Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/149/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 9011010173 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:9011010173.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Ing. O. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, X., zastúpený: JUDr. Ladislav Csákó, advokát, Hviezdoslavova 4, Rožňava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra vnútra Slovenskej republiky č.p.: SLV-PS-PK-88/2011 zo dňa 27.06.2011, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou Najvyššiemu súdu SR dňa 17.08.2011, postúpenou tunajšiemu súdu uznesením NS SR č.k 8Sž/27/2011-13 zo dňa 08.09.2011, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra vnútra SR č.p.: SOV-PS-PK-88/2011 zo dňa 27.06.2011, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a bol potvrdený prvostupňový personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 85 zo dňa 16.03.2011 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru SR podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 73/1998 Z.z.). Dôvodom prepustenia žalobcu bola skutočnosť, že počas výkonu štátnej služby bol podrobený dychovej skúške na zistenie požitia alkoholických nápojov, pričom touto skúškou bolo u neho v uvedený deň o 07.53 hod. zistené 0,15 mg/l- v prepočte 0,315 promile alkoholu v dychu, v čom videl služobný orgán porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, pričom ponechanie žalobcu v služobnom pomere príslušníka PZ by podľa jeho názoru bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Žalobca v žalobe uviedol, že k jeho prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ došlo z jediného dôvodu, a to pre zaujatosť pplk. O.. M. I., žalobcovej bývalej priamej nadriadenej (ďalej aj nadriadená), ktorá ho podrobila nielen opakovaným dychovým skúškam a viedla aj správne konanie v predmetnej veci. Žalobca namietal, že voči menovanej vzniesol v správnom konaní námietku zaujatosti, o ktorej vôbec nebolo rozhodnuté. Nadriadená po vznesení námietky zaujatosti vo veci ďalej konala bez toho, aby na ňu akokoľvek prihliadla. Podľa názoru žalobcu ide o také procesné pochybenie, ktoré robí napadnuté rozhodnutie nezákonným. Namietal ďalej, že v jeho prípade nebol zistený žiaden pozitívny výsledok dychovej skúšky, čo usudzoval predovšetkým z toho, že mu nadriadená neoznámila takúto skutočnosť a nevyzvala ho k podpisu výstupu z tlačiarne prístroja, ktorým bola vykonaná dychová skúška. Žalobca tvrdil, že v predmetný deň mal značné zdravotné problémy, bolesti žalúdka, na ktorých utlmenie užil liek Tinctura Amara, ktorý zakúpil v lekárni bez osobitného lekárskeho predpisu, pričom nemal ani tušenia o tom, že tento liek môže obsahovať alkohol, o to viac, že na letáku k nemu žiadna takáto informácia nebola uvedená. Uviedol, že užil asi 2-3 polievkové lyžice tohto lieku a to v čase asi o 07.15 hod., čiže krátko po nástupe do zamestnania. Ak by teda aj bol nejaký pozitívny výsledok dychovej skúšky, mohol byť podľa žalobcu výlučne len z tohto lieku. Žalobca odmietol názor vyjadrený v rozhodnutiach správnych orgánov oboch stupňov o tom, že po užití uvedeného množstva liečiva nemohol mať takú hladinu alkoholu, aká mu bola v skutočnosti nameraná. V tejto súvislosti poukázal na to, že správny orgán odmietol odmerať objem lyžice, ktorou liek užil a ktorú mal vo svojej skrini na pracovisku. Vyjadril presvedčenie, že ide o dôležitú skutočnosť, ktorá pri tak nízkej hladine alkoholu, ako sa mu kladie za vinu, môže mať význam pre objektívne ustálenie skutkového stavu. Žalobca ďalej uviedol, že následne správny orgán síce tento dôkaz vykonal, avšak nie spôsobom, ktorý by zaručoval zistenie objektívnej pravdy. Žalobca mal za to, že správny orgán v konaní neprihliadol ku skutočnostiam, ktoré boli v jeho prospech, uspokojil sa len so zadováženým odborného vyjadrenia znalca a nenariadil vykonanie znaleckého dokazovania ako vyššieho kvalitatívneho stupňa dokazovania. Žalobca uviedol, že si prostredníctvom svojho zástupcu objednal vykonanie znaleckého posudku, ktorý pripojil k rozkladu, pričom z priloženého znaleckého posudku vyplýva, že pri užití troch lyžíc predmetného lieku by mohol mať koncentráciu prakticky rovnakú, aká sa mu kladie za vinu v personálnom rozkaze. Zo znaleckého posudku podľa žalobcu vyplýva aj to, že v čase nástupu do zamestnania mal nulovú hodnotu koncentrácie alkoholu v krvi. Žalobca ďalej poukazuje na stanovisko Ústavu súdneho lekárstva v NsP sv. Cyrila a Metoda Bratislave, podľa ktorého test na alkohol v krvi je pozitívny len pri hodnote nad 0,21 g/kg a dokonca ani koncentrácia alkoholu v krvi vodiča do 0,30 g/kg nie je z hľadiska cestnej premávky významná. Za pozitívny výsledok pri dychovej skúške je potrebné považovať koncentráciu 0,14 mg etanolu na 1 liter vydychovaného vzduchu. Žalobca dôvodil, že ak by hladina alkoholu v jeho dychu bola ustálená na 0,15 mg/kg, je nutné ešte zohľadniť prípustnú toleranciu predmetného prístroja, ktorá činí až 5% pri hodnotách nad 0,5 % mg/l a pri nižších hodnotách dokonca až 0,3 mg/l. Z uvedených dôvodov aj za predpokladu akceptácie pozitívnej hodnoty hladiny alkoholu v krvi žalobcu a neakceptovania užitia lieku je podľa jeho názoru potrebné ustáliť, že v čase, keď bol podrobený dychovej skúške, nemal zistenú pozitívnu hladinu alkoholu. Žalobca tiež namietal, že jeho požiadavke na vyhotovenie fotokópie listín nachádzajúcich sa v spise nebolo vyhovené, čo ho podľa jeho názoru poškodilo na právach ako účastníka konania, ďalej že nadriadenou O.. I. bol poučený, že nemá robiť žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, pretože tieto budú aj tak vyhodnotené ako účelové. Namietal tiež, že nikdy nebol komplexne oboznámený s celým spisovým materiálom, zakaždým mu bola predložená len časť spisu, ktorého listiny neboli očíslované a ani zažurnalizované. Uviedol, že na vznesenú námietku zaujatosti reagovala O.. I. tým, že vyhotovila záznam s nepravdivým obsahom spočívajúcim v tom, že žalobca sa jej údajne priznal k požitiu alkoholu a mal jej navrhnúť, že sa nebude odvolávať v inom konaní, ak menovaná zabudne na výsledok dychovej skúšky a podobne. Lustráciu podaných žalôb na tunajšom súde bolo zistené, že v tej istej veci sa na Krajskom súde v Bratislave viedli dve konania, pričom druhé konanie bolo vedené pod sp.zn. 3S 151/2011. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 27.02.2012 navrhol konanie v prejednávanej veci (sp.zn. 2S 149/2011) s poukazom na konanie v totožnej veci vedené pod sp.zn. 3S 151/2011 zastaviť z dôvodu prekážky litispendencie, ktorá bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie (§ 83 O.s.p.). Z pripojeného spisu vo veci vedenej pod sp.zn. 3S 151/2011 bolo zistené, že Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 17.01.2012 zastavil konanie v uvedenej veci, keď zistil, že konanie vedené pod sp.zn. 2S 149/2011 sa začalo doručením žaloby Najvyššiemu súdu SR dňa 17.08.2011, teda skôr, ako bola súdu podaná totožná žaloba vo veci vedenej pod sp.zn. 3S 151/2011. Uznesenie č.k 3S 151/2011-23 nadobudlo právoplatnosť dňa 14.02.2012. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie aj postup správneho orgánu boli v súlade so zákonom. Z obsahu pripojených administratívnych spisov žalovaného súd zistil, že na základe pokynu riaditeľa OR PZ Rožňava vykonala nadriadená žalobcu - riaditeľka vnútorného odboru pplk. O.. A. I. na operačnom stredisku dňa 03.02.2011 o cca 08.00 hod. dychovú skúšku, ktorú žalobca podľa úradného záznamu spísaného nadriadenou najskôr svojim konaním maril, pričom po viacnásobných pokusoch ju nakoniec vykonal s pozitívnym výsledkom 0,15 mg/l. podľa úradného záznamu, keď žalobca videl výsledok dychovej skúšky, žiadal nadriadenú, aby výsledok vynulovala s tým, že on sa nebude odvolávať proti skôr uloženému disciplinárnemu rozkazu za predchádzajúce porušenie služobných povinností pri výkone služby. Žalobca podľa nadriadenej potvrdil, že v predchádzajúci večer požíval alkoholické nápoje. Nadriadená vykonala u žalobcu opakované dychové skúšky, a to o 08.06 hod. ( výsledok 0,12 mg/l) a o 08.13 hod. (výsledok 0,11 mg/l) a výsledok vykonanej kontroly poznačila do knihy kontrol uloženej na operačnom stredisku OR PZ Rožňava. Žalobca podľa nadriadenej odmietol podpísať výstupy z tlačiarne. Nadriadená mu podľa úradného záznamu oznámila, že je odvolaný zo služby a bude v službe vystriedaný, čo žalobca nerešpektoval a zúčastnil sa plánovaného školenia vodičov. Dňa 04.02.2011 bol žalobca upovedomený o začatí konania o prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ, ku ktorému sa vyjadril dňa 08.02.2011 v tom zmysle, že dňa 03.02.2011 z dôvodu žalúdočných problémov užil okolo 07.15 hod. kvapky na žalúdok. Poprel, že by pred službou alebo počas služby požil alkoholické nápoje. Neskôr vypovedal, že v predmetný deň užil 2 lyžice liečiva Tinctura Amara. Na otázku, prečo túto skutočnosť neoznámil nadriadenej pri vykonávaní dychovej skúšky dňa 03.02.2011, žalobca pri výpovedi vykonanej dňa 11.03.2011 neodpovedal. Nadriadená žalobcu zabezpečila vypracovanie odborného vyjadrenia znalkyne z odboru zdravotníctva a farmácie, ktorá vo svojom odbornom vyjadrení z dňa 11.02.2011 uviedla, že vypitím dvoch polievkových lyžíc prípravku Tinctura Amara by policajt požil 12,35 g absolútneho alkoholu, ktorý by v jeho krvi vytvoril koncentráciu najviac 0,6 promile. Uviedla, že nemožno vylúčiť, že policajt pred podrobením sa dychovým skúškam požil kvapky na žalúdok obsahujúce alkohol, z ktorých však nemohol mať také koncentrácie alkoholu, aké mu boli namerané. Preto okrem kvapiek musel vypiť aj iný alkohol. Na základe uvedených skutočností spracovala nadriadená žalobcu dňa 14.02.2011 návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z., ktorý návrh príslušný odborový orgán vzal na vedomie. Návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru odporučili realizovať riaditeľ OR PZ v Rožňave, riaditeľ KR PZ v Košiciach aj prezident PZ. Podaním zo dňa 14.03.2011 žalobca vzniesol námietku zaujatosti voči nadriadenej O.. I., ktorú odôvodnil tým, že nadriadená sa mala vyjadriť v tom zmysle, že všetky žalobcove návrhy, ktoré v konaní predloží, budú považované za účelové a nebudú vecne prejednané. Uviedol, že nadriadená sa snaží v jeho neprospech vyrobiť dôkaz o jeho údajnom stave pod vplyvom alkoholu. Personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 85 zo dňa 16.03.2011 bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z z. prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ, v stálej štátnej službe vo funkcii starší referent operačného strediska vnútorného odboru OR PZ v Rožňave, služobného úradu KR PZ v Košiciach, na tom skutkovom základe, že počas výkonu služby bol dňa 03.02.2011 podrobený dychovej skúške na zistenie požitia alkoholických nápojov, pričom skúškou vykonanou o 07.53 hod. bolo zistené 0,15 mg/l - v prepočte 0,315 promile alkoholu v dychu a opakovanými skúškami v čase o 08.,06 hod. 0,12 mg/l - v prepočte 0,252 promile, v čase o 08.13 hod. 0,11 mg/l - v prepočte 0,231 promile a o 09.01 hod. 0,05 mg/l - v prepočte 0,105 promile alkoholu v dychu. Proti personálnemu rozkazu podal žalobca rozklad, ktorý minister vnútra rozhodnutím č.p.: SLV-PS- PK-88/2011 zo dňa 27.06.2011 zamietol a personálny rozkaz potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že minister vnútra SR ktorý je jediným orgánom oprávneným rozhodnúť o prepustení policajta zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č.73/1998 Z.z. V súlade s povolenou voľnou úvahou (správne uváženie), v ktorej je nezastupiteľný a základe predloženého spisového materiálu veľmi dôkladne posúdil intenzitu porušenia služobnej povinnosti žalobcu, ako aj možnosť jeho ďalšieho zotrvania v PZ, pričom po komplexnom vyhodnotení všetkých predložených dôkazov sa s personálnym návrhom stotožnil a tento aj realizoval napadnutým rozhodnutím. K žalobcom vznesenej námietke zaujatosti voči nadriadenej minister uviedol, že nadriadená konala v súlade so zákonom, ktorý navyše neupravuje možnosť uplatnenia námietky zaujatosti zo strany účastníka konania, či dokonca povinnosť oprávneného orgánu takejto námietke vyhovieť. Žalovaný ďalej uviedol, že nadriadenou zabezpečené odborné vyjadrenie znalkyne spolu s doplnením vyjadrenia spĺňa zákonné požiadavky kladené na dôkazné prostriedky, pričom hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy príslušného nadriadeného, ktorý posudzuje, či určitá skutočnosť sa má považovať za dokázanú a či vykonané dôkazy postačujú, alebo je potrebné vykonať ďalšie dôkazy. Záver, ktorý vyplynul z vyhodnotenia dôkazov, že konaním žalobcu boli naplnené dôvody prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z., považoval minister za správny. Konštatoval, že žalobca riadne nevykonával štátnu službu, nedodržal služobnú disciplínu a svojim konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil § 136 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z.z., čím zvlášť hrubým spôsobom porušil aj základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. a/, b/, g/ a h/ uvedeného zákona, a to aj napriek tomu, že v zmysle časti I. bod 3 rozkazom ministra vnútra SR číslo 2/2002 o úlohách na zvýšenie disciplíny príslušníkov PZ v znení rozkazu ministra vnútra SR č. 63/2003 bol oznámený s tým, že za porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom sa považuje, ak sa u príslušníka PZ pri nástupe do výkonu služby alebo počas výkonu služby zistí, že je pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok a tiež aj napriek tomu, že podľa čl. 1 ods. 1 písm. a/ nariadenia ministra vnútra SR č. 18/2008, s ktorým bol žalobca oboznámený, policajt okrem iného porušuje služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, keď vykonáva štátnu službu pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade so správnym poriadkom SR, t.j. najmä z hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie: "Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!". Podľa § 48 ods. 3 cit. zák. policajt je povinný a) plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, b) vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas, g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, h) dodržiavať služobnú disciplínu, Podľa ustanovenia § 136 písm. d/ cit. zák. policajt je povinný dbať o svoju bezpečnosť a o svoje zdravie pri výkone štátnej služby. Ďalej je povinný nepožívať alkoholické nápoje a iné návykové látky, požívatiny a liečivá, ktoré obsahujú alkohol a iné návykové látky, na miestach výkonu štátnej služby a v dobe výkonu štátnej služby ani mimo týchto miest, nenastupovať pod ich vplyvom do výkonu štátnej služby a dodržiavať ustanovený zákaz fajčenia na miestach, kde sa vykonáva štátna služba, ak si to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby; minister môže povoliť požívanie alkoholu, požívatín a liečiv obsahujúcich alkohol. Podľa § 192 ods. 1, písm. e/ cit. zákona, policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Žalobca pri vzniku služobného pomeru policajta zložil služobnú prísahu, v ktorej okrem iného sľúbil, že bude čestný, statočný a disciplinovaný. Pod služobnou disciplínou zákon č. 73/1998 Z. z. rozumie dôsledné plnenie povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených (§ 47). Svedomité, riadne a včasné plnenie úloh uložených uvedenými normami patrí aj medzi základné povinnosti policajta (§ 48 ods. 1 písm. a/). Po preskúmaní spisového materiálu dospel súd k záveru, že konanie o prepustenie žalobcu zo služobného pomeru a následné vydanie oboch rozhodnutí bolo vykonané na základe zákona a v jeho medziach. Dôkazy, ktoré si žalovaný prostredníctvom žalobcovho bezprostredne nadriadeného zaobstaral na preukázanie protiprávneho konania žalobcu, boli získané zákonným spôsobom, pričom tieto dôkazy boli služobnými orgánmi náležite vyhodnotené a na ich základe bolo zistené a po právnej stránke správne kvalifikované protiprávne konanie žalobcu, nezlučiteľné s postavením príslušníka PZ. Spáchanie predmetného skutku, ktorým bol vykonávanie štátnej služby pod vplyvom alkoholu, bolo jednoznačne preukázané výsledkami opakovaných dychových skúšok, ktoré žalobca vykonal dňa 03.02.2011 v čase od 07.53 hod. do 09.01 hod. Záznamy o uvedených dychových skúškach tvoria súčasť administratívneho spisu a preukazujú zistené množstvo alkoholu v dychu žalobcu bez ohľadu na to, či žalobca tieto záznamy podpísal alebo nie. Koncentrácia alkoholu v dychu žalobcu zistená pri dychových skúškach vykonaných o 07.53, 08.06 a 08.13 hod, prevyšuje hodnotu 0,20 promile, ktoré sa všeobecne považuje za spodnú hranicu pozitívneho testu na prítomnosť alkoholu v dychu testovanej osoby. Možno preto konštatovať, že vykonané dychové skúšky u žalobcu, s výnimkou poslednej dychovej skúšky vykonanej o 09,01 hod., boli pozitívne. Súd sa stotožnil so záverom žalovaného, že konaním žalobcu boli naplnené pojmové znaky skutkovej podstaty prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z., pretože žalobca svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu i služobné povinnosti do tej miery, že jeho ponechanie v služobnom povere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Pri posudzovaní intenzity porušenia služobnej prísahy a služobných povinností zo strany žalobcu, najmä z pohľadu možnosti jeho ďalšieho zotrvania v štátnej službe, vychádzal súd predovšetkým z rozkazu ministra vnútra SR č. 2/2002 o úlohách na zvýšenie disciplíny príslušníkov PZ v znení rozkazu ministra vnútra SR č. 63/2003, ako aj z článku 1 ods. 1 písm. a/ nariadenia ministra vnútra č. 18/2008 o niektorých konaniach, ktoré zakladajú dôvod prepustenia príslušníka PZ zo služobného pomeru. Z uvedených predpisov vyplýva, že za porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom sa považuje, ak sa u príslušníka PZ pri nástupe do výkonu služby alebo počas výkonu služby zistí, že je pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok, pričom vykonávanie štátnej služby pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok znamená, že ponechanie policajta v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Z obsahom uvedených rozkazov a nariadenia ministra vnútra SR bol žalobca riadne oboznámený a preto si musel byť následkov vykonávania štátnej služby pod vplyvom alkoholu vedomý. Tvrdenia žalobcu, že prítomnosť alkoholu v jeho dychu v zistenom množstve bolo spôsobené výlučne užitím kvapiek Tinctura Amara, považoval súd za účelové a nevierohodné, pretože neexistuje rozumné vysvetlenie, prečo by žalobca užil bezprostredne po nástupe do služby 2 až 3 polievkové lyžice liečiva, ktorého odporúčané dávkovanie je 30 kvapiek tri krát denne. Ani takéto požitie predmetného liečiva v úplne neprimeranom množstve by však podľa vyššie opísaných záverov odborného vyjadrenia znalkyne MUDr. Vlasty Vyhnálkovej nemohlo spôsobiť takú koncentráciu alkoholu v dychu žalobcu, aká mu bola zistená o cca 8,00 dňa 03.02.2011 dychovou skúškou. Závery odborného vyjadrenia znalkyne považoval súd za daných skutkových okolností za dostatočné a ďalšie nariadenie znaleckého dokazovania za nepotrebné. Žalobcom predložený znalecký posudok bol z dôkazného hľadiska podľa názoru súdu bezvýznamný, pretože ide o listinný dôkaz produkovaný žalobcom v jeho záujme, ktorý sa pokúša dať odpoveď len na otázku, aké množstvo liečiva Tinctura Amara je potrebné užiť, aby bola zistená taká hodnota alkoholu v dychu, ktorú mal žalobca pri vykonaní dychovej skúšky. Podstatnejšou je však podľa názoru súdu otázka, prečo by žalobca s ohľadom na odporúčané dávkovanie takéto nezmyselné množstvo predmetného liečiva užíval. Pokiaľ ide o procesné námietky žalobcu týkajúce sa konania pred služobným orgánom, tieto súd takisto vyhodnotil ako nedôvodné. Zo zákona č. 73/1998 Z.z. nevyplýva služobnému orgánu povinnosť rozhodovať o námietke zaujatosti, ktorú vznesie policajt v personálnom konaní. V danom prípade namietaná nadriadená žalobcu v súlade so zákonom zhromaždila dôkazy a spracovala návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ, ktorý si osvojili všetci žalobcovi nadriadení v služobnej hierarchii. O.. I. v personálnom konaní nerozhodovala, pretože jediným nadriadeným, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení policajta z dôvodu podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z., je len minister vnútra SR a to na základe uváženia intenzity porušenia služobnej prísahy a služobných povinností policajta. Napriek tomu, že z hľadiska personálnej právomoci a funkčnej príslušnosti je oprávnený o prepustení rozhodnúť iba minister vnútra SR, pasívne legitimovaným orgánom pre konanie o preskúmanie zákonnosti takéhoto rozhodnutia na súde na základe žaloby je vždy Ministerstvo vnútra SR ako orgán verejnej správy, ktorého rozhodnutie sa preskúmava. Neopodstatnená bola podľa názoru súdu aj námietka žalobcu o porušení jeho práva na obranu, pretože z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že žalobca mal možnosť sa vyjadriť ku všetkým podkladom rozhodnutia a efektívne tak hájiť svoje práva, čo aj v plnom rozsahu využil. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že žalovaný vo veci dostatočne zistil skutkový stav a tento po právnej stránke správne posúdil, pričom svoje závery aj náležite odôvodnil. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, postupoval súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal právo na ich náhradu, nakoľko žalobca v konaní úspech nemal a žalovanému právo na náhradu trov v konaní o preskúmanie zákonnosti jeho rozhodnutia nepatrí. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.