Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/133/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 9010010035 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:9010010035.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: Obec Horné Sŕnie, Družstevná 430/1, IČO: 00 309 907, 2/ Kimall, spol.s.r.o., so sídlom Haanova 10, Bratislava, 3/ MEISSEN s.r.o., Stummerova 49, Topoľčany, IČO: 36 523 453, všetci právne zastúpení advokátom JUDr. Jindřichom Stoszekom, so sídlom AK Černyševského 26, Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie Dunajská 68, P.O.BOX 58, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 57-6000/3/2010 zo dňa 18.02.2010, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a . Žalobcom sa trovy konania n e p r i z n á v a j ú. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 57-6000/3/2010 zo dňa 18.02.2010, ktorým žalovaný správny orgán podľa § 139ods. 2 písm. a/ v spojení s § 146 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZVO“) nariadil zrušiť kontrolovanému použitý postup zadávania zákazky - rokovacie konanie bez zverejnenia na predmet zákazky: „NÁJOMNÉ BYTY 16 b.j. - HORNÉ SŔNIE“ v lehote 30 dní. Žalobcovia navrhli napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie namietajúc, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, keď v tomto sa správny orgán odvoláva na ustanovenie § 58 ods. 1 písm. b/ ZVO, avšak práve v tomto zákonnom ustanovení sú explicitne uvedené stavebné práce alebo služby z technických dôvodov, teda predmet zákazky v danej veci pod túto kategóriu bezpochyby možno priradiť. Žalobcovia vytýkali žalovanému, že tento v odôvodnení svojho rozhodnutia celkom nepreskúmateľné na jednej strane uvádza, že predmet zákazky kontrolovaný subjekt nedostatočne definoval, na druhej strane zároveň spochybňuje, či by v súvislosti s predmetom zákazky oslovený výrobca Kimall, s.r.o. vôbec ponúkol kontrolovanému skutočne najvýhodnejšiu ponuku. Tým, že žalovaný konštatoval nedostatok definície predmetu zákazky, ale na druhej strane vyvodil, že v záujme liberalizácie trhu by takýto predmet zákazky bol schopný dodať aj iný subjekt a za výhodnejších ekonomických podmienok, pričom tak učinil bez stanoviska odborníka, robí tak podľa názoru žalobcov toto rozhodnutie nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov, až jeho zmätočnosť, pričom žalovaný príkladom prípadnú inú výhodnejšiu technickú alternatívu riešenia ani neuviedol a alternatívneho dodávateľa, či jeho existenciu uvádza len hypoteticky. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k obsahu žaloby dňa 12.05.2010 túto navrhol ako bezdôvodnú zamietnuť. Uviedol, že Obec Horné Smie ako verejný obstarávateľ v danom prípade použil postup rokovacieho konania bez zverejnenia (ďalej len „Rkbz") podľa § 58 písm. b/ ZVO na predmet zákazky „NÁJOMNÉ BYTY 16 b.j. - HORNÉ SŔNIE“, oznámenie o začatí Rkbz podľa § 58 písm. b/ ZVO na uvedený predmet zákazky (ďalej len „oznámenie“) úradu doručil dňa 25.01.2010. Z dôvodu vzniknutých pochybností úradu o splnení podmienky na použitie postupu Rkbz na uvedený predmet zákazky potom z vlastného podnetu začal žalovaný výkon kontroly podľa § 146 ods. 2 ZVO a po vyhodnotení doručenej dokumentácie k odôvodneniu splnenia podmienky pre použitie zvoleného postupu zadávania zákazky Rkbz podľa § 58 písm. b/ ZVO žalovaný dospel k záveru, že žalobca 1/ (verejný obstarávateľ) splnenie podmienky, na ktorú sa vo svojom odôvodnení odvoláva a tým aj zákonné podmienky pre zvolenie tohto postupu jednoznačne nepreukázal. Námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia vznesenú žalobcami žalovaný neuznáva, rozhodnutie v celosti považuje za súladné s požiadavkami preskúmateľnosti, zároveň zdôrazňujúc, že postup Rkbz predstavuje výnimku z uplatňovania súťažných postupov zadávania zákaziek a preto je tu potreba podmienky pre jeho použitie interpretovať reštriktívne, pričom dôkazné bremeno ohľadom aktuálnej existencie okolností oprávňujúcich použitie tohto postupu je na tom, kto sa ich odvoláva. V danom prípade žalovaný má za to, že v zápise z pracovného jednania žalobcu zo dňa 15.01.2010 „zdôvodnenie postupu verejného obstarávateľa pri zabezpečovaní zhotoviteľa stavebnej akcie - „PRESTAVBA A NADSTAVBA PAVILÓNU MŠ NA 16 BYTOVÝCH JEDNOTIEK HORNÉ SŔNIE“ tvoriaceho súčasť dokumentácie verejný obstarávateľ neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali oprávnené použitie Rkbz podľa § 58 písm. b/ odôvodňovali, keď len uviedol, že na základe spracovania projektovej dokumentácie, po jej expertíznom posúdení a protokolárnom schválení č.p.: 196/2010 a na základe vydaného stavebného povolenia č.p.: SpSÚ 928/2009-002/Ga zo dňa 08.10.2009 na stavebnú akciu „NÁJOMNÉ BYTY 16 b.j. - HORNÉ SŔNIE“ je potrebné zabezpečiť realizáciu stavebného diela a že verejný obstarávateľ požaduje realizovať výstavbu nájomných bytov nízkonákladovým a nízkoenergetickým konštrukčným systémom v rozsahu bežného štandardu, pričom dôvodom tejto požiadavky mala byť minimalizácia realizačných nákladov, keďže výstavba má byť financovaná jednak z dotačného programu na výstavbu nájomných bytov (Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR), tu pri stanovenom limite dotácie na 1 m2 pri realizácií bytov do 50m2 bežného štandardu maximálne 360 €/m2 (vrátane DPH) podlahovej plochy bytu. Uvedená dotácia predstavuje pokrytie nákladov z celkového realizačného nákladu 30 % a zvyšok realizačných nákladov má byť zabezpečený formou úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania pri rovnakej podmienky finančného limitu na m2. Vychádzajúc z tohto potom verejnému obstarávateľovi vyplynula nutnosť zabezpečiť cenovo menej náročný konštrukčný systém, nakoľko použitím klasických stavebných technológií by stanovené finančné limity na m2 podlahovej plochy bytu nemohli byť splnené. Potom na základe prieskumu trhu, skúseností a odporúčaní projektanta, verejný obstarávateľ mal za to a to dôvodí aj v zápisnici, že uvedené požiadavky jednoznačne spĺňa konštrukčný systém „Kimall“ ako jedinečný patentom chránený konštrukčný systém slovenského výrobcu Kimall s.r.o. (žalobca 2/). Ako však žalovaný už aj v napadnutom rozhodnutí žalobcovi 1/ vytýkal, a na tomto názore naďalej zotrváva, žalobca 1/ pri preukazovaní dôkazov oprávnenosti použitia Rkbz žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že požadovaný predmet zákazky na stavebné práce ponúkané inými dodávateľmi je pre jeho potreby nevhodný a ani nezdôvodnil, prečo je jediným možným dodávateľom práve dodávateľ Kimall, spol.s.r.o. a ani prečo jediným prijateľným konštrukčným systémom je práve systém „Kimall“, pričom argumenty kontrolovaného odvolávajúce sa len na prieskum trhu, skúseností a odporúčania projektanta sú preto z hľadiska odôvodnenia zvolenia postupu zadávania zákazky Rkbz úrad považuje jednoznačne za nepostačujúce a nepreukázané. Ak žalobcovia v žalobe vyslovili, že v prípade pochybností úradu o výnimočnosti a technických parametroch zvoleného systému si mal žalovaný k vysporiadaniu sa s touto otázkou zaobstarať odborné a technické podklady, prípadne na tieto vyzvať účastníkov tak tu žalovaný poukázal na povinnosť odôvodnenia uplatniteľnosti ustanovenia § 58 ods. 2, pričom dôkazné bremeno ohľadom aktuálnej existencie okolností oprávňujúcich použiť postup Rkbz je na tom, kto sa ich dovoláva a na povinnosť na strane verejného obstarávateľa nespochybniteľným spôsobom preukázať a náležite zdokumentovať výhradnosť určitého dodávateľa. Podľa názoru žalovaného pre odôvodnenie postupu Rkbz neobstojí ani kontrolovaným tvrdená ekonomická podmienenosť projektu, o ktorú bolo odôvodnenie použitia tohto postupu v oznámení opreté, pretože skutočnosť, že konštrukčný systém „Kimall“ je jedinečným patentom chráneným konštrukčným systémom slovenského výrobcu Kimall, s.r.o., rovnako ako vyplývajúce výhradné práva pre výrobcu žalovaný v napadnutom rozhodnutí nespochybňuje, iba zdôrazňuje, že samotné výhradné práva v tomto prípade neznamenajú, že požadovaný predmet zákazky, resp. obdobný systém spĺňajúci rovnaké požiadavky kontrolovaného na predmet zákazky nie je schopný dodať aj iný dodávateľ. Ak žalobca v prvom rade tvrdil, že požadoval taký predmet zákazky, ktorý je cenovo menej náročný a zároveň požadoval realizáciu nájomných bytov s nízkoenergetickým konštrukčným systémom, ktorý zníži energetickú náročnosť objektu, tento predmet zákazky však musí byť spísaný jednoznačne, úplne nestranne, čo však v danom prípade u žalobcu v prvom rade ako verejného obstarávateľa splnené nebolo, keď tento predmet zákazky patrične nedefinoval a potom by ho mohol dodať aj iný dodávateľ. Žalovaný má za to, že nedostatok definície predmetu zákazky a potom za týchto okolností, keď predmet zákazky nebol definovaný riadne, išlo v danom prípade o konkrétny výber, resp. zadanie jediného možného konštrukčného systému „Kimall“ od slovenského výrobcu Kimall, s.r.o. v zdôvodnení sa odvolávajúc len na prieskum trhu, skúsenosti a odporúčania projektanta, že tento uvedené požiadavky spĺňa ako jedinečný patent chránený systém slovenského výrobcu, tak potom takýto výber mal podľa názoru žalovaného za následok, že žalobca 1/ zvolil postup zadávania zákazky podľa § 58 písm. b/ ZVO bez toho, že by uvedené dostatočne odôvodnil, a ani preukázal. Pritom žalovaný pripomenul, že ak by bol predmet zákazky zadefinovaný dostatočne všeobecne, potom by bolo možné postupovať transparentnejšie, resp. verejnou alebo užšou súťažou v zmysle zákona a základných princípoch verejného obstarávania, pričom žalobca 1/ by nijako neohrozil patentové právo žiadneho prípadného záujemcu a ani by nezasiahol do žiadnych autorských, resp. výhradných práv. Aj pri takomto správnom postupe by žalobca v prvom rade umožnil zúčastniť sa verejného obstarávania viacerým záujemcom, pričom by každý ich mohol tomuto predložiť ponuku spĺňajúcu jeho požiadavky na predmet zákazky, ktorým by mohli zabezpečiť realizáciu nájomných bytov s nízkoenergetickým konštrukčným systémom. Týmto by verejnému obstarávateľovi bol daný väčší výber a tento by mohol aj vysúťažiť výhodnejšie podmienky realizácie zákazky, hospodárnejšie podmienky pri výbere zmluvného partnera a pri celkovej hodnote zákazky. A pokiaľ žalobca 1/ tvrdí, že vykonal prieskum trhu a vychádzal zo skúseností a odporúčaní projektanta, z tohto možno vyvodiť, že sa zameral a obmedzil len na tuzemský trh a neskúmal trh zahraničný a ani nepripustil možnosť sprístupniť realizáciu zákazky záujemcov zo všetkých členských štátov EU. K argumentácií, že žalobca 1/ vychádzal z odporúčania projektanta, žalovaný nevylučuje ani možnosť vnesenia subjektívneho názoru projektanta pričom vytkol, že žiadne odborné stanovisko, resp. vyjadrenie projektanta v dokumentácií sa nenachádza a potom len samotné uvedené tvrdenie nie je relevantným argumentom ani dôkazom pre odôvodnené použitie Rkbz tak ako to predpokladá ust. § 58 písm. b/ zákona. Vzhľadom na tieto dôvody, keď žalovaný má za to, že jeho rozhodnutie vychádzalo z riadne vykonaného dokazovania a toto je aj riadne a dostatočne preskúmateľne odôvodnené, potom žalovaný navrhol, aby súd žalobu ako bezdôvodnú zamietol, keď žalobcovia v nej neuviedli na podporu svojich tvrdení žiadne skutočnosti, ani relevantné argumenty, ktoré by vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia spochybnili. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a potom dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj postup správneho orgánu tomuto predchádzajúci boli v súlade so zákonom a potom žalobe nemožno priznať úspech. Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, a to či uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Z predloženého administratívneho spisu žalovaného na vec sa vzťahujúceho súd zistil nasledovné: Dňa 25.01.2010 bolo žalovanému postúpené oznámenie verejného obstarávateľa Obec Horné Sŕnie (žalobca 1/) o začatí rokovacieho konania bez zverejnenia na predmet zákazky „NÁJOMNÉ BYTY 16 b.j. - HORNÉ SŔNIE“ postupom podľa § 58 písm. b/ ZVO, použitie ktorého verejný obstarávateľ, ako to vyplýva zo zápisu z pracovného jednania konaného dňa 15.01.2010 za účasti členov pracovnej skupiny Ing. I. H., znalec v odbore pozemné staviteľstvo, Ing. M. U., manažéra Ing. N. R., zástupca starostu obce, bolo zdôvodnené výsledkom prieskumu trhu, skúsenosťami a odporúčaním projektanta, že požiadavky na realizáciu výstavby nájomných bytov nízkonákladovým a nízkoenergetickým konštrukčným systémom v rozsahu bežného štandardu s úmyslom minimalizovať realizačné náklady predmetu zákazky jednoznačne spĺňa jednoznačne spĺňa konštrukčný systém „Kimall“ ako jedinečný patent chránený systémom slovenského výrobcu Kimall, s.r.o. tu s odkazom na podrobnejší technický a konštrukčný popis uvedený v prílohe spisu s tým, že pracovná skupina potom odporúčala postupovať v danom prípade podľa § 58 písm. b/ zároveň a odporučila osloviť podnikateľa Kimall, s.r.o. Bratislava, ktorý je držiteľom predmetného patentu, a realizáciu zabezpečiť prostredníctvom dodávateľa MEISSEN, s.r.o. so sídlom v Topoľčanoch, ktorý dodávateľ realizuje montáž systému Kimall na základe zmluvy o exkluzivite. Listom zo dňa 02.02.2010 č. 57-6000/1/2010 žalovaný oznámil verejnému obstarávateľovi začatie kontroly postupu zadania zákazky pred uzavretím zmluvy na predmet zákazky z vlastného podnetu a zároveň vyzval žalobcu v prvom rade na predloženie kompletnej dokumentácie v stanovenej lehote 2 dni. Zároveň rozhodnutím zo dňa 02.02.2010 žalovaný vydal predbežné opatrenie č. 57-6000/1/2010, ktorým pozastavil konanie kontrolovaného subjektu v predmetnej zákazke verejného obstarávania na dobu 30 dní. Predmetom kontroly vykonanej u žalobcu 1/ žalovaným bolo overenie splnenia zákonnej podmienky pre použitie postupu rokovacieho konania bez zverejnenia pri zadávaní predmetnej zákazky podľa zákona o verejnom obstarávaní. Po oboznámení sa s písomnou dokumentáciou potom žalovaný dňa 18.02.2010 vo veci rozhodnutím č. 57-6000/3/2010 podľa § 139 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 146 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZVO“) nariadil zrušiť kontrolovanému použitý postup zadávania zákazky - rokovacie konanie bez zverejnenia na predmet zákazky: „NÁJOMNÉ BYTY 16 b.j. - HORNÉ SŔNIE“ v lehote 30 dní, keď svoje rozhodnutie odôvodnil, že po vykonanej kontrole a porovnaní postupu kontrolovaného subjektu s ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní dospel k záveru, že odôvodnenie kontrolovaného pre použitie Rkbz neobsahovalo žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by ho oprávňovali na použitie postupu Rkbz podľa § 58 ods. 1 písm. b/ ZOV, ďalej, že argument kontrolovaného ohľadom výšky stanovených limitov a spôsobu financovania, ktoré má byť z dotačného programu na výstavbu nájomných bytov z MVRR a zvyšná časť formou úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania, resp. povinnosť dodržať stanovenú výšku, žalovaný na rozdiel od žalobcu 1/ vyhodnotil tak, že zadanie predmetnej zákazky sa dá zabezpečiť aj iným spôsobom a postupom vo verejnom obstarávaní, než bol zvolený žalobcom 1/, a to napr. verejnou súťažou, užšou súťažou, či rokovacím konaním so zverejnením, keď žalobcom 1/ uvádzaný argument ho neoprávňuje na postup zadávania zákazky Rkbz ako výnimky z pravidelného uplatňovania verejného obstarávania, s dôrazom na potrebu reštriktívnej interpretácie podmienok pre jeho použitie. Zároveň žalovaný v rozhodnutí dôvodil, že pri použití postupu Rkbz je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, či sa jedná reálne o taký špecifický predmet zákazky, ktorý môže z dôvody výhradných práv poskytnúť len určitý dodávateľ v dôsledku jeho jedinečnosti na relevantnom trhu alebo sa jedná o taký predmet zákazky, ktorého špecifiká spĺňajú aj iné produkty, resp. konštrukčné systémy uvádzané na trh inými výhradnými dodávateľmi aj mimo územia SR, pričom nutnosť použitia konkrétneho riešenia chráneného výhradným právom musí byť objektívna, nemôže existovať žiadne iné porovnateľné riešenie, ktoré by chránené nebolo, alebo ktoré by aj bolo chránené, ale slúžilo by rovnakému účelu majúc za následok rovnaký požadovaný výsledok. V súvislosti s týmto potom žalovaný poukázal aj na smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/18/ES a povinnosť verejného obstarávateľa postupovať pri zadávaní zákaziek podľa § 9 ZVO, uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti. Zo smernice Rady potom pre verejného obstarávateľa vyplývajú požiadavky vypracovania takých technických špecifikácií, aby umožňovali liberalizáciu verejného obstarávania, teda na uvedený účel musí byť umožnené predloženie takých ponúk, ktoré odzrkadľujú rozmanitosť možných technických riešení a na základe tohto vypracovanie technických špecifikácií z hľadiska finančných a výkonnostných požiadaviek. Existencia výhradnými právami chránenej technológie na výrobku nízkoenergetických konštrukčných systémov s určitými vlastnosťami nemusí automaticky znamenať, že na relevantnom trhu aj iný dodávateľ nedisponuje s možnosťou zabezpečiť požadovaný predmet zákazky s požadovanými a obdobnými vlastnosťami. Uvedené je treba zabezpečiť aj z dôvodu zachovania existencie zdravého konkurenčného prostredia i mimo územia SR. Priama požiadavka verejného obstarávateľa na konštrukčný systém slovenského výrobcu tak ako to v danom prípade učinil žalobca 1/je potom v príkrom rozpore s princípom voľného pohybu tovaru a služieb, ktorý predstavuje jednu zo základných slobôd vnútorného trhu, keď je uvedená sloboda zabezpečená v súlade s ustanoveniami zmluvy o založení ES. Vychádzajúc potom z týchto uvedených požiadaviek bolo správnym orgánom žalobcovi 1/ ako verejnému obstarávateľovi vytknuté, že pri preukazovaní splnenia oprávnenosti použitia Rkbz žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že požadovaný predmet zákazky na stavebné práce ponúkané inými dodávateľmi je pre jeho potreby nevhodný, tiež nezdôvodnil prečo je jediným možným dodávateľom práve dodávateľ Kimall, s.r.o. a jediným prijateľným konštrukčným systémom systém „Kimall". Preto žalovaný argumenty žalobcu 1/ z hľadiska odôvodnenia postupu s odkazom na minimalizáciu realizačných nákladov a na výsledky prieskumu trhu, skúseností a odporúčaní projektanta, čo nie je ani ničím v spise podložené, považoval za nepostačujúce a nepreukazujúce splnenie podmienky pre použitie postupu zadávania zákazky Rkbz podľa § 58 ods. 1 písm. b/ ZVO. Preto ak žalobca 1/ uviedol, že požadoval taký predmet zákazky, ktorý je cenovo menej náročný a zároveň požadoval realizáciu nájomných bytov nízkoenergetickým konštrukčným systémom, ktorý zníži energetickú náročnosť objektu, tak predmet zákazky mal byť opísaný jednoznačne, úplne, nestranne a pri riadnom a všeobecnom definovaní predmetu zákazky mohol by tento dodať aj iný dodávateľ. Potom je aj sporné, ak by riadne a všeobecne bol predmet verejného obstarávania definovaný, či by práve oslovený výrobca Kimall, s.r.o. ponúkol verejnému obstarávateľovi najvýhodnejšiu ponuku. Vzhľadom na skutočnosť že zistené nedostatky nebolo možné v danom prípade odstrániť dodatočnou úpravou tak, aby bol proces verejného obstarávania v súlade so ZVO, potom žalovaný považoval za potrebné verejným obstarávateľom použitý postup zadávania zákazky Rkbz na predmet zákazky „NÁJOMNÉ BYTY 16 b.j. - HORNÉ SŔNIE“ v lehote 30 dní nariadiť zrušiť. Podľa § 250j ods. 1 O.s.p ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (d'alej len „v medziach žaloby“) dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z. verejný obstarávateľ a obstarávate!' sú povinní pri zadávaní zákaziek postupovať podľa tohto zákona. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 25/2006 Z.z. ak verejný obstarávateľ vykonáva niektorú z činností podľa § 8 ods. 3 až 9, postupuje pri zadávaní zákazky súvisiacej s vykonávaním tejto činnosti podľa pravidiel a postupov verejného obstarávania ustanovených pre obstarávateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 58 ods. 1 písm. b/ zákona č. 25/2006 Z.z. rokovacie konanie bez zverejnenia môže verejný obstarávateľ použiť len vtedy, ak je splnená aspoň jedna z týchto podmienok: tovar, stavebné práce alebo služby z technických dôvodov, umeleckých dôvodov alebo z dôvodov vyplývajúcich z výhradných práv môže poskytnúť len určitý dodávateľ. Podľa § 139 ods. 2 písm. a/ zákona č. 25/2006 Z.z. úrad zastaví rozhodnutím konanie o námietkach, ak námietky neboli podané oprávnenou osobou podľa § 138 ods. 2. Podľa § 146 ods. 2 zákona č. 25/2006 Z.z. úrad vykonáva kontrolu postupu zadávania zákaziek pred uzavretím zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody a pred ukončením súťaže návrhov z vlastného podnetu, na základe podnetu kontrolovaného na výkon kontroly ním zadávanej zákazky alebo na základe podnetu Úradu vlády Slovenskej republiky. V danom prípade súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného sa s tvrdením žalobcov o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, či prípadne aj potreby doplnenia dokazovania nestotožnil. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade správnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Je zároveň nepochybné, že z ustálenej judikatúry ESD, na ktorú správne poukázal aj žalovaný, vyplýva, že správne orgány sú podobne ako súdne orgány povinné v rámci svojej pôsobnosti aplikovať komunitárne právo z úradnej moci. Zmluva o založení ES vytvorila vlastný právny poriadok, ktorý sa stal neoddeliteľnou súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky a tento sú vnútroštátne súdy ako aj správne orgány povinné aplikovať. Všetky komunitárne normy bez ohľadu na ich právnu silu musia mať prednosť pred akoukoľvek vnútroštátnou normou. Platí, že právne záväzné akty ES a EU majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Je teda nesporné, že žalovaný musí pri svojom rozhodovaní brať do úvahy ustanovenia komunitárneho práva, pričom národné právo musí vykladať eurokomformným spôsobom. V danej veci je predovšetkým treba poukázať na povinnosti verejného obstarávateľa a obstarávateľa ako tieto vyplývajú z ustanovenia § 9 ods. 1 ZVO, t.j. ich povinnosť pri zadávaní zákaziek postupovať podľa tohto zákona, pričom z ust. § 2 zákona vyplýva, že pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti. Z prílohy č. 7 (zoznam preberaných právnych aktov ES a EÚ) zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní je zrejmé, že do právneho poriadku Slovenskej republiky bola okrem iného transportovaná aj smernica č. 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácií postupov pri zadávaní verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby. Na komunitárnej úrovni teda existuje smernica, ktorá síce nemá na vnútroštátnej úrovni priamy účinok (ako je tomu všeobecne u nariadení ako prameňov komunitárneho práva, z ktorej však žiadne na oblasť obstarávania verejných zákaziek bezprostredne nedopadá), ale jednotlivé členské štáty EU majú povinnosť zásadám a princípom, ktoré sú v tejto smernici uvedené, prispôsobiť svoju vnútroštátnu legislatívu, a prostredníctvom aplikácie dosiahnuť ciele vyjadrené v smernici. Jednotlivé ustanovenia ZVO je teda treba v sporných situáciách vykladať vždy tak, aby boli rešpektované základné princípy a zásady, ktoré vyplývajú práve z jednotlivých komunitárnych smerníc, pričom ide o také princípy, na základe ktorých možno dospieť k účinnému ekonomicky odôvodnenému transparentnému a nediskriminizačného obstaraniu každej verejnej zákazky. Zásada účinnosti celého obstarávacieho procesu, ekonomicky odôvodneného výberu víťaza, transparentnosti a nediskriminácie sú teda zásadami vyplývajúcimi z komunitárneho práva, ktorými možno argumentovať a ktorými si možno prakticky vypomáhať pri výklade jednotlivých ustanovení ZVO. Ak majú byť jednotlivé ustanovenia zákona vyložené správne, potom je vždy potrebné vychádzať z normatívneho textu zákona, avšak pri jeho interpretácií nemožno neprihliadať na pravidlá vyplývajúce z uvedených smerníc, čím sa dospeje k tzv. eurokonformnému výkladu (označovanému aj eurovýklad) vnútroštátnej právnej úpravy umožňujúcemu odstrániť riziko spočívajúce v tom, že pokiaľ by sa na danú situáciu aplikovala priamo príslušná smernica ako súčasť práva ES, dospelo by sa možno k odlišnému záveru. Žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané podľa § 139 ods. 2 písm. a/ ZVO, ktorým žalovaný nariadil zrušenie použitého postupu zadávania zákazky - rokovacie konanie bez zverejnenia na predmet zákazky „NÁJOMNÉ BYTY 16 b.j. - HORNÉ SŔNIE“, keď vykonanou kontrolou splnenia podmienok pre tento postup dospel k záveru, že v danom prípade nebolo splnenie podmienok tak ako sú ustanovením § 58 ods. 1 písm. b/ ZVO predpokladané žalobcom 1/ preukázané z dôvodov ako sú už vyššie podrobne uvedené. Súd po preskúmaní predloženej písomnej dokumentácie na vec sa vzťahujúcej sa s právnym záverom žalovaného a dôvodmi nariadenia zrušenia použitého postupu zadávania zákazky - rokovacie konanie bez zverejnenia na daný predmet zákazky preto celkom stotožnil. Niet pochýb o tom, že povinnosťou verejného obstarávateľa pri tomto postupe zadávania zákazky (Rkbz) a základnou podmienkou pre možnosť uplatnenia tohto postupu podľa § 58 ods. 1 písm. b/ je preukázanie nespochybniteľným spôsobom a zdokumentovanie nad akúkoľvek pochybnosť potreby výhradnosti určitého dodávateľa, teda jednoznačné osvedčenie, že objektívne neexistuje viac než jeden dodávateľ, ktorý tento je z technických dôvodov jediným spôsobilým na poskytnutie daného plnenia, ktoré je predmetom zákazky. Pokiaľ však v danom prípade žalobca 1/ použitie tohto postupu odôvodňoval bez ďalšieho a bez preukázania len všeobecne výsledkom prieskumu trhu, skúsenosťami a odporúčaním projektanta s tvrdením, že uvedené požiadavky, zohľadňujúc tu aj požiadavku minimalizácie realizačných nákladov, jednoznačne spĺňa konštrukčný systém „KIMALL" ako jedinečný patentom chránený konštrukčný systém slovenského výrobcu Kimall, spol. s r.o. s realizáciou prostredníctvom dodávateľa MEISSEN s.r.o., aj podľa názoru súdu, takéto zdôvodnenie potreby zvoleného postupu Rkbz nemožno považovať dostatočne odôvodnené a potrebu uvedeného postupu ani neosvedčuje. Naopak je dôkazom o nesúladnosti postupu žalobcu 1/ s povinnosťami vyplývajúcim mu z ust. § 9 ods. 1 a 2 ZVO, ale tiež na daný prípad sa vzťahujúcej Smernice Európskeho parlamentu a Rady Č.2004/18/ES v zmysle požiadavky zabezpečenia liberalizácie a protidiskriminačnosti verejného obstarávania. A pokiaľ žalobcovia v žalobe namietali v postupe žalovaného nevyužitie možnosti zaobstaraním si odborných technických podkladov, príp. vyžiadaním si doplnení zo strany účastníkov, tak je treba pripomenúť, že dôkazné bremeno v danom prípade bolo na strane verejného obstarávateľa, ktorý bol na predloženie kompletnej dokumentácie žalovaným dňa 02.02.2010 vyzvaný. Súčasťou predloženej dokumentácie však neboli podklady, ktoré by zvolený postup tak ako to vyplýva z ust. § 58 ods. 1 písm. b/ osvedčovali, čo je zrejmé z právne relevantných výhrad žalovaného. Z týchto všetkých vyššie uvádzaných dôvodov potom súd neuznajúc námietky žalobcov dôvodnými a nepovažujúc napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné, žalobu ako bezdôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol pričom vo vzťahu k žalobcom v 2. a 3. rade aj pre nedostatok aktívnej legitimácie, keď k nariadeniu zrušenia postupu zadávania zákazky - Rokovacie konanie bez 2/ sa jednalo o výrobcu konštrukčného systému „KIMALL" a žalobca 3/ je dodávateľom uvedeného systému, teda títo ešte ani neboli účastníkmi správneho konania. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešným žalobcom náhradu trov nepriznal, keď základnou podmienkou náhrady je čo i len čiastočný úspech v konaní, čo sa však nejedná o daný tento prípad. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom podpísaného súdu na Najvyšší súd SR písomne, vo dvoch vyhotoveniach . V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.