Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 34CB/61/2002 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1002898149 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Pospech ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1002898149.25 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave pred samosudcom JUDr. Petrom Pospechom, v právnej veci žalobcu : UNIVERSUM - INVEST HOUSE, a.s., Rudlovská cesta 85, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 023 272, právne zast. JUDr. Katarína Igazová, advokátka, so sídlom Koceľova 15, 821 08 Bratislava, proti žalovanému : Československá obchodná banka, a.s. Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, zast. JUDr. Pavol Malich, advokát, Dunajská 25, 811 08 Bratislava, o zaplatenie sumy 1,000.000,- Eur istiny s prísl., takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a. O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. o d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zo dňa 15.11.2010, č.k. 34Cb/61/2002, návrh žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. Zároveň podľa § 151 ods. 3 OSP rozhodol, že o trovách konania z dôvodu zložitosti prípadu a dĺžke konania, bude rozhodnuté až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou, podanou na súd dňa 19.12.2002, v znení opravy zo dňa 30.11.2005, si žalobca uplatnil na súde právo na zaplatenie istiny 1,000.000,- Eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody, z dôvodu porušenia zmluvy o obstaraní obchodov so zahraničnými cennými papiermi, ich vysporiadaní a správe, zmluvy o autorizácii pre vysporiadanie obchodov s cennými papiermi a s tým súvisiacich peňažných prevodov zasielaných faxom zo dňa 28.5.1999, uzatvorených medzi žalobcom a žalovaným. Podľa týchto zmlúv bol žalovaný zaviazaný prijímať faxové inštrukcie k vysporiadaniu obchodov s cennými papiermi v súlade so zmluvou o obstarávaní obchodov, za predpokladu použitia správneho znaku série a kontrolného čísla a faxovej tabuľky v termínoch, ktoré sú v súlade s obchodnými podmienkami pre obstarávanie obchodov so zahraničnými cennými papiermi, ich vysporiadanie a správu, ktoré sú súčasťou uvedenej zmluvy a podľa faxových dispozícii klienta uskutočnených klientom, prípadne oprávnenými osobami, zrealizoval žalovaný vysporiadanie obchodu žalobcu s 10.000 kusmi zahraničných eurobondov, označených ako K. XX,XX XX/XX, P. W. K., denominovaných v Eur, v nominálnej hodnote - 2 - 1.000,- Eur za 1 kus, v celkovej hodnote 1,000.000,- Eur ako prevod zahraničných cenných papierov na tretiu osobu, spoločnosť GVC FINANCIAL, s.r.o. Banská Bystrica, ako obchod bez finančného vysporiadania - protiplnenie v prospech tejto tretej osoby, na základe faxovej inštrukcie žalobcu, s dňom vysporiadania 11.1.2001 z majetkového účtu CP, ktorý má žalobca vedený u žalovaného. Žalobca tvrdil, že obchod podľa neho žalovaný nemal zrealizovať. Žalobcovi v dôsledku neoprávneného prevodu cenných papierov mala vzniknúť škoda vo výške nominálnej hodnoty uvedených cenných papierov v sume 1,000.000,- Eur. Dovolával sa zodpovednosti podľa § 373 Obchodného zákonníka, ako aj ustanovení § 570 a nasl. Obchodného zákonníka, ktoré upravujú mandátnu zmluvu. Z dokazovania mal súd za preukázané, že zo strany žalovaného k porušeniu povinnosti zo záväzkového vzťahu, majúce za následok vznik škody nedošlo, a preto nie je daná ani zodpovednosť žalovaného za jej úhradu. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa žalobu zamietol. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zrušiť, alebo zmeniť a žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi 1,699.762,40 Eur istiny s príslušenstvom. Odvolávateľ namietal aj proti výške trov konania. Súd prvého stupňa potom, ako bolo jeho skoršie rozhodnutie zrušené odvolacím súdom, mal doplniť dokazovanie ohľadom hodnovernosti a záväznosti faxovej inštrukcie zo dňa 11.1.20001, podpísanej P.. Q., na základe ktorej žalovaný zrealizoval sporný prevod zahraničných cenných papierov. Ďalej mal zistiť, kedy presne sa žalovaný dozvedel o zmenách v štatutárnom orgáne žalobcu, vykonaných mimoriadnym valným zhromaždením žalobcu dňa 4.1.2001. Napriek tomuto usmerneniu nevykonal súd prvého stupňa v tomto smere žiadne dokazovanie. Z dôkazov doložených do spisu nie je možné konštatovať, že inštrukcia zo dňa 11.1.2001, opatrená podpisom P. Q. a doložená do spisu vo fotokópii, bez odtlačku pečiatky žalujúcej spoločnosti, bez dátumu a hodiny odoslania, bez čísla faxu, z ktorého mala byť odoslaná, je inštrukciou bezchybnou a záväznou, na základe ktorej bol žalovaný povinný zrealizovať sporný prevod. Súd prvého stupňa neodstránil pochybnosti o odoslaní a prijatí druhej inštrukcie dňa 11.1.2001 o 11,15 hod., napriek tomu túto skutočnosť uvádzal ako preukázanú, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa nechal podľa názoru odvolacieho súdu bez povšimnutia námietku žalobcu, že žalovaný porušil zákonnú povinnosť vyplývajúcu z ust. § 11a písm.b) zákona č. 21/1992 Zb. o bankách, v znení zákona č. 367/2000, lebo nekonal s odbornou starostlivosťou. Pri výkone s odbornou starostlivosťou nemal problém oboznámiť sa so zmenami štatutárneho orgánu žalobcu, lebo pobočka žalovaného v Banskej Bystrici už 2.1.2001 preukázateľne zrušila opatrenie P.. Q. podpisovať a konať za žalobcu. P.. Q. bol vyčiarknutý z radu osôb oprávnených konať a podpisovať za žalobcu. Vzhľadom na počítačové spracovanie údajov a informácií v bankách, žalovaný mal možnosť už 2.1.2001 zistiť personálne zmeny u žalobcu. V tejto časti bolo rozhodnutie sporu nepreskúmateľné, lebo s námietkou, ktorá je podstatná pre vyriešenie sporu, sa súd prvého stupňa nezaoberal. Pokiaľ sa súd prvého stupňa upriamil na úverovú zmluvu a zmluvu o zabezpečovacom prevode práva k cenným papierom, ušlo jeho pozornosti, že úver bol poskytnutý v sume 12,5000.000,- Sk a hodnota cenných papierov bola 1,000.000,- Eur, čo je podľa názoru odvolacieho súdu značný nepomer. Navyše, splatnosť úveru bola zmluvne dohodnutá k 31.12.2005, pričom prevod cenných papierov sa uskutočnil dňa 11.1.2001, teda ešte pred zmluvne dohodnutou splatnosťou úveru. Podľa názoru odvolacieho súdu, bez ďalších - 3 - skutočností nie je možné spájať sporný prevod cenných papierov so zmluvnými povinnosťami žalobcu, ktoré mu vyplývali z uvedených zmlúv. Súd prvého stupňa, ktorému sa opakovane vec vrátila na nové konanie, pokračoval v ďalšom v zmysle usmernení odvolacieho súdu. Súd sa opakovane zaoberal skutkovými okolnosťami tejto právnej veci, analyzoval výpovede svedkov, ktorí mali vedomosť o okolnostiach realizácie prevodu cenných papierov na strane žalobcu a žalovaného a bral na vedomie aj výsledky trestného konania, ktoré sa zaoberalo postupom účastníkov prevodu. V novom konaní mal súd po vykonanom dokazovaní za preukázané, že zo strany žalovaného k porušeniu povinností zo záväzkového vzťahu, majúce za následok vznik škody žalobcovi nedošlo, a preto nie je daná zodpovednosť žalovaného za jej náhradu. Vzhľadom k výsledkom dokazovania žalobu opätovne zamietol. Proti napadnutému rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že odvolaním napáda celú výrokovú časť rozsudku a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi škodu - trovy konania. Alternatívne navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní žalobca uvádza, že odôvodnenie súdu o analyzovaní výpovedí svedkov, ktorí mali vedomosť o okolnostiach realizácie prevodu cenných papierov neobstojí, pretože súd prvého stupňa nevykonal žiadne vyhodnotenie výpovede svedka P.. Q., vypočutého na pojednávaní dňa 19.2.2004 a úplne ignoroval skutočnosti ním uvedené, že až následne - dodatočne, podpísal inštrukciu ako novú s tým, aby sa nahradila tá predchádzajúca. Následne mu S.. D. povedala, že je problém s podpisovými vzormi, keďže na pôvodnej inštrukcii boli podpísané osoby, ktoré nemali podpisový vzor v banke. Uvádza, že výpoveď p. D. je zmätočná, rozporuplná a nepresvedčivá a táto ani nepotvrdila, že druhá inštrukcia bola skutočne doručená o 11,15 hod. dňa 11.1.2001 žalovanému a že jej vysvetlenie o časovom rozdiele v doručení prvej a druhej inštrukcie je iba jej subjektívny názor. V odôvodnení uznesenia KR PZ SR v Banskej Bystrici zo dňa 20.9.2009 pred vyšetrovateľom uviedla, že prevod cenných papierov bol uskutočnený „de iure“ na základe inštrukcie S. C.. Žalobca ďalej namietal, že súd prvého stupňa v rámci hodnotenia nemal dôvod prisúdiť pravdivostnú hodnotu listine - druhej faxovej inštrukcii (fotokópii), ktorej pravosť a pravdivosť bola po celú dobu namietaná a poukazuje aj na to, že je v rozpore s vykonaným dokazovaním. Tvrdenie súdu o tom, že druhá faxová inštrukcia bola doručená pred realizáciou obchodu s cennými papiermi, pretože tieto skutočnosti neuviedla vo svojej výpovedi ani M.. D. a ani iný vypočutý svedok. Žalobca uviedol, že nemôže právne obstáť tvrdenie súdu o tom, že žalovaný konal v dôvere v zápis do obchodného registra, podľa ktorého banka vykonala kontrolu, čo potvrdzuje aj žalovaný P.. Q., tam zapísaný ako predseda predstavenstva, oprávnený konať a podpisovať v mene žalobcu samostatne a tak banka len na základe žiadosti, poznajúc výpis z obchodného registra, nemohla zrušiť predsedovi predstavenstva právo, vyplývajúce a patriace mu zo zákona konať neobmedzene, vrátane disponovania s peniazmi na účte č. XXXXXXXX/XXXX. Inak konala v rozpore so zákonom a predloženým výpisom z obchodného registra. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril. Najvyšší súd SR prejednal odvolanie žalobcu podľa ust. § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní v medziach dôvodov odvolania dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Uznesením pod č.k. 5 Obo/11/2001 zo dňa 30.4.2012, napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.12.2010, č.k. 34Cb/61/2002, v znení opravného uznesenia zo dňa 31.12.2010, č.k. 34Cb/61/2002 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie. - 4 - Žalobca počas doterajšieho konania na súde prvého stupňa v jeho odvolaniach namietal nedostatočne zistený skutkový stav, v dôsledku čoho súd prvého stupňa nesprávne zhodnotil predmet sporu, čo sa prejavilo v rozsudku súdu prvého stupňa č.k. 34Cb/61/2002 zo dňa 1.12.2005 a z 10.6.2009. Najvyšší súd SR svojim rozhodnutím - uznesením, zo dňa 17.5.2007, č.k. 6Obo/231/2006 a zo dňa 25.6.2010 č.k. 6Obo/120/2009 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa, tak aj rozsudok prvostupňového súdu zo dňa 15.12.2010 č.k. 34Cb/61/2002, ktorý bez ohľadu na názor odvolacieho súdu opätovne rozhodol bez toho, aby doplnil dokazovanie v zmysle usmernenia odvolacieho súdu. Odvolací súd opätovne poukázal na skutočnosť, že súd prvého stupňa bez doplnenia dokazovania ohľadom hodnovernosti a záväznosti faxovej inštrukcie zo dňa 11.1.2001 podpísanej P.. Q., na základe ktorej žalovaný zrealizoval sporný prevod zahraničných CP, túto vyhodnotil ako záväznú pre žalovaného a to len z dôkazov založených v spise, pričom sa vôbec nezaoberal námietkami žalovaného, že inštrukcia zo dňa 11.1.2001, opatrená podpisom P.. Q. doložená do spisu, je fotokópia bez uvedenia čísla faxu, z ktorého bola odoslaná, bez odtlačku pečiatky žalujúcej spoločnosti, dátumu a hodiny odoslania. Teda prvostupňový súd neodstránil pochybnosti, spočívajúce v odoslaní a prijatí druhej inštrukcie z 11.1.2001 o 11,15 hod. Súd prvého stupňa bez akýchkoľvek dôkazov v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že inštrukcia podpísaná P.. Q.Q.X. bola doručená žalovanému ešte predtým, ako žalovaný zrealizoval prevod CP z majetkového účtu žalobcu. Odvolací súd bol toho názoru, že rozpory vo výpovedi svedkyne Horniakovej treba odstrániť jej vypočutím, ako aj vypočutím P.. Q. o okolnostiach prečo a kedy podpisoval predmetnú inštrukciu, keď už nebol oprávnenou osobou a P.. C., prečo podpisoval inštrukciu, na ktorú nebol oprávnený. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa sa nevysporiadal s námietkou žalobcu o porušení zákonnej povinnosti žalovaného, ktorá mu vyplávala z ustanovenia § 11a písm.b) zákona o bankách, v znení zákona č. 367/2000 Z.z. a to, že žalovaný nekonal s odbornou starostlivosťou. Súd prvého stupňa dostatočne nevyhodnotil skutočnosť, že žalovaný cestou svojej pobočky v Banskej Bystrici bol už dňa 2.1.2001 oboznámený so zmenami štatutárneho orgánu žalobcu, pričom došlo k tomuto dátumu k zrušeniu oprávnenia P.. Q. podpisovať a konať za žalobcu, nakoľko P.. Q. bol vyčiarknutý z radu osôb, oprávnených konať a podpisovať za žalobcu. Odvolací súd sa pridržiava svojho názoru vysloveného v uznesení zo dňa 25.6.2010, č.k. 6Obo/120/2009, poukazujúc na počítačové spracovanie údajov a informácií v bankách, teda aj u žalovaného, pretože žalovaný mal možnosť už od 2.1.2001 zistiť personálne zmeny u žalobcu. V novom konaní sa súd prvého stupňa s touto okolnosťou nezaoberal a to aj napriek tomu, že vyriešenie tejto okolnosti má kľúčové postavenie pri rozhodovaní v danom spore. Poukázal pritom na list žalobcu zo dňa 9.1.2001 adresovaný žalovanému, ktorým mali byť zmeny vykonané na mimoriadnom valnom zhromaždení žalobcu 4.1.2001 včas oznámené žalovanému. Tento list naznačuje, že žalovaný mal informácie o zmenách v spoločnosti včas obdržať vzhľadom na čas, kedy sa realizoval predmetný obchod s cennými papiermi. Odvolací súd považuje názor súdu prvého stupňa vo vzťahu k zmluve o úvere zo dňa 21.12.2000, za nesúvisiaci s danou vecou. Predmetom sporu nie je zmluva o úvere zo dňa 21.12.2000, alebo porušenie resp. neporušenie zmlúv zo dňa 28.5.1999, ktoré sú uzatvorené medzi účastníkmi konania a to zmluvy o obstarávaní obchodov so zahraničnými cennými papiermi, ich vysporiadaní a správe, zmluvy o autorizácii inštrukcií pre vysporiadanie obchodov s cennými papiermi a s tým súvisiacich peňažných prevodov zasielaných faxom. - 5 - Odvolací súd na základe vyššie uvedeného konštatoval, že nie sú splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého rozsudku podľa § 219 OSP a ani na jeho zmenu a z titulu nedostatočne zisteného skutkového stavu, napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu na nové konanie. Z doteraz vykonaného dokazovania vyplýva, že účastníci uzatvorili dňa 28. mája zmluvu o obstaraní obchodu so zahraničnými cennými papiermi, ich vysporiadaní a správe. Podľa čl. 2.12 predmetnej zmluvy, oprávnenou osobou je osoba splnomocnená klientom k podávaniu objednávok a inštrukcií banke, ako i k zmenám, alebo zrušeniu takýchto objednávok alebo inštrukcií. Banka má právo spoliehať sa na objednávky a inštrukcie podpísané oprávnenou osobou klienta podľa podpisových vzorov. Klient sa zaväzuje poskytnúť banke v deň podpisu tejto zmluvy podpisové vzory oprávnených osôb, podpísané štatutárnym zástupcom klienta. Klient je povinný hlásiť banke všetky zmeny, týkajúce sa údajov, ktoré skôr poskytol s uzavretím predmetnej zmluvy, napr. pri zmene adresy, obchodného názvu a je zodpovedný za prípadné škody, ktoré vzniknú v dôsledku nedodržania týchto podmienok zmluvy (tieto ustanovenia sú uvedené v čl. 3.6 a 3.7 zmluvy). V uznesení NS SR č.k. 5Obo 11/2011 zo dňa 30.4.2012 bolo súdu prvého stupňa uložené, aby odstránil rozpory vo výpovediach M.. D., ktoré treba odstrániť jej vypočutím, ako aj vypočutím P.. Q. o okolnostiach, prečo podpisoval predmetnú inštrukciu, keď už nebol osobou na to oprávnenou, kedy ju podpisoval a súčasne podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné vypočuť P.. C.. Súčasne podľa názoru odvolacieho súdu, sa súd prvého stupňa nevysporiadal s námietkou žalobcu o porušení zákonnej povinnosti žalovaného, ktorá mu vyplývala z ust.§ 11a písm. b) zákona č. 21/1992 o bankách, v znení zákona č. 367/2000 Z.z. a to, že žalovaný nekonal s odbornou starostlivosťou. Odvolací súd taktiež považuje názor súdu prvého stupňa vo vzťahu k zmluve o úvere zo dňa 21.12.2000 za nesúvisiaci s predmetným sporom. V zmysle právneho usmernenia daného súdu prvého stupňa odvolacím súdom, konajúci súd opätovne vypočul ako svedka M.. D. na pojednávaní dňa 20.9.2012, z ktorej konajúci súd zistil, že svedkyňa potvrdila príjem inštrukcie od žalobcu dňa 11.1., avšak hodinu si nepamätala. Predmetná faxová inštrukcia bola opatrená podpisom, ktorý nikto nepoznal a nebol ani v súlade s podpisovým vzorom. Spomenula si, že zmluva nemala podpisové vzory. Do tej doby faxové inštrukcie podpisoval predseda predstavenstva. Podľa názoru svedkyne, inštrukcia od P.. C. prišla skôr a od P.. Q. neskôr. Kedy prišla druhá inštrukcia si svedkyňa nespomína. Súčasne uviedla, že obe inštrukcie došli faxom a žalovaný mal povinnosť kontrolovať len kód inštrukcie a podpis. Ďalej svedkyňa uviedla, že po zistení, že prvá inštrukcia bola podpísaná neznámou osobou, podpis porovnávala s podpismi, ktoré mal žalovaný uvedené na zmluvách a volal do firmy, aby to dali do poriadku. Zároveň uviedla, že bol na ňu vyvíjaný nátlak zo strany nového vedenia spoločnosti žalobcu a na radu právnikov si overila podpis podľa občianskeho preukazu. Svedočné si svedkyňa neuplatnila. Na pojednávaní v predmetnej veci predstúpil ako svedok P.. Q., ktorý po zákonnom poučení využil svoje právo odmietnuť vypovedať ako svedok. Na pojednávaní dňa 7.3.2013 konajúci súd v zmysle usmernenia odvolacieho súdu vypočul ako svedka P.. C., ktorý si na okolnosti prípadu spred 11 rokov nespomína. K predmetu sporu sa písomne vyjadrila navrhnutá svedkyňa P.. D., ktorá uviedla, že v januári 2001 po odoslaní faxovej inštrukcie podpísanej S. C. dňa 11.1.2001, jej sekretárka položila na stôl potvrdenie z faxu (nepamätá si jeho názov), kde v hornej časti záhlavia bolo vytlačené ČSOB Praha, a.s., potom tam bol uvedený ISIN cenných papierov denominovaných v Eur, dolupodpísaná pracovníčka ČSOB banky, a.s. s priezviskom na „D.“ a keďže nevedela o čo - 6 - sa jedná, okamžite telefonicky kontaktovala túto pracovníčku banky a zisťovala, o čo ide. Pracovníčka banky sa podľa jej vyjadrenia rozplakala a povedala, že sú neseriózna spoločnosť a svedkyňa zisťovala následne dôvod tohto tvrdenia. Keď sa P.. D. opýtala na meno neoprávnenej osoby, bolo jej oznámené meno S.Á. C.. Pracovníčka banky plakala, že ju vyhodia z práce a ona má úver. P.. D. žiadala od pracovníčky banky žalovaného informáciu, či je možné obchod stornovať a po telefonáte s brokerom v SLSP, a.s. Bratislava, na oddelení cenných papierov jej bolo povedané, že cenné papiere už nie je možné vrátiť, nakoľko sa nachádzajú na majetkovom účte kupujúceho a „sú zabetónované“. P.. D. bola toho názoru, že pre nedbanlivosť zo strany pracovníčky banky vznikla spoločnosti žalobcu škoda na majetku. Súd po vyhodnotení svedeckých výpovedí skúmal, či došlo zo strany žalovaného k porušeniu zákonnej povinnosti žalovaného podľa ust. § 11a písm.b) zákona č. 21/1992 Zb. o bankách, v znení zákona č. 367/2000 Z.z. a to, či žalovaný konal s odbornou starostlivosťou. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že v zmysle bodu 1 zmluvy o autorizovaní faxových inštrukcií, bol na uskutočnenie faxových inštrukcií klienta oprávnený jednak klient, ako aj oprávnené osoby, uvedené v podpisových vzoroch. Keďže oprávnená osoba k majetkovému účtu klienta žalobcu neexistovala, nakoľko nebol vyhotovený podpisový vzor pre majetkový účet klienta u žalovaného, jediným subjektom oprávneným podať faxovú inštrukciu bol sám klient, teda žalobca. Faxovú inštrukciu bola teda oprávnená menom žalobcu podať fyzická osoba, ktorá vykonávala pôsobnosť štatutárneho orgánu žalobcu. Prvá faxová inštrukcia menom žalobcu bola uskutočnená dňa 11.1.2001 o 10,15 hod P.. C., ktorý však nebol oprávnený na jej podanie. Podpisový vzor pre neho bol zriadený dňom 2.1.2001 iba pre peňažný účet klienta vedený v banke pod č. XXXXXXXX a ako oprávnené osoby v ňom boli uvedené P.. C. C. a M. U.. Druhá faxová informácia s rovnakým obsahom bola podaná dňa 11.1.2001 o 11,15 hod. a podpísaná P.. Q.. Avšak z výpisu z obchodného registra žalobcu, ako aj registrovaného súdu je zrejmé, že tento bol ku dňu 11.1.2001 v obchodnom registri zapísaný ako predseda predstavenstva, oprávnený samostatne konať v mene spoločnosti v plnom rozsahu. V konaní podľa názoru súdu nebola žiadnym spôsobom preukázaná vedomosť žalovaného o personálnych zmenách žalobcu, ktoré mali prebiehať začiatkom januára 2001, resp. doručenie oznámenia žalobcu žalovanému o zmenách v obchodnej spoločnosti žalobcu pred 11.1.2001. Aj listom zo dňa 18.1.2001 žalobca namietal len nedostatok náležitostí faxovej inštrukcie, bez bližšej konkretizácie. V reklamácii zo dňa 19.2.2001, podanej prostredníctvom advokáta, videl žalobca ako neoprávnenú osobu na podávanie inštrukcií len P.. C.. Také tvrdenie zastával žalobca aj v samotnej žalobe, keď podľa jej obsahu jedinou oprávnenou osobou na podanie faxovej inštrukcie bol P.. Q.. Samotný návrh na zmenu zápisu v obchodnom registri u Okresného súdu v Banskej Bystrici, na vykonanie výmazu P.. Z. Q., datovaný dňa 10.1.2001 bol podaný dňa 11.1.2001, s podpismi overenými dňa 11.1.2001 pred notárom. Súd vykonal výmaz P.. Q. ako predsedu predstavenstva uznesením, sp zn. Sa 443/S zo dňa 19.2.2001, s právoplatnosťou dňa 21.2.2001. Súd teda nemohol akceptovať tvrdenie žalobcu, že žalovaný zanedbal náležitú starostlivosť pri správe majetku žalobcu tým, že vykonal prevod CP v rozpore s ustanoveniami uzatvorených zmlúv obchodom bez protiplnenia pre žalobcu, pretože sám žalobca uzatvoril obchod s obchodnou spoločnosťou GVC Financial, s.r.o., so sídlom Jakubská cesta 64, Banská Bystrica, neskôr s obchodným menom Búš, s.r.o. Nový svet 52, 974 01 Banská Bystrica. Dňa 21.12.2000 totiž uzatvoril úverovú zmluvu na úver v prospech žalobcu, v sume 12,500.000,- Sk. Súd ďalej neakceptoval tvrdenie žalobcu, že vo - 7 - faxovej správe mohlo ísť iba o obchod s prijatím protiplnenia, t.j. proti prijatiu čiastky uvedenej v inštrukcii na účet klienta. Súd taktiež neakceptoval tvrdenie žalobcu o použití nesprávneho kontrolného znaku série a čísla faxovej inštrukcie. Zmluva o autorizovaní faxových inštrukcií v prípade opravy faxovej inštrukcie neukladala žalobcovi vyhotoviť novú faxovú inštrukciu, s novým kontrolným znakom a kontrolným číslom. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového právneho vzťahu je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, iba že preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Na vznik povinnosti o zodpovednosti subjektu sa teda vyžadujú určité predpoklady, a to porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Súd po doplnenom dokazovaní konštatuje, že zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu povinnosti zo záväzkového vzťahu, ktoré by malo za následok vznik škody žalobcovi a preto nie je ani daná zodpovednosť žalovaného za jej náhradu. Súd preto žalobu zamietol ako nedôvodnú. O trovách konania konajúci súd rozhodne samostatným uznesením podľa § 151 ods. 3 OSP po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajskom súde v Bratislave, písomne, dvojmo. V odvolaní sa má uviesť okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods.3 OSP), proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, v akom rozsahu ho odvolávateľ napáda, v čom vidí odvolávateľ nesprávnosť postupu a rozhodnutia súdu.