Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/235/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 9010010078 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:9010010078.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Judity Kokolevskej v právnej veci žalobcu: H. W., nar. XX.XX.XXXX, bez štátnej príslušnosti, naposledy bytom Q., okres G., Q. O., Ukrajina, zastúpený: Advokátska kancelária Škamla, s.r.o., Makovického 15, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pivonkova 6, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministra vnútra Slovenskej republiky č. MV-SLV-135/OLVS-2010 zo dňa 31.03.2010, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 03.06.2010, ktorá bola postúpená Krajskému súdu v Bratislave uznesením sp.zn. 2 Sž 13/2010 zo dňa 11.11.2010, sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. MV-SLV-135/OLVS-2010 zo dňa 31.03.2010, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu proti rozhodnutiu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Migračného úradu ČAS: MU-825-17/PO-Ž/2009 z 19.01.2010 a ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie, ktorým bolo podľa § 19 ods. 1 písm. i/ zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a dpolnení niektorých zákonov (ďalej iba zák.č. 482/2002 Z.z.) zastavené konanie o udelenie azylu žalobcovi. Žalobca má za to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nezistil dostatočne skutkový stav veci, vec nesprávne právne posúdil a svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, čím sa stalo nepreskúmateľným pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Uvádza, že situácia v krajine pôvodu sa v období relevantnom pre posúdenie žiadosti o azyl mohla výrazne zmeniť. Ak žalovaný nepreskúmal existenciu či neexisetnciu tejto zmeny a iba sa domnieval, že zmena nenastala, porušil svoju povinnosť riadne zistiť skutkový stav a zasiahol tým do práv žalobcu. Tvrdenie žalovaného, že v rozklade neboli uvedené žiadne skutočnosti, odôvodňujúce zmenu prvostupňového rozhodnutia tiež nemôže obstáť. Správny orgán má riadne zistiť skutkový stav a neprenášať túto povinnosť na žalobcu, nakoľko ten už v pohovore povedal všetko, čo chcel k veci uviesť. Napadnuté rozhodnutie nespĺňa požiadavky § 47 ods. 3 Správneho poriadku, keďže z neho nie je zrejmé, čo bolo podkladom na vydanie rozhodnutia, akými úvahami bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov a čo vlastne predstavovalo tieto dôkazy. Na základe týchto argumentov žalobca navrhuje napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie Migračného úradu č. MU-825-17/PO-Ž/2009 z 19.1.2010 zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. Vo vyjadrení k žalobe doručenému tunajšiemu súdu dňa 03.09.2010 žalovaný argumentoval, že žalobca vo svojej poslednej, v poradí už šiestej, žiadosti o azyl zo dňa 18.12.2009 neuviedol žiadne nové dôvody, ktoré by mali opodstatňovať udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany a vzhľadom na dôvody žalobcovej žiadosti a skutkový stav, ktorý sa v jeho prípade podstatne nezmenil, prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď konanie zastavil. V opravnom prostriedku žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zmenu prvostupňového rozhodnutia, preto žalovaný rozklad žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný uvádza, že prvostupňový správny orgán rozhodol vo veci po tom, čo dôkladne a úplne zistil skutkový stav veci, pričom vychádzal z dôvodov, ktoré žalobca uviedol v žiadosti o udelenie azylu zo dňa 18.12.2009, ako aj z jeho následnej výpovedi zo dňa 04.01.2010.Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhuje žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodu uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné ako bezdôvodnú zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade so správnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä so skutkovými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. a § 247 ods. 2 O.s.p. podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 19 ods. 1 písm. i) zák. č. 480/2002 Z.z., ministerstvo (vnútra) konanie o azyle zastaví, ak sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Podľa § 8 zák. č. 480/2002 Z.z., ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 480/2002 Z.z., ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí, b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí. Podľa § 13a zák. č.480/2002Z.z., ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 13b ods. 1 zák.č. 480/2002 Z.z., ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu, ak tento zákon neustanovuje inak, a) manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí, b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo c) rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, mladšieho ako 18 rokov. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že žalobca dňa 18.12.2009 požiadal po šiesty raz o udelenie azylu na území Slovenskej republiky a dňa 04.01.2010 s ním bol vykonaný vstupný pohovor, v ktorom sa vyjadril, že sa pridržiava tvrdení uvedených v predchádzajúcich konaniach. Krajinu pôvodu opustil pre nepriaznivú ekonomickú situáciu a nedostatok pracovných príležitostí. Pridržiava sa tiež tvrdení, uvedených na pohovore dňa 17.04.2008, že dôvodom jeho žiadosti o azyl je strach pred výpalníkmi, ktorým musel platiť za ochranu stánkov s tovarom, ktoré vlastnil a ktoré zhoreli. Žalobca ďalej ako politický dôvod svojej žiadosti prezentoval skutočnosť, že je osobou bez štátneho občianstva a tiež korupciu v ukrajinskej vláde, pričom aj jeden z výpalníkov pracuje vo vysokej funkcií pri prezidentovi. Rozhodnutím ČAS: MU-825-17/PO-Ž-2009 zo dňa 19.01.2010 prvostupňový správny orgán zastavil konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky podľa § 19 ods. 1 písm. i) zák. č. 480/2002 Z.z. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán zhrnul priebeh doterajších konaní o udelenie azylu žalobcovi s tým, že rozhodnutím č.p. MU-194-17/PO-Ž-2008 zo dňa 21.05.2008, ktorým bolo rozhodnuté o jeho piatej žiadosti o azyl, zdôvodnenej strachom pred ukrajinským podsvetím, migračný úrad rozhodol tak, že žalobcovi neudelil azyl, neudelil doplnkovú ochranu a v žalobcovom prípade neexistuje prekážka administratívneho vyhostenia na Ukrajinu. Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 10Saz 25/2008-29 zo dňa 27.02.2009. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý však rozsudkom sp. zn. 1 Sža/24/2009 zo dňa 22.09.2009 rozsudok krajského súdu potvrdil. Rozhodnutie správneho orgánu nadobudlo právoplatnosť dňa 20.10.2009. Vzhľadom na to, že prvostupňový správny orgán v predchádzajúcom azylovom konaní rozhodol rozhodnutím č.p. MU-194-17/PO-Ž-2008 zo dňa 21.05.2008 právoplatne o žalobcovej žiadosti aj ako osobe bez štátnej príslušnosti, nemožno toto považovať za novú skutočnosť, na základe ktorej sa skutkový stav podstatne zmenil. Prvostupňový správny orgán považoval dôvody opakovanej žiadosti za účelové. Vzhľadom na to, že v predchádzajúcom konaní sa v žalobcovom prípade právoplatne rozhodlo o neudelení azylu, neposkytnutí doplnkovej ochrany a neboli zistené prekážky administratívneho vyhostenia na Ukrajinu a v súčasnom konaní neuviedol žalobca nové skutočnosti, podľa ktorých by sa skutkový stav podstatne zmenil, rozhodol prvostupňový správny orgán o zastavení konania. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote rozklad, ktorý bol rozhodnutím žalovaného č. MV-SLV-135/ OLVS-2010 zo dňa 31.03.2010 zamietnutý a prvostupňové rozhodnutie potvrdené. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca nesplnil ani jednu zo zákonných podmienok potrebných na udelenie azylu, nakoľko sa nepreukázala opodstatnenosť obáv z prenasledovania tak, ako to upravuje zák. č. 480/2002 Z.z. a Dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951. Skutočnosť, že žalobca ako účastník konania podal opätovnú žiadosť o udelenie azylu na území Slovenskej republiky neodôvodňuje zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, nakoľko bolo vo veci právoplatne rozhodnuté a ako vyplýva zo spisového materiálu, skutkový stav sa podstatne nezmenil. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach a rozsahu žaloby a dospel k záveru, že je potrebné žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný má povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 Správneho poriadku len v rozsahu dôvodov, ktoré žalobca v priebehu konania uviedol. Žalobcu zaťažuje povinnosť tvrdiť, že sa naňho vzťahuje niektorý z azylovo relevantných dôvodov (t.j. že má opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, že je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd alebo je manželom, slobodným dieťaťom azylanta do 18 rokov veku alebo rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, obdobne pre poskytnutie doplnkovej ochrany vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, resp. dôvody na zlúčenie rodiny) a až na základe takýchto tvrdení môže žalovaný vykonávať skutkové zistenia. Povinnosť tvrdenia má teda vo veciach medzinárodnej ochrany zásadný význam, pretože žiadateľ týmto tvrdením utvára rámec zisťovania skutkového stavu v správnom konaní. Neexistuje také ustanovenie zákona o azyle, z ktorého by bolo možné odvodiť, že žalovaný má povinnosť sám, bez ohľadu na tvrdenia žalobcu preukázať, že žalobca má nárok na azyl alebo doplnkovú ochranu. Súd preto považuje za irelevantné tvrdenie, že k zmene situácie v krajine pôvodu mohlo dôjsť, pokiaľ sám žalobca v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom žiadnu takú zmenu a z nej vyplývajúci azylovo relevantný dôvod netvrdil. V predchádzajúcom konaní bolo právoplatne rozhodnuté tak, že žalobcovi nebol udelený azyl, nebola mu poskytnutá doplnková ochrana a neexistuje prekážka jeho administratívneho vyhostenia na Ukrajinu. Žalobca opätovne podal žiadosť o udelenie azylu, napriek tomu sám netvrdil, že sa v jeho prípade zmenil skutkový stav, svoju žiadosť doplnil len o konštatovanie, že je osobou bez štátneho občianstva, čo sám považuje za politický dôvod. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že už v predchádzajúcom konaní o udelenie azylu bolo so žalobcom konané ako s osobou bez štátnej príslušnosti, táto skutočnosť preto nezakladá zmenu skutkového stavu a nad rámec vyššie uvedeného tiež uvádza, že postavenie osoby bez štátneho občianstva samé osebe nezakladá nárok na udelenie azylu. Tento druh ochrany nemožno poskytnúť apatridom bez ďalšieho, teda osobám, ktoré nepožívajú ochranu štátu len preto, že nie sú jeho občanmi. Dôvodom pre poskytnutie ochrany apatridom formou azylu by bolo napríklad konanie štátu, ktorý by svojich občanov zbavil občianstva z azylovo relevantných dôvodov, prípadne by osoby bez občianstva vystavil prenasledovaniu z azylovo relevantných dôvodov. Žalobca teda v konaní pred žalovaným na pohovore dňa 04.01.2010 neuviedol žiadnu skutočnosť, z ktorej by vyplývala podstatná zmena skutkového stavu a naplnenie niektorého z azylových dôvodov, uvedených v ustanoveniach §8, §10, §13a alebo §13b zák. č. 480/2002 Z.z., konal žalovaný správne, ak na základe žalobcových tvrdení konanie o udelenie azylu zastavil. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi vzhľadom na jeho vecný neúspech náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, písomne, dvojmo. V odvolaní, z ktorého má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a ktoré musí byť podpísané a datované a ktoré musí byť predložené spolu s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné, sa má uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.