Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Sp/2/2006 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1006200029 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1006200029.11 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Peťovskou, PhD., v právnej veci navrhovateľov: 1/. G. O., V. L.Á. XX, V., K. C.. E. O., V. L. XX, V., X/ P. O., V. V. - L., F. XX, X/ V. U.Á., V. L. XX, V., X/ P. O., V. V. - L., Z. X, X. K. L.. L.O. U., V. V., L. XX, proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Bratislave, Trenčianska 55, Bratislava, za účasti: 1/. F. P. I., Z. XX, V., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 10. novembra 2005, Č..L..: XXX-X/XXXX/D, takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie odporcu zo dňa 10.11.2005, Č..L..: XXX-X/XXXX/D p o t v r d z u j e . Navrhovateľom súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Včas podaným opravným prostriedkom navrhovatelia - pôvodne G. O. ako navrhovateľ v 1. rade a I. O. ako navrhovateľ v 2. Rade, tento zomrelý v priebehu preskúmavacieho konania dňa 4.5.2006, keď navrhovatelia v 2-4. rade sú dedičia po I. O. (uznesenie Okresného súdu Bratislave V. v Bratislave č.k.: I Y.-XX, Y. XX/XX K. Y. X.X.XXXX) sa domáhali postupom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 10.11.2005, č.j.: 338-1/2004/D, ktorým odporca o reštitučnom nároku uplatnenom žiadateľmi G. O.Á. R. I. O. dňa 25.02.2004 rozhodol tak, že títo nespĺňajú podmienky uvedené v § 2 ods. 1 a v § 3 zákona č. 503/2003 Z.z., a preto sa im nepriznáva vlastnícke právo k pozemku parc.č. XXXX/XX vedenom v PK vl.č. XXX, orná pôda o výmere XXXX m2, v KN ako parc.č. - časť XXX/XX, nachádzajúcom sa v kat.úz. Bratislava - Jarovce. Svoje rozhodnutie odporca odôvodnil skutočnosťou, že žiadatelia si uplatnili nárok na navrátenie vlastníctva k uvedenému pozemku po svojom starom otcovi U. S., avšak v čase majúceho byť prechodu vlastníctva pozemku na štát v roku 1956 už mala byť jeho vlastníčkou ich matka R. O.Á., ktorá mala zdediť v roku 1943. Po tejto si však žiadatelia nárok na navrátenie vlastníctva k pozemku neuplatnili. Navyše, odporca má za to, že nebolo jednoznačne preukázané, žeby U. S. bol vôbec vlastníkom uvedeného pozemku, nakoľko v čase jeho smrti v roku 1942 sa v dedičskom konaní po ňom konštatuje, že vlastníctvo nebolo v pozemkovej knihe zapísané. V PK vl.č. XXX sa pod B/4 nachádza len zápis z r. 1927, že sa prídel uskutočnil podľa tam uloženej overenej prídelovej pozemkovej knihy. Odporca ďalej dôvodí, že žiadatelia ako reštitučný titul uviedli znárodnenie vykonané v rozpore s vtedy platnými predpismi a bez vyplatenia náhrady, za ktorý reštitučný titul konkrétne považujú akt štátu vykonaný podľa § 5 zákona č. 354/1921 Zb., na základe ktorého došlo v r. 1954 k zmene vlastníctva na Čsl. štát. Uvedený zákon však nie je reštitučným titulom vymedzeným v ust. § 3 zákona č. 503/2003 Z.z. Z týchto dôvodov potom reštitučnej žiadosti žiadateľov nebolo možné vyhovieť. Navrhovatelia, nestotožňujúc sa s týmto právnym záverom odporcu majú za to, že vlastníctvo U. S. k dotknutému pozemku bolo dostatočne osvedčené. Už v reštitučnej žiadosti preukázali, že vlastnícke právo tento nadobudol na základe rozsudku Š. U. F. U.R. č.k. XXXXX/XXXX zo dňa 26.02.1925 a s ním súvisiaceho uznesenia Krajinského pozemkového súdu na usporiadanie pozemkového vlastníctva č. XXXXX/XXXX, ktorými sa pozemky pôvodného vlastníka Y.. G. V. - F. určené na vykúpenie previedli do PK vl.č. XXX a zároveň sa preregistrovali do oddelenej vložky pozemkovej knihy so zápisom vykúpeného vlastníka, t.j. zápisom v overenej prídelovej pozemkovej knihe z r. 1925. Prídelcovia vopred určenú cenu za pridelený majetok v ročných splátkach splácali a pozemky sa potom priamo v PK zapísali na nových vlastníkov. Navrhovatelia ďalej tvrdili už v reštitučnej žiadosti, že pozemok bol predmetom dedičského konania po pôvodnom vlastníkovi U.Á. S. konanom dňa 25.1.1943, o čom kráľovský verejný notár v Mosonmagyaróvari spísal notársku zápisnicu č. 469/1942. Kjö.sz. a Kráľovský okresný súd v Mosonmagyaróvari vydal rozhodnutie o dedičstve Pk 858/1943 sz. zo dňa 19.3.1943 a na základe tohto potom uvedený pozemok po ňom nadobudla jeho dcéra R. O., E.. S.. Navrhovatelia potom majú za to, že konajúci správny orgán sa s predloženými listinnými dôkazmi nedostatočne vysporiadal, ak konštatoval, že vlastníctvo U. S. nie je celkom jednoznačne v danom prípade osvedčené. K námietke odporcu, že žiadatelia G. R. I. O. si reštitučný nárok uplatnili len vo vzťahu k pôvodnému vlastníkovi U. S. uviedli, že tak učinili na základe doporúčania samotného správneho orgánu, s ktorým už pred podaním samotnej reštitučnej žiadosti vec konzultovali. Navyše tento ich na nedostatok žiadosti nikdy neupozornil, ani nevyzval na opravu, prípadne doplnenie ďalších chýbajúcich dôkazov. Z uvedených dôvodov potom navrhovatelia žiadali, aby súd napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude ich žiadosti vyhovené. Odporca vo svojom písomnom stanovisku k podanému opravnému prostriedku navrhovateľov doručenom súdu dňa 18.5.2006 sa pôvodne v merite veci nevyjadril, majúc za to, že opravný prostriedok bol podaný po zákonnej 30-dňovej lehote a preto navrhol, aby súd tento ako oneskorene podaný odmietol. V rámci preskúmavacieho konania po osvedčení včasnosti podania zástupca odporcu zotrval na svojom právnom názore ako tento vyplýva z napadnutého rozhodnutia a potom žiadal, aby súd opravnému prostriedku navrhovateľov nepriznal úspech a napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil, zdôrazňujúc tu nesplnenie podmienok pre navrátenie vlastníctva, či priznanie náhrady za predmetný pozemok v zmysle ust. § 2 ods. 1 a § 3 zákona č. 503/2003 Z.z. Zúčastnená osoba Slovenský pozemkový fond v konaní sa s vecnom správnosťou napadnutého rozhodnutia stotožnila a potom navrhla, aby súd napadnuté rozhodnutie potvrdil. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal rozhodnutie odporcu v kontexte námietok navrhovateľov a po jeho preskúmaní dospel k záveru, že opravnému prostriedku nie je možné priznať úspech. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.). Podľa tretej hlavy sa postupuje v prípadoch v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Predmetom v posudzovanej veci je rozhodnutie odporcu zo dňa 10.11.2005, č.j.: XXX-X/ XXXX/D, ktorým odporca reštitučnému nároku žiadateľov G. O. R. I. O. vo vzťahu k parcele č. XXXX/ XX vedenej v PK vl.č. XXX a nachádzajúcej sa v kat.úz. Bratislava - Jarovce uplatnenému podľa zákona č. 503/2003 Z.z. nevyhovel, a potom či v kontexte námietok navrhovateľov o vecnej nesprávnosti rozhodnutia z dôvodu neosvedčenia vlastníckeho práva pôvodného vlastníka U. S. k predmetnému pozemku, či tento bol skutočne vecne správny a či odporca sa s predloženými písomnými dôkazmi aj dostatočne vysporiadal. Zákon č. 503/2003 Z.z. v § 1 upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané podľa osobitného predpisu (zákon č. 229/1991 Zb. a § 37 až 39 zákona č. 330/1991 Zb.). Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria: a/ poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria b/ lesný pôdny fond. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území, a ktorý pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25.02.1948 do 01.01.1990 (ďalej len „rozhodujúce obdobie“) spôsobom uvedeným v ust. § 3. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí: a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo, b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto časti pozemku, c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti, d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1, e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku a) výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní, prípadne v trestnom konaní správnom podľa skorších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa osobitných predpisov, b) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme, c) postupu podľa § 453a Občianskeho zákonníka alebo podľa § 287a zákona č. 87/1950 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení zákona č. 67/1952 Zb., d) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov, e) vyhlásenia zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania (tzv. renunciačné vyhlásenie), f) toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosť zanechal na území Slovenskej republiky alebo ktorého majetok prešiel na štát podľa zákona č. 183/1950 Zb. o majetku zanechanom na území Československej republiky osobami, ktoré optovali pre Zväz sovietskych socialistických republík a presídlili na jeho územie, g) zmluvy o darovaní nehnuteľnosti uzavretej darcom v tiesni, h) dražobného konania uskutočneného na úhradu pohľadávky štátu, i) súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku, ktorou občan pred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom neplatnosti bolo opustenie republiky, prípadne uznanie takejto zmluvy účastníkmi za neplatnú; v takom prípade je oprávnenou osobou nadobúdateľ podľa uvedenej zmluvy, a to aj ak táto zmluva nenadobudla účinnosť, j) kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, k) odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni, l) vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená, m) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady, n) znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia náhrady, o) prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, p) politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody, r) odovzdania do vlastníctva družstva podľa osobitných predpisov, s) prikázania do užívania právnickej osoby na základe zákona č. 55/1947 Zb. o pomoci roľníkom pri uskutočňovaní poľnohospodárskeho výrobného plánu alebo vládneho nariadenia č. 50/1955 Zb. o niektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby, t) prevodu na štát spoločne užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev, ak členmi družstva boli aj fyzické osoby; na prevzatie tohto majetku sa použijú osobitné predpisy. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. V danom prípade z predloženého administratívneho spisu súd zistil nasledovné: V zákonnej lehote v zmysle ust. § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. bol žiadateľmi G. O. R. I. O. ako ďalšími oprávnenými osobami v zmysle § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 503/2003 Z.z. uplatnený dňa 25.2.2004 u odporcu reštitučný nárok vo vzťahu k pozemku nachádzajúcemu sa v kat.úz. Bratislava - Jarovce vedenému v PK vl.č. XXX ako parc.č. XXXX/XX, orná pôda o výmere 1200 siach, keď títo si nárok na navrátenie vlastníctva uplatnili ako vnuci vo vzťahu k pôvodnému vlastníkovi U. S., zomrelom dňa 10.9.1942. Ako pôvodný vlastník nie je v reštitučnej žiadosti uvádzaná matka žiadateľov R. S. (X. O.), ktorá mala predmetný pozemok po pôvodnom vlastníkovi zdediť. Ako reštitučný titul žiadatelia uviedli znárodnenie vykonané v rozpore s vtedy platnými predpismi a bez vyplatenia náhrady, k čomu malo dôjsť 4.5.1956, č.d. XXXX/XX v zmysle § 5 zákona č. 354/1921 Zb. Výpisom zo zápisnice č. 469/1942. Kjö.sz. spísanej kráľovským verejným notárom Mosonmagyaróvari spísanej v dedičskom konaní vo veci poručiteľa U. S., zomrelého dňa 10.9.1942, naposledy bytom v Jarovciach bez zanechania závetu vyplýva, že tento mal byť vlastníkom pozemkov nachádzajúcich sa v kat.úz. Jarovce podľa vložky č. 252 ako parc.č. XXXX/XX (riadok a), roľa o ploche 1188 štvorcových siach predelených O.F.B. a zatiaľ do pozemkovej knihy nezapísaných, ktorej dedičom sa stala R. S. (W. S.). O nadobúdaní vlastníckeho práva k predmetnému pozemku svedčí i rozsudok Štátneho majetkosprávneho súdu v Budapešti č. 24528/1923 O.F.B. zo dňa 26.2.1925 s tým, že v zmysle bodu 7 výrokovej časti o prevode vykúpených častí pozemku, tu aj parc.č. XXXX, a o pokynoch pre zaznamenanie do pozemkovej knižky, malo byť týmto súdom rozhodnuté neskoršie. Takéto ďalšie rozhodnutie sa v spise odporcu už nenachádza. V zmysle bodu 1 výrokovej časti tohto sa okrem iných aj u parc.č. XXXX nariadil výkup pozemkov pôvodne majetku knieža Dr. G. V. - F. v prospech nadobúdateľov uvedených v zozname tvoriacom jeho prílohu č. 9, v ktorom pod poradovým číslom 3/II. skupiny sa nachádza meno U. S. s vykupovanou výmerou 1200 štvorcových siach. Vo výpise pozemkovej knihy vložka č. XXX sa pod R. nachádza záznam o parc.č. XXXX/XX, oráčina o výmere 1188 siach. Z identifikácie parciel č. 65/04 vydanej Správou katastra pre hl. mesto SR Bratislavu dňa 28.4.2004 vyplýva, že vložka č. XXX, parc.č. XXXX/XX, roľa o výmere XXXX, je v stave v KN zapísaná ako parc.č. XXX/XX orná pôda, výmera - časť a zapísaná na LV č. XXX v prospech MUDr. Y. Š.. Uznesením Ľudového súdu v Bratislave zo dňa 4.5.1956 bol u vložky č. XXX, parc.č. XXXX/X - XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X - XXXX/XX, XXXX/ XX povolený zápis podľa § 5 zákona č. 354/1991 Zb. z.a. n. - nariadené vlastnícke právo pre Čsl. štát. Z dedičského uznesenia Okresného súdu Bratislava V. č.k. Y. XXX/XX, Y.. XXX/XX zo dňa 9.2.1995 a právoplatného dňa 6.3.1995 vyplýva, že pozemok vedený pod takýmto parcelným číslom nebol po poručiteľke R. O., rod. Wágnerovej, zomrelej dňa 27.4.1987, prejednaný a skôr dedičské konanie vedené po poručiteľke pod sp.zn. XXX/XX bolo zastavené pre nemajetnosť. Odporca o reštitučnom nároku pôvodných navrhovateľov potom rozhodol napadnutým rozhodnutím dňa 10.11.2005, č.j.: XXX-X/XXXX/D tak, že žiadatelia G. O. R. I. O. nespĺňajú podmienky uvedené v § 2 ods. 1 a v § 3 zákona č. 503/2003 Z.z. a preto sa im nepriznáva vlastnícke právo k pozemku parc.č. XXXX/XX vedenom v PK vl.č. XXX ako orná pôda o výmere XXXX m2, v KN parc.č. - časť XXX/XX, nachádzajúcom sa v kat.úz. Bratislava - Jarovce. Svoje rozhodnutie odporca odôvodnil skutočnosťou, že títo si uplatnili nárok na navrátenie vlastníctva k predmetnému pozemku po svojom starom otcovi U. S., avšak v čase prechodu vlastníctva pozemku na štát v roku 1956 mala byť jeho vlastníčkou ich matka R. O., ktorá ho mala zdediť v roku 1943. Po matke R. O. žiadatelia nárok neuplatnili. Odporca má tiež za to, že nebolo jednoznačne preukázané, žeby U. S. bol vôbec vlastníkom pozemku, nakoľko v čase jeho smrti v roku 1942 sa v dedičskom konaní po ňom konštatuje, že vlastníctvo nebolo v pozemkovej knihe zapísané, keď i v PK vl.č. XXX sa pod V. nachádza len zápis z r. 1927, že sa prídel uskutočnil podľa tam uloženej overenej prídelovej pozemkovej knihy. Odporca ďalej dôvodil, že žiadatelia ako reštitučný titul uviedli znárodnenie vykonané s vtedy platnými predpismi a bez vyplatenia náhrady, za ktorý reštitučný titul konkrétne považujú akt štátu vykonaný podľa § 5 zákona č. 354/1921 Zb., na základe ktorého došlo v r. 1954 k zmene vlastníctva na Čsl. štát. Uvedený zákon však nie je reštitučným titulom vymedzeným v ust.§ 3 zákona č. 503/2003 Z.z. a potom reštitučnej žiadosti žiadateľov nebolo možné vyhovieť. Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne. V danom prípade súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporcu dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľov nie je možné priznať úspech, keď sa plne stotožnil s názorom odporcu, že reštitučný nárok bol síce podaný v zákonnej lehote, ale žiadatelia G. R. I. O. si tento uplatnili vo vzťahu k osobe majúcej byť pôvodným vlastníkom, ktorý dňa 10.9.1942 zomrel, a preto nemohol v čase prechodu vlastníctva na štát v r. 1956 byť jeho vlastníkom. Potom bolo namieste, aby žiadatelia reštitučný nárok vo vzťahu k predmetnému pozemku uplatnili ako ďalšie oprávnené osoby (§ 2 ods. 2 zákona) pôvodného vlastníka už nie U. S., ale ich matky R. O., E.. S., zomrelej dňa 27.4.1987. Uvedené bolo na vôli samotných žiadateľov, aj na ich dôkaznom bremene a na tomto nemôže zmeniť nič ani skutočnosť, že žiadateľ G. O.M. a dedičia po zomrelom I. O. ako navrhovatelia v 2-4. rade si počas preskúmavacieho konania podali určovaciu žalobu, ktorou sa domáhajú, že R. O. bola vlastníkom parc.č. 2476/16 zapísanej v PK vl.č. 252 a nachádzajúcej sa v kat.úz. Jarovce (správne zrejmé, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po R. O.), ktorý tento návrh súd vylúčil na samostatné konanie a na jej prejednanie a rozhodnutie ho postúpil vecne a miestne príslušnému Okresnému súdu Bratislava V. v Bratislave. Podľa oznámenia konajúceho súdu zo dňa 19.4.2013 vec doposiaľ nebola právoplatne rozhodnutá, konanie bolo pôvodne zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku, keďže v danom prípade lehota na uplatnenie reštitučného nároku už uplynula (§ 5 ods. 1 zákona). V danej preskúmavanej veci súd sa potom musel stotožniť vzhľadom na všetky zistenia ako vyplývajú z predložených listinných dôkazov, osobitne z výpisu pozemkovej knihy vl.č. 252 vo vzťahu k parc.č. XXXX/ XX, rozsudku Štátneho majetkosprávneho súdu č. XXXXX/XXXX D..I..V.. zo dňa 26.2.1925, z bodu 7 ktorého vyplýva potreba vydania ďalšieho rozhodnutia o zápise zakúpených pozemkov do PK, keď takúto listinu už žiadatelia správnemu orgánu nepredložili a nejedná sa preto o vady podania, na ktoré mal správny orgán žiadateľov upozorniť a týchto vyzvať na ich odstránenie ako to tvrdia navrhovatelia. Napokon i z dedičského rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V. č.k. Y. XXX/XX, Y.. XXX/XX zo dňa 9.2.1995, právoplatné dňa 6.3.1995, rovnako nevyplýva nadobudnutie vlastníctva titulom dedenia i k predmetnej parcele žiadateľmi G. R. I. O., keď predmetná parcela ani vôbec nebola predmetom prejednania v tomto a ani v skoršom dedičskom konaní po poručiteľke R. O. (Y.) zastavenom pre nemajetnosť poručiteľky dňa 1.6.1987. Vychádzajúc z uvedeného sa súd potom musel stotožniť s názorom odporcu, že jednak v danom prípade nie sú splnené podmienky uvedené v § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z., keď v reštitučnom konaní žiadatelia nad akúkoľvek pochybnosť neosvedčili vlastníctvo nimi tvrdeného pôvodného vlastníka U. S. k predmetnému pozemku v čase majúceho byť prechodu do vlastníctva Čsl. štátu v r. 1956, keď tento ani nemohol byť v uvedenom čase vlastníkom pozemku, keďže prechodu predchádzalo jeho úmrtie dňa 10.9.1942. Súd sa musel stotožniť aj s druhým záverom odporcu a totiž, že žiadatelia v reštitučnej žiadosti uviedli ako reštitučný titul znárodnenie vykonané v r. 1956 (Č..Y.. XXXX/XX) podľa § 5 zákona č. 354/1921 Zb. zákonoch a nariadení, čo v danom prípade tento zákon nie je obsiahnutý v taxatívnom výpočte reštitučných titulov (§ 3 zákona č. 503/2003 Z.z.). Potom bolo potrebné, aby súd napadnuté rozhodnutie odporcu, keď mal za to, že tento vo veci postupoval zákonne a s predloženými listinami (dôkazné bremeno na strane žiadateľov) sa aj riadne a dostatočne vysporiadal a z týchto vyvodil aj vecne správny právny záver, aby ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojitosti s ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľom v konaní neúspešným súd náhradu trov nepriznal, keď základným predpokladom priznania trov konania ako tento vyplýva z dikcie ust. § 250k ods. 1 O.s.p. je úspech navrhovateľa v konaní, čo sa nejedná o prípad navrhovateľov. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Najvyšší súd SR písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.