Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/353/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 9010010146 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:9010010146.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: I. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, Q., zastúpený AK MULARČÍK A PARTNERI, s.r.o., so sídlom Nám. M. Benku 15, P.O.BOX 285, Bratislava, IČO: 36 860 522, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: SLV-PK-66/2010 zo dňa 26.07.2010, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a . Žalobcovi sa trovy konania n e p r i z n á v a j ú. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou doručenou pôvodne Najvyššiemu súdu SR dňa 29.09.2010 sa žalobca domáhal postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra vnútra SR zo dňa 26.07.2010, č.p.: SLV-PK-66/2010, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu - personálnemu rozkazu ministra vnútra SR č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX vo veci prepustenia žalobcu podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru a napadnutý personálny rozkaz bol ako vecne správny potvrdený. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že už prvostupňové rozhodnutie trpí vadami, pretože prvostupňový správny orgán konal a rozhodol v rozpore so zákonom, keď napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, tento pre rozhodovanie vo veci použil nezákonné dôkazy získané v rozpore s ustanovenia Trestného poriadku a ako také tieto nemohli byť použité v správnom konaní, keď sa jednalo prevažne o dôkazy vykonané orgánmi činným v trestnom konaní a nie správneho orgánu, tento zároveň mal porušiť zásadu prezumpcie neviny a napokon vec aj nesprávne právne posúdil, keď v súvislosti so začatím trestného stíhania rozhodol o jeho prepustení zo služobného pomeru pred tým ako bolo trestné konanie právoplatne skončené, tu zastávajúc názor, že otázka viny žalobcu mala byť dôvodom nanajvýš pre dočasné postavenie žalobcu mimo výkon služby. Žalobca ďalej namietal, že k skutku tak ako ho správne orgány vo svojich rozhodnutiach uviedli vôbec ani nedošlo a potom ak minister vnútra SR rozklad žalobcu zamietol a za daných okolností prvostupňové rozhodnutie potvrdil, má potom žalobca za to, že aj toto druhostupňové rozhodnutie sa stáva nezákonným. Z týchto dôvodov preto navrhol, aby súd obidve napadnuté rozhodnutia ako nezákonné zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 20.01.2011 navrhol žalobu ako bezdôvodnú zamietnuť, považujúc všetky uvádzané skutočnosti pre prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ za dôvodné a plne v intenciách platnej právnej úpravy. Inak k veci samotnej uviedol, že rozhodnutia sú vecne správne, vychádzajú z dostatočne a zákonne zisteného skutkového stavu, nestotožňujúc sa s názorom žalobcu, že správny orgán zásadne nesmie pre potreby správneho konania využívať aj dôkazy tomuto vyplývajúce z trestného konania, keď napokon ako správny orgán aj sám vykonal a doplnil dokazovanie vo veci tak ako mu to umožňuje ust. § 238 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., nestotožňujúc sa ani s tým, že bolo povinnosťou žalovaného vo veci služobného pomeru žalobcu vyčkať do právoplatného rozhodnutia o otázke viny žalobcu za skutok, za ktorý bolo voči tomuto trestné stíhanie začaté, a ktorého sa mal dopustiť dňa 03.02.2010. Zároveň žalovaný namietal, žeby vo veci boli použité dôkazy získané nezákonným spôsobom a potom mal tu bezpochyby za preukázané naplnenie všetkých zákonných podmienok pre prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ tak ako sú tieto predpokladané ust. § 192 ods. 1 písm. e/ zákona, teda že bolo dostatočne zisteným skutkovým stavom osvedčené, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania a týmto zvlášť hrubým spôsobnom porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť a jeho podnikanie v služobnom pomeru by potom bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy malo spočívať v tom, že žalobca nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ a neriadil sa zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených a svoje sily nevynaložil na ochranu základných práv a slobôd osoby, keď v rozpore so zákonom zneužijúc svoje služobné postavenie potom, ako vodičovi za spáchaný priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky uložil na miestne blokovú pokutu, priestupcovi nevydal potvrdenie o zaplatení uloženej blokovej pokuty, čím si zadovážil neoprávnený finančný prospech. Pritom z obsahu služobnej prísahy (§ 17 ods. 1) vyplýva, že policajt má byť čestný, statočný a disciplinovaný, ktorý aj s nasadením vlastného života chráni práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok a má sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Konanie, ktorého sa žalobca dopustil, je práve v príkrom rozpore s obsahom služobnej prísahy. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy, podľa žalovaného, spočíva v tom, že žalobca nevykonával riadne štátnu službu, keď počas nej si svedomito neplnil úlohy na úseku svojho služobného zaradenia uložené mu zákonom (2 ods. 1 písm. a/, k/ a § 8 ods. 1 zákona NR SR č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov), keď pripustil, aby v súvislosti s jeho činnosťou vznikla osobe bezdôvodná ujma, ďalej rozkazom nadriadeného (časť I. písm. a/ bod 1. rozkazu ministra vnútra SR č. 6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov PZ) a nariadením nadriadeného (čl. 1 a čl. 5 prílohy k nariadeniu ministra vnútra SR č. 3/2002 o etickom kódexe príslušníka PZ v znení neskorších predpisov, nariadenie prezidenta PZ č. 12/2009 o vykonávaní dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, konaní o dopravných nehodách a dopravno - inžinierskej činnosti, čl. 8 ods. 2, 3 a 4 nariadenia prezidenta PZ č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v PZ v znení neskorších predpisov), čim zvlášť hrubým spôsobom porušil aj základné povinnosti policajta ustanovené v § 48 ods. 3 písm. a/, g/, h/ zákona. Žalovaný má tiež za to, že v danej veci bol splnená aj ďalšia zákonná podmienka na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ spočívajúca v tom, že ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, najmä záujmu na dôslednom dodržiavaní služobných povinností všetkými príslušníkmi PZ, na ich čestnosti, disciplinovanosti, na upevňovaní dôvery občanov v PZ a na ochrane ich majetku, keď mal za to, že je nezlučiteľným s dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere príslušníka PZ zotrval policajt, ktorý po uložení blokovej pokuty nevystavil osobe porušujúcej právny poriadok SR potvrdenie o uloženej blokovej pokute, čím si zadovážil neoprávnený finančný prospech. Od príslušníka PZ sa očakáva, že tento má väčšiu zodpovednosť za svoje konanie a pri výkone svojho povolania a profesie má byť vzorom vo vzťahu k ostatným občanom (s odkazom na čl. 1 ods. 1 písm. d/ nariadenia ministra vnútra SR č. 18/2008). Ďalej k námietke žalobcu o porušení prezumpcie neviny žalovaný zdôraznil, že predmetom konania u správneho orgánu bolo rozhodovanie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e/ zákona , t.j. pre porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom s tým, že jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby a nie rozhodovanie o vine a treste, pričom sa jedná o dva samostatné druhy konaní v možnosti súčasne prebiehajúcich, k čomu odkázal na už ustálený právny názor Ústavného súdu SR vyslovený napr. v uznesení ÚS SR č.k. III.ÚS 263/06-14, podľa ktorého „ v právomoci príslušných služobných orgánov je samostatne prešetriť a právne posúdiť skutočnosti významné z hľadiska naplnenia dôvodu skončenia služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona, ako aj na to, že predmetom konania, v ktorom sú rozhodnutia zo strany žalovaného v danej veci vydané, nebolo rozhodovanie o otázke viny za trestný čin. Zákonné predpoklady prepustenia musia byť dané v čase rozhodovania o prepustení a nie sú závislé od výsledku prípadného trestného konania alebo konania o priestupku, keďže porušenie služobnej prísahy, resp. služobnej povinnosti nemusí nutne dosahovať intenzitu trestného činu alebo priestupku“ a ako to vyplýva aj z právneho názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného napr. vo veciach sp. zn. 6Sž 7/03, sp. zn. 4Sž 7/04, sp. zn. 1Sžo 152/2007, sp. zn. 8Sžo 118/2008, v konaní o prepustení zo služobného pomeru postačí preukázanie porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom s podmienkou, že ponechanie v služobnom pomeru by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, a pričom v trestnom konaní podmienkou rozhodnutia o uznaní viny je preukázanie spáchania skutku, ktorý má povahu trestného činu alebo prečinu. Pritom v konaní o prepustení policajta zo služobného pomeru služobný orgán ani nie je viazaný ustanoveniami Trestného poriadku a v tomto konaní ani neplatí zásada prezumpcie neviny, keďže účelom konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministerstva o prepustení príslušníka PZ zo služobného pomeru nie sú otázky jeho viny alebo neviny, ale len otázka, či sú splnené zákonné predpoklady na prepustenie policajta zo služobného pomeru (uznesenie Ústavného súdu SR č.k. III ÚS 366/06-9, č.k. III ÚS 263/06-14, č.k. III ÚS 345/04-11). K námietke žalobcu vo vzťahu k skutkovému stavu a jeho zisteniu žalovaný ďalej uviedol, že tento bol zadokumentovaný jednak jeho vlastným šetrením a využijúc podľa § 238 zákona najmä zápisnice o výsluchu osoby na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci L. Y. zo dňa XX.XX.XXXX, D. L. zo dňa XX.XX.XXXX, L.. Petra T. zo dňa XX.XX.XXXX, L.. L. R. zo dňa XX.XX.XXXX, D. C. zo dňa XX.XX.XXXX, vyjadrenie operačného dôstojníka vnútorného odboru OR PZ v Bratislave III ppor. Mgr. Pavla Masára zo dňa XX.XX.XXXX, správu o stotožnení telefónneho čísla XXXXXXXXXX, prepis telefónneho hovoru medzi L. Y. a žalobcom zo dňa XX.XX.XXXX, zápisnice o výsluchu účastníkov konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru žalobcu zo dňa 22.03.2010 a 25.03.2010, práp. T. B. zo dňa 22.03.2010, záznamy o oboznámení žalobcu s internými predpismi, služobnú charakteristiku žalobcu a prehľad o odmenách a trestoch žalobcu. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a potom dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj postup správneho orgánu tomuto predchádzajúci boli v súlade so zákonom a preto žalobe nemožno priznať úspech. Podľa § 244 ods. 1 O. s. p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je v kontexte námietok žalobcu posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi, pritom zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, a to či uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Súd z pripojeného administratívneho spisu žalovaného na vec sa vzťahujúceho zistil, že uznesením policajného orgánu MV SR sekcie kontroly a inšpekčnej služby odboru inšpekčnej služby, I. inšpekčné oddelenie, Bratislava, Račianska 45, čvs. SKIS-53/IS-1-V-2010 zo dňa 05.02.2010 bolo voči žalobcovi podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie za prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, keď na podklade zistených skutočností bol dostatočne odôvodnený záver, že tento dňa 03.02.2010 v čase okolo 16,00 hod. na ul. Stará Vajnorská v čase výkonu svojej služby odstavil služobné motorové vozidlo zn. F. N. K. EČ: BA-XXXMP, kde žalobca spolu so službukonajúcim práp. T. B. zastavil vodiča M.G. jazdiaceho na osobnom motorovom vozidle zn. U. XXX potom ako odbočil z hlavnej ulice Vajnorská do protismeru Stará Vajnorská, pričom mu zistili a oznámili spáchanie priestupku a uviedli, že mu môže byť zadržaný vodičský preukaz a zároveň udelená pokuta vo výške XXXX V., čo vodič M.G. namietal. Následne vodič finančnú hotovosť majúcu pri sebe vo výške 200 Eur odovzdal príslušníkovi PZ práp. T. B. (4 ks bankoviek, každá v nominálnej hodnote XX V.), avšak pokutový blok za zaplatenú pokutu mu ani na jeho požiadanie obvineným nebol vystavený s odpoveďou, že pokutový blok sa nedáva na mieste, ale tento mu bude zaslaný poštou, čím si žalobca zadovážil neoprávnený majetkový prospech vo výške XXX V. a týmto jeho konaním bolo porušené ust. § 8 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. a súčasne ust. § 48 ods. 3 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov PZ. V nadväznosti na to v konaní o prepustení zo služobného pomeru žalobcu bol vydaný návrh na prepustenie zo služobného pomeru dňa 25.03.2010, EB č. 296 005, kedy aj bolo žiadané stanovisko základnej organizácie OZP č. 8/8 v Bratislave, ktoré listom zo dňa 25.03.2010 s predloženým návrhom vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. vyslovilo súhlas. Žalobca sa s návrhom na prepustenie zo služobného pomeru oboznámil dňa 25.03.2010 s danom možnosťou na vznesenie písomným námietok, pripomienok a dôkazov v lehote do 26.03.2010 o 10,00 hod. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by zo strany žalobcu boli voči predloženému návrhu vznesené námietky. Opätovne sa tak stalo dňa 29.03.2010 a úradným záznamom zo dňa 29.03.2010 bolo o ORPZ Bratislava III listom č.p.: ORP-76-47/III-PP-2010 potvrdené, že v súvislosti s návrhom na prepustenie zo služobného pomeru žalobcom neboli predložené žiadne písomné pripomienky, námietky, či návrhy k hodnoteniu policajta.KR PZ v Bratislave prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e / zákona Ministerstva vnútra SR odporučilo listom zo dňa 29.03.2010. V nadväznosti na uvedené dňa 31.03.2010 minister vnútra SR personálnym rozkazom č. 114 podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona prepustil žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ v stálej štátnej službe vo funkcii referent na obvodnom oddelení PZ Bratislava - Rača odboru poriadkovej polície OR PZ Bratislava III, služobného úradu Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave po predchádzajúcom prerokovaní vo výbore Základnej organizácie odborového zväzu polície SR č. 8/8 pri KR PZ v Bratislave podľa ust. § 225 ods. 2 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z., keď v odôvodnení personálneho rozkazu sa popisuje konanie žalobcu a práp. B. zo dňa 03.02.2010, s popisom a právnou kvalifikáciou porušenia služobnej prísahy a povinnosti zvlášť hrubým spôsobom so záverom ministra vnútra SR ako konajúceho správneho orgánu, pričom zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti spočívalo v tom, že žalobca štátnu službu nevykonával riadne, keď počas nej si svedomito neplnil úlohy na úseku svojho služobného zaradenia uložené mu zákonom (§ 2 ods. 1 písm. a/, k/ a § 8 ods. zákona č. 171 /1993 Z.z.), keď pripustil, aby v súvislosti s jeho činnosťou vznikla osobe bezdôvodná ujma, ďalej rozkazom (časť I. písm. a/ bod 1 rozkazu Ministra vnútra SR č. 6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov PZ) a nariadením nadriadeného (čl. 1 a čl. 5 prílohy k nariadeniu ministra vnútra SR č. 3/2002 o etickom kódexe príslušníka PZ v znení neskorších predpisov, nariadenie prezidenta PZ č. 12/2009 o vykonávaní dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, konaní o dopravných nehodách a dopravno - inžinierskej činnosti, čl. 8 ods. 2, 3 a 4 nariadenia prezidenta PZ č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v PZ v znení neskorších predpisov), čim zvlášť hrubým spôsobom porušil aj základné povinnosti policajta ustanovené v § 48 ods. 3 písm. a/, g/, h/ zákona. Uvedené dôvody prvostupňového rozhodnutia si osvojil aj minister vnútra SR ako druhostupňový správny orgán, keď námietky žalobcu uvedené v rozklade proti personálnemu rozkazu (inak totožné s dôvodmi žaloby) nepovažoval za opodstatnené a konštatoval, že rozkladom napadnuté rozhodnutie nie je v rozopre s právnymi predpismi, toto bolo vydané na základe objektívne zisteného a preukázaného skutkového stavu veci dokazovaním vykonaným v súlade so zákonom a keď v odvolacom konaní neboli zistené žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie personálneho rozkazu. Z tohto dôvodu podaný rozklad ako nedôvodný žalovaný rozhodnutím č.p.: SLV-PK-66/2010 zo dňa 26.07.2010 podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. v stave platnom k 31.03.2010, Občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie: "Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!". Podľa § 48 ods. 3 písm. a/, g/ h/ zákona č. 73/1998 Z.z. v stave platnom k 31.03.2010, Policajt je povinný a) plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, h) dodržiavať služobnú disciplínu, Podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. v stave platnom k 31.03.2010, policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, Podľa § 238 zákona č. 73/1998 Z.z. v stave platnom k 31.03.2010 1/ Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi, 2/ Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. 3/ Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. 4/ Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa § 250j ods. 1 O.s.p ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby“) dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Vychádzajúc zo zistení súdu, tak ako tieto súdnym prieskumom vyplynuli z predloženého administratívneho spisu žalovaného, konanie prvostupňového i druhostupňového služobného orgánu bolo podľa názoru súdu v súlade so zákonom a obe napadnuté rozhodnutia vychádzajú z objektívne a zákonne zisteného a preukázaného skutkového stavu veci (§ 238) a potom v danom prípade bolo len na správnom orgáne oprávnenom vo veci služobného pomeru žalobcu konať, aby v rámci voľnej úvahy posúdil intenzitu porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti žalobcu a v súlade so zákonom aj rozhodnúť. Stotožňujúc sa s názorom konajúcich správnych orgánov mal súd za to, že konanie žalobcu odporuje služobnej prísahe a služobným povinnostiam príslušníka PZ, toto bolo žalobcovi preukázané dôkazmi zhromaždenými a vyhodnotenými v súlade so zákonom za postačujúce a potom ak služobný orgán vo veci rozhodol podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona tak, že žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ prepustil, i podľa názoru súdu bol tento postup konajúcich správnych orgánov súladný so zákonom, a to už aj s poukazom na vyššie uvádzanú judikatúru a ustálenú prax NS SR a ÚS SR. Preto ani nebolo možné námietke žalobcu o jeho dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby podľa § 46 ods. 1 zákona vyhovieť, keď konanie o služobnom pomere a trestné konanie príslušníka sú dve samostatné konania, a keď v rámci správneho konania neprináleží služobnému orgánu v tomto konaní ani riešiť otázku viny žalobcu, keď túto ani služobný orgán prvého a druhého stupňa neriešil. Predmetom konania vo veci služobného orgánu je rozhodovanie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru z dôvodu porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom s tým, že jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby (tu § 192 ods. 1 písm. e/) a potom aj predmetom súdneho prieskumu je posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia služobného orgánu v rozhodovaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru v kontexte námietok žalobcu obsiahnutých v žalobe, t.j., či služobný orgán mal vo veci riadne a zákonne vykonané dokazovanie, a či z tohto vyvodil vecne správny záver. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného súd sa celkom stotožnil s argumentáciou služobných orgánov, že v konaní žalobcu zo dňa 03.02.2010 je potrebné vidieť porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, a preto jeho prípadné ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Z obsahu služobnej prísahy (§ 17 ods. 1) vyplýva, že policajt má byť čestný, statočný a disciplinovaný, ktorý svoje sily a schopnosti vynakladá na to, aby chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života, že sa bude riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonnými a ďalšími záväznými právnymi predpismi. K základným povinnostiam policajta podľa § 48 ods. 3 zákona patrí aj povinnosť svedomito si plniť úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, zákonmi, zákonnými a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol nimi riadne oboznámený; štátnu službu vykonávať osobne, riadne a včas; zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor; dodržiavať služobnú disciplínu a plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Potom po preskúmaní postupu a napadnutého rozhodnutia žalovaného mal súd za to, že konanie žalobcu uvedené v rozhodnutí oboch služobných orgánov a tiež v uznesení ČVS: SKIS-53/IS-1-V-2010 zo dňa 05.02.2010 (o vznesení obvinenia) je treba považovať za také konanie, ktoré je v rozpore s obsahom služobnej prísahy a nezodpovedá tiež ani uvedeným služobným povinnostiam príslušníka PZ a potom ponechanie žalobcu v služobnom pomere príslušníka PZ nie je vhodné, pretože by toto bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby tak ako jej vyplývajú v zmysle zákona. Na uvedenom nemení nič fakt, že vo veci trestného stíhania mal byť žalobca rozsudkom Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 28.03.2012, č.k. 2T 96/2010 spod obžaloby v plnom rozsahu oslobodený, čo žalobca súdu osvedčil na pojednávaní konanom dňa 17.04.2012 zápisnicou o hlavnom pojednávaní vedenom dňa 28.03.2012 pred OS BA III v BA vo veci sp. zn. 2T 96/2010, keď predmetom preskúmania súdom je rozhodnutie správneho orgánu tak ako toto vychádzalo zo skutkového stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.) a navyše sa ani nejedná o právoplatné rozhodnutie. Za daných okolností súd považoval za splnenú aj druhú zákonnú podmienku pre prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ, keď podľa čl. 1 ods. 1 písm. d/ nariadenia ministra vnútra SR č. 18/2008 o niektorých konaniach, ktoré zakladajú dôvod prepustenia príslušníka PZ zo služobného pomeru, policajt poruší služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, najmä keď koná úmyselne pre získanie neoprávnenej výhody na vlastný prospech alebo na prospech iného. Dodržaná bola tiež zákonná povinnosť uvedená v § 225 ods. 2 písm. c/ zákona tým, že návrh na prepustenie žalobcu príslušný nadriadený pred vydaním personálneho rozkazu vopred prerokoval s príslušným odborovým orgánom, ktorý vyjadril súhlas s jeho realizáciou (25.03.2010). Vzhľadom na vyššie uvedené i skutočnosť, že ako už bolo skôr konštatované, trestné konanie a konanie o prepustení zo služobného pomeru sú dve samostatné konania s osobitnou právnou úpravou, keď v konaní o prepustení zo služobného pomeru vydané rozhodnutie ani nemožno viazať a podmieňovať rozhodnutiami orgánov činných v trestnom konaní, potom súd žalobu neuznal dôvodnou a v súlade s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. túto zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi náhradu trov nepriznal, keď základnou podmienkou náhrady je čo i len čiastočný úspech v konaní, čo sa však nejedná o daný tento prípad. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Najvyšší súd SR v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( §42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.