Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/200/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 9009010104 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:9009010104.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu : J. F., nar. XX.XX.XXXX, Q. č. XXX/XX, XXX XX F., zastúpený advokátom: JUDr. Jozefom Beňom, PhD., Nám. Sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: SLV-17/PK-2009 zo dňa 1.4.2009 v spojení s Personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky č. 628 zo dňa 18.12.2008 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Účastníkom súd nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu v zákonom určenej lehote sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.p.: SLV-17/PK-2009 zo dňa 1.4.2009, ktorým žalovaný zamietol rozklad proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu a potvrdil personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky č. 628 zo dňa 18.12.2008, na základe ktorého bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície (ďalej len zákon) prepustený zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru z dôvodu, že zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Dôvodom mala byť skutočnosť, že žalobca dňa 18. apríla 2008, v čase okolo 00,30 hod. mimo výkonu štátnej služby požil alkoholické nápoje, viedol motorové vozidlo značky Renault 19, evidenčné číslo X. XXX G., po ceste číslo III./ 5401 v smere od obce Stará Lesná do obce Tatranská Lomnica, pričom sa plne nevenoval vedeniu vozidla, nesledoval situáciu v cestnej premávke, v dôsledku čoho pri prejazde pravotočivou zákrutou v kilometri 7,1 vedenie vozidla nezvládol, zišiel z cesty vľavo, tam narazil do svahu jarku a následne do stromového porastu. Pri dopravnej nehode utrpel otras mozgu a rôzne zranenia s dobou liečenia do 28. mája 2008 a podľa odhadu na osobnom motorovom vozidle vznikla škoda 10 000 korún. Následným lekárskym vyšetrením bolo zistené 1,20 g/kg (promile) alkoholu v krvi žalobcu. Žalobca nesúhlasil so závermi správnych orgánov. Žalobca je stíhaný v priestupkovom konaní pre podozrenie zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky Okresným dopravným inšpektorátom v Kežmarku, v konaní vedenom pod sp. zn. ORP - 39/DI-SK - 2009. Uvedený priestupok je skutkovo zhodný so skutkom, ktorý žalovaný považuje za zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy. V priestupkovom konaní bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch. Predmetné prvostupňové rozhodnutie zo dňa 17. februára 2009 bolo zrušené rozhodnutím Krajského dopravného inšpektorátu zo dňa 8. apríla 2009. Následne bolo vydané nové rozhodnutie zo dňa 28. mája 2009, voči ktorému podal žalobca odvolanie. Vec nie je k termínu podania žaloby právoplatne ukončená. Žalovaný v disciplinárnom konaní o prepustení zo služobného pomeru vychádzal zo záveru, že vina žalobcu zo spáchania priestupku bola v čase vydania personálneho rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky jednoznačne preukázaná. Uviedol, že konanie žalobcu bolo preukázané na základe dôkazných prostriedkov z priestupkového konania, zo znaleckého posudku, z priznania žalobcu o požití alkoholu, z prešetrenia veci nadriadeným žalobcu, z nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky číslo 18/2008, pričom si žalobca nemal uvedomiť skutočnosť, že vo veci disciplinárneho a priestupkového konania sa jedná o 2 samostatné konania. Žalovaný konštatoval, že žalobca požil alkoholické nápoje, viedol osobné motorové vozidlo a spôsobil dopravnú nehodu. Žalobca v žalobe citoval ustanovenie § 192 ods. 1 písm. e), § 238 zákona, § 40, § 29 ods. 1 Správneho poriadku, poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sž/128/2003, Krajského súdu v Hradci Králové sp. zn. 30Ca/1/1998. Podľa názoru žalobcu, okolnosť zavinenia priestupku v disciplinárnom správnom konaní je predbežnou otázkou, ktorej rozhodnutie nie je v právomoci disciplinárneho orgánu. V prípade, že konanie o takomto skutku nie je ukončené, je disciplinárny orgán povinný konanie do doby konečného rozhodnutia vo veci prerušiť podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku. V danom prípade môže priestupkové konanie skončiť aj v prospech osoby žalobcu a za daného stavu by popri sebe existovali 2 rozhodnutia dvoch správnych orgánov, ktoré by posudzovali vinu za ten istý skutok rozdielne. Je neprípustné, aby jeden správny orgán rozhodoval na základe dôkazov vykonaných v inom správnom konaní. Svojim konaním žalovaný porušil zásadu prezumpcie neviny uvedenú v článku 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Takisto porušil zásadu zákazu prekročenia právomocí obmedzenej právnym predpisom. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalobca zrušiť rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňové rozhodnutie a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň žiadal nahradiť trovy konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca nesprávne označil žalovaný subjekt, keď ako žalovaného označil minister vnútra Slovenskej republiky, ktorý nie je v danej veci pasívne legitimovaný a preto žiadal konanie zastaviť. K námietkam uvedeným v žalobe uviedol, že za osobitnú náležitosť žaloby treba považovať tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom sa musí jednať o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca teda musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje že napadnutým rozhodnutím bol porušený zákon. Konštatoval, že súd nevyhľadáva za účastníka konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktoré majú tvoriť obsah žaloby podľa § 349 ods. 2 O.s.p.. Takisto má za to, že súd nemôže preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec vymedzený v žalobe. Žalovaný sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého predmetom súdneho prieskumu môžu byť len tie námietky vznesené v žalobe, ktoré už boli uplatnené v odvolaní, proti prvostupňovému rozhodnutiu a s ktorými sa musel žalovaný ako odvolací orgán vysporiadať. Žalobca bol prepustený zo služobného pomeru personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky číslo 628 zo dňa 18. decembra 2008 na základe návrhu prijatia zistenia od Odvodného oddelenia policajného zboru Vysoké Tatry, pričom dôvodom prepustenia žalobcu zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona bolo porušenie služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka policajného zboru by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Skutočnosťou, ktorá tento dôvod zakladala bolo, že žalobca dňa 18. apríla 2008, v čase okolo 00, 30 hod. mimo výkonu štátnej služby požil alkoholické nápoje, viedol motorové vozidlo značky Renault 19, evidenčné číslo X. XXX G., po ceste číslo III./ 5401 v smere od obce Stará Lesná do obce Tatranská Lomnica, pričom sa plne nevenoval vedeniu vozidla, nesledoval situáciu v cestnej premávke, v dôsledku čoho pri prejazde pravotočivou zákrutou v kilometri 7, 1 vedenie vozidla nezvládol, zišiel z cesty vľavo, tam narazil do svahu jarku a následne do stromového porastu. Pri dopravnej nehode utrpel otras mozgu a rôzne zranenia s dobou liečenia do 28. mája 2008 a podľa odhadu na osobnom motorovom vozidle vznikla škoda 50 000 korún. Následným lekárskym vyšetrením bolo zistené 1, 20 g/kg (promile) alkoholu v krvi žalobcu. Poukázal na ustanovenie § 238 ods. 2 zákona upravujúceho druhy a spôsob získavania dôkazných prostriedkov. Príslušný nadriadený, ktorým je v danom prípade Minister vnútra Slovenskej republiky, v medziach zákona a v súlade s povolenou voľnou úvahou posúdil intenzitu porušenia služobnej prísahy žalobcu a v súlade so zákonom rozhodol. Protiprávne konanie žalobcu bolo preukázané dôkazmi, ktoré boli zhromaždené a vyhodnotené v súlade so zákonom. Skutkový stav bol zadokumentovaný vlastným šetrením žalovaného, ktorý ako dôkazy podľa § 238 zákona, využil najmä dôkazy obsiahnuté v spisovom materiáli Okresného dopravného inšpektorátu, a to záznam dopravnej nehody, zápisnicu o ohliadke miesta cestnej dopravnej nehody, fotodokumentáciu k predmetnej dopravnej nehode, fotodokumentáciu k prehliadke tela žalobcu, protokol o lekárskom vyšetrení ku skúške na alkohol v krvi žalobcu zo dňa 18. apríla 2008, znalecký posudok kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru v Košiciach zo dňa 9. júla 2008, znalecký posudok a zápisnicu o výsluchu znalca J.. F., znalecký posudok a zápisnica o výsluchu znalca Z.. R. K., vyjadrenie žalobcu k začatiu konania o prepustení zo dňa 21. novembra 2008 a 1. decembra 2008, prezenčnú listinu o oboznámení žalobcu s rozkazmi Ministra vnútra Slovenskej republiky č. X/XXXX, X/ XXXX, XX/XXXX, X/XXXX, XX/XXXX na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov policajného zboru, služobnú charakteristiku žalobcu a prehľad o odmenách a trestoch žalobcu. Tieto dôkazy podľa žalovaného dostatočne preukazujú žalobcovi porušenie služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že poranenia žalobcu boli v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 18. apríla 2008, zo zdeformovaných častí motorového vozidla, z výsledkov skúmania biologických stôp a poranení žalobcu je zrejmé, že poranenia žalobcu vznikli na mieste vodiča osobného auta, ktorý nebol pripútaný bezpečnostným pásom. Po dopravnej nehode v čase o 02.00 hod. bola žalobcovi odobratá krv ku skúške na alkohol v krvi a následným lekárskym vyšetrením bolo zistené 1,20 g/kg promile alkoholu v krvi žalobcu. Požitie alkoholu pred jazdou priznal aj sám žalobca vo vyjadrení k začatiu konania. Personálny rozkaz o prepustení bol žalobcovi doručený dňa 22. decembra 2008. Podľa názoru žalovaného boli v danom prípadne naplnené zákonné podmienky, ktoré vyžaduje ustanovenie § 192 ods. 1 písm. e) zákona, bola dodržaná zákonná povinnosť uvedená v § 225 ods. 2 písm. c) zákona a je nepochybené, že boli dodržané zákonné lehoty na prepustenie žalobcu podľa § 192 ods. 5 zákona. Personálne konanie o prepustení policajta zo služobného pomeru nemožno umelo spájať so samostatným trestným alebo priestupkovým konaním. Riešenie trestnoprávnej alebo priestupkovej zodpovednosti nie je zhodné s právnymi dôvodmi pre riešenie personálnych opatrení. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý bol prezentovaný v rozhodnutiach spisová značka 7 Sž 152/2000, 5Sž 104/02, Sž-o-NS 31/03, Sžo 98/2008. Ďalej žalovaný poukázal na ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorých nadriadený policajt nerieši otázku, či ten spáchal alebo nespáchal priestupok alebo trestný čin. V danom prípade bol dodržaný postup podľa § 238 ods. 4 zákona a zásada objektívnej pravdy bola v danom prípade dôsledne dodržaná. Príslušný nadriadený žalobcu zadovážil dostatočné množstvo dôkazov, ktoré boli vyhodnotené jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech žalobcu pričom dospel k záveru, že žalobca sa dopustil konania zakladajúceho dôvod prepustenia zo služobného pomeru. Podľa žalovaného bolo protiprávne konanie žalobcu v dostatočnom rozsahu preukázané. Bol oboznámený s návrhom na jeho prepustenie ako aj s dôkazným materiálom. Aj prípadný oslobodzujúci rozsudok v priestupkovom konaní neznamená, že sa policajt nedopustil porušenia služobnej prísahy. V konaní o prepustení zo služobného pomeru postačí preukázanie porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom s podmienkou, že ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. V trestnom konaní podmienkou rozhodnutia o uznaní viny je preukázanie spáchania skutku, ktorý má povahu trestného činu alebo prečinu. Neukončené trestné alebo priestupkové konanie, prípadné uznanie viny alebo neviny žalobcu nezaväzuje žalovaného, pretože toto sa zakladá na osobitných postupoch. Nie je teda možné konštatovať, že sa jednalo o predčasne vydané rozhodnutie. Žalovaný ďalej poukázal na to, že na základe vzniknutých negatívnych javov v policajnom zbore v súvislosti s požívaním alkoholických nápojov boli vydané rozkazy na zamedzenie ich používania príslušníkmi policajného zboru a to nielen počas výkonu štátnej služby, ale aj mimo nej. Žalobca bol oboznámený so všetkými príslušnými internými predpismi upravujúcimi zákaz viesť motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. Žalovaný v samostatnom personálnom konaní zadovážil dostatok dôkazov, ktorými bolo vedenie osobného motorového vozidla žalobcom preukázané, aj keď sa žalobca s uvedeným konštatovaním vnútorne nestotožňuje. Žalovaný ďalej uviedol a poukázal na ustanovenie § 247a zákona, podľa ktorého sa na konanie podľa tohto zákona nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia. Poukazovanie žalobcu na ustanovenia zákona o správnom konaní je preto nedôvodné. Žalovaný ďalej uviedol, že rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a iné rozhodnutia, ktoré uviedol v žalobe sa netýkali veci skutkovo zhodnej z prejednávaným prípadom. Žalovaný nesúhlasil s námietkou žalobcu, že žalovaný porušil prezumpciu neviny a poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj Krajského súdu v Bratislave, v zmysle ktorých sa v konaní o prepustení príslušníka policajného zboru zo služobného pomeru prezumpcia neviny neuplatňuje. Na základe uvedených dôvodov a s poukazom na obsah prísahy príslušníka policajného zboru a povinnosti určené zákonom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a žiadal súd, aby žalobu zamietol. Dňa 29.10.2012 žalobca doručil súdu vyjadrenie, v ktorom rozšíril okruh svojich námietok voči napadnutým rozhodnutiam. Podľa ust. § 250b ods. 1 O.s.p., žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť. Podľa ust. § 250h ods. 1 O.s.p., až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutia správneho rozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môže len v lehote podľa § 250b. Na základe uvedených dôvodov súd preskúmaval napadnuté rozhodnutia len v rozsahu námietok uplatnených žalobou podanou v zákonom určenej lehote a na námietky presahujúce tento rozsah uplatnené vo vyjadrení doručenom súdu dňa 29.10.2012 neprihliadal. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 250f ods. 1 a 2 O.s.p., pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Predmetom súdneho prieskumu môžu byť v zmysle ustálenej súdnej praxe len tie námietky uplatnené žalobou, ktoré boli aj obsahom námietok uplatnených v správnom konaní a s ktorými sa mal možnosť správny orgán vysporiadať. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Čo sa týka námietky žalovaného, že žalobca ako žalovaného označil osobu, ktorá nemá procesnú spôsobilosť v danom prípade (Minister vnútra Slovenskej republiky), súd uvádza, že problematika označovania žalovaného, keď namiesto správneho orgánu (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) žalobca označí organizačnú zložku, resp. osobu oprávnenú v mene orgánu konať, bola riešená už mnohými rozhodnutiami, či už prvostupňových alebo odvolacích súdov. Z ustálenej judikatúry a súdnej praxe možno vyvodiť záver, že nesprávne, resp. neúplné označenie účastníka konania, z ktorého je však zrejmé aj s prihliadnutím na obsah žaloby, ktorý správny orgán vydal napadnuté rozhodnutie, nie je takým nedostatkom podmienky konania, pre ktorý by bolo potrebné konanie zastaviť. Súd v rámci vlastnej právomoci upravil označenie nepochybného žalovaného v súlade s procesnými predpismi. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého bol aj spisový materiál prvostupňového správneho orgánu ako i vyšetrovací spis č. ČVS:ORP-74/DI-PP-2008 Okresného riaditeľstva PZ v Poprade súd zistil, že podaním zo dňa 21.11.2008 bol nadriadenému žalobcu doručený spisový materiál v priestupkovej veci žalobcu na disciplinárne konanie. Z predmetného spisu vyplýva že uznesením zo dňa 18. apríla 2008 bolo začaté trestné stíhanie za prečin ublíženia na zdraví z dôvodov, že dňa 18. apríla 2008 a 00.30 hod. viedol nestotožnený vodič osobné motorové vozidla značky Renault 19 evidenčné číslo X.- XXX G. po ceste III. / 5401 v smere Stará Lesná - Tatranská Lomnica, kde v kilometri 7,1 za doposiaľ nezistených okolností pri prejazde pravotočivej zákruty zišiel vozidlom mimo cestu a prednou časťou vozidla narazil do svahu jarku, kde ostalo vozidlo stáť a kde žalobcu našli náhodne okolo cestujúci zdravotníci so sanitným vozidlom na zadných sedadlách. Ten utrpel zlomeniny 2. a 8. rebra, otras mozgu, tržné rany na tvári, na pravom kolene, pomliaždenie rúk, ľavého kolená, oboch predkolení s predpokladanou dobou liečenia 6 týždňov. Vyšetrujúci orgán dal vypracovať znalecké posudky, a to J.. M. F., znalcom v odbore zdravotníctvo a farmácia - odvetvie traumatológia a Z.. R. K., znalcom v odbore doprava cestná. Zo záverov znalcov skúmajúcich príčinu vzniku poranení žalobcu ako i technických príčin a následkov dopravnej nehody vyplýva, že žalobca v čase nehody viedol predmetné motorové vozidlo. Z ďalších lekárskych nálezov vyplýva, že v čase, kedy žalobca viedol motorové vozidlo bol pod vplyvom alkoholu. Dňa 21. novembra 2008 obdržal žalobca oznámenie o začatí konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru. Z vyjadrenia k predmetnému oznámeniu vyplýva, že žalobca potvrdil okolnosť, že v čase pred nehodou požíval alkoholické nápoje, avšak vylúčil, že by v takomto stave viedol motorové vozidlo. Z dôvodu, že si na nehodu nespomínal, nevedel označiť, kto motorové vozidlo viedol. Dňa 21. 11. 2008 bola spísaná zápisnica o výsluchu vo veci prepustenia zo služobného pomeru, v ktorej žalobca potvrdil, že v danom čase pred nehodou požíval alkoholické nápoje a vylúčil, že by bol schopný po požití takého množstva alkoholu riadiť motorové vozidlo. Dňa 22. novembra 2008 bol spracovaný návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru ku ktorému zaujal stanovisko aj príslušný odborový zväz, ktorý nemal námietky k predloženému návrhu. V spise sa nachádzajú hodnotenia služobnej činnosti žalobcu, záznam o odmenách a trestoch, záznamy z oboznámenia sa z rozkazmi ministra vnútra Slovenskej republiky týkajúcich sa úloh na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov policajného zboru. Na základe dôkazných prostriedkov zadovážených najmä z priestupkového konania, ktoré tvoria súčasť spisového materiálu, bol dňa 18. decembra 2008 vydaný personálny rozkaz Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 628, ktorým bol žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona. Predmetné rozhodnutie vychádzalo zo skutočnosti, že žalobca zvlášť hrubo porušil služobnú prísahu tým, že nebol disciplinovaným príslušníkom policajného zboru, keďže po tom, ako požil alkoholické nápoje viedol osobné motorové vozidlo a spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej sám sebe spôsobil úraz, čím porušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. c) a ods. 3 písm. b) zákonná č. 315/1996 Z.z. ako aj § 48 ods. 3 písm. a), g) a h) zákona, pretože sa mimo štátnej služby nezdržal konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor a nedodržal služobnú disciplínu. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad v ktorom uviedol, že vyšetrovanie nehody smerovalo jednoznačne k tomu, aby mu bola preukázaná vina, čo vníma ako zaujatosť voči jeho osobe. Z uvedeného dôvodu podal aj žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru a to dňa 31. októbra 2008. Polemizoval so znaleckým posudkom, v ktorom nenašiel odpoveď na otázku, ako sa ocitol po nehode na zadných sedadlách. Nesúhlasil s vyjadrením, že sám priznal požitie alkoholu pred jazdou. Poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 17. 10. 2008 na ktoré doposiaľ nedostal odpoveď. Následne žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým potvrdil vydaný personálny rozkaz č.628 a rozklad žalobcu zamietol. V odôvodnení predmetného rozhodnutia poukázal na dôkazné prostriedky zadovážené z priestupkového konania, vysporiadal sa s námietkami žalobcu, uviedol zákonné ustanovenia v zmysle ktorých postupoval a rozhodol. Žalovaný vyhodnotil vykonané dôkazy a žalobcu prepustil zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona z dôvodu, že bolo dostatočne preukázané protiprávne konanie žalobcu - zavinenie dopravnej nehody po tom, ako viedol motorové vozidlo po požití alkoholických nápojov s následkom vzniku zranenia a majetkovej škody. Podľa ust. § 247a zákona č. 73/1998 Z.z., na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia. Námietka žalobcu smerujúca k nedodržaniu ustanovení správneho poriadku (zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní) je z tohto dôvodu irelevantná. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie: "Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!". Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z.z., služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. Podľa ust. § 48 ods. 3 písm. a) g) a h) zákona, policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, dodržiavať služobnú disciplínu. Podľa ust. § 192 zákona č. 93/1998 Z.z., policajt môže byť prepustený zo služobného pomeru iba v prípade, ak a) pre neho v dôsledku zníženia početných stavov Policajného zboru schválených vládou nie je iné služobné zaradenie, b) podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v Policajnom zbore alebo spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu a nemožno ho previesť ani preložiť na inú funkciu v štátnej službe, ktorej výkon by nebol na ujmu jeho zdravia, c) spĺňa podmienky nároku na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 40a) a dovŕšil vek 55 rokov alebo spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu, d) bol pri služobnom hodnotení hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe, e) porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, f) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo pre trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody alebo bol právoplatne odsúdený na trest zákazu činnosti vykonávať funkciu policajta, g) stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky alebo nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, h) v konaní o úmyselnom trestnom čine bolo právoplatne rozhodnuté o podmienečnom zastavení jeho trestného stíhania. Policajt zaradený v stálej štátnej službe nemôže byť prepustený z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. a). Z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. b), ak podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu a nemožno ho previesť ani preložiť na inú funkciu v štátnej službe, ktorej výkon by nebol na ujmu jeho zdravia, policajt zaradený v stálej štátnej službe môže byť prepustený, iba ak po dobu predchádzajúcich dvoch rokov bol zaradený v zálohe pre prechodne nezaradených policajtov. O prepustení policajta z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. d), e), f), g) a h) možno rozhodnúť len do dvoch mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol; v týchto lehotách sa musí rozhodnutie o prepustení policajtovi aj doručiť. Ak ide o prepustenie policajta z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. d), nezapočítava sa do lehoty dvoch mesiacov doba, počas ktorej je policajt uznaný dočasne neschopným vykonávať štátnu službu pre chorobu alebo pre úraz. Podľa § 193 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., policajtovi musí byť daná možnosť vyjadriť sa k návrhu na prepustenie zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e), navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Podľa § 237 ods. 1 a 2 zákona č. 73/1998 Z.z., účastníci konania sú povinní postupovať tak, aby svojím konaním nesťažovali a nezdržiavali priebeh konania. Účastníci konania majú právo nahliadať do spisov s výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z nich výpisy. Podľa § 238 ods. 1-4 zákona č. 73/1998 Z.z., za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. Podľa § 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov policajný zbor je ozbrojeným bezpečnostným zborom, ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku, bezpečnosti, boja proti zločinnosti, vrátane jej organizovaných foriem a medzinárodných foriem a úlohy, ktoré pre Policajný zbor vyplývajú z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky (ods. 1). Policajný zbor sa vo svojej činnosti riadi ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná (ods. 2). Túto doktrínu možno dodržať len vtedy, ak sa stane vlastným pravidlom príslušníkov, ktorí tento silový orgán vnútornej ochrany štátu tvoria. Preto nevyhnutnou podmienkou vzniku služobného pomeru občana k policajnému zboru (§ 16 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z.) je zloženie služobnej prísahy v znení uvedenom v § 17 ods. 1. Teda sľubu, ktorým tú doktrínu potvrdzuje s tým, že na to využije všetky svoje sily a schopnosti, a to aj s nasadením vlastného života. Služobná prísaha nie je len prázdnou proklamáciou, určenou k obradným efektom ceremoniálu slávnostného prijatia občana do PZ, ale skutočným potvrdením záväzku. Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z.z. jej obsah je súčasťou služobnej disciplíny a podľa § 48 zákona č. 73/1998 Z.z. i pojmovým znakom ďalších povinností policajta. Porušenie služobnej prísahy je tiež pojmovým znakom právneho dôvodu prepustenia policajta zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e). Žalobca sa v riešenom prípade čestne a zodpovedne nezachoval, konal v hrubom rozpore so služobnou prísahou. Žalovaný preto opodstatnene posúdil konanie žalobcu ako zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy bez možnosti ponechania v služobnom pomere. V danom prípade súd z obsahu predloženého administratívneho spisu zistil, že dôvod na prepustenie zo služobného pomeru nadriadený žalobcu zistil dňa 21.11.2008. Personálny rozkaz o prepustení zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona bol vydaný dňa 18.12.2008, t.j. v zákonom určenej lehote. Z vykonaného dokazovania, najmä zo zadovážených znaleckých posudkov o priebehu nehody a vzniku poranení žalobcu, vyjadrení znalcov ako i žalobcu, bolo podľa názoru súdu, v zhode s názorom žalovaného, v danom prípade dostatočným spôsobom preukázané, že žalobca v čase mimo výkonu služby, po tom, ako požil alkoholické nápoje, osobne riadil svoje motorové vozidlo dňa 18.4.2008 v čase okolo 00,30 hod. na ceste číslo III./ 5401 v smere od obce Stará Lesná do obce Tatranská Lomnica a pri prejazde pravotočivou zákrutou v kilometri 7, 1 vedenie vozidla nezvládol, zišiel z cesty vľavo, tam narazil do svahu jarku a následne do stromového porastu následkom čoho spôsobil škody na svojom zdraví aj majetku. Ak medzi dôkazy hodnotené správnym orgánom patrí aj znalecký posudok, ktorého vypracovanie bolo potrebné na účely odborného posúdenia skutočností dôležitých pre rozhodnutie správneho orgánu, potom zásada voľného hodnotenia dôkazov sa uplatní iba obmedzene. Žalobca v rámci disciplinárneho konania nepredložil žiaden dôkaz a relevantné vysvetlenie, akým iným spôsobom mohlo dôjsť k dopravnej nehode, pričom bolo preukázané, čo žalobca nerozporoval, že pred jazdou požil alkoholické nápoje. Na podanie žalobcu predložené v priestupkovom konaní dňa 17.10.2008, t.j. pred začatím nezávislého disciplinárneho konania, nemožno prihliadať. Podľa publikovanej judikatúry, na ktorú poukázal žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe, konanie o prepustení zo služobného pomeru nemožno zamieňať s iným, napr. trestným alebo priestupkovým konaním a toto konanie nie je závislé od výsledkov trestného konania, ale napriek tejto skutočnosti, ak sú na účely takéhoto konania využité dôkazy z trestného konania, tieto podliehajú hodnoteniu v zmysle § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. aj s prihliadnutím na výsledky ich vykonania v trestnom konaní, najmä ak ide o svedecký dôkaz, ktorý sa nevykonal v samotnom správnom konaní. Žalovaný preto nepostupoval v rozpore so zákonom, keď pre účely disciplinárneho konania využil dôkazné prostriedky z priestupkového konania a tieto riadne vyhodnotil. Podľa ust. § 3 ods. 1 a 2, písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone. Účastník cestnej premávky je ďalej povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam. Podľa ust. § 4 ods. 2, písm. b) a c) citovaného zákona, vodič nesmie požiť počas vedenia vozidla alkohol alebo inú návykovú látku, viesť vozidlo v takom čase po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môžu nachádzať v jeho organizme. Svojim konaním v rozpore s povinnosťami vodiča upravenými príslušnými zákonmi ako i s prísahou a rozkazmi Ministra vnútra SR ( napr. č. 2/2002, 18/2008) na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov policajného zboru s ktorými bol riadne oboznámený naplnil predpoklady na prepustenie zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona. Zložením sľubu sa občan stáva príslušníkom policajného zboru, kategórie osôb, ktorých konanie, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi, bude pre služobné pomery posudzované cez prizmu tohto sľubu. Takýto výnimočne zodpovedný prístup policajta k rešpektovaniu predpisov vyplýva z jeho účasti na plnení funkcií štátu. Funkciu štátu plní policajt za odmenu a s tým súvisiace nadštandardné sociálne, dôchodkové, zdravotné zabezpečenie. A od iných osôb nemožno očakávať plnenie sľubu - vyššiu vernosť a ani zhovievavosť k policajtovi, ktorý sa dopustil protiprávneho konania. Naopak, prirodzeným je očakávanie, že policajti pri svojom postavení budú príkladne rešpektovať zákony štátu nielen v rámci služby, ale aj mimo nej, ako sa k tomu zaviazali. Žalovaný na základe výsledkov vlastného šetrenia a správnou úvahou dospel k záveru, že konanie žalobcu bolo v rozpore so záujmami štátnej služby a jeho ponechanie v PZ by ohrozilo vážnosť dôveru v tento zbor, a preto bolo v súlade so zákonom jeho prepustenie zo služobného pomeru. Súd sa so závermi žalovaného stotožňuje. Súd nezistil, že by v priebehu konania boli porušené procesné práva žalobcu. Na základe uvedených dôvodov dospel k záveru, že nemožno žalobcovi priznať úspech v konaní, postup a rozhodnutia žalovaného boli v súlade so zákonom, ktorý sa dôsledne vysporiadal s námietkami žalobcu a nie je dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí. Žalobu zamietol v súlade s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi nepriznal ich náhradu a žalovaný nemá na náhradu trov konania zákonný nárok. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to písomne, dvojmo na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.