Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/219/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 9011010222 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:9011010222.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: DACHMAT, spol. s r.o., IČO 36 193 941, Rastislavova 91, Košice, zastúpený: JUDr. Silvia Sovová, advokátka, Diamantová 10, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 009/2011/2910/V-267 zo dňa 16.08.2011, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou, doručenou Najvyššiemu súdu SR dňa 04.11.2011 a postúpenou tunajšiemu súdu uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sž/34/2011 zo dňa 01.12.2011, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 009/2011/2910/V-267 zo dňa 16.08.2011 o zamietnutí žiadosti o preskúmanie postupu autorizovanej osoby. Žalobca ku skutkovým okolnostiam uviedol, že ako výrobca schodov, okien a prvkov strešnej konštrukcie mal povinnosť podrobiť svoje výrobky certifikácii podľa zákona č. 90/1998 Z.z. o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj len zákon). Obchodná spoločnosť FIRES, s.r.o. ako autorizovaná osoba v zmysle zákona vydala žalobcovi certifikát zhody SK 01-ZSV-0083 na výrobok žalobcu (protipožiarny uzáver DACHMAT a protipožiarny uzáver so sklápacími schodmi DACHMAT). Listom zo dňa 19.05.2011 žalobcovi autorizovaná osoba oznámila, že je potrebné požiadať o nové vydanie klasifikačného protokolu, ak má certifikát zhody zostať v platnosti. Následne bol žalobcovi autorizovanou osobou doručený návrh zmluvy o vykonaní priebežnej inšpekcie, pričom zo strany zástupcov autorizovanej osoby bolo tvrdené, že bez toho certifikát zruší. Návrh zmluvy bol po takomto nepriamom nátlaku žalobcom akceptovaný a zaslaný autorizovanej osobe. Žalobca tvrdil, že autorizovaná osoba do návrhu zmluvy nenápadne vsunula článok VI bod 5, podľa ktorého bolo povinnosťou žalobcu do dátumu vykonania inšpekcie uhradiť preddavok vo výške rovnajúcej sa celej dohodnutej cene za priebežnú inšpekciu. Autorizovaná osoba následne zaslala žalobcovi faktúru na zaplatenie preddavku, pričom k priebežnej inšpekcii dovtedy nedošlo. Následne po komunikácii zástupcov žalobcu a autorizovanej osoby, autorizovaná osoba zaslala dňa 11.07.2011 „Rekapituláciu a vrátenie žiadosti“. Podľa žalobcu nie je možné vypovedať inú zmluvu, ako takú, ktorej predmetom je opakovaná činnosť (napr. nájomná zmluva) a výpoveď zmluvy musí obsahovať aj výpovednú lehotu. Postup autorizovanej osoby považoval žalobca za bezprecedentný, keď dôvodom na výpoveď zmluvy bolo nezaplatenie preddavku podľa spomínaného článku VI bod 5 zmluvy o vykonaní priebežnej inšpekcie. Podľa názoru žalobcu keďže zmluva bola už uzavretá, autorizovaná osoba nemohla len tak vyradiť žalobcovu žiadosť a túto mu vrátiť. Takýto postup žalobca považoval za rozporný so zákonom. Žalobca taktiež uviedol, že autorizovaná osoba mohla odstúpiť od zmluvy v zmysle § 21 ods. 6 zákona, len ak výrobca (žalobca) neplní zmluvu alebo je najmenej 2 mesiace nečinný a bez jeho súčinnosti nemožno v konaní pokračovať. Autorizovaná osoba však neposkytla žalobcovi žiadnu dvojmesačnú lehotu a vykonaniu priebežnej inšpekcie zo strany autorizovanej osoby podľa uzavretej zmluvy nič nebránilo. Súčinnosť zo strany žalobcu bola poskytnutá, okrem zaplatenia požadovanej platby vopred, pričom túto žalobca v texte žaloby označil ako „vydieračskú“. Žalobca tiež podotkol, že autorizovaná osoba neodstúpila od zmluvy o vykonaní priebežnej inšpekcie, ktorú so žalobcom uzatvorila a namiesto toho zmluvu „vypovedala“, čo považoval za právne nemožné. Voči postupu autorizovanej osoby sa žalobca ohradil listom zo dňa 14.07.2011. Napriek žalobcovým námietkam bolo dňa 25.07.2011 zo strany autorizovanej osoby doručené žalobcovi zrušenie certifikátu zhody SK01-ZSV-0083. Ako dôvod bolo uvedené neumožnenie vykonania priebežnej inšpekcie, čo žalobca v žalobe označil za klamstvo. Uvedený postup autorizovanej osoby znemožnil žalobcovi uvádzať jeho certifikované výrobky na trh, čím boli žalobcovi spôsobené značné škody. Žalobca sa v zmysle § 24 zákona obrátil na žalovaného, aby preskúmal postup autorizovanej osoby, ktorý bol opísaný aj v žalobe. Žiadosť o preskúmanie postupu autorizovanej osoby bola listom č. 009/2011/2910/V-267 zo dňa 16.08.2011 žalovaným zamietnutá. Žalobca namietal, že zamietnutie jeho žiadosti bolo nezákonné. Nesúhlasil predovšetkým s konštatáciou žalovaného, že zákon nedáva žalovanému kompetenciu na preskúmanie obchodných a ekonomických vzťahov v procese preukazovania zhody medzi autorizovanými osobami a výrobcami, či žiadateľmi. Podľa názoru žalobcu žalovaný bol v zmysle § 24 ods. 3 zákona oprávnený žalobcom napadnutý nezákonný úkon autorizovanej osoby zrušiť a poskytnúť tak ochranu žalobcovým právam. Rozhodnutie žalovaného vybavené chvatom a vnútorne si odporujúcim postupom, bez relevantného preskúmania skutkového stavu bolo zjavne nepodložené, nezákonné a účelové. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobca rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 19.04.2012, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. K námietkam týkajúcim sa žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že listom zo dňa 26.07.2011 požiadal žalobca žalovaného o preskúmanie postupu autorizovanej osoby SK 01, obchodnej spoločnosti FIRES, s.r.o., ktorým došlo k zrušeniu certifikátu zhody SK01-ZSV-0083 zo dňa 19.05.2006 na výrobok žalobcu. Podľa žalovaného žalobca nerozporoval postup autorizovanej osoby pri preukazovaní zhody podľa § 24 zákona, ale mal len námietky voči úhrade zálohovej faktúry vystavenej autorizovanou osobou, pričom požiadavka autorizovanej osoby na zálohovú faktúru bola dohodnutá v zmluve na vykonanie priebežnej inšpekcie. Zákon nepriznáva žalovanému kompetenciu riešiť obchodno-právne vzťahy účastníkov procesov preukazovania zhody. Žiadosť žalobcu bola preto neopodstatnená a v tomto zmysle bolo žalobcovi listom č. 009/2011/2910/V-267 zo dňa 16.08.2011 zaslané aj stanovisko k jeho žiadosti. Žalovaný ďalej uviedol, že vo veci nevydal žiadne rozhodnutie, pričom podotkol, že napriek neopodstatnenosti žalobcovej žiadosti, podrobne preskúmal postup autorizovanej osoby a taktiež zaujal stanovisko k jednotlivým vykonaným úkonom účastníkov procesu preukazovania zhody. Dňa 23.08.2011 bol žalovanému doručený list žalobcu zo dňa 16.08.2011, ktorý bol žalobcom označený ako „doplnenie žiadosti o preskúmanie postupu autorizovanej osoby“, v ktorej rekapituluje vykonané kroky žalobcu a autorizovanej osoby pri príprave vykonania predmetnej priebežnej inšpekcie. Žalovaný sa vyjadril aj k doplneniu žiadosti žalobcu listom č. 21151/2011/SVBP/z.45367 zo dňa 19.09.2011. V tomto liste žalovaný skonštatoval, že doplnenie žiadosti neobsahovalo žiadne nové skutočnosti, ktoré by zakladali potrebu prehodnotenia jeho pôvodného stanoviska a preto potvrdil svoje pôvodné stanovisko zo dňa 16.08.2011. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 a nasl. O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a to v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby je v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je v medziach žalobných dôvodov posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že listom zo dňa 26.07.2011, žalovanému doručeným dňa 01.08.2011, žalobca požiadal o preskúmanie postupu autorizovanej osoby. Žiadosť obsahuje nasledovný text: „zaslali nám zálohovú faktúru, aby sme ju dopredu zaplatili. Je len normálne, že nemôžeme dopredu zaplatiť za nevykonanú prácu. Oznámili sme p. Gašperovej, že zaplatíme za prácu po jej vykonaní v súlade s predpismi SR. Pritom dodnes čakáme, že prídu do prevádzky, vykonajú inšpekciu a zabezpečia kontinuitu v platnosti dokladov. Miesto toho je zamietnutie s odôvodnením, že vraj sme im neumožnili vykonať inšpekciu“. Listom zo dňa 16.08.2011 pod č. 009/2011/2910/V-267 žalovaný zamietol žalobcovu žiadosť o preskúmanie postupu autorizovanej osoby ako neopodstatnenú. V tomto liste žalovaný uvádza, že ustanovením § 24 ods. 3 zákona nie je daná žalovanému kompetencia na preskúmanie obchodných a ekonomických vzťahov v procesoch preukazovania zhody medzi autorizovanými osobami a výrobcami, či žiadateľmi. Žalobca požadoval preskúmanie postupu autorizovanej osoby týkajúceho sa úhrady zálohovej faktúry na vykonanie priebežnej inšpekcie pred jej vykonaním, čo riešia zmluvné vzťahy medzi účastníkmi konania. Dňa 23.08.2011 žalobca doručil žalovanému doplnenie žiadosti o preskúmanie postupu autorizovanej osoby, v ktorom opísal skutkové okolnosti prípadu obdobne ako v žalobe. Na doplnenie žiadosti reagoval žalovaný listom zo dňa 19.09.2011 pod č. 21151/2011/SVBP/z.45367, ktorým potvrdil jeho predchádzajúce stanovisko zaslané žalobcovi listom zo dňa 16.08.2011. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 90/1998 Z.z. výrobca je oprávnený požiadať ministerstvo o preskúmanie postupu a úkonov autorizovanej osoby alebo osvedčovacieho miesta, ak sa domnieva, že sú v rozpore s týmto zákonom. O preskúmanie možno požiadať do 30 dní odo dňa doručenia a) vrátenej žiadosti výrobcovi podľa § 21 ods. 3 až 5 alebo podľa § 26 ods. 3 a 4, b) oznámenia o odstúpení od zmluvy podľa § 21 ods. 6, c) certifikátu podľa § 21 ods. 8, technického osvedčenia podľa § 26 ods. 12 alebo predbežného technického osvedčenia podľa § 26a ods. 1, d) oznámenia o nevydaní certifikátu podľa § 21 ods. 9 alebo technického osvedčenia podľa § 26 ods. 8, e) oznámenia o zrušení certifikátu podľa § 22 ods. 4, predbežného technického osvedčenia podľa § 26a ods. 3 alebo technického osvedčenia podľa § 26b ods. 3. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 90/1998 Z.z. ministerstvo v konaní preskúma správnosť postupu autorizovanej osoby alebo osvedčovacieho miesta a súlad preskúmavaných úkonov so zákonom, najmä preskúma nestrannosť a objektívnosť hodnotenia získaných údajov a podkladov a či preskúmavané úkony vychádzajú z návrhov výrobcu, zo zmluvy, z protokolov o vykonaných skúškach a z písomných správ z vykonaných inšpekcií. Ak z preskúmania zistí opodstatnenosť žiadosti, napadnutý úkon zruší; inak žiadosť zamietne. Podľa čl. 142 ods. 1, veta za bodkočiarkou, Ústavy Slovenskej republiky, súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Podľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“). Podľa ustanovenia § 244 ods. 3 veta prvá O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 247 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Napokon podľa § 247 ods. 3 O.s.p. predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podľa § 248 O.s.p. súdy nepreskúmavajú a) rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania, b) rozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania alebo podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti, c) rozhodnutia o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti právnickým osobám alebo fyzickým osobám, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania, d) rozhodnutia správnych orgánov, ktorých preskúmanie vylučujú osobitné zákony. Prvou podmienkou preskúmania rozhodnutia správneho orgánu na základe žaloby je v zmysle § 244 ods. 3 O.s.p., ktorý všeobecne ustanovuje, aké rozhodnutia môžu byť preskúmavané v správnom súdnictve na základe žalôb, že musí ísť o také rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Druhou podmienkou je, že musí ísť o také rozhodnutie, ktorým bola fyzická alebo právnická osoba ukrátená na svojich právach, nakoľko v správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Treťou podmienkou je, že musí ísť o právoplatné rozhodnutie správneho orgánu (§ 247 ods. 2 a 3 O.s.p.). To znamená, že predpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je, aby pri rozhodnutí orgánu verejnej správy vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 O.s.p.) alebo rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré sa stalo právoplatným aj v dôsledku toho, že proti nemu príslušná procesná norma (obsiahnutá hoci v hmotnoprávnom predpise správneho práva) nepripúšťa opravný prostriedok, a preto právoplatnosť nastáva spravidla po doručení správneho rozhodnutia poslednému účastníkovi správneho konania, ak zákon neustanovuje inak (§ 247 ods. 3 O.s.p.). Štvrtou podmienkou, ktorá musí byť splnená, aby mohol súd v správnom súdnictve rozhodnutie správneho orgánu preskúmať, je to, že nejde o rozhodnutie, ktorého preskúmanie je vylúčené podľa § 248 O.s.p.. Okrem toho ústavne súladný výklad ustanovenia § 248 O.s.p. vyžaduje, aby súd v správnom súdnictve zisťoval, či rozhodnutie orgánu verejnej správy (správneho orgánu), ktoré mu bolo príslušným spôsobom predložené na preskúmanie jeho zákonnosti, sa svojím obsahom súčasne nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava SR alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdu vymedzené princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 248 O.s.p.). Uvedené ustanovenie je súčasne dôležitou interpretačnou pomôckou, pretože výnimky z aplikácie ústavy, i keď sú ustanovené zákonom, nie je možné vykladať extenzívne, ale reštriktívne. V prípade pochybností nie je vadou konania, ak súd reštriktívnym výkladom ustanovenia § 248 písm. a/ O.s.p. poskytol účastníkovi súdnu ochranu v súlade s čl. 152 ods. 4 v spojení s čl. 46 ods. 1,2 Ústavy Slovenskej republiky (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžf/56/2008). Podľa ustálenej judikatúry - nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky (nálezy sp. zn. I. ÚS 37/95, II. ÚS 50/01, I. ÚS 52/02, III. ÚS 183/2003: PL ÚS 21/08, I. ÚS 354/08) a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžf/29/2010, ZSP 5/2011, či uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžp/5/2011) môžu byť predmetom preskúmania súdom aj rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú alebo ak sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Súdna prax ustálila, že rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb. Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa považujú aj listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy. Súčasťou súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je aj prieskum postupu, ktorý predchádzal rozhodnutiu (§ 244 ods. 1,2 O.s.p.). Za postup správneho orgánu preskúmateľný v správnom súdnictve sa predovšetkým považuje jeho činnosť, ktorou správny orgán realizuje svoju právomoc vymedzenú osobitnými zákonmi. Pod činnosťou sa rozumie spravidla aktívny postup podľa procesných i hmotnoprávnych noriem, ktoré správny orgán oprávňujú a zaväzujú na úkony v priebehu konania. Postup správneho orgánu je zákonný vtedy, ak nevybočuje z medzí týchto noriem, najmä hypotéz a dispozícií. Súd sa teda v prvom rade zaoberal otázkou právomoci súdu na preskúmanie žalobou napadnutého listu žalovaného č. 009/2011/2910/V-267 zo dňa 16.08.2011 v správnom súdnictve. Poukazujúc aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 27/2003, je súd toho názoru, že takáto právomoc podľa § 247 ods. 1 a nasl. O.s.p. je daná aj v prípade, ak v osobitnom zákone nie je výslovne uvedené, že takéto rozhodnutie je preskúmateľné súdom. Súd v takýchto prípadoch skúma, či boli splnené podmienky ustanovené v § 244 ods. 3 O.s.p., či boli alebo mohli byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté. Každý, kto sa cíti byť dotknutý na svojich právach, alebo koho práva sú ohrozené, je oprávnený obrátiť sa na súd. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený orgánom verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Súdna ochrana nemôže byť bezdôvodne odopretá (zákaz denegatio justitiae). Súd nemá pochýb o tom, že žalovaný je správnym orgánom a že jeho činnosť v zmysle § 24 zákona je uplatnením právomoci rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Zo znenia § 24 ods. 3 zákona je zrejmé, že v prípade, že žalovaný zistí opodstatnenosť žiadosti podanej podľa § 24 ods. 1 zákona, napadnutý úkon autorizovanej osoby zruší. V prípade, že žalovaný opodstatnenosť žiadosti nezistí, žiadosť zamietne. Proti rozhodnutiu žalovaného o zamietnutí žiadosti podľa § 24 ods. 3 zákona nie je možné podať opravný prostriedok, pričom z § 20 ods. 2 zákona vyplýva, že na toto konanie sa nevzťahuje správny poriadok. Nepochybne sa však predmetné rozhodnutie žalovaného dotklo právnej sféry žalobcu a žalobca sa legitímne môže cítiť na svojich právach týmto rozhodnutím dotknutý. Pre uvedené skutočnosti je preto možné rozhodnutie žalovaného preskúmať v rámci správneho súdnictva podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. Ako už bolo vyššie konštatované, žalovaný na základe žiadosti výrobcu (žalobcu) preskúmal správnosť postupu autorizovanej osoby a súlad preskúmavaných úkonov so zákonom. Žalobca zaslal žalovanému dňa 26.07.2011 list, ktorého obsah citoval súd vyššie v odôvodnení tohto rozsudku. Konanie autorizovanej osoby považoval žalobca za rozporné so zákonom, pretože nebola vykonaná inšpekcia, pričom zo strany autorizovanej osoby bola žalobcovi zaslaná zálohová faktúra, čo žalobca považoval za nenormálne a odmietol zaplatiť dopredu za nevykonanú prácu. Z dikcie § 24 ods. 3 zákona vyplýva, že žalovaný na základe žiadosti výrobcu (žalobcu) preskúma nestrannosť a objektívnosť hodnotenia získaných údajov a podkladov a či preskúmavané úkony vychádzajú z návrhov výrobcu, zo zmluvy, z protokolov o vykonaných skúškach a z písomných správ z vykonaných inšpekcií. Žalovaný nie je v zmysle zákona oprávnený zaoberať sa obchodno-právnymi vzťahmi žalobcu a autorizovanej osoby v rámci procesu preukazovania zhody výrobku. Je nad všetky pochybnosti zrejmé, že žalobcove námietky voči vystaveniu zálohovej faktúry autorizovanou osobou a voči uplatneniu zmluvy o vykonaní priebežnej inšpekcie uzavretej medzi žalobcom a autorizovanou osobou a vypovedanie tejto zmluvy nie sú pre posúdenie činnosti a postupu autorizovanej osoby žalovaným právne relevantné a žalovaný nebol kompetentný v zmysle zákona, predovšetkým jeho ustanovenia § 24, posudzovať úvahy žalobcu o otázkach oprávnenosti vystavenia zálohovej faktúry a požadovania platby vopred, prípadne nemožnosti vypovedať zmluvu. Pre posúdenie veci žalovaným v zmysle zákona nebolo ani právne významným, či vôľou autorizovanej osoby bolo listom zo dňa 11.07.2011 (Rekapitulácia a vrátenie žiadosti) zmluvu vypovedať, alebo od nej odstúpiť. Na základe uvedených skutočností preto za správny možno považovať právny záver žalovaného o tom, že žiadosť žalobcu zo dňa 26.07.2011 nebola dôvodná a rozhodnutie žalovaného zo dňa 16.08.2011 o zamietnutí žiadosti bolo súladné so zákonom. Pokiaľ ide o list žalovaného zo dňa 19.09.2011 č. 21151/2011/SVBP/z.45367, v ktorom žalovaný potvrdil svoje pôvodné stanovisko zo dňa 16.08.2011 o zamietnutí žiadosti žalobcu, tento, ako vyplýva z obsahu žaloby, žalobca nežiadal preskúmať, a preto v tomto konaní nebol uvedený list predmetom posúdenia jeho zákonnosti. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v medziach zákona a námietky žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobcu v konaní, nepriznal mu právo na náhradu trov konania, rovnako ani žalovanému, ktorý v takomto prípade zásadne podľa ustálenej judikatúry nemá právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.