Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/210/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 9012010054 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:9012010054.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Poľovnícky spolok KANADA, Bakta č. 70, 979 01 Rimavská Sobota, zastúpený: JUDr. Ivan Pupák, Námestie Ľudovíta Štúra 20, 974 05 Banská Bystrica, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3785/2011-720 zo dňa 28.10.2011, takto r o z h o d o l : Súd konanie z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, postúpenou tunajšiemu súdu ako vecne a miestne príslušnému, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 3785/2011-720 zo dňa 28.10.2011, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Krajského lesného úradu v Banskej Bystrici č. 2011/00210 zo dňa 13.7.2011. Prvostupňovým rozhodnutím bola na základe návrhu Roľníckej spoločnosti, a.s., povolená obnova konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Krajského lesného úradu v Banskej Bystrici č. 2011/00101 zo dňa 3.3.2011 v spojitosti s rozhodnutím č. 2009/000265 zo dňa 8.7.2009 a rozhodnutím Obvodného lesného úradu v Rimavskej Sobote č. 2009/00002-1 Ka (2008/1394) zo dňa 30.1.2009, ktorým boli v Poľovnom revíri IPOLNOK schválené zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva. Žalovaný vo svojom písomnom stanovisku k podanej žalobe zo dňa 07.11.2012 žalobu neuznal dôvodnou, zotrvávajúc na svojej právnej argumentácií obsiahnutej v jeho rozhodnutí a potom žalobu navrhol, aby súd zamietol. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgáno v verejnej správy. Podľa ods. 3 rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 248 písm. a) O.s.p. súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania. Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Predtým, než súd v akomkoľvek správnom konaní rozhodne meritórne, je nevyhnutné vyriešiť otázku prípustnosti súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia, t. j. v tomto prípade rozhodnutia, ktorým správny orgán nariadil obnovu správneho konania ukončeného právoplatným rozhodnutím. Rozhodnutia vylúčené zo súdneho prieskumu upravuje § 248 O.s.p., pričom žalobcom napadnuté rozhodnutie je procesným rozhodnutím týkajúcim sa vedenia konania, čiže ho možno podradiť pod §248 písm. a). Ako však vyplýva aj z judikatúry ÚS SR, rozhodnutie nesmie byť vylúčené zo súdneho prieskumu len na základe jeho formálneho označenia, resp. druhu, pokiaľ je samo o sebe spôsobilé týkať sa niektorého zo základných práv alebo slobôd jednotlivca. Súd je povinný skúmať takýto potenciálny vplyv, keďže zastavením konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia majúceho vplyv na základné práva a slobody by došlo k porušeniu základného práva na súdnu ochranu vyplývajúceho z článku 46 ods. 2 Ústavy SR. Je preto nevyhnutné skúmať, či rozhodnutie o povolení obnovy konania môže mať vplyv na základné práva alebo slobody žalobcu. Ako už judikoval ústavnú súd (I. ÚS 330/08), návrh na obnovu konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý je spôsobilý vyvolať zmenu alebo zrušenie právoplatného rozhodnutia. Predstavuje zákonom povolenú odchýlku od zásadnej požiadavky, ktorou je záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatných rozhodnutí. Obnova konania však nie je generálne použiteľná a možno ju povoliť len vo výnimočných prípadoch. Základná idea mimoriadnych opravných prostriedkov totiž vychádza z toho, že právna istota a stabilita nastolené právoplatným rozhodnutím sú v právnom štáte (čl. 1 ods. 1 ústavy) narušiteľné len mimoriadne a výnimočne. Účelom zakotvenia obnovy konania do systému mimoriadnych opravných prostriedkov je umožniť účastníkovi konania nové konanie s novým rozhodnutím vo veci, v ktorej sa konanie už skončilo právoplatným rozhodnutím. Obnova konania má takto umožniť, aby došlo k náprave skutkových omylov, z ktorých sa pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzalo. Obnova konania je v Správnom poriadku upravená v 4. časti nazvanej Opravné prostriedky, v jej 2. oddiely. Z príslušných ustanovení zákona vyplýva, že pozostáva z dvoch základných častí. V prvej fáze správny orgán posudzuje, či sú splnené podmienky, za ktorých je možné obnovu konania povoliť (§ 62 ods. 1), resp. nariadiť (§ 62 ods. 2) a o tomto vydá rozhodnutie. Následne po právoplatnosti takéhoto „pozitívneho“ rozhodnutia sa uskutočňuje samotné nové konanie, pri ktorom sa opakovane posudzuje meritum veci a novým rozhodnutím sa pôvodné rozhodnutie zrušuje. V tomto kontexte je zrejmé, že len konanie a rozhodnutie, ktoré nasleduje po právoplatnosti „pozitívneho“ rozhodnutia o povolení, resp. nariadení obnovy konania je rozhodnutím, ktoré môže priamo ovplyvniť hmotnoprávne postavenie účastníkov správneho konania a samotné rozhodnutie o povolení, resp. nariadení obnovy konania sa v zásade práv, právom chránených záujmov a povinností účastníkov konania priamo nedotýka, t. j. možno o ňom hovoriť ako o rozhodnutí procesnom. Z uvedeného potom logicky vyplýva, že takéto rozhodnutie, je nutné posudzovať podľa § 248 písm. a) OSP v súlade s povahou správneho konania bez ohľadu na druh administratívneho procesu, ktorý sa spravidla môže nepriamo dotýkať veľmi významného počtu subjektov, ale táto okolnosť nie je taká relevantná, aby bolo treba aj takéto postupy preskúmať, pretože výsledok by z hľadiska zákonnosti žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť rozhodnutie vo veci. Tak tomu bude spravidla v prípade ako je tento, keď správny orgán po obnovu konania rozhodnutím povolí, resp. nariadi. Účastníci konania, v prospech ktorých bolo pôvodným rozhodnutím rozhodnuté sa síce môžu subjektívne cítiť dotknutí na svojich právach, resp. právom chránených záujmoch, avšak objektívne k zásahu do ich práv a právom chráneným záujmov nedošlo a ani dôjsť nemohlo, nakoľko v dôsledku povolenia, resp. nariadenia obnovy konania sa vec vrátila do štádia pred rozhodnutím a až konečné právoplatné rozhodnutie môže takýto zásah predstavovať. K totožnému záveru dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, napr. v uznesení sp. zn. 2Sžo/182/2010. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. s použitím ustanovenia § 246c O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie vo veci bolo zastavené a žalovanému trovy nevznikli. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.