Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/107/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 9009010243 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:9009010243.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: Ing. K. P., nar. 22.06.1971, bytom Okoličné 190, Liptovský Mikuláš, zastúpený advokátom JUDr. Petrom Jančim, so sídlom AK Garbiarska 695, Liptovský Mikuláš, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Drieňová 22, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-XXX-XXXX/XXXXX/TJM zo dňa 20. 10.2009, takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného č. SVS-XXX-XXXX/XXXXX/TJM zo dňa 20.10.2009 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume XXX,XX € k rukám právneho zástupcu žalobcu JUDr. N. S. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou doručenou pôvodne Najvyššiemu súdu SR (28.12.2009) a tunajšiemu súdu postúpenou dňa 08.03.2010 sa žalobca domáhal postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-XXX-XXXX/XXXXX/TJM zo dňa 20.10.2009, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu V. úradu Liptovský Mikuláš, odboru všeobecnej vnútornej správy č. XXX/XXXX/XXXXX zo dňa 15.04.2009, ktorým bol Ing. K. P. uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust. § 49 ods. 1 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Žalobca, považujúc napadnuté rozhodnutie žalovaného za vecne nesprávne a nezákonné, vychádzajúce z nedostatočne a nie spoľahlivého zisteného stavu veci, namietajúc tu aj zaujatosť vypočutých svedkýň O. K. a Anny C. pred prvostupňovým správnym orgánom, ktorých zaujatosť namietal žalobca už v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, avšak žalovaný sa touto jeho odvolacou námietkou nevysporiadal, tiež, že konajúci prvostupňový orgán neoprávnene odmietol vykonať žalobcom navrhnutý dôkaz nahrávku na CD nosiči, odvolávajúc sa tu na ust. § 12 ods. 1 Obč. zák. a zároveň namietajúc aj nesprávne právne posúdenie veci potom žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil tomuto na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom písomnom stanovisku k podanej žalobe zo dňa 13.04.2010 zotrval na svojom právnom názore, neuznávajúc námietky žaloby dôvodnými a majúc za to, že skutkový stav veci bol riadne a náležite správnym orgánom zistený, boli vypočuté svedkyne, obidve boli pred konajúcim správnym orgánom riadne poučené o ich povinnosti vypovedať pravdu a tieto poučenia ako aj svoje výpovede pred správnym orgánom aj podpísali. K návrhu na vykonanie dôkazu výsluchu svedka - syna žalobcu C. P. uviedol, že tento dôkaz počas celého konania pred správnym orgánom žalobca nenavrhol, i keď túto možnosť a povinnosť mal. Námietku odmietnutia vykonania dôkazu CD nosičom ozrejmil tým, že uvedená nahrávka obvineným bola vyhotovená v rozpore so zákonom, t.j. bez súhlasu poškodeného X.. C. Kačuru, a preto táto nemôže byť bez jeho privolenia ani použitá. K ďalším okolnostiam zaujatosti svedkýň vo vzťahu k inému prebiehajúcemu stavebnému konaniu tak ako namietal žalobca, sa žalovaný vo svojom stanovisku k žalobe nevyjadril. Vychádzajúc z uvedeného žalovaný má potom za to, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu i jeho rozhodnutie vychádzalo z riadne zisteného skutkového stavu veci, z tohto bol vyvodený správny právny záver, a preto navrhol, aby súd žalobu ako bezdôvodnú zamietol. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vec preskúmal postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu konajúceho správneho orgánu dospel k záveru, že žalobe je treba priznať úspech, keď sa stotožnil s námietkou žalobcu, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nie dostatočne zisteného skutkového stavu veci, v ponímaní presnosti a plnosti zistení. Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupu správnych orgánov. Úlohou súdu v tomto konaní bolo preskúmať napadnuté rozhodnutie žalovaného č. I.-XXX-XXXX/ XXXXX/TJM zo dňa 20.10.2009 v kontexte námietok žalobcu, a to, či rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z riadne a náležite zisteného skutkového stavu veci, či v danom prípade je vylúčená zaujatosť vypočutých svedkýň O. K. a O. C., a či s touto odvolacou námietkou žalobcu sa žalovaný riadne vysporiadal, napokon, či správny orgán vec v rámci voľnej úvahy aj dostatočne a vecne správne vyhodnotil. Súd z pripojeného administratívneho spisu žalovaného ako bol súdu predložený zistil nasledovné: Dňa 14.05.2009 Obvodný úrad Liptovský Mikuláš, odbor všeobecnej vnútornej správy vydal rozhodnutie o priestupku, ktorým uznal Ing. K. P., nar. 22.06.1971, bytom Okoličné 190, vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch, ktorého skutkovú podstatu mal obvinený naplniť tým, že dňa 13.02.2009 v čase okolo 22.30 hod. v mieste svojho trvalého bydliska povedal Ing. C. J.: „Ty! Čo si to Ty za človeka? Ty nie si človek! Ty si obyčajný klobáskový inžinier!“, čím úmyselne mal narušiť občianske spolunažívanie urážkou na cti a preto správny orgán prvého stupňa podľa § 11 ods. 1 písm. a/ a § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch mu uložil sankciu - pokarhanie a tiež ho zaviazal k náhrade trov štátu vo výške 16 € splatných v 15 dňovej lehote. Svoje rozhodnutie správny orgán odôvodnil tým, že správanie sa páchateľa priestupku v inkriminovanom čase bolo predmetom priestupkového konania na návrh iniciovaný dňa 17.02.2009 poškodeným Ing. C. J. a vo veci bolo nariadené ústne pojednávanie určené na deň 19.03.2009, na ktorom boli vypočutí navrhovateľ, obvinený Ing. K. P., tiež navrhnuté svedkyne O. K. a Anna C.. Konfrontácia svedeckých výpovedí a výsluch ďalšej svedkyne Mgr. S. P., manželky obvineného, sa uskutočnila dňa 15.04.2009. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že správny orgán na základe vykonaných dôkazov, zhodnotiac tieto každý jednotlivo a všetky vo vzájomných súvislostiach, mal za to, že obvinený Ing. K. P. dňa 13.02.2009 sa priestupku proti občianskemu spolunažívaniu uvedeným spôsobom dopustil, čo tomuto jednoznačne vyplynulo z výpovedí ako poškodeného, tak aj svedkýň O. K. a O. C., ktoré doslovne potvrdili citáciu navrhovateľa: „Ty! Čo si to Ty za človeka? Ty nie si človek! Ty si obyčajný klobáskový inžinier!“ a potom správny orgán neuveril tvrdeniu obvineného, že k takémuto konaniu z jeho strany, čo osvedčovala aj svedecká výpoveď manželky obvineného Mgr. S. P., nedošlo. K dôvodom bližšieho odstránenia rozporov v tvrdeniach svedkýň O. K., O. C. a Mgr. S. P. sa konajúci správny orgán bližšie v odôvodnení nevyjadril, keď ani neozrejmil prečo neuznal pravdivým tvrdenie obvineného, že žiaden priestupok nespáchal. Uloženie druhu sankcie a jej výmery bolo správnym orgánom zdôvodnené všeobecne spôsobom spáchania priestupku a jeho následkom, okolnostiam za akých k priestupku došlo a k miere zavinenia páchateľa priestupku, majúc za to, že páchateľ Ing. K. P. chcel a aj vedel, že môže svojim konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom a pre prípad, že ho poruší alebo ohrozí, bol s tým uzrozumený, a tiež, že páchateľ doposiaľ správnym orgánom za spáchanie priestupku stíhaný nebol. V zákonnej lehote prvostupňové rozhodnutie Ing. K. P. napadol odvolaním, namietajúc, že jednak spáchania uvedeného priestupku tak ako bol správnym orgánom vyhodnotený, sa nedopustil, ďalej namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci, zaujatosť svedkýň O. K. a O. C., kde osobitne zdôraznil, že v prípade svedkyne O. K. má vážne pochybnosti o jej nezaujatosti z dôvodu, že s touto sa ocitli v rámci stavebného konania v konfliktnom postavení, keď spolu s manželkou Mgr. S. P. podali ako účastníci stavebného konania pripomienky a ústne pojednávanie vo veci stavebného povolenia práve svedkyne O. Malošovej bolo dňa XX.XX.XXXX, pričom k incidentu, ktorý správny orgán vyhodnotil ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu malo dôjsť 13.02.2009 a už 26.02.2009 bol odvolateľ Ing. K. P. predvolaný na priestupkové konanie, pričom svedkyňa O. C. je matkou O. K.. V odvolaní ďalej odvolateľ konštatoval nezrovnalosti vo výpovedi obidvoch svedkýň, ktoré ani nevedeli charakterizovať činnosť, ktorú mal odvolateľ v čase údajného priestupku vykonávať, nevedeli popísať čo mal oblečené, nevedeli popísať kontext rozhovoru, ale celkom presne a zhodne obidve uviedli slovné spojenia doslovne korešpondujúce s podaním poškodeného X.. J.. V rámci námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu veci odvolateľ tiež namietal, že napriek predloženiu CD nosičom nahratým záznamom udalosti zo dňa 13.02.2009, tento návrh na dôkaz nebol správnym orgánom akceptovaný a ani ho správny orgán nevykonal. Z uvedeného dôvodu odvolateľ žiadal, aby druhostupňový správny orgán jeho odvolaniu vyhovel, napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a priestupkové konanie celkom zastavil, keď dôrazne trval na tom, že žiadneho priestupku voči Ing. C. J. sa nedopustil. Na odvolanie Ing. K. P. žalovaný dňa 20.10.2009 rozhodnutím č. I.-XXX-XXXX/XXXXX/TJM zo dňa 20.10.2009 prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie zamietol, keď mal za to, že skutkový stav veci bol riadne a náležite zistený a z tohto nemal ani odvolací správny orgán pochybnosti o spáchaní priestupku Ing. K. P. tak ako bolo správnym orgánom prvého stupňa vyhodnotené a zdôvodnené. Pokiaľ odvolateľ namietal zaujatosť svedkýň z dôvodov prebiehajúceho stavebného konania a námietkami manželov P. voči stavebnému konaniu O. K., týmto sa správny orgán bližšie nezaoberal a naopak len skonštatoval, že sa jedná o nezávislé svedkyne, výpoveďami ktorých bolo spáchanie priestupku v kontexte výpovede poškodeného Ing. C. J. postačujúco preukázané a potom ani správny orgán nepovažoval za potrebné vo veci vypočuť svedka - syna obvineného, keďže dôkaznú silu výpoveďami dvoch nezávislých svedkýň považoval za silnejšiu ako by bola práve výpoveď navrhnutého svedka. K námietke Ing. K. P. k nevykonaniu dôkazu CD nosičom správny orgán uviedol, že sa jedná o dôkaz vyhotovený v rozpore so zákonom, keďže X.. Miroslav P. nahrávku vyhotovil napriek výslovnému nesúhlasu poškodeného, a teda v rozpore s ust. § X2 ods. 1 Obč. zák. a potom takýto dôkaz nemôže byť v priestupkovom konaní použitý. Vychádzajúc z uvedeného mal potom druhostupňový správny orgán za to, že v odvolaní obvineným neboli uvádzané žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by viedli k zmene alebo zrušeniu prvostupňového rozhodnutia, a preto napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdu garantované Ústavou SR vymedzené princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy okrem tých, ktoré zákon výslovne zo súdneho prieskumu taxatívnym výpočtom obsiahnutým v ustanovení § 248 O.s.p. (a/, b/, c/, d/) vylučuje. Uvedené ustanovenie je súčasne dôležitou interpretačnou pomôckou, pretože výnimky z aplikácie ústavy, i keď sú ustanovené zákonom, nie je možné vykladať extenzívne, ale reštriktívne. Predmetom preskúmania súdu sú individuálne právne akty bez ohľadu na ich druh, či formálne označenie, ak sa takéto rozhodnutie správneho orgánu dotýka niektorého zo základných práv a slobôd. V danom prípade súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, v kontexte námietok uvádzaných žalobcom, dospel k záveru, že žalobe je treba priznať úspech, keď sa stotožnil s námietkou žalobcu, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nie dostatočne zisteného skutkového stavu veci v ponímaní presnosti a plnosti zistení a potom napadnuté rozhodnutie považoval za potrebné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu uvedeného v § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p., keď tak učinil verejným vyhlásením rozsudku dňa 15.05.2012 za splnenia zákonom predpokladaných podmienok, tak ako sú tieto uvedené v § 250f ods. 1 a 2 O.s.p. a § 156 ods. 3 O.s.p., a to pre nasledovné: Súd sa stotožnil s námietkou žalobcu, že rozhodnutie je treba považovať za predčasné, keďže toto vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a navyše druhostupňový správny orgán ani v celosti sa nevysporiadal so všetkými námietkami žalobcu ako odvolateľa. Predovšetkým je treba vytknúť žalovanému, že tento sa nevysporiadal so námietkou zaujatosti svedkýň O. K. a O. C. vznesenou žalobcom vo vzťahu k prebiehajúcemu stavebnému konaniu, keď ani z obsahu administratívneho spisu ako bol súdu predložený nevyplýva, že by sa správny orgán s touto otázkou zaoberal a ani v samotnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa žalovaný s týmto nevysporiadal. Ďalej i podľa názoru súdu nezrovnalosti vo výpovediach týchto svedkýň ani konfrontáciou neboli celkom odstránené a za povšimnutie stojí doslovná citácia majúceho byť výroku žalobcu celkom doslovne korešpondujúca s návrhom poškodeného Ing. C. J., a to i napriek poveternostným podmienkam tak ako boli účastníkmi konania a svedkami na ústnom pojednávaní popísané. Súd má tiež za to, že v danom prípade bolo povinnosťou už konajúceho správneho orgánu prvého stupňa zaoberať sa bližšie a skúmať za akých poveternostných podmienok malo k verbálnej výmene názorov medzi obvineným a poškodeným dôjsť a či vzhľadom na zistenú vzdialenosť miesta svedkýň od miesta verbálnej konfrontácie obvineného a poškodeného za týchto podmienok bolo vôbec možné uvedenú konfrontáciu medzi účastníkmi priestupkového konania takto doslovne vôbec registrovať a prípadne toto si osvedčiť aj výsluchom príslušníkov mestskej polície, ktorí sa na miesto na predvolanie dostavili, a až po takto riadne a náležite zistenom skutkovom stave veci v ponímaní presnosti a plnosti zistení a pri vylúčení akejkoľvek pochybnosti o nestrannosti svedkýň bolo až potom povinnosťou správneho orgánu vo veci rozhodnúť. Keď tak konajúce správne orgány nekonali, ich postup nemožno považovať za legitímny a potom ani napadnuté rozhodnutie za vecne správne a zákonné. Bude povinnosťou správneho orgánu po vrátení veci súdom, súc viazaný právnym názorom súdu, ktorým je podľa § 250j ods. 7 O.s.p. viazaný, najprv sa riadne vysporiadať s námietkou žalobcu ohľadne zaujatosti svedkýň O. K., ale aj Anny C. v spojitosti s iným stavebným konaním, kde podľa vyjadrenia žalobcu názory týchto sú v protichodnom postavení, i keď absentuje presné označenie spisovej značky, pod ktorou sa stavebné konanie a na ktorom správnom orgáne vedie a až následne v prípade, že správny orgán posúdi uvedené osoby ako nezávislé a nestranné svedkyne, tieto opätovne vypočuje a doplní dokazovanie k otázke poveternostných podmienok, verbálnej komunikácie obvineného a poškodeného, i výsluchom príslušníkov mestskej polície, ktorí boli na miesto údajného priestupku privolaní a prípadne i ďalšími dôkazmi, ktoré budú viesť k celkom presnému objasneniu veci, z ktorého bude možné správnym orgánom nad akúkoľvek pochybnosť, vzhľadom na zásadu platnú v administratívnom trestaní „v pochybnostiach v prospech obvineného z priestupku“ (in dubio pro reo) vyvodiť záver o spáchaní alebo nespáchaní predmetného priestupku žalobcom, o čom správny orgán vydá nové rozhodnutie, ktoré riadne a v súlade so zásadou preskúmateľnosti aj odôvodní. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a súd tak priznal v konaní úspešnému žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania celkom v sume 143,85 € podľa nasledovnej špecifikácie: · odmena za 2 úkony právnej služby za rok 2009 á 53,49 € 1. prevzatie zastupovania 16.12.2009 .................................................... XX,XX € 2. písomné podanie žaloby zo dňa 16.12.2009 ...................................... XX,XX € Spolu odmena ........................................................................................ XXX,XX € · réžijný paušál k 2 úkonom právnej služby á 6,95 € ................................ XX,XX € · 19% DPH ................................................................................................. XX,XX € CELKOM .................................................................................................. XXX,XX €, k zaplateniu ktorých súd zaviazal žalovaného k rukám právneho zástupcu žalobcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Najvyšší súd SR v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.