Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/67/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1009200558 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1009200558.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobkyne: I. C., nar. XX.XX.XXXX, J. V. 9, N., zastúpenej: Mgr. Zuzana Zajíčková, advokátka, Dostojevského rad 17, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: MVRR-2009-10292/8456-8 zo dňa 16.02.2009, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č.: MVRR-2009-10292/8456-8 zo dňa 16.02.2009 ako aj prvostupňové rozhodnutie č. MVRR-2008-1445/71372 zo dňa 09.12.2008 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 132,- € titulom súdnych poplatkov a 811,05 € titulom trov právneho zastúpenia na účet jej právnej zástupkyne do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou, súdu doručenou súdu dňa 20.04.2009, sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia vedúceho služobného úradu žalovaného č. O.-XXXX-XXXXX/XXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo potvrdené jeho prvostupňové rozhodnutie č. O.-XXXX-XXXX/XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne z dôvodu organizačnej zmeny v služobnom úrade žalovaného - zrušenia štátnozamestnaneckého miesta podľa § 40 ods. 2 písm. a/ zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 312/2001 Z.z.“ alebo „zákon“). Obe rozhodnutia žalobkyňa žiadala zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe uviedla, že u žalobcu pracovala od 08.05.1995, do stálej štátnej služby bola vymenovaná dňa 07.04.2004 vo funkcii samostatný radca a od 14.11.2007 na základe rozhodnutia o zmene štátnozamestnaneckého pomeru (ďalej aj „ŠZP“) vo funkcii odborný radca. Dňa 09.12.2008 žalovaný doručil žalobkyni oznámenie o začatí správneho konania vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v súvislosti s rozhodnutím ministra žalovaného zo dňa 05.12.2008 č. R-XX/XX-M, ktorým sa menil a dopĺňal organizačný poriadok žalovaného. Súčasne s oznámením bolo žalobkyni doručené tiež prvostupňové rozhodnutie o skončení ŠZP (č. O.-XXXX-XXXX/XXXXX) z dôvodu zrušenia jej štátnozamestnaneckého miesta (ďalej aj „ŠZM“). Žalobkyňa namietala uvedený postup ako porušujúci ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku, kedy jej nebola daná možnosť vyjadriť sa k podkladom pred vydaním rozhodnutia o skončení ŠZP. Považovala to za procesnú vadu majúcu vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa taktiež namietala nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia, ktorá nebola odstránená ani rozhodnutím o odvolaní. Podľa žalobkyne nie je zrejmá príčinná súvislosť medzi rozhodnutím ministra žalovaného o organizačnej zmene č. R-08/11-M zo dňa 05.12.2008 a rozhodnutím o skončení ŠZP, pretože prvé spomínané rozhodnutie neobsahuje údaj o funkčnom zaradení jednotlivých štátnych zamestnancov a uvádza sa len počet funkčných miest na jednotlivých oddeleniach a preto z neho nevyplýva zrušenie práve ŠZM odborný radca v organizačnom útvare osobný úrad obsadené žalobkyňou. Rozhodnutie ministra nebolo súčasťou ani prílohou rozhodnutia o skončení ŠZP, čo je taktiež vadou, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa poukázala na to, že u žalovaného neexistuje systematizácia štátnozamestnaneckých miest a z rozpisu funkčných miest žalovaného, ktorý tvorí prílohu organizačného poriadku, nie je možné zistiť funkčné zaradenie jednotlivých štátnych zamestnancov. Podľa žalobkyne je napadnuté rozhodnutie pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné aj preto, že žalovaný sa v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia dostatočne nevysporiadal so všetkými odvolacími námietkami, ani neuviedol, prečo ich považoval za mylné, nesprávne a na základe akých skutočností vlastne rozhodol. Ďalšia výhrada žalobkyne spočívala v tom, že vedúci služobného úradu žalovaného je oprávnený rozhodovať len na základe návrhu poradnej odvolacej komisie, avšak z rozhodnutia druhostupňového orgánu nie je zrejmé, aké bolo jej stanovisko, ani akým spôsobom sa s týmto stanoviskom vedúci služobného úradu vysporiadal. Žalobkyňa namietala, že rozhodnutie žalovaného nevychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, keď jej neboli ponúknuté žiadne voľné miesta a ani ju žalovaný neoslovil, či súhlasí s trvalým preložením podľa § 29 ods. 5 zákona č. 312/2001 Z.z.. Podľa žalobkyne však voľné ŠZM v danom čase existovali, keďže dňa 08.12.2008 a tiež dňa 15.12.2008 boli vyhlásené na voľné štátnozamestnanecké miesta výberové konania. Preto nebola splnená jedna z hmotnoprávnych podmienok ustanovených v § 40 ods. 2 zákona. Žalobkyňa nesúhlasila v rozhodnutí žalovaného uvedenou konštatáciou, že nedisponuje žiadnymi voľnými pracovnými miestami, resp., že miesta, ktoré má k dispozícii, nemohli byť žalobkyni ponúknuté, pretože nespĺňa požadovaný kvalifikačný predpoklad. Poukázala na to, že v súlade s § 159a ods. 1 zákona sa na ňu v čase vydania rozhodnutia o skončení ŠZP vzťahovala výnimka zo vzdelania, preto záver žalovaného, že jej nemohli byť ponúknuté z hľadiska kvalifikačných predpokladov adekvátne miesta vyplynul z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne, podaním doručeným súdu dňa 15.06.2009, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Ku dôvodom rozhodnutia o skončení ŠZP uviedol, že minister žalovaného dňa 05.12.2008 vydal rozhodnutie o organizačnej zmene, ktorým okrem iného bolo zrušené aj ŠZM obsadené žalobkyňou. Články 1 a 2 tohto rozhodnutia nadobudli účinnosť dňom 09.12.2008. Toho istého dňa bolo žalobkyni doručené oznámenie o začatí konania o skončení ŠZP v dôsledku organizačnej zmeny. So žalobkyňou bol vedený osobný pohovor pracovnou skupinou na tento účel zriadenou. Žalobkyňa počas pohovoru neuplatnila k rozhodnutiu o skončení ŠZP žiadne návrhy, pripomienky alebo námietky, rozhodnutie ministra vzala na vedomie a osobne prevzala prvostupňové rozhodnutie, čo potvrdila vlastnoručným podpisom. Žalovaný nesúhlasil s námietkou žalobkyne o nedodržaní procesného postupu podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku. Mal za to, že procesný postup bol z jeho strany dodržaný a žalobkyňa mala možnosť uplatniť si všetky zákonné nároky pre ňu vyplývajúce zo správneho poriadku, nakoľko počas osobného pohovoru v oznámení o začatí správneho konania boli uvedené dôvody konania a žalobkyňa bola vyzvaná, aby sa k nim vyjadrila. Takisto podľa názoru žalovaného nebol porušený procesný postup tým, že oznámenie o začatí konania jej bolo doručené súčasne s rozhodnutím o skončení ŠZP. Žalobkyňa mala možnosť v priebehu ústneho pohovoru oboznámiť sa s rozhodnutím ministra žalovaného č. R-08-11-M zo dňa 05.12.2008, ktorým bola schválená organizačná zmena týkajúca sa žalobkyne. Preto námietku, že nebolo toto rozhodnutie súčasťou rozhodnutia o skončení ŠZP, považoval žalovaný za irelevantnú. Žalovaný ďalej uviedol, že v čase vydania rozhodnutia o organizačnej zmene nebolo vytvorené voľné miesto za účelom preloženia žalobkyne. Na vykonávanie dovtedy zastávanej funkcie na osobnom úrade mala žalobkyňa výnimku zo vzdelania, pričom na vykonávanie činnosti odborného radcu sa vyžaduje vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Táto výnimka sa podľa žalovaného viazala len na toto ŠZM, nie na osobu. Vzhľadom na stupeň kvalifikácie žalobkyne (stredoškolské vzdelanie) by jej za účelom trvalého preloženia mohlo byť ponúknuté iba miesto na funkciu hlavného referenta, odborného referenta, samostatného referenta alebo referenta, avšak takéto miesto v danom čase nebolo vytvorené, čo vyplýva z organizačného poriadku žalovaného a jeho poslednej zmeny. Pokiaľ ide o otázku výberových konaní zverejnených v čase rozhodnom pre konanie na internete, tieto sa týkali funkcií: hlavný štátny radca - predstavený - vedúci oddelenia v Agentúre na podporu regionálneho rozvoja, dvakrát štátny radca v Agentúre na podporu regionálneho rozvoja, hlavný štátny radca - predstavený - riaditeľ osobného úradu a hlavný štátny radca - predstavený - vedúci oddelenia vzdelávania. Na všetky z týchto funkcií sa vyžadoval kvalifikačný predpoklad dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, ktoré však žalobkyňa nespĺňala. Rozsudkom č. k. 2S 67/2009-66 zo dňa 02.03.2011 Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol a žalobkyni nepriznal právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR uznesením č. k. 2Sžo/4/2012-61 zo dňa 19.12.2012 tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia Najvyšší súd SR vytkol nepreskúmateľnosť niektorých častí odôvodnenia zrušeného rozsudku, a tiež, že prvostupňový súd sa v danom prípade nedostatočne zaoberal naplnením podmienok ustanovených § 40 ods. 2 písm. a/ zákona č. 312/2001 Z.z., pričom odvolací súd nesúhlasil so záverom, ku ktorému dospel prvostupňový súd, že boli skutočne naplnené. Taktiež sa mal prvostupňový súd zaoberať odôvodnením žalobou napadnutého rozhodnutia z hľadiska jeho preskúmateľnosti, teda či žalovaný uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre jeho rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol, a ako sa vyrovnal s návrhmi, vyjadreniami a námietkami účastníkov konania. Krajský súd v Bratislave opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj z administratívneho spisu vyplývajúce konanie, ktoré rozhodnutiu predchádzalo a dospel k záveru, že správne orgány v oboch stupňoch vo svojich rozhodnutiach posúdili vec po právnej stránke nesprávne a preto podľa § 250j ods.2 písm. a) O.s.p. obe napadnuté rozhodnutia zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Z pripojeného administratívneho spisu, ktorého súčasťou bol aj osobný spis žalobkyne a z listín predložených účastníkmi súd zistil, že žalobkyňa v čase rozhodnom pre toto konanie pracovala u žalovaného v ŠZP vo funkcii odborný radca. Dňa 09.12.2008 pod číslom písomnosti MVRR-2008-1445/71370 žalovaný oznámil žalobkyni začatie správneho konania vo veci skončenia jej ŠZP v služobnom úrade žalovaného a to v súvislosti s rozhodnutím ministra žalovaného č. R-08-11-M zo dňa 05.12.2008, ktorým sa mení a dopĺňa organizačný poriadok žalovaného. Podľa zápisnice z osobného pohovoru, bol v danej veci komisiou na uskutočnenie organizačnej zmeny vykonaný so žalobkyňou pohovor, kde bolo žalobkyni doručené oznámenie o začatí správneho konania a žalobkyňa bola informovaná o organizačnej zmene vyplývajúcej z vyššie uvedeného rozhodnutia ministra žalovaného a o tom, že služobný úrad nemá pre ňu vhodné ŠZM. Žalobkyňa pripojila k zápisnici svoje vyjadrenie, že berie na vedomie a prerokovanie potvrdila svojim podpisom. V ten istý deň žalovaný doručil žalobkyni rozhodnutie o skončení ŠZP č. O.-XXXX-XXXX/ XXXXX. Proti rozhodnutiu žalovaného o skončení ŠZP žalobkyňa podala odvolanie, v ktorom namietala, že jej bola odňatá možnosť konať pred správnym orgánom, keďže rozhodnutie o skončení ŠZP jej bolo doručené spolu s oznámením o začatí predmetného konania. Namietala, že rozhodnutie sa odvoláva na rozhodnutie ministra žalovaného o zmene organizačnej štruktúry, avšak toto rozhodnutie nebolo prílohou prvostupňového rozhodnutia, čo žalobkyňa považovala za vadu, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Ďalej žalobkyňa namietala, že nebolo pravdou, že by žalovaný nedisponoval žiadnym voľným ŠZM, na ktoré by mohla byť žalobkyňa s jej súhlasom preložená, čím bolo rozhodnutie v rozpore so zákonom, pretože nevychádzalo zo spoľahlivého zisteného skutkového stavu veci a tiež nebola splnená hmotnoprávna podmienka na skončenie ŠZP, pretože žalovaný disponoval voľnými ŠZM. O odvolaní rozhodol žalovaný dňa 16.02.2009 rozhodnutím č. O.-XXXX-XXXXX/XXXX-X, odvolanie žalobkyne zamietol a svoje prvostupňové rozhodnutie potvrdil, pričom dôvody svojho rozhodnutia formuloval obdobne ako vyjadrenie k žalobe. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný konštatoval, že podľa neho bol dodržaný procesný postup a žalobkyňa mala možnosť uplatniť si všetky zákonné nároky pre ňu vyplývajúce z § 33 ods. X správneho poriadku. Počas osobného pohovoru boli uvedené dôvody konania o skončení ŠZP, rozhodnutie ministra o organizačnej zmene bolo počas konania k dispozícii a žalobkyňa sa mohla vyjadriť a uplatniť svoje zákonné práva, o čom svedčí jej vyjadrenie (zaznamenané v protokole z osobného pohovoru zo dňa 09.12.2008). Žalovaný tiež konštatoval, že žiaden právny predpis neukladá povinnosť prikladať k rozhodnutiu podklady pre jeho vydanie, akým v tomto prípade bolo rozhodnutie ministra žalovaného o organizačnej zmene. Žalovaný uviedol, že v čase vydania rozhodnutia nedisponoval voľnými ŠZM. Na voľné ŠZM boli vyhlásené výberové konania a obsadenie týchto si zároveň vyžadovalo kvalifikačné predpoklady vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, čo žalobkyňa, ktorá dosiahla stredoškolské vzdelanie, nespĺňala. V administratívnom spise sa tiež nachádza rozhodnutie ministra žalovaného č. R-08-11-M zo dňa 05.12.2008. Týmto rozhodnutím podľa § 5 ods. 5 zák. č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a o organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov schválil minister organizačnú zmenu v organizačnom poriadku žalovaného. Podľa čl. 3 rozhodnutia sa dňom 09.12.2008 v organizačnej štruktúre žalovaného zrušilo niekoľko ŠZM. Medzi týmito bolo zrušené jedno ŠZM vo funkcii odborný radca v osobnom úrade, oddelení personálneho riadenia - 321. Príloha č. 6 k rozhodnutiu ministra obsahuje opis činnosti ŠZM žalobkyne (odborný radca v osobnom úrade, oddelenie personálneho riadenia). Podľa čl. 3 rozhodnutia bolo dňom 10.12.2008 vytvorených niekoľko štátnozamestnaneckých miest vo funkciách: štátny radca, hlavný radca, hlavný štátny radca, generálny štátny radca odborný radca a samostatný radca. Podľa čl. 7 rozhodnutia ministra žalovaného, rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom 09.12.2008, okrem článkov 3, 4 a 5. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 39 ods. 1 písm. a) zákona č. 312/2001 Z.z. štátnozamestnanecký pomer, ak tento zákon neustanovuje inak, sa skončí odvolaním zo štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 až 3. Podľa § 40 ods. 2 písm. a) zákona č. 312/2001 Z.z. v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním aj z dôvodov zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta, ak štátny zamestnanec, ktorého štátnozamestnanecké miesto bolo zrušené, nesúhlasí s trvalým preložením podľa § 29 ods. 5 alebo služobný úrad nemá voľné štátnozamestnanecké miesto alebo voľné štátnozamestnanecké miesto obsadzuje výberovým konaním; v tom prípade sa štátnemu zamestnancovi poskytne náhrada vo výške dvojnásobku jeho funkčného platu, a ak štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca trval dlhšie ako dva roky, poskytne sa mu náhrada vo výške trojnásobku jeho funkčného platu; to neplatí, ak ide o štátneho zamestnanca podľa § 25 ods. 2 písm. c), Podľa § 29 ods. 5 zákona č. 312/2001 Z.z. štátneho zamestnanca možno na základe jeho písomného súhlasu trvale preložiť na vykonávanie štátnej služby a) v tom istom služobnom úrade do iného odboru štátnej služby, b) do iného služobného úradu toho istého odboru štátnej služby, c) do iného služobného úradu iného odboru štátnej služby, d) v tom istom odbore štátnej služby toho istého služobného úradu, ak sa zmení opis činností štátnozamestnaneckého miesta, alebo e) v tom istom odbore štátnej služby toho istého služobného úradu, ak sa zmení pravidelné miesto výkonu štátnej služby. Podľa § 125 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z.z. konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru (ďalej len "konanie") sa vzťahuje na veci týkajúce vzniku, zmeny a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Podľa § 125 ods. 2 zákona č. 312/2001 Z.z. na konanie podľa ods. 1 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 138 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z.z. odvolacím orgánom je vedúci úradu, ktorý rozhoduje na základe stanoviska poradnej odvolacej komisie. Podľa § 159a ods. 1 zákona č. 312/2001 Z.z. zamestnancovi, u ktorého sa postupuje podľa § 154, 155 alebo § 156 ods. 2 a ktorému zamestnávateľ v čase pred 1. aprílom 2002 udelil podľa osobitného predpisu výnimku z plnenia kvalifikačného predpokladu vzdelania, na účely tohto zákona zostáva táto výnimka zachovaná a § 14 ods. 3 písm. a) sa po 1. apríli 2002 u neho neuplatní. To platí, ak štátny zamestnanec v služobnom úrade v rámci opisu činnosti príslušného štátnozamestnaneckého miesta vykonáva najnáročnejšiu činnosť, ktorá má rovnakú alebo porovnateľnú náročnosť z hľadiska potrebných kvalifikačných predpokladov vzdelania, miery zložitosti, zodpovednosti, psychickej a fyzickej záťaže ako najnáročnejšia činnosť ním vykonávaná pred 1. aprílom 2002 a na jej vykonávanie nespĺňal ustanovený kvalifikačný predpoklad vzdelania podľa § 14. Podľa § 159a ods. 2 zákona č. 312/2001 Z.z. štátny zamestnanec, u ktorého sa postupuje podľa odseku 1 a ktorý do 31. marca 2002 dosiahol menej ako 50 rokov veku, je povinný najneskôr do 31. decembra 2005 začať štúdium, ktorého absolvovaním si doplní kvalifikačný predpoklad vzdelania ustanovený pre funkciu, do ktorej je vymenovaný; toto štúdium musí absolvovať najneskôr do 31. decembra 2010. Podľa § 33 ods. 1 správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku účastník správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Žalobkyňa namietala, že jej nebola daná možnosť vyjadriť sa k podkladom pred vydaním rozhodnutia o skončení ŠZP, pretože súčasne jej bolo doručené oznámenie o začatí konania a tiež rozhodnutie o skončení jej ŠZP. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Povinnosťou žalovaného je postupovať podľa správneho poriadku, ktorého právnemu režimu toto konania podlieha. Jednou z povinností žalovaného v predmetnom konaní bolo postupovať v súčinnosti s účastníkmi tohto konania, teda so žalobkyňou. Inštitút súčinnosti je upravený na viacerých miestach správneho poriadku (§ 3 ods. 2, § 33 ods. 2, § 56) a vyjadruje vzájomnú jednotu práv a povinností účastníka správneho konania, ktorý má právo navrhovať dôkazy, ale na potvrdenie svojho tvrdenia má súčasne aj povinnosť dôkazy správnemu orgánu predkladať, pričom nesplnenie tejto povinnosti má za následok neunesenie jeho dôkaznej povinnosti podmieňujúcej výsledok konania. Nesplnenie tejto povinnosti však nezbavuje správny orgán zistiť vo veci skutočný stav, keďže túto povinnosť správnemu orgánu ukladá zákonodarca v ustanovení § 32 ods. 1 správneho poriadku. Správny orgán zabezpečuje zisťovanie skutkových okolností z úradnej povinnosti, aj keď je účastník nečinný a správnemu orgánu nenavrhuje alebo nepredkladá žiadne dôkazy a k veci samej sa žiadnym spôsobom nevyjadruje. Účastník má v zmysle § 33 správneho poriadku tiež právo vyjadrovať sa k podkladom rozhodnutia, ktoré zabezpečil správny orgán v priebehu konania, a to v ktoromkoľvek štádiu konania. Môže sa vyjadriť k jednotlivým dôkazom i k celkovému spôsobu prípravy podkladov, môže sa vyjadriť k otázkam skutkovým i právnym. Zmyslom takto široko koncipovaného oprávnenia je predísť neskorším možným námietkam účastníka, ktoré by mohli viesť k prieťahom v konaní alebo iným komplikáciám. Z uvedených dôvodov povinnosťou správneho orgánu je umožniť účastníkovi, aby sa pred vydaním rozhodnutia oboznámil s dôkazmi a so všetkými podkladmi pre rozhodnutie vo veci, aby mal účastník zo skutkového hľadiska všetky informácie, ktoré má pred vydaním rozhodnutia správny orgán. Za týmto účelom by mal správny orgán oznámiť účastníkovi, že proces zhromažďovania podkladov rozhodnutia bol ukončený a že má možnosť sa pred vydaním rozhodnutia k veci vyjadriť. Dodržanie tejto povinnosti v sebe logicky zahŕňa aj povinnosť správneho orgánu poskytnúť účastníkovi na uplatnenie jeho práva podľa § 33 ods. 1 citovaného zákona primeranú lehotu. Správny orgán v konaní môže pokračovať a teda vydať rozhodnutie aj bez vyjadrenie účastníka, ak sa účastník svojho práva na vyjadrenie výslovne vzdá, alebo ostane v stanovenej , ale primeranej, lehote nečinný. Pokiaľ správny orgán vydá rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby umožnil účastníkovi vyjadriť sa ku všetkým relevantným podkladom, na základe ktorých vo veci rozhodol, ide o procesné pochybenie správneho orgánu a teda o takú vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia (porovnaj napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR 6Sžo/55/2010, 5Sž/24/2008, 4Sžo/10/2011, 3Sžd/72/2009, rozsudky Najvyššieho správneho súdu ČR 7A 112/2002 a 7As 40/2003) Právne predpisy bližšie nestanovujú, aká dlhá má byť správnym orgánom stanovená lehota na vyjadrenie sa k veci a podkladom rozhodnutia. Je nad všetky pochybnosti zrejmé, že v prípade týkajúcom sa žalobkyne a konania o skončení jej ŠZM, táto lehota prvostupňovým orgánom nebola poskytnutá v primeranej dĺžke. Skutočnosť, že obsah protokolu z osobného pohovoru zo dňa 09.12.2008 žalobkyňa zobrala na vedomie, nepreukazuje, že žalobkyňa nemala v úmysle uplatniť v prvostupňovom správnom konaní žiadne návrhy, pripomienky alebo námietky. Uvedený postup bol podľa názoru súdu v rozpore s § 3 ods. 2 v spojení s § 33 ods. 2 správneho poriadku. Predmetné procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania, ktorá by bez ďalších súdom zistených okolností mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Ako však vyplýva z administratívneho spisu, žalobkyňa proti prvostupňovému rozhodnutiu podala odvolanie, v ktorom vyjadrila všetky svoje námietky obdobné ako tie, ktoré neskôr uviedla vo svojej žalobe. Pre daný prípad niet dôvodu pochybovať o tom, že v konečnom dôsledku bola žalobkyňa oboznámená s podkladmi rozhodnutia žalovaného, resp. s obsahom pre ňu podstatnej časti. Nič jej nebránilo vhodne a včas reagovať na všetko, čo bolo pre danú vec právne relevantné, ak to považovala za potrebné. Vyššie uvedený procesný nedostatok v postupe žalovaného, ktorý neumožnil žalobkyni ako účastníkovi správneho konania realizovať v rámci prvostupňového konania právo vyplývajúce z § 32 ods. 2 správneho poriadku, nemal za daných okolností podľa názoru súdu vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a nebolo preto potrebné zrušiť žalobou napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné z dôvodu, že z rozhodnutia druhostupňového orgánu nie je zrejmé, aké bolo stanovisko poradnej odvolacej komisie, ani akým spôsobom sa s týmto stanoviskom poradnej odvolacej komisie vedúci služobného úradu vysporiadal, toto tvrdenie súd nepovažoval za opodstatnené. Na konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru sa vzťahujú primerane predpisy o správnom konaní. Správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uvádza, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Je potrebné uviesť, že odvolacím orgánom v predmetnej veci bol vedúci služobného úradu. Stanovisko poradnej odvolacej komisie v zmysle zákona nie je skutočnosťou, ktorá je podkladom na rozhodnutie ani návrhom či námietkou účastníka konania. Vedúci služobného úradu je pri svojom rozhodovaní o odvolaní nezávislý a samostatný. Nie je viazaný názorom poradnej odvolacej komisie a nie je povinný vysvetľovať vo svojom rozhodnutí, prečo sa priklonil alebo nepriklonil k jej odporúčaciemu stanovisku. Preto, pokiaľ sa v rozhodnutí o odvolaní nenachádza stanovisko poradnej odvolacej komisie, ani akým spôsobom sa s týmto stanoviskom poradnej odvolacej komisie vedúci služobného úradu vysporiadal, nepovažoval to súd za nesúladné so zákonom. Žalobkyňa namietala, že nie je zrejmá príčinná súvislosť medzi rozhodnutím ministra žalovaného o organizačnej zmene č. R-08/11-M zo dňa 05.12.2008 a rozhodnutím o skončení ŠZP žalobkyne poukazujúc na to, že u žalovaného neexistuje systematizácia ŠZM a z rozpisu funkčných miest žalovaného, ktorý tvorí prílohu organizačného poriadku, nie je možné zistiť funkčné zaradenie jednotlivých štátnych zamestnancov. Podľa žalobkyne z podkladového rozhodnutia nevyplýva zrušenie ŠZM obsadené práve žalobkyňou a tiež vytkla, že toto rozhodnutie nebolo súčasťou ani prílohou rozhodnutia o skončení ŠZP. K tejto námietke súd uvádza, že žiaden právny predpis neukladá správnemu orgánu pripojiť ku svojmu rozhodnutiu podklady, na základe ktorých vydal rozhodnutie. Správny orgán pri svojom rozhodnutí o skončení ŠZP vychádzal z rozhodnutia ministra, ktorým sa menil a dopĺňal organizačný poriadok žalovaného a v článku 2 tohto rozhodnutia orgán na to príslušný zrušil ŠZM vo funkcii odborný radca v osobnom úrade, oddelení personálneho riadenia - 321. Samotný text podkladového rozhodnutia neobsahoval údaj o funkčnom zaradení jednotlivých štátnych zamestnancov a uvádzal len počet funkčných miest na jednotlivých oddeleniach bez uvedenia bližšej špecifikácie (napr. mena štátneho zamestnanca). Námietky žalobkyne by z tohto hľadiska boli opodstatnené. Z celého rozhodnutia v rátane jeho príloh však súd zistil, že k nemu pripojená príloha č. 6 obsahuje opis činnosti ŠZM žalobkyne. Predmetné rozhodnutie nezrušilo žiadne iné ŠZM v rovnakej funkcii (odborný radca) v osobnom úrade, ba ani v celom služobnom úrade. Z toho podľa názoru súdu možno bez pochýb odvodiť, že podkladovým rozhodnutím bolo zrušené práve ŠZM žalobkyne. K tomu súd ešte dodáva, že ŠZM žalobkyne bolo podľa textu článku 2 zrušené počnúc dňom 09.12.2008 a ako vyplýva z čl. 7 rozhodnutia, toto rozhodnutie nadobudlo účinnosť dňom 09.12.2008, okrem článkov 3, 4 a 5. Predmetné rozhodnutie bolo konečné, nemohlo byť napadnuté žiadnym riadnym opravným prostriedkom a vzhľadom na svoju povahu nepodlieha ani preskúmaniu v správnom súdnictve. Preto pokiaľ žalovaný, vychádzajúc z vyššie uvedeného, začal dňa 09.12.2008 správne konanie o skončení ŠZP, nedopustil sa pochybenia, ktoré by malo za následok nezákonnosť ním vydaného rozhodnutia. Predpokladom skončenia ŠZP odvolaním podľa § 40 ods. 2 písm. a) zákona č. 312/2001 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase rozhodnom pre toto konanie bolo, aby došlo k zrušeniu ŠZM dotknutého štátneho zamestnanca a ten nesúhlasil s trvalým preložením, alebo služobný úrad nemal voľné ŠZM, alebo voľné ŠZM obsadzuje výberovým konaním. Služobný musí úrad zistiť, či nemá voľné ŠZM v tom istom služobnom úrade v inom odbore štátnej služby, alebo v inom služobnom úrade toho istého odboru štátnej služby, alebo v inom služobnom úrade iného odboru štátnej služby, alebo ten istý odbor štátnej služby toho istého služobného úradu, ak sa zmení opis činností štátnozamestnaneckého miesta, alebo ten istý odbor štátnej služby toho istého služobného úradu, ak sa zmení pravidelné miesto výkonu štátnej služby. V prípade zistenia, že takýmto voľným miestom služobný úrad disponuje, jeho povinnosťou je ponúknuť ho odvolávanému štátnemu zamestnancovi. Nemusí túto podmienku splniť len v prípade, že obsadzuje voľné miesta výberovým konaním podľa § 15 zákona č. 312/2001 Z.z., pod čím treba rozumieť, že výberové konanie časovo aktuálne prebieha, teda bolo riadne vyhlásené v tlači, prípadne v iných verejnosti všeobecne prístupných prostriedkoch masovej komunikácie najmenej tri týždne pred jeho začatím. Splnenie podmienok vyplývajúcich služobnému úradu z ustanovenia § 40 ods. 2 písm. a) zákona č. 312/2001 Z.z. je hmotnoprávnou podmienkou platného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním, pričom preukázanie splnenia všetkých hmotnoprávnych ustanovených podmienok je na služobnom úrade (žalovanom). Žalovaný vo svojom prvostupňovom rozhodnutí nezmienil, že by služobný úrad žalobkyni voľné ŠZM ponúkol, ale len skonštatoval, že voľné ŠZM nemal. V druhostupňovom rozhodnutí žalovaný už uviedol, že by voľnými ŠZM síce disponoval, ale nemôže žalobkyňu trvale preložiť ani na jedno zo štyroch voľných ŠZM. To, že jej v prvostupňovom konaní nemohli byť ponúknuté odôvodnil žalovaný tým, že žalobkyňa na voľné ŠZM nespĺňa kvalifikačné predpoklady. Súd mal v konaní za preukázané, že v čase rozhodovania v prvom stupni, boli na dve voľné ŠZM v služobnom úrade žalovaného vyhlásené výberové konania (08.12.2008). Na ďalšie dve voľné ŠZM boli vyhlásené výberové konania dňa 15.12.2008, až po vydaní prvostupňového rozhodnutia. Výberové konania sa týkali pracovných miest: hlavný štátny radca - predstavený - vedúci oddelenia - Agentúra na podporu regionálneho rozvoja, dvakrát štátny radca - Agentúra na podporu regionálneho rozvoja, hlavný štátny radca - predstavený - riaditeľ osobného úradu, hlavný štátny radca - predstavený - vedúci oddelenia vzdelávania. Na všetky z týchto pracovných miest sa v zmysle prílohy č. 1 k zákonu č. 312/2001 Z.z. vyžadoval kvalifikačný predpoklad - dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Žalobkyni pred 1. aprílom 2002 udelil služobný úrad výnimku z plnenia kvalifikačného predpokladu vzdelania na výkon jej funkcie hlavného štátneho radcu a keďže zhodne s predchádzajúcou vykonávala najnáročnejšiu činnosť i po tomto dátume, výnimka jej zostala zachovaná. Keďže žalobkyňa do 31. marca 2002 dovŕšila vek 50 rokov, povinnosť doplniť si vysokoškolské vzdelanie II. stupňa sa na ňu nevzťahovala. Žalobkyňa poukázala aj na to, že podkladovým rozhodnutím ministra žalovaného o organizačnej zmene bolo vytvorené jedno ŠZM vo funkcii samostatný radca v Agentúre pre podporu regionálneho rozvoja, na výkon ktorej sa za kvalifikačný predpoklad vyžaduje úplné stredoškolské vzdelanie, čo žalobkyňa spĺňala. Žalovaný vychádzal z mylného predpokladu, že vyššie uvedená výnimka z plnenia kvalifikačného predpokladu vzdelania sa nevzťahovala na osobu žalobkyne ale viazala sa len na ŠZM v konkrétnej jednej funkcii zastávanej žalobkyňou. Súd prisvedčil názoru žalobkyne, že rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie, či sa výnimka zachová, je dodržanie rovnakej alebo porovnateľnej náročnosti najnáročnejšej činnosti, ktorú v rámci opisu ŠZM v služobnom úrade bude štátny zamestnanec vykonávať, s najnáročnejšou činnosťou ním vykonávanou pred 04.04.2002 z hľadiska miery zložitosti, zodpovednosti, psychickej a fyzickej záťaže. Splnenie podmienok vyplývajúcich služobnému úradu z ustanovenia § 40 ods. 2 písm. a) zákona je hmotnoprávnou podmienkou platného skončenia ŠZP odvolaním, pričom preukázanie splnenia všetkých hmotnoprávnych podmienok je na služobnom úrade (žalovanom). Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že správny orgán pred vydaním rozhodnutia mal splnené podmienky na skončenie ŠZP žalobkyne odvolaním. V rozpore s dikciou ustanovenia § 159a ods. 2 mal za to, že žalobkyňa nespĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon inej funkcie ako tej, ktorú vykonávala doposiaľ. Žalovaný vedel, že v čase vydania prvostupňového rozhodnutia disponoval minimálne dvoma neobsadenými ŠZM (neskôr 15.12.2008 vyhlásil na ich obsadenie výberové konanie). S existenciou ďalších miest vytvorených podkladovým rozhodnutím ministra žalovaného (napr. ŠZM vo funkcii samostatný radca v Agentúre pre podporu regionálneho rozvoja) sa v napadnutých rozhodnutiach vôbec nevysporiadal. Podľa názoru súdu žalovaný vychádzajúc z predpokladu, že sa na žalobkyňu naďalej vzťahuje výnimka z kvalifikačného predpokladu vzdelania, a to za predpokladu zhodnej alebo porovnateľnej náročnosti najnáročnejšej činnosti voľného ŠZM s najnáročnejšou činnosťou ňou vykonávanou doposiaľ, mal najskôr posúdiť jednotlivé opisy voľných ŠZM a zhodnotiť, či z hľadiska miery zložitosti, zodpovednosti, psychickej a fyzickej záťaže zodpovedajú na žalobkyňu sa vzťahujúcej výnimke udelenej podľa § 159a zákona č. 312/2001 Z.z. Až po zistení, či žalovaný eventuálne disponuje pre žalobkyňu zodpovedajúcim voľným ŠZM, na ktoré by mohla byť s jej súhlasom preložená, mohol vo veci vydať zákonné a spravodlivé rozhodnutie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalovaný vo svojich rozhodnutiach vydaných v oboch stupňoch posúdil vec po právnej stránke nesprávne a bolo potrebné obe tieto rozhodnutia podľa § 250j ods. 1 písm. a) O.s.p. zrušiť. V ďalšom konaní bude žalovaný viazaný právnym názorom súdu. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech v konaní bolo žalobkyni priznané právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložila na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu a odvolanie proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 67/2009-66 zo dňa 02.03.2011, dvakrát po 66 € a nákladoch právneho zastúpenia za nasledovné úkony právnej služby podľa § 11 ods. 4, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, c/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov: - Prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (09.02.2009) v sume 115,90 € a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume 6,95 €, - Písomné podanie na súd vo veci samej - žaloba (17.04.2009) v sume 115,90 € a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume 6,95 €, - Účasť na pojednávaní (02.03.2011) v sume 123,50 € a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume 7,41 €, - Písomné podanie na súd vo veci samej - odvolanie (08.06.2011) v sume 123,50 € a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume 7,41 €, - Účasť na pojednávaní (15.05.2013) v sume 130,16 € a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume 7,81 € - Účasť na pojednávaní (12.06.2013) v sume 130,16 € a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume 7,81 € Nakoľko právna zástupkyňa žalobkyne osvedčila, že je od 01.06.2013 platiteľom dane z pridanej hodnoty, má podľa citovanej vyhlášky nárok na tarifnú odmenu zvýšenú o daň z pridanej hodnoty výške 20% z tejto sumy (za úkon právnej služby dňa 12.06.2013). Celkove náhrada trov konania predstavuje 943,05 € a z toho 811,05 € je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni na účet jej právnej zástupkyne podľa § 149 ods. 1 O.s.p. na bankový účet vedený vo Všeobecnej úverovej banke, a.s., číslo účtu: 1696968451/0200. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.