58594 zo dňa 17.12.2008, ktorým žalovaný ako odvolací orgán rozhodujúc o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Úradu pre reguláciu železničnej dopravy č. 1312.2/2008/S4-V-Sm zo dňa 19.09.2008, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 70.000,- Sk (2.323,57 €) za porušenie povinností podľa § 54 a 55 ods. 1 Stavebného zákona rozhodol tak, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie zmenil a žalobcovi uložil pokutu vo výške 40.000,- Sk (1.327,50 €). Zároveň rozhodol, že v ostatnom zostáva rozhodnutie s poukazom na § 59 ods. 2 Správneho poriadku nezmenené. Žalobca žiadal zrušiť obidve správne rozhodnutia a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Rozhodnutia žalobca považoval za nezákonné, nakoľko správne orgány považovali premiestniteľnú čerpaciu stanicu AVK 01.1, ktorú žalobca dodal svojmu odberateľovi Železničnej spoločnosti a.s., z hľadiska jej konštrukcie, umiestnenia, inštalácie a prevádzkovania za stavbu a túto podriadili režimu Stavebného zákona, avšak v skutočnosti sa jedná o strojárenský výrobok - technologické zariadenie pre skladovanie a výdaj pohonných látok, ktorý nie je stavbou a to najmä z nasledujúcich dôvodov: 1. Čerpacia stanica AVK 01.1 (ďalej aj len ČS) je strojárenský výrobok, ktorého všetky základné súčasti sú umiestnené do ISO kontajneru, ktorého súčasťou je aj pojazdová vozovka so zabudovaným systémom pre zachytávanie ropných produktov a záchytnou jímkou a zastrešenie s osvetlením. Na výrobok bol vydaný ES Certifikát a ES Prehlásenie o zhode a teda sa jedná o výrobok, ktorý podlieha posúdeniu podľa zákona o zhode č. 264/1999 Z.z. Výrobok bol docertifikovaný, o čom svedčí k ES Certifikátu vydaný Dodatok č. 1 a keďže sa jedná o výrobok, ktorý podlieha posúdeniu zákona o zhode, nejedná sa a ani sa nemôže jednať o stavbu v zmysle Stavebného zákona. Preto ani nemožno tento výrobok posudzovať ako stavbu a vyžadovať pre neho stavebné povolenie. 2. Premiestniteľnú čerpaciu stanicu nemožno posudzovať ako stavbu nielen z hľadiska jej konštrukcie, ale ani z hľadiska jej umiestnenia, inštalácie a prevádzkovania. Poukázal na § 43 Stavebného zákona s tým, že čerpacia stanica nie je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov a ani jej samotné osadenie na konkrétnom mieste jej využívania nie je postavením stavebnými prácami zo stavebných výrobkov. K osadeniu nie je potrebné žiadne pevné spojenie so zemou. 3. Tento výrobok nemožno charakterizovať ako stavebný výrobok, ktorého znaky sú definované v § 2 zákona č. 90/1998 Z.z. o stavebných výrobkoch. 4. Premiestniteľnú čerpaciu stanicu nemožno považovať za stavbu ani z dôvodu, že táto je pripojená na rozvod elektrickej energie. Ide o pripojenie výrobku do elektrickej zásuvky. Žalobca uviedol, že pokiaľ by stavebný úrad vyžadoval stavebné povolenie pre samotnú elektrickú prípojku, nemal by k tomuto námietky. 5. Čerpacia stanica ako výrobok spĺňa všetky podmienky z hľadiska požiarnej ochrany a bezpečnosti. MV SR, Prezídium hasičského a záchranného zboru posúdilo ČS ako výrobok. Ak by sa nejednalo o výrobok, ale o stavbu - sklad horľavín, musela by táto stavba spĺňať všetky zákonné podmienky protipožiarnej bezpečnosti. 6. Poukázal na závery dvoch znaleckých posudkov, ktoré správne orgány nechcú brať do úvahy a ktoré došli k zhodnému záveru, že sa nejedná o stavbu. 7. Žalobca navyše ani nie je zhotoviteľom stavby, keďže túto dodala žalobcovi ako kupujúcemu obchodná spoločnosť PETROCard Czech s.r.o. ako predávajúci a žalobca ďalej ako predávajúci tento výrobok odpredal kupujúcemu - Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s.. Išlo teda vždy o kúpne zmluvy a nie o zmluvy o dielo. Keďže teda žalobca nie je zhotoviteľom stavby nemožno mu uložiť pokutu podľa § 106 ods. 4 Stavebného zákona a preto sú rozhodnutia aj v rozpore s § 106 Stavebného zákona. 8. K uzavretiu kúpnych zmlúv došlo aj na základe stanovísk a vyjadrení príslušných orgánov: MF SR žalobcovi oznámilo, že ide o strojné zariadenie s odpisovaním v druhej skupine ako hmotný majetok, MŽP SR taktiež uviedlo, že ide o zariadenie, ktoré nie je definované ako stavba v zmysle Stavebného zákona a preto nepodlieha stavebnému konaniu, Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR uviedol, že ide o výrobok, pri ktorom boli splnené všetky požiadavky podľa zákona o zhode, MV a RR SR v stanovisku zo dňa 25.08.2006 uviedlo, že ide o výrobok, ktorý podlieha posúdeniu podľa zákona o zhode a nejde o stavbu v zmysle stavebného zákona a preto jeho osadenie a užívanie nepodlieha postupom podľa stavebného zákona, Úrad pre reguláciu železničnej dopravy Bratislava uviedol, že sa jedná o určené technické zariadenie a napokon aj podľa colných predpisov sa jedná o výrobok a nie o stavbu. Záverom žalobca poukázal na to, že ak by bola verejná súťaž vyhlásená na zhotovenie stavieb a nie na dodávku výrobkov, žalobca, ktorý nie je stavebnou firmou, by sa do takejto súťaže vôbec neprihlásil. Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 19.08.2009 navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že prvostupňový správny orgán stavebníka už v roku 2007 upozornil, že pre uskutočnenie čerpacích staníc v obvode dráhy sa vyžaduje stavebné povolenie. Dôvodom je skutočnosť, že podľa § 43a ods. 1, 2 a § 43c ods. 1 písm. c/ Stavebného zákona je čerpacia stanica pozemná stavba patriaca do skupiny nebytových stavieb. S prihliadnutím na charakter a určený účel užívania sú čerpacie stanice súčasne prevádzkovými skladmi horľavín a podľa § 54 a § 55 ods. 1 v spojení s § 139b ods. 3, 8 Stavebného zákona sa pre takéto stavby vždy vyžaduje stavebné povolenie. Žalovaný uviedol, že žalobca neustále svoju žalobu opiera iba o právne irelevantný názor, že čerpacia stanica nie je stavbou. Žalovaný k žalobe uviedol, že čerpacia stanica nie je samotný kontajner AVK 01.1 ale stavbu čerpacej stanice tvorí súbor výrobkov a zariadení, ktoré sa s vykonaním súvisiacich stavebných úprav umiestňujú do obvodu dráhy. Správny orgán prvého stupňa nespochybnil žalobcom predložené certifikáty a prehlásenia o zhode, naopak, použil ich v konaní ako súčasť predpísaných dokladov pre povolenie stavby. Žalovaný zároveň vymenoval všetky súčasti, ktoré majú tvoriť predmetnú stavbu. Žalovaný namietal účelové stotožňovanie kontajneru AVK 01.1 so stavbou čerpacej stanice. Napríklad pojazdová vozovka nie je súčasťou kontajnera ale ide o samostatný výrobok, ktorého osadenie pri kontajneri si vyžaduje zodpovedajúcu úpravu podkladu. Pre stavbu samotnej ČS bola realizovaná riadna káblová NN elektrická prípojka, na ktorú bola vydaná aj revízna správa. Samotné pripojenie kontajnera na elektrickú energiu znamená podľa žalovaného, že ide jednoznačne o stavbu. Žalovaný tiež uviedol, že všetky uvedené čerpacie stanice boli dodatočne povolené na základe predloženia potrebných dokladov a náležitostí. Predloženie znaleckých posudkov žalobcom hodnotí žalovaný ako účelový krok pri tvrdení, že stavba ČS vlastne nie je stavbou. Znalecký posudok znalca Ing. Niča nemá atribúty znaleckého posudku ale možno ho považovať za odborné stanovisko, ktoré však nie je pre stavebný úrad záväzné. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu, ktorý hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Druhý znalecký posudok bol vypracovaný v inom štáte a v inom legislatívnom prostredí a je pre správny orgán absolútne neprijateľný. Z hľadiska uloženia pokuty za uskutočnenie stavby ČS bez stavebného povolenia je relevantné len to, že ČS pre stavebníka obstarával žalobca. Žalovaný tiež poukázal na stanovisko MV a RR SR zo dňa 10.04.2008, ktoré potvrdzuje právny názor prvostupňového správneho orgánu. Keďže tak stavebník ako aj žalobca uskutočnili stavbu ČS bez stavebného povolenia, porušili ustanovenia Stavebného zákona, za čo im bol stavebný úrad povinný uložiť pokutu. V reakcii na vyjadrenie žalovaného doručenej dňa 22.07.2011 žalobca uviedol, že ČS je výrobok a ako taký nespĺňa žiadne podmienky Stavebného zákona. MV a RR SR svoje stanovisko zmenilo po takmer dvoch rokoch a v čase, keď ministerstvo zmenilo svoje stanovisko, bola už ČS odovzdaná kupujúcemu. ČS je certifikovaná ako celok so všetkými súčasťami a ide jednoznačne o strojárenský výrobok. Súčasťou ČS je aj pojazdová vozovka, odkvapové plochy pre zachytávanie ropných látok a satelitný výdaj. ČS môže byť postavená na voľný terén a nepotrebuje žiadne terénne úpravy. Žaloba tiež uviedol, že skolaudované čerpacie stanice nesplnili podmienky vyhlášky č. 96/2004 Z.z. MV a RR SR vydalo stanovisko 25.08.2006 a v roku 2007 už bolo dodaných 9 kusov ČS konečnému odberateľovi, pričom sa postupovalo podľa stanovísk ministerstiev, ktoré boli toho času známe. Žalobca ďalej poukázal na to, že nie je možné výrobok zmeniť na stavbu, ak tento výrobok spĺňa všetky podmienky pre uvedenie na trh, keďže žiadny štátny orgán na to nemá oprávnenie. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe ( § 249 ods. 2 O.s.p. ), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, keď žalobca bol ukrátený správnymi rozhodnutia na svojich právach, keďže rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a preto ich ako nezákonné podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že prvostupňový správny orgán pri výkone štátneho stavebného dozoru zistil, že žalobca v súčinnosti so Železničnou spoločnosťou Slovensko, a.s. bez stavebného povolenia uskutočnil vyššie uvedenú „stavbu“ čerpacej stanice, čím porušil Stavebný zákon v § 54 a § 55 ods. 1 v spojení s § 139b ods. 3 a ods. 8 Stavebného zákona a dopustil sa deliktu na úseku stavebného poriadku. Pred vydaním prvostupňového rozhodnutia zo dňa 16.09.2008 prebehlo opäť ústne pojednávanie, na ktorom žalobca odmietol uznať svoj delikt a vyjadril názor, že predmetná čerpacia stanica nie je stavbou, pričom tento svoj názor deklaroval počas celého procesu povoľovacieho konania stavby čerpacej stanice. Prvostupňový orgán vydal dňa 19.09.2008 rozhodnutie č. 1312.2/2008/ S4-V-Sm, ktorým žalobcovi uložil ako zhotoviteľovi za porušenie Stavebného zákona podľa ustanovenia § 106 ods. 3 písm. b/ a ods. 4 Stavebného zákona pokutu v sume 40.000,- Sk (2.323,57 €). V odôvodnení rozhodnutia sa konštatuje, že posúdenie odbornej otázky o tom, či je predmetná čerpacia stanica stavbou, patrí do právomoci a kompetencii tohto vecne príslušného stavebného orgánu. ďalej sa uvádza, že stavba čerpacej stanice bola dodatočne povolená až 28.08.2008, pričom však uskutočnená bola už dňa 18.04.2008. Preto došlo zo strany žalobcu k porušeniu Stavebného zákona, za čo mu bola uložená prvostupňovým správnym orgánom pokuta. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa odvolanie, ktoré odôvodnil v podstate obdobne, ako to urobil v žalobe. Žalobca zotrval na všetkých dovtedajších podaniach a názore, že nejde o stavbu ale o dodanie výrobku a preto ani nebolo potrebné stavebné povolenie a žalobca sa ani nemohol dopustiť správneho deliktu, za ktorý mu bola uložená pokuta. Žalovaný napadnutým rozhodnutím prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že uložil žalobcovi pokutu vo výške 40.000,- Sk (1.327,50 €), pričom v ostatnom zostalo rozhodnutie nezmenené. V napadnutom rozhodnutí žalovaný veľmi stručne odôvodnil svoje zmeňujúce rozhodnutie, pričom však uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a dospel k názoru, že odvolanie je bezdôvodné a vydané rozhodnutie preto potvrdil. V odôvodnení druhostupňového rozhodnutia sa ďalej uvádza, že nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že predmetná ČS nie je stavba, nakoľko táto ČS nie je samotný kontajner AVK 01.1, ale stavbu ČS tvorí súbor výrobkov a zariadení, ktoré sa s vykonaním súvisiacich stavebných úprav umiestňujú do obvodu dráhy. K uloženej pokute sa uvádza len toľko, že táto je neprimeraná vzhľadom na to, že osadenie neprevádzkovaného zariadenia nemalo vplyv na životné prostredie, nespôsobilo žiadnu škodu, či materiálnu ujmu, alebo inak neohrozilo práva tretích osôb a neohrozilo bezpečnosť prevádzky dráhy a preto bola pokuta znížená a napadnuté rozhodnutie v tomto smere zmenené. Podľa § 46 zákona o správnom konaní ( správny poriadok ) rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V zmysle základných pravidiel konania upravených v § 3 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Správne orgány sa citovanými zákonnými ustanoveniami dôsledne neriadili. Perfektnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, musí obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reakcia na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonného rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, aj na také, ktoré sú pre rozhodnutie bezvýznamné, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie rozhodujúce, odpoveď špecifická k danej skutočnosti či argumentu sa vyžaduje. Bez ohľadu na závažnosť, či plošný následok, sa vyžaduje, aby správny orgán svoje rozhodnutie podrobne zdôvodnil s uvedením konkrétnych skutočností, ktoré jeho rozhodnutie odôvodňujú. Všeobecné konštatovanie bez bližšej špecifikácie nie je dostatočným pre akékoľvek rozhodnutie. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie Ústavou garantovaného základnému práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím oprávnenej proti nemu podať opravný prostriedok, resp. žalobu, je tým odňatá možnosť skutkovo či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia. V danom prípade ani jedno z preskúmavaných správnych rozhodnutí nespĺňa náležitosti riadne odôvodneného rozhodnutia. Žalovaný ani prvostupňový správny orgán sa nevysporiadali s námietkami a dôkazmi prezentovanými žalobcom. Žalovaný rozhodujúc o odvolaní žalobcu s podobným obsahom ako je žaloba, len stručne uviedol, že odvolanie je bezdôvodné a že nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že ČS nie je stavbou. Takéto rozhodnutie, bez vyjadrenia sa ku všetkým právne významným okolnostiam uvádzaným účastníkom správneho konania alebo bez uvedenia, prečo tvrdenia účastníka správneho konania správny orgán nezobral do úvahy a bez vyjadrenia ku skutočnostiam, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, nemožno považovať za rozhodnutie náležite odôvodnené. Treba pritom zdôrazniť, že súd nie je povinný a v podstate ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov, pričom vecne preskúmať zákonnosť správneho rozhodnutia je možné len za predpokladu jeho náležitého odôvodnenia, keď správny orgán náležitým spôsobom vyhodnotí námietky účastníka správneho konania. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové správne rozhodnutie sú nezákonné pre nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a preto ich v súlade s § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Podľa § 250j ods. 6 O.s.p. sú správne orgány viazané právnym názorom súdu. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal voči žalovanému úspech, priznal právo na ich náhradu v celkovej sume 442,61 €. Priznané trovy konania pozostávajú z náhrady za zaplatený súdny poplatok 66,- € a z trov právneho zastúpenia žalobcu advokátkou, ktorá vo veci vykonala celkom tri úkony právnej služby podľa vyhlášky 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - prevzatie a príprava zastúpenia (115,90 €) a k tomu prislúchajúci režijný paušál (6,95 €), podanie žaloby na súd (115,90 €) a k tomu prislúchajúci režijný paušál (6,95 €) a písomné podanie na súd vo veci samej doručená súdu dňa 22.07.2011 (123,50 €) a k tomu prislúchajúci režijný paušál (7,41 €). Celkove náhrada trov konania predstavuje sumu 442,61 €. Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právnej zástupkyne podľa § 149 ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.