Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/104/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 9010010019 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:9010010019.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: CND TVRDOŠINSKÝ, s.r.o., Starohorská cesta 1701/3, 963 01 Krupina, zastúpeného advokátom JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, AK Vajnorská cesta 20, 831 03 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie slobody č. 6, 810 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. j.: 17424/2009/SCDPK-47692 zo dňa 16.11.2009, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č.j. : 17424/2009/SCDPK-47692 zo dňa 16.11.2009 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) a d) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 292,12,- € do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám právneho zástupcu žalobcu. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu prostredníctvom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dňa 17.2.2010 žalobca žiadal, aby súd preskúmal rozhodnutie žalovaného č. j.: 17424/2009/SCDPK-47692 zo dňa 16.11.2009, ktorým zmenil vo výroku o výške dodatočne zvýšeného správneho poplatku sumu 2 787,- € na sumu 2 784,- €, vo zvyšnej časti prvostupňové rozhodnutie Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Banskej Bystrici č. 1/2009/01169-2 zo dňa 10.8.2009 potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Uviedol, že Slovenská správa ciest vykonala ako správca komunikácie prostredníctvom spoločnosti SLOVEKO, s.r.o., Košice dňa 20.1.2009 meranie žalobcovho ťahača s EČ.: E. a návesu s EČ.: E.. O tomto meraní vyhotovila vážny list č. XXXXXXX, v zmysle ktorého došlo k nadrozmernej preprave tak, že jedna náprava mala byť preťažená o 14,74 % (namiesto prípustnej hmotnosti 40 000 kg mala byť nameraná hmotnosť jazdnej súpravy 45 900 kg). Vodič chcel podľa položky č. 80, ods. 2, Sadzobníka tvoriaceho prílohu zákona č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch zaplatiť na mieste správny poplatok. Správca komunikácie odmietol žalobcovi vystaviť poukážku na úhradu poplatku, hoci mal k tomu zákonné oprávnenie. Následne, listom zo dňa 29.5.2009 prvostupňový správny orgán upovedomil žalobcu o začatom správnom konaní. Dňa 10.8.2009 bolo vydané rozhodnutie o zvýšenom správnom poplatku podľa zákona účinného od 1.2.2009, ktoré nebolo účinné ešte v čase vykonania kontroly. Na odvolanie žalobcu žalobca vydal rozhodnutie v zmysle ktorého posúdil odvolanie žalobcu podľa NV č. 349/2009 Z.z. účinného od 1.9.2009 napriek okolnosti, že vec mala byť posúdená podľa právneho predpisu účinného v čase porušenia zákona, t.j. za účinnosti právneho predpisu podľa ktorého mal správca komunikácie oprávnenie vyberať poplatok na mieste zistenia. Uvedeným spôsobom správne orgány porušili zákon a ukrátili žalobcu na jeho právach, keď mu neumožnili uhradiť na mieste dvojnásobok správneho poplatku a vyrubili mu správny poplatok v správnom konaní v trojnásobnej výške. V čase porušenia zákona správca komunikácie bol oprávnený vyberať na mieste zistenia dvojnásobný správny poplatok podľa položky č. 80, ods. 2 zákona č. 145/1995 Z.z. účinného do 31.1.2009. Správny orgán svojim konaním porušil princíp právnej istoty. V danom prípade žalobca pri nakladaní kmeňov stromov v lese nemal možnosť zistiť hmotnosť jazdnej súpravy a jej preťaženie, vozidlo nebolo vybavené meracím zariadením, takže nemohol ani vopred zabezpečiť príslušné povolenie. Nemal v úmysle vykonať nadrozmernú prepravu. Poukázal na okolnosť, že zákon nenariaďuje prepravcom vybaviť vozidlá príslušnými meračmi, aby sa mohli vyhnúť prekročeniu povoleného zaťaženia a takom prípade nie je možné zistiť váhu nákladu. Žalobca sa cíti diskriminovaný oproti vozidlám ozbrojených síl a poľnohospodárov, čo vytvára nerovné podmienky pre výkon podnikania a odporuje s princípom zákazu diskriminácie v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 1999/62/ES zo dňa 17.6.1999 podľa jej čl. 9 ods. 1 písm. a). Na základe uvedených dôvodov žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť, vrátiť mu vec na ďalšie konanie a nahradiť trovy konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že konanie začal správny orgán na základe podnetu správcu komunikácie oznámením podľa § 18 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok) zo dňa 29.5.2009, v ktorom upovedomil žalobcu o začatí konania vo veci dodatočného vybratia zvýšeného správneho poplatku za vykonanú nadmernú prepravu bez povolenia cestného správneho orgánu. Žalobca sa v určenej lehote vo veci nevyjadril. Keďže žalobca pred uskutočnením prepravy nepožiadal o povolenie na zvláštne užívanie pozemných komunikácií a nezaplatil príslušný správny poplatok, bol správny orgán povinný postupovať podľa § 8 ods. 5 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách a vyrubiť zvýšený správny poplatok podľa zákona č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch, splnomocnenia bodu 2 pod položkou 80 sadzobníka správnych poplatkov zvýšený o trojnásobok základnej sadzby, ak sa preprava čiastočne alebo celkom vykonala bez predchádzajúceho povolenia správneho orgánu, o čom vydal rozhodnutie zo dňa 10.8.2009. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie obsahom zhodné so žalobou. V danom prípade sa nejedná o pokutu ani penále ale povinnosť spojenú so zaplatením správneho poplatku podľa § 8 ods. 1 zákona o pozemných komunikáciách alebo podľa § 8 ods. 5 tohto zákona, ak sa už takáto preprava vykonala čiastočne alebo celkom bez povolenia. Žalovaný riadne preskúmal prvostupňové rozhodnutie a vydal napadnuté rozhodnutie ktorým znížil vyrubený správny poplatok zo sumy 2 787 € na sumu 2 784 € z dôvodov, ktoré v rozhodnutí uviedol. Okrem prekročenia celkovej najvyššej prípustnej hmotnosti jazdnej súpravy došlo aj k prekročeniu nápravového zaťaženia motorového vozidla bez prislúchajúceho povolenia o ktoré je potrebné požiadať pred uskutočnením prepravy. Váženie vozidla žalobcu bolo vykonané certifikovaným, homologizovaným vážiacim zariadením EVOCAR 2000. Napriek tvrdeniu žalobcu, že chcel na mieste merania uhradiť správny poplatok, toto tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal, nedoložil doklad o takomto vyjadrení sa vodiča na mieste váženia, naopak, svojim podpisom odsúhlasil výsledky merania. Podľa žalovaného, spoločnosť Sloveko s.r.o. Košice, poverená správcom cesty nemal právo vystaviť žalobcovi poukážku na úhradu poplatku, pričom poukázal na usmernenie zn. 113223/2007-2331/3136 zo dňa 24.8.2007. K okolnostiam ohľadom nakladania kmeňov stromov v lese a nemožnosti odhadnúť váhu nákladu bez meracieho zariadenia žalovaný uviedol, že žalobcu podobnú prepravu nevykonával prvý krát a je schopný odhadom určiť váhu nákladu s príslušnou toleranciou tak, aby nedošlo k prekročeniu prípustnej hmotnosti a ohrozovaniu verejných záujmov spočívajúcich v nepovolenom preťažovaní vozidiel a následnom poškodzovaní verejných komunikácií. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalovaný žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa ust. 246a a nasl. O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j., najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Podľa zákonného ustanovenia § 247 ods. 1 O.s.p. treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Podľa § 250i ods. 3 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V danom prípade súd preskúmal napadnuté rozhodnutie len z dôvodov, ktoré boli žalobcom uplatnené v správnom konaní a zároveň aj v žalobe. Podľa ustálenej súdnej praxe nemôže byť predmetom súdneho prieskumu okolnosť - námietka, ktorá nebola uplatnená v správnom konaní, s ktorou sa nemal možnosť správny orgán vysporiadať. Iným postupom by bola porušená zásada dvojinštančnosti správneho konania. Súd z uvedeného dôvodu neprihliadal na námietku diskriminácie žalobcu. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že na základe v konaní nespochybneného zistenia správcu komunikácie zo dňa 20.1.2009 bola uskutočnená preprava nákladným vozidlom EČ.: E. a návesu s EČ.: E., ktorého držiteľom je žalobca a kontrolným meraním na ceste č. I/59 v úseku Uľanka v smere Ružomberok bolo zistené, že bolo prekročené povolené zaťaženie predmetného vozidla. Rozsah prekročenia povoleného zaťaženia bol špecifikovaný v doklade o meraní vozidla, vážneho listu č. 2 000035. V oznámení o zistení nadmernej prepravy bol ako vodič uvedený K. R.. Vodič svojim podpisom potvrdil správnosť uvedených údajov. V spise ani v predmetnom doklade sa nenachádza dôkaz o ochote, príp. domáhaní sa vodiča o úhradu správneho poplatku na mieste merania. Meranie uskutočnila na základe zmluvy so Slovenskou správou ciest, spoločnosť SLOVEKO s.r.o, Košice. Predmetom tejto zmluvy nebolo udelenie poverenia na prijímania správnych poplatkov na mieste merania. Dňa 8.6.2009 bolo žalobcovi doručené oznámenie o začatí správneho konania vo veci dodatočného vybratia zvýšeného správneho poplatku podľa § 8 ods. 5 cestného zákona a následne zákona o správnych poplatkoch, položky 80 ods. 2 vo výške trojnásobku stanoveného poplatku, v ktorom boli popísané zistenia ohľadom prekročenia povolených nápravových zaťažení vozidla žalobcu pri preprave vykonanej dňa 20.1.2009 a kontrolného merania. V oznámení bola uvedená aj výška prislúchajúceho zvýšeného správneho poplatku za uskutočnenie nepovolenej nadmernej prepravy. Žalobca bol zároveň vyzvaný na uplatnenie námietok v určenej lehote. Žalobca na oznámenie nereagoval. Prvostupňový správny orgán vydal dňa 10.8.2009 rozhodnutie č. 1/2009/01169-2, ktorým na základe ust. § 8 ods. 5 zákona o pozemných komunikáciách v spojitosti s Nariadením vlády SR č. 403/2005 Z.z. o najväčších prípustných rozmeroch a najväčšej prípustnej hmotnosti niektorých vozidiel (príloha 1), vyrubil žalobcovi podľa položky 80 ods. a), bod 2, následne Splnomocnenia ods. 2, sumu 2.787,- €. V odôvodnení predmetného rozhodnutia popísal rozhodujúce skutočnosti, uplatnené právne predpisy. K námietke ohľadom okolnosti, že žalobca bol ochotný správny poplatok uhradiť na mieste merania správny orgán uviedol, že Splnomocnenie k položke 80 zákona o správnych poplatkoch takýto postup neumožňuje. Odvolanie žalobcu voči predmetnému rozhodnutiu obsahovalo len námietku ohľadom okolnosti, že mu nebolo zo strany správneho orgánu umožnené zaplatenie správneho poplatku na mieste merania. Namerané hodnoty nenamietal. Žalovaný následne vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým zmenil vyrubený správny poplatok na sumu 2 784,- €, zdôvodnil predmetnú zmenu a uviedol dôvody obsahom zhodné s obsahom vyjadrenia k žalobe, ktoré je popísané vyššie. Keďže v odvolaní ani v žalobe žalobca nenamietal správnosť výpočtu základného ani zvýšeného správneho poplatku za vykonanie nepovolenej nadmernej prepravy, ale len nesprávnosťou postupu správneho orgánu súd sa správnosťou výpočtu výšky zvýšeného správneho poplatku nezaoberal. Podľa ust. § 8 ods. 1 až 5 cestného zákona v účinnom znení, na užívanie diaľnic, ciest a miestnych komunikácií iným než zvyčajným spôsobom alebo na iné účely, než na ktoré sú určené (ďalej len "zvláštne užívanie"), je potrebné povolenie cestného správneho orgánu s výnimkou prípadov uvedených v odsekoch 6, 7 a 9 vydané po dohode s dopravným inšpektorátom. 1b) Cestný správny orgán môže v povolení určiť podmienky na zvláštne užívanie a pre ich nesplnenie môže udelené povolenie zrušiť. Zvláštne užívanie sa povoľuje na dobu určitú, ak u užívateľa trvajú dôvody, pre ktoré bolo povolenie udelené. Pri zmene užívateľa, podmienok užívania a podobne je potrebné požiadať o nové povolenie, prípadne o zmenu povolenia. Povolenie nie je potrebné pre vozidlá ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov a na presun poľnohospodárskych strojov a zariadení pri poľnohospodárskych prácach v rámci obhospodarovaného územia. Povolenie cestného správneho orgánu na účely konania automobilových pretekov je možné vydať len po predložení kladného stanoviska od organizácie, ktorá je členom medzinárodnej federácie automobilového športu (FIA Paríž). Zvláštnym užívaním diaľnic, ciest a miestnych komunikácií nie je vlastná činnosť správcov týchto pozemných komunikácií pri ich správe. Na rozhodovanie o povoľovaní zvláštneho užívania diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch, ďalej len zákon o správnych poplatkoch), s týmito odchýlkami: a) § 1, 7, 8, 14 a § 18 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) sa nepoužijú, b) odvolanie proti rozhodnutiu vo veciach nadmernej a nadrozmernej prepravy nemá odkladný účinok. Povolenie na zvláštne užívanie diaľnic, ciest a miestnych komunikácií nezbavuje užívateľa povinnosti úhrady podľa § 9 ods. 5 až 7. Cestný správny orgán za nadmernú a nadrozmernú prepravu vykonanú bez povolenia dodatočne vyberie rozhodnutím zvýšený správny poplatok podľa osobitného predpisu. Okolnosť, že žalobca vykonal bez predchádzajúceho povolenia nadrozmernú prepravu, nebola v konaní sporná. Žalobca nespochybnil v správnom ani v súdnom konaní namerané hodnoty prepravnej súpravy vykonanej dňa 20.1.2009. Skutočnosť, že žalobca pri preprave prekročil maximálne hodnoty (rozmery a hmotnosť) jazdnej súpravy vyplynula z nameraných hodnôt porovnaním s hodnotami stanovenými v prílohe č. 1, nariadenia vlády č. 403/2005 Z.z. Podľa položky 80, Sadzobníka správnych poplatkov účinného v čase vzniku žalobcovej poplatkovej povinnosti, t.j. v čase vykonania nadmernej prepravy, Položka 80 Vydanie povolenia na zvláštne užívanie diaľnic, ciest a miestnych komunikácií na prepravu nadmerne ťažkých alebo rozmerných predmetov a vozidiel alebo na prepravu, pri ktorej vozidlá prekračujú hmotnosť pripadajúcu na jednu nápravu nad mieru povolenú osobitným predpisom (ďalej len "nadmerná alebo nadrozmerná preprava"), dopravca zaplatí a) za každú jednotlivú prepravnú trasu a prepravný zámer 1. nadrozmerná preprava 1.1. pri prekročení prípustnej šírky 24) vrátane nákladu (vyjadrené v cm) je do 300,0 16,50,- € od 300,1 do 350,0 26,50,- € od 350,1 do 400,0 33,- € od 400,1 do 500,0 66,- € a za každých ďalších aj začatých 10 cm 16,50,- € 1.2. pri prekročení prípustnej výšky 24) vrátane nákladu (vyjadrené v cm) je do 400,0 16,50,- € od 400,1 do 450,0 33,- € od 450,1 do 500,0 99,50,- € a za každých ďalších aj začatých 10 cm 16,50,- € 1.3. pri prekročení prípustnej celkovej dĺžky 24) vrátane nákladu, ak celková dĺžka jednotlivého vozidla alebo jazdnej súpravy (vyjadrené v m) je do 12,00 16,50,- € od 12,01 do 22,00 99,50,- € nad 22,01 165,50,- € a za každých ďalších aj začatých 5,0 m 49,50,- € 2. nadmerná preprava 2.1. pri prekročení prípustnej celkovej hmotnosti, 25) ak celková hmotnosť vrátane nákladu (vyjadrené v t) je do 20,00 99,50,- € od 20,01 do 30,00 165,50,- € od 30,01 do 50,00 265,50,- € a za každých ďalších aj začatých 10 t 66,- € 2.2. pri prekročení prípustnej hmotnosti na nápravu 25) (nápravové zaťaženie) bez rozdielu o akú nápravu ide ak preťaženie (vyjadrené v %) je od 3,01 do 5,00 82,50 € od 5,01 do 10,00 132,50,- € od 10,01 do 15,00 232,- € od 15,01 do 20,00 331,50,- € a za každých ďalších aj začatých 5% 165,50,- € b) za každú jednotlivú tranzitnú prepravu cez územie Slovenskej republiky 1. nadrozmerná preprava 165,50,- € 2. ostatné prípady 331,50,- € c) za prepravu nadmerného alebo nadrozmerného stavebného mechanizmu po vlastnej osi alebo na podvozku 1. za každú jednotlivú prepravnú trasu a prepravný zámer, ak celková hmotnosť stavebného mechanizmu vrátane podvozku a ťahača 1.1. neprekročí 60 t alebo šírku 3,1 m, alebo výšku 4,5 m a nie sú prekročené prípustné hmotnosti na nápravu 99,50,- € 1.2. prekročí 60 t alebo šírku 3,1 m, alebo výšku 4,5 m alebo sú prekročené hmotnosti na jednu nápravu 199,- € 2. za prepravu viacnásobne opakovanú po jednej alebo viacerých prepravných trasách na dobu najviac troch mesiacov 2.1. pri splnení podmienok podľa bodu 1.1. 497,50,- € 2.2. pri splnení podmienok podľa bodu 1.2. 995,50,- € d) zrušené od 1.1.2001 Žalobca výpočet základného poplatku správnym orgánom nenamietal. Táto bola určená v celkovej výške 929,- €. Podľa bodu 2. a 3 pod položkou č. 80 Sadzobníka, Splnomocnenie, poplatok vyberaný správcom komunikácie za nadrozmernú a nadmernú prepravu na mieste merania vozidla sa zvýši na dvojnásobok, ak sa už táto preprava čiastočne alebo celkom vykonala bez predchádzajúceho povolenia cestného správneho orgánu. Poplatok vyberaný dodatočne rozhodnutím cestného správneho orgánu sa zvýši na trojnásobok, ak dopravca nezaplatil poplatok na mieste merania vozidla. Podľa ust. § 3 ods. 1 až 3 správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, a ktorý má právo používať jazyk národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu, má právo v obciach vymedzených osobitným predpisom konať pred správnym orgánom v jazyku národnostnej menšiny. Správne orgány podľa prvej vety sú povinné mu zabezpečiť rovnaké možnosti na uplatnenie jeho práv. Podľa § 32 ods. 1 až 3 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. Podľa ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V danom prípade boli v obdobných veciach vydané rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorých pri rozhodovaní o skutkovo totožných veciach, správne orgány nepostupovali v zmysle uvedených ustanovení (rozsudky sp. zn.: 2Sžo/282/2009, 8Sžo/254/2010). V súvislosti s nimi je potrebné poukázať na stanovisko Ministerstva dopravy pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky zo dňa 24.8.2007 adresované prvostupňovému správnemu orgánu, ktoré však nebolo obsiahnuté v odôvodneniach oboch správnych rozhodnutí, na ktoré však žalovaný poukázal vo svojom vyjadrení k žalobe. Podľa predmetného usmernenia, v súčasnej dobe môže správny orgán vykonávať na základe oznámenia správcu cesty iba vyberanie zvýšeného správneho poplatku (trojnásobok) dodatočným vydaním rozhodnutia, pretože zmena správcu cesty ako i nové podmienky váženia vozidiel vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie neboli v plnom rozsahu (s vynimkou NV č. 403/2005 Z.z.) legislatívne aktualizované. Uvedené dôvody však neboli premietnuté do rozhodnutí správnych orgánov a nie je teda daná jasná odpoveď, či neexistujú záväzné právne akty Európskej únie upravujúce predmetnú oblasť, ktoré by boli priamo záväzné pre Slovenskú republiku. S otázkou oprávnenia vyberať správne poplatky na mieste merania sa teda správne orgány riadne nevysporiadali. Správne orgány sa vo svojom konaní nezaoberali zisťovaním skutočnosti napr. vypočutím rodiča, či žalobca skutočne žiadal o možnosť uhradiť správny poplatok na mieste, preto nemôže vychádzať z domnienky, že ak táto jeho požiadavka nie je písomne zachytená v doklade o meraní, znamená to, že takúto požiadavku, napr. aj ústne nevzniesol. Podľa názoru súdu žalovaný ďalej pochybil, keď v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na aplikáciu právneho predpisu, zákona č. 8/2009 Z.z., účinného od 1.2.2009, t.j. po tom, ako vznikla žalobcovi povinnosť súvisiaca s prepravou nadrozmerného nákladu, následkom ktorej bol od 1.2.2009 vypustený bod 2. v Splnomocnení k položke 80. Sadzobníka správnych poplatkov. Zákon č. 8/2009 Z.z., účinný od 1.2.2009 zmenil a doplnil zákon č. 135/1961 Zb. ako i zákon č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch, pričom v prechodných ustanoveniach neupravil postup v začatých, avšak neskončených konaniach. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Podľa čl. 152, ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. V danom prípade, keďže absentovala príslušná právna úprava, bolo potrebné vychádzať s ústavnými princípmi a právnou teóriou, podľa ktorých právne vzťahy, ktoré vznikli za platnosti a účinnosti skoršieho právneho predpisu, sa v čase platnosti a účinnosti neskoršieho právneho predpisu naďalej spravujú právnym predpisom, za účinnosti ktorého vznikli, ak neskorší právny predpis neustanovuje inak. V ústavnom poriadku Slovenskej republiky všeobecný zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov alebo ich ustanovení možno odvodiť z čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého si pojem právnej istoty treba vykladať tak, že ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný právny predpis, nemôže byť vo svojej dôvere sklamaný spätným pôsobením nového právneho predpisu alebo niektorého jeho ustanovenia (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL ÚS 36/95) Z uvedených dôvodov, aj v zmysle právnych názorov prezentovaných Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozhodnutiach uvedených vyššie, je napadnuté rozhodnutie žalovaného nepresvedčivé, vydané predčasne a v rozpore so správnym poriadkom, preto súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1, prvá veta O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov, ktorá pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 66 €, v náhrade nákladov právneho zastúpenia podľa vyhl. MS SR č. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška) za dva úkony (prevzatie veci v roku 2009, spísanie žaloby v roku 2010) 1 x 53,49,- €, 1 x 55,49,- € podľa § 11 ods. 1 v zmysle predloženého vyčíslenia vo výške 1/13 výpočtového základu, paušálnu náhradu 1 x 6,95,- €, 1 x 7,21,- € prislúchajúcu k úkonom podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, 19 % DPH z odmeny a náhrady podľa § 18 ods. 3 vyhlášky za roky 2009 a 2010, spolu uvedené úkony sumu 123,14,- €. Za účasť na pojednávaní dňa 18.5.2012 súd priznal žalobcovi náhradu v sume 58,69,- € podľa § 14 ods. 3 písm. d) vyhlášky, paušálnu náhradu 7,63,- €, za rok 2012 predstavuje náhrada 66,32,- €. Súd priznal žalobcovi aj náhradu DPH náležiacu k úkonom a náhradám advokáta, za rok 2009 a 2010 vo výške 19% z náhrad v sume 23,40,- € a za rok 2012 vo výške 20% z odmeny a náhrady vo výške 13,26,- €. Celková priznaná náhrada žalobcu predstavuje sumu 292,12,- €. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.