Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/169/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 9011010191 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:9011010191.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobkyne: Katarína B., nar. XX.XX.XXXX, Š. N. G. 4, X., zastúpenej: JUDr. Milan Klobušiak, advokát, Š. Moyzesa 7, Ružomberok, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Drieňová 22, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-OP-2011/13849/TDL zo dňa 01.07.2011, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. SVS-OP-2011/13849/TDL zo dňa 01.07.2011 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobkyni sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobkyňa sa žalobou doručenou Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 16.09.2011, neskôr postúpenou tunajšiemu súdu, domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS- OP-2011/13849/TDL zo dňa 01.07.2011, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a bolo potvrdené rozhodnutie Obvodného úradu Ružomberok, odboru všeobecnej vnútornej správy č. P 146/2010 - MH, ObO- RK- OVVS- 2011/00393-00003 zo dňa 02.03.2011, ktorým bola žalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa podľa tohto rozhodnutia dopustila tým, že dňa 16.12.2009 v čase medzi 20:00-21:00 hod. v byte na ul. Riadok č. 13 v Ružomberku po predchádzajúcom slovnom konflikte udrela svojho druha G. X. dojčenskou fľašou do záhlavia a rukou do oblasti tváre. Týmto mu spôsobila zranenia - mierny opuch záhlavia a odreninu vnútornej časti dolnej pery, ktoré si vyžiadali dobu liečenia 1-2 dni. Týmto rozhodnutím bola žalobkyni za priestupok podľa § 11 ods. 1 písm. b/, § 12 ods. 1 a § 49 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. uložená sankcia - pokuta vo výške 10,- eur a zároveň jej bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 16 eur. Žalobkyňa uviedla, že sa nedopustila skutku, ktorý sa jej kládol za vinu. V podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu argumentovala, že poškodený na ošetrení u lekára tvrdil, že ho napadla neznáma žena, pričom až neskôr policajtom uvádzal, že to bola žalobkyňa. Tento rozpor odvolací orgán riadne nevysvetlil, pričom iba uviedol, že podľa jeho názoru z dôvodu vyjadrovania sa v slovenskom jazyku, pri neúčasti tlmočníka, nie je možné preukázať a jednoznačne interpretovať, koho v zdravotníckom zariadení a akým spôsobom označil poškodený za osobu, ktorá ho napadla. Žalobkyňa nesúhlasila s tým, že rozpor vo výpovediach išiel na jej ťarchu. Žalobkyňa v odvolaní taktiež poukazovala na skutočnosť, že medzi ošetrením a oznámením skutku uplynula takmer hodina a nie je dokladované, čo v tom čase poškodený robil, pričom správne orgány to vysvetlili jednoduchým tvrdením, že toto časové rozpätie je primerané, keďže poškodený neovláda slovenský jazyk a komunikácia s ošetrujúcim lekárom bola sťažená. Takéto vysvetlenie považovala žalobkyňa za pochybné. Poukázala nato, že úradníci žalovaného ani správne orgány prvého stupňa nevedia, ako poškodený ovláda slovenský jazyk. Neboli pri ošetrení, ani pri podávaní oznámenia na polícii. Žalobkyňa uviedla, že poškodený hovorí slabšie, no rozumie všetko. Časový odstup s úrovňou znalosti slovenského jazyka poškodeným nemá žiaden súvis. K zisteniu skutkového stavu správnym orgánom žalobkyňa tiež namietala, že kojeneckú fľašu v danom čase nepoužívala, pretože dieťa až do 4 mesiacov len kojila, čo doložila aj potvrdením od lekárky. Na to žalovaný reagoval vysvetlením, že kojenecká fľaša sa môže použiť aj na iné tekutiny ako mlieko. S týmto opäť žalobkyňa nesúhlasila a namietala, že pre správny orgán nebolo podstatné, či udrela poškodeného kojeneckou fľašou ale to, že ho ňou udrieť mohla. Takýto postoj bol opäť porušením prezumpcie neviny. Jediným dôkazom, že skutok mala spáchať žalobkyňa, bola výpoveď poškodeného. Žalobkyňa síce navrhla vykonať dôkaz, ktorý by vierohodnosť výpovede poškodeného vyvrátil, výpoveď policajtov (o tom, či a ako označoval ženu, čo ho napadla, pri vyšetrení vo vojenskej nemocnici, alebo o tom, že bol hneď na druhý deň na polícii vziať oznámenie späť). Správne orgány však vykonanie dôkazu odmietli. Žalobkyňa ďalej uviedla, že v odvolaní poukazovala aj na ďalšie nezrovnalosti v tvrdeniach poškodeného, keď vo výpovedi na polícii uvádzal, že ho mala žalobkyňa udrieť preto, lebo nechcel ísť nakupovať nábytok do Banskej Bystrice, pretože nemá čas, ale vo výpovedi pred správnym orgánom tvrdil, že ho mala žalobkyňa napadnúť preto, lebo jej nechcel dať peniaze v hotovosti, ale chcel platiť kreditnou kartou. Z toho je evidentné, že poškodený si vymýšľal. Nepamätal si presne čo a kde hovoril, pretože nehovoril pravdu. Podľa žalobkyne správne orgány postupovali nezákonne, pretože vychádzali z predpokladu, že všetko, čo poškodený uviedol, bola pravda a dokazovať, že sa skutok nestal, mala práve žalobkyňa. V konaní o priestupkoch platí prezumpcia neviny, vina obvinenému z priestupku musí byť bezpečne a spoľahlivo preukázaná dôkazmi v konaní a nestačí, ak sa skutok len mohol stať. Vzhľadom na uvedené žiadala žalobkyňa rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. K žalobe sa žalovaný vyjadril písomne dňa 20.12.2011, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Svoje rozhodnutie považoval z vecného a právneho hľadiska za správne a zákonné. Zo spisového materiálu vyplýva, že prvostupňový správny orgán pri svojom rozhodovaní mal dve protichodné výpovede, výpoveď žalobkyne, že sa skutok nestal a výpoveď poškodeného, ktorý tvrdil, že ho žalobkyňa udrela a spôsobila mu drobné ublíženie na zdraví. Na podporu tvrdenia poškodeného prvostupňový správny orgán vychádzal z výpisu zo zdravotnej dokumentácie a ambulantného nálezu spísaného sekundárnym lekárom Ústrednej vojenskej nemocnice SNP Ružomberok MUDr. Mariánom Jakubským. Žalobkyňa vo svojej žalobe poukázala na rozpory vo výpovediach poškodeného na polícii a na ústnom pojednávaní pred prvostupňovým správnym orgánom, kde vypovedal ako svedok. Prvostupňový správny orgán bol oprávnený rozhodnúť, aké dôkazy vykoná a ktoré dôkazy hneď treba vykonať. Uznal, že vykonanie vypočutia ďalších svedkov je zjavne nepotrebné, čo bolo v jeho právomoci a postup dokazovania prvostupňového orgánu bol legitímny. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že poškodený pri ošetrovaní u lekára tvrdil, že ho napadla neznáma žena, žalovaný uviedol, že sama žalobkyňa uvádza, že poškodený hovorí slabšie po slovensky, čím vlastne potvrdzuje, že vyjadrovanie v slovenčine robí poškodenému problémy. Túto skutočnosť zohľadnil aj prvostupňový správny orgán, keď vypočul svedka v prítomnosti tlmočníka. Prvostupňový správny orgán vypočul obvinenú žalobkyňu v prítomnosti jej právneho zástupcu na ústnom pojednávaní dňa 30.08.2010. Zo zápisnice o prejednaní priestupku vyplýva, že žalobkyňa ani jej právny zástupca nežiadali vypočuť na ústnom pojednávaní svedkov policajtov, ktorí mali potvrdiť, ako označoval poškodený ženu, čo ho napadla. Žalovaný zároveň uviedol, že prvostupňový správny orgán sa v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite vysporiadal s dostupnými dôkazmi a preto jeho rozhodnutie žalovaný potvrdil. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a preto podľa § 250j ods.2 písm. c) O.s.p. napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 16.12.2009 urobil poškodený X., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. Xb, I., K. na F. oddelení Z. zboru X. oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Uviedol, že toho istého dňa v čase medzi 20:00 až 21:00 hod. bol napadnutý svojou družkou, žalobkyňou. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Obvodné oddelenie Policajného zboru Ružomberok postúpilo priestupkový spis spolu so správou o výsledku objasňovania priestupku Obvodnému úradu Ružomberok. K veci bola v priestupkovom konaní dňa 21.12.2010 vypočutá žalobkyňa, ktorá poprela spáchanie skutku a poukázala na nezrovnalosti vo výpovedi poškodeného, ktoré neumožnili považovať jeho výpoveď za vierohodnú. Na ústnom pojednávaní dňa 21.12.2010 vypovedal aj poškodený (svedok), ktorý prehlásil, že neovláda slovenský jazyk a preto žiadal, aby jeho výpoveď tlmočil tlmočník z nemeckého jazyka. K veci uviedol, že chceli ísť nasledujúci deň do Banskej Bystrice kúpiť nábytok a iné veci. Išlo o to, že žalobkyňa chcela, aby jej dal peniaze, aby platili v hotovosti, on odmietol, že všetko zaplatí kreditnou kartou. Žalobkyňa bola fyzicky i verbálne agresívna, udrela ho a dala mu facku, potom chytila kojeneckú fľašu a udrela poškodeného do zadnej časti lebky. Ešte predtým ho udrela do oblasti úst. Stalo sa to potom, ako jej poškodený povedal, že peniaze v hotovosti nedostane a že to neurobí tak, ako ona po ňom žiadala. Po fyzickom napadnutí išiel poškodený vec oznámiť na políciu, kde mu odporučili, aby išiel na lekárske ošetrenie do Vojenskej nemocnice Ružomberok a policajti išli do nemocnice s ním. Nakoľko bolo pred Vianocami, o niekoľko dní žalobkyňa poprosila, aby išiel na políciu vziať späť svoje oznámenie a uistila ho, že sa zmení. Doslova povedala, že ak to neurobí, môže sa stať, že už ich spoločné dieťa viac neuvidí. V administratívnom spise sa nachádza ambulantný nález A.. A. O., sekundárneho lekára Ústrednej vojenskej nemocnice SNP X., v ktorom je uvedené, že poškodený uviedol, že bol napadnutý cudzou osobou ženského pohlavia, bol udretý do záhlavia a do pery. Ďalej sa v ňom nachádza záznam o podaní oznámenia o priestupku zo dňa 16.12.2009 spísaný na Obvodnom oddelení Policajného zboru v X., kde poškodený k veci uviedol, že na Slovensku žije so svojou priateľkou (žalobkyňou) a ich spoločnou dcérou na adrese Riadok 13, Ružomberku. V deň oznámenia priestupku v čase medzi 20:00 až 21:00 hod. ležal na pohovke a pozeral televíziu. Medzi tým ho oslovila žalobkyňa a povedala mu, že musia zbehnúť do Banskej Bystrice kúpiť nejaký nábytok, nakoľko si poškodený kúpil dom a zariaďujú ho. Poškodený jej na to odpovedal, že on nemá čas a prečo sa majú tak ponáhľať a ešte, že nemá aj tak žiadny papier, žiadny dokument od toho, že niečo kúpil. Na to sa žalobkyňa rozzúrila a udrela oznamovateľa (poškodeného) dojčenskou fľašou do záhlavia a viacerými údermi do oblasti tváre. Poškodený na to reagoval tak, že jej povedal, že ak neprestane, tak odíde a žalobkyňa uviedla, že aby odišiel, že ak nebude platiť, tak ho aj tak nepotrebuje. Po tomto poškodený vstal, obliekol sa, zbalil si veci a odišiel na Obvodné oddelenie PZ Ružomberok podať oznámenie a vyhľadal lekárske ošetrenie. Dňa 02.03.2011 Obvodný úrad Ružomberok, Odbor všeobecnej vnútornej správy vydal rozhodnutie č. P 146/2010 - MH, ObO- RK- OVVS- 2011/00393-00003, ktorým uznal žalobkyňu vinnou zo spáchania vyššie uvedeného priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a uložil jej pokutu vo výške 10,- eur a povinnosť nahradiť trovy konania o priestupku vo výške 16,- eur. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom uviedla obdobné námietky ako v podanej žalobe. O odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. SVS-OP-2011/013849/DDL zo dňa 01.07.2011, odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil. V odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia sa konštatuje, že zo spisového materiálu vyplýva, že prvostupňový správny orgán pri svojom rozhodovaní mal dve protichodné výpovede, pričom na podporu tvrdenia poškodeného vychádzal z výpisu zdravotnej dokumentácie a ambulantného nálezu spísaného sekundárnym lekárom Ústrednej vojenskej nemocnice SNP Ružomberok. Pokiaľ ide o rozdielne vyjadrenia poškodeného pred ošetrujúcim lekárom a pred správnym orgánom, žalovaný uviedol, že má zato, že z dôvodu vyjadrovania sa v slovenskom jazyku, pri neúčasti tlmočníka, nie je možné preukázať a jednoznačne interpretovať, koho v zdravotníckom zariadení a akým spôsobom označil poškodený ako osobu, ktorá ho napadla. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že v čase spáchania skutku kojila svoje dieťa a kojeneckú fľašu nepoužívala, žalovaný vo svojom rozhodnutí poukázal nato, že samotná skutočnosť, či v tom čase používala kojeneckú fľašu pri kojení svojho dieťaťa, je podľa jeho názoru nepodstatná, pretože kojenecká fľaša môže byť použitá u dieťaťa aj na prijímanie iných tekutín ako mlieka. K námietke žalobkyne, že prvostupňový správny orgán nevykonal vypočutie policajtov a ošetrujúceho lekára, žalovaný konštatoval, že vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu a ten je oprávnený rozhodnúť, aké dôkazy vykoná a ktoré dôkazy netreba vykonať. Ak uznal, že vykonanie vypočutia ďalších svedkov, je zjavne nepotrebné, je to v jeho právomoci a postup dokazovania prvostupňového orgánu je podľa názoru žalovaného legitímny. Z výpovedí žalobkyne a poškodeného nevyplynulo, že počas incidentu boli prítomní, preto podľa názoru žalovaného výpovede policajtov a ošetrujúceho lekára by nemali požadovanú výpovednú hodnotu o tom, či skutok spáchala žalobkyňa. Súčasťou odvolania žalobkyne bolo čestné vyhlásenie zo dňa 23.03.2011 od G., v ktorom sa uvádza, že skutok sa nestal. Podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku je účastník konania povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Táto procesná povinnosť vyplýva pre obvinenú zo zákona. Žalobkyňa neuviedla počas objasňovania na polícii a vo svojej výpovedi na ústnom pojednávaní pred prvostupňovým správnym orgánom, že uvedené osoby boli prítomné v byte, keď sa mal skutok stať a môžu vypovedať v jej prospech. Z § 34 ods. 5 Správneho poriadku mal možnosť prvostupňový správny orgán podľa svojej úvahy posúdiť, ktoré skutočnosti v rámci dokazovania sa ukázali ako pravdivé a odmietnuť tvrdenie, o ktorých pravdivosti má pochybnosti. Žalovaný mal zato, že prvostupňový správny orgán sa v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite vysporiadal s dostupnými dôkazmi a uviedol všetky podstatné výsledky vykonaných dôkazov. Podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. za priestupok podľa odseku 1 písm. a) možno uložiť pokutu do 33 eur, za priestupok podľa odseku 1 písm. b) až d) a písm. f) pokutu do 99 eur a za priestupok podľa odseku 1 písm. e) pokutu do 331 eur. Podľa § 22 ods. 2 písm. c/ zákona č. 372/1990 Zb, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Objasňovaním priestupkov podľa zákona o priestupkoch sa predovšetkým rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu o tom, či sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona a či tento skutok spáchala osoba zo spáchania priestupku podozrivá. Podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu o priestupku sú vo všeobecnosti vyjadrenia obvineného, čestné vyhlásenia, skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti a dôkazy, pričom rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Medzi dôkazy patria najmä výpovede účastníkov konania, svedecké výpovede, ohliadka a listiny. Na dokazovanie pritom možno použiť všetky prostriedky súladné so zákonom, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci. Správny orgán hodnotí vykonané dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca. V kontexte s ustanovením § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. bolo povinnosťou správneho orgánu posúdiť, či osoba podozrivá zo spáchania priestupku (žalobkyňa) narušila občianske spolunažívanie drobným ublížením na zdraví jej druha, poškodeného G.. Žalovaný ako i prvostupňový orgán vychádzali pri objasňovaní priestupku z dôkazov: výpoveď poškodeného, výpoveď žalobkyne a lekárska správa o zraneniach poškodeného zo dňa 20.12.2011 pri jeho ošetrení v Ústrednej vojenskej nemocnici SNP Ružomberok. Výpovede žalobkyne a poškodeného sú protichodné. Kým žalobkyňa vo svojej výpovedi poprela spáchanie skutku, ktorý sa jej kládol za vinu, poškodený vo svojej výpovedi označil za páchateľa skutku práve žalobkyňu. Lekárska správa vypovedá len o tom, že poškodený utrpel zranenia ľahšieho charakteru. V žiadnom prípade lekársku správu nemožno považovať za dôkaz usvedčujúci žalobkyňu zo spôsobenia zranení poškodenému. Jednou zo zásad priestupkového konania je i prezumpcia neviny. Znamená to, že občan je obvineným z priestupku, len čo správny orgán vykonal voči nemu prvý procesný úkon. Na takého občana sa hľadí ako na nevinného, kým jeho vina nebola vyslovená právoplatným rozhodnutím. Obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemožno donucovať. Podľa názoru súdu bol správny orgán povinný pristupovať k objasneniu priestupku starostlivejšie a vykonať také dôkazy, na základe ktorých skutkový stav bude zistený úplne, aby nebolo pochýb o priebehu deja, o priamych príčinách zistených následkov a o osobe, ktorá svojim zavinením tieto následky spôsobila. Pokiaľ správny orgán uveril poškodenému a tvrdenia žalobkyne nepovažoval za dostačujúce na vyvrátenie jeho tvrdení, mal to i uspokojivo odôvodniť. Zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na posúdenie veci. Preto komplexným posúdením dôkazov, ktoré mal správny orgán k dispozícii, nemohol nad všetky pochybnosti konštatovať, že spáchanie skutku a vina boli týmito dôkazmi žalobkyni preukázané. V predmetnom konaní neboli dôsledne zistené všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a zostali nezodpovedané mnohé otázky. V prvom rade je tu výrazný rozpor v tvrdeniach poškodeného zaznamenaných pri ošetrení v Ústrednej vojenskej nemocnici SNP Ružomberok a neskôr do zápisnice na ústnom pojednávaní pred prvostupňovým správnym orgánom dňa 30.08.2010. Kým pri ošetrení poškodený tvrdil, že mu zranenia spôsobila neznáma žena, neskôr svoje tvrdenie zmenil a za páchateľku skutku označil žalobkyňu. Pre posúdenie viny žalobkyne tvrdenie proti tvrdeniu nemohlo v žiadnom prípade správnemu orgánu postačovať. Žalovaný tiež neobjasnil, čo v čase medzi ošetrením a oznámením skutku, v priebehu asi jednej hodiny, poškodený robil. Správny orgán mal tieto nedostatky zisteného skutkového stavu odstrániť a dokazovanie doplniť. Mal od poškodeného žiadať vysvetlenie, prípadne na potvrdenie či vyvrátenie pravdivosti jeho tvrdení mal správny orgán vykonať iné vhodné a dostupné dôkazy potrebné na objasnenie možných alternatív chronologického priebehu deja. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že pri neúčasti tlmočníka v zdravotníckom zariadení nie je možné preukázať a jednoznačne interpretovať, koho a akým spôsobom poškodený označil za osobu, ktorá ho napadla, pretože dobre neovláda slovenský jazyk. S takýmto postojom súd nesúhlasí. Žalovaný svoju vedomosť o schopnosti vyjadrovať sa poškodeného v slovenskom jazyku riadne nevysvetlil. Ani z administratívneho spisu nie je zrejmá úroveň znalosti slovenského jazyka poškodeným. V správe z lekárskeho ošetrenia nie je uvedený text, ktorý by obsahoval nejednoznačný opis, či neisté vyjadrenie poškodeného a nie je v nej navyše ani uvedená zmienka o tom, že by sa poškodený nevedel dostatočne vyjadrovať v slovenskom jazyku či chápať význam v správe uvedených slov. Pochybnosť o jazykovej neznalosti poškodeného vyvoláva tiež tvrdenie žalobkyne o tom, že poškodený hovorí slabšie, no rozumie všetko. Súd poukazuje na to, že pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného nepovažoval za podstatné, či v konaní žalobkyňa navrhla vykonať akékoľvek dôkazy. Správny orgán bol povinný vykonať aj také dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, ak by prispeli k náležitému zisteniu skutočného stavu veci a zákonnému a spravodlivému rozhodnutiu. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude odstrániť vyššie uvedené rozpory vo výpovediach účastníkov priestupkového konania a doplniť dokazovanie tak, aby bol presne zistený priebeh predmetných udalostí. Pokiaľ to bude možné a potrebné, žalovaný overí pravdivosť poškodeným opisovaného napadnutia kojeneckou fľašou s ohľadom na charakter jeho zranení. V prípade, že priamy dôkaz alebo súbor nepriamych dôkazov nepreukážu žalobkyni vinu, dáva súd do pozornosti, že aj v priestupkovom konaní sa má uplatniť zásada in dubio pro reo, z ktorej vyplýva povinnosť správnemu orgánu preukázať všetky skutočnosti tak, aby o vine neexistovali dôvodné pochybnosti. V opačnom prípade správny orgán nesmie rozhodnúť v neprospech žalobkyne. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná a preto rozhodnutie žalovaného č. SVS-OP-2011/13849/TDL zo dňa 01.07.2011 ako nezákonné podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom súc viazaný v tomto rozsudku vysloveným právnym názorom súdu bude postupovať v naznačenom smere. Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Podľa § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 151 ods. 2 O.s.p. Žalobkyňa mala síce vo veci úspech a náhrada trov konania by jej podľa § 250k ods. 1 O.s.p. patrila, avšak právny zástupca trovy nevyčíslil do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku (§ 151 ods. 1 O.s.p.). V takom prípade súd prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia. Žalobkyňa bola uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 169/2011 - 35 zo dňa 27.04.2012 oslobodená od súdnych poplatkov. Žiadne trovy zo spisu nevyplývajú, preto súd náhradu trov konania žalobkyni nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.