Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/217/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1009201654 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1009201654.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu: S.. U. O., R. V. XXXX/XX, XXX XX N., F. republika, proti žalovanému: I. poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 322-6409-GC-04/2009 zo dňa 12.08.2009, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 322-6409-GC-04/2009 zo dňa 12.08.2009, ktorým bolo zamietnuté neodôvodnené odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava, č. 702-0210503208- GC04/08 zo dňa 26.03.2008 a zároveň bolo toto rozhodnutie potvrdené. Prvostupňovým rozhodnutím správny orgán podľa § 144 ods. 1 a 2, § 152a a § 178 ods. 1 písm. a/ VIII. bod zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon“ alebo ako „zákon č. 461/2003 Z.z.“) predpísal za mesiace február 2004 až október 2005: - poistné na nemocenské poistenie v sume XXXX,- Sk - poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume XX.XXX, -Sk - poistné na invalidné poistenie v sume XX.XXX,- Sk - poistné na poistenie v nezamestnanosti v sume X.XXX,- Sk - poistné na úrazové poistenie v sume X.XXX,- Sk - poistné na garančné poistenie v sume XXX,- Sk - poistné do rezervného fondu solidarity v sume X.XXX,- Sk Spolu celkom XX.XXX,- Sk (XXXX,XX eur). . Žalobca v žalobe uviedol, že správnym orgánom doložil, že sa zdržuje mimo Slovenskej republiky a Českej republiky. Nespochybnil dobrú vôľu žalovaného poskytnúť mu čas na odôvodnenie odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu a súhlasil tiež s tým, že mu žalovaný na doplnenie odôvodnenia odvolania poskytol zo všeobecného pohľadu pomerne dlhú dobu. Napriek tejto skutočnosti však žalobca namietal, že v jeho prípade existujú okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré si z hľadiska tak vnútroštátnych ústavných princípov Slovenskej republiky, ako aj medzinárodných princípov ochrany majetkových práv občanov EÚ, zaslúžia individuálne posúdenie. Žalobca tvrdil, že v danom čase existovali okolnosti mimoriadnej povahy, ktoré mu bránili poskytnúť žalovanému riadnu súčinnosť a že tieto boli v rozpore s osvedčenými princípmi právneho štátu. Uviedol, že ako veriteľ Českej strany sociálno-demokratickej je od roku 2000 nútený čeliť zneužívaniu štátnej moci a predovšetkým moci súdnej, k psychickému týraniu, ktoré podľa jeho názoru naplňuje skutkovú podstatu krutého, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania. Dňa 07.11.2005 bol žalobca na ceste zo svojej advokátskej kancelárie v Bratislave do Prahy zadržaný v rýchliku hraničnou políciou ČR a bol, podľa jeho slov, podrobený nedôstojnej procedúre (zadržanie) do doby príjazdu príslušníkov Polície ČR, ktorou bol eskortovaný k výsluchu dňa 08.11.2005 o 09:00 hod. ráno. Podľa žalobcu na zadržaní bolo najzávažnejšou skutočnosťou to, že sa tak udialo za okolností nasvedčujúcich podozreniu, že bol sledovaný už počas svojho pobytu v Bratislave. Zásah Bezpečnostnej informačnej služby ČR dňa 07.11.2005 na území Slovenskej republiky by bol vážnym porušením suverenity a preto žalobca vyjadril názor, že nemožno vylúčiť ani účasť Slovenskej informačnej služby na zásahu proti žalobcovi. Za takejto situácie musel žalobca počítať aj s rizikom svojho zadržania a možnej kriminalizácie na území Slovenskej republiky. Žalobca poukázal na to, že odôvodnenie jeho odvolania zo dňa 28.04.2009 proti prvostupňovému rozhodnutiu si vyžadovalo osobné rokovanie žalobcu v Bratislave s jeho účtovníckou firmou spojené s preverením príslušnej dokumentácie. Tvrdil, že dôvody nevyjasnených rizík jeho bezpečnosti a nečinnosť žalobcom osloveného vtedajšieho N., ktorého žalobca požiadal o pomoc, bránili žalobcovi zaistiť a preveriť na území Slovenskej republiky informácie a podklady potrebné k odôvodneniu odvolania. Žalobca namietal, že žalovaný ako správny orgán, ktorý rozhodoval o odvolaní, rozhodol bez toho, aby žalobcovi umožnil osobne zaistiť a preveriť na území Slovenskej republiky informácie a podklady potrebné k odôvodneniu jeho odvolania. Táto skutočnosť je podľa žalobcu objektívnou vadou konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/316/2008 zo dňa 08.07.2009, z ktorého podľa jeho názoru analogicky vyplýva, že právom každého účastníka správneho konania je, aby mu orgán rozhodujúci o jeho právach a povinnostiach umožnil osobne sa vyjadriť k obsahu rozhodnutia správneho orgánu tak, ako mu to zaručuje zákonná a ústavná ochrana jeho práv. Postupom, ktorý predchádzal napadnutému rozhodnutiu žalovaného, sa preto žalobca cítil ukrátený na svojich právach, čo podľa jeho názoru robí rozhodnutie nezákonným. Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žalovaný považoval žalobu za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že povinnosť zamestnanca a zamestnávateľa platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti, upravuje § 128 ods. 1 písm. a/ a b/ ods. 2 písm. a/ a b/, ods. 3 písm. a/ a b/ a ods. 10 písm. a/ a b/ zákona č. 461/2003 Z.z. Z ustanovení § 128 ods. 8, ods. 9 a ods. 11 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z. a z § 20 ods. 1 písm. a/ zákona č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov zase vyplýva, že zamestnávateľ platí poistné na úrazové poistenie, poistné na garančné poistenie, ak je povinne garančne poistený, poistné do rezervného fondu solidarity a príspevky na starobné dôchodkové sporenie. V zmysle § 129 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. suma poistného na nemocenské poistenie, suma poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, suma poistného na invalidné poistenie, suma poistného na úrazové poistenie, suma poistného na garančné poistenie, suma poistného na poistenie v nezamestnanosti a suma poistného do rezervného fondu solidarity, sa určuje percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodnom období. Odvody poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľa/zamestnanca, spôsob platenia uvedeného poistného a postup pri jeho plnení na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici je upravený v § 141 ods. 2 zákona. Poistné a príspevky sa platia za kalendárny mesiac pozadu, pričom zamestnávateľ je povinný v súvislosti s platnosťou poistného postupovať v súlade s § 143 ods. 2 zákona. V prípade, ak fyzická alebo právnická osoba je povinná odvádzať poistné, neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume, Sociálna poisťovňa predpíše poistné. V predmetnom prípade bolo zistené na základe kontroly odvodov poistného a príspevok za obdobie február 2004 až október 2005, že žalobca ako zamestnávateľ za uvedené obdobie neuhradil poistné a príspevky spolu v sume 87.058,- Sk. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca v odvolaní podanom proti prvostupňovému rozhodnutiu nenamietal výšku predpísanej dlžnej sumy poistného a príspevkov, uviedol len, že odvolanie vzhľadom na pracovnú neschopnosť a pooperačnú liečbu zdôvodní dodatočne. Spolu s odvolaním predložil žalobca potvrdenie o pracovnej neschopnosti z 10.12.2007, ako aj potvrdenie o liečení v zahraničí z 28.04.2008. Žalobca svoje odvolanie dodatočne nezdôvodnil, napriek tomu, že tak mohol urobiť v dostatočne dlhom časovom období, t.j. od 28.04.2008 do 12.08.2009, kedy žalovaný vydal žalobou napadnuté rozhodnutie č. 322-6409-GC-04/2009. Žalovaný nepovažoval pracovnú neschopnosť a liečebný pobyt v zahraničí za relevantný dôvod pre prerušenie konania (§ 193 ods. 1 zákona) a rovnako dôvodom na prerušenie konania nebolo neodôvodnenie odvolania. Žalovaný tiež poukázal na špeciálnu právnu úpravu konania, kde je zohľadnený špecifický charakter nositeľa poistenia, t.j. Sociálnej poisťovne ako verejnoprávnej inštitúcie. Procesné postupy a pravidlá sú v konaní vo veciach sociálneho poistenia upravené osobitne, najmä pokiaľ ide o práva a povinnosti účastníka konania, začatie konania a opravné prostriedky. Zákon č. 461/2003 Z.z. upravuje osobitne aj inštitút podkladu rozhodnutia (§ 195) a inštitút dokazovania (§ 196). Zákon výslovne neukladá organizačnej zložke Sociálnej poisťovne povinnosť dať účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladom a k spôsobu zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenia. V danom prípade mal žalobca možnosť navrhnúť alebo predložiť relevantné dôkazy ohľadom posúdenia jeho povinnosti ako zamestnávateľa platiť za obdobie od februára 2004 do októbra 2005 poistné a príspevky, resp. vyjadriť konkrétne námietky k predpísanej dlžnej sume poistného a príspevkov v rámci odvolacieho konania, a to nielen formou osobného vyjadrenia sa k spornej veci, ale aj písomnou formou, čo žalobca neurobil. Žalovaný poukázal na to, že žalobca ani vo svojom odvolaní zo dňa 28.04.2008 a ani v žalobe neuvádza dôvody, pre ktoré v uvedenom období neplatil poistné a príspevky a ani nekonkretizoval okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré si zaslúžia individuálne posúdenie. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a to na nariadenom pojednávaní a dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, pretože napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného z hľadiska vymedzenia žalobných dôvodov boli v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je posudzovať, či si správny orgán vecne príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, a to z toho hľadiska, či predstavujú takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, dňa 26.03.2008 vydala rozhodnutie č. 702-0210503208-GC04/08, ktorý predpísala žalobcovi za obdobie február 2004 až október 2005 poistné v celkovej sume XX.XXX,- Sk. V rozhodnutí sa konštatuje, že na základe kontroly odvodu poistného a príspevkov bolo zistené, že žalobca poistné a príspevky za kontrolované obdobie neodviedol vôbec alebo odviedol v nesprávnej sume, čím porušil § 128 ods. 1 písm. a/ a b/, ods. 2 písm. a/ a b/, ods. 3 písm. a/ a b/, ods. 8 a 9, ods. 10 písm. a/ a b/ zákona č. 461/2003 Z.z., § 128 ods. 1 písm. a/ tohto zákona v znení zákona č. 43/2004 Z.z., § 141 ods. 2, § 142 ods. 1 a § 143 ods. 2 zákona a § 20 ods. 1 písm. a/, § 26 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z.z., § 27 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z.z. a § 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z.z.. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 28.04.2008 odvolanie, v ktorom navrhol, aby žalovaný zrušil prvostupňové rozhodnutie. Svoje odvolanie žalobca neodôvodnil a tvrdil, že tak nemohol urobiť z dôvodu pracovnej neschopnosti a zahraničnej pooperačnej liečby. Ďalej vo svojom odvolaní uviedol, že odvolanie odôvodní dodatočne po ukončení pracovnej neschopnosti a návratu zo zahraničia. K odvolaniu pripojil potvrdenie o práceneschopnosti a potvrdenie o liečbe v zahraničí. Dňa 12.08.2009 žalovaný rozhodol o odvolaní rozhodnutím č. 322-6409-GC-04/2009 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne - pobočka Bratislava potvrdil. V rozhodnutí žalovaného sa konštatuje, že námietky žalobcu nebolo možné zohľadniť, pretože tento mal možnosť podať odvolanie vrátane odôvodnenia v zákonnej tridsaťdňovej lehote. Z dôvodu, že jeho odvolanie podané v zákonnej lehote neobsahovalo odôvodnenie, toto mohol doplniť do dňa vydania rozhodnutia žalovaného v odvolacom konaní. Pracovná neschopnosť a pobyt žalobcu v zahraničí, ani absencia odôvodnenia odvolania, nie je podľa žalovaného dôvodom na prerušenie konania. Na základe uvedeného nemal žalovaný dôvod rozhodnúť inak ako potvrdiť rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktoré preskúmal aj napriek neexistujúcemu odôvodneniu odvolania. Podľa § 129 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. suma poistného na nemocenské poistenie, suma poistného na starobné poistenie, suma poistného na invalidné poistenie, suma poistného na úrazové poistenie, suma poistného na garančné poistenie, suma poistného na poistenie v nezamestnanosti a suma poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len "poistné") sa určujú percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období (ďalej len "vymeriavací základ"). Podľa § 141 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ. Zamestnávateľ vykoná zrážku poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec. Podľa § 143 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň. Podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 100 Sk, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše. Podľa § 144 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. ak zamestnávateľ na výzvu Sociálnej poisťovne nepredloží podklady potrebné na zistenie správnej sumy poistného, Sociálna poisťovňa môže predpísať poistné na základe dokladov zamestnávateľa za predchádzajúce obdobie alebo na základe podkladov iného zamestnávateľa s činnosťou obdobného charakteru. Druhá veta odseku 1 platí rovnako. Podľa § 193 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby odstránil nedostatky podania. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podľa § 195 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Podľa § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Zákon č. 461/2003 Z.z. vymedzuje podmienky a rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia a konanie vo veciach sociálneho poistenia. Upravuje tiež spôsob platenia poistného a príspevkov a postup pri plnení na účet Sociálnej poisťovne. V prípade ak fyzická alebo právnická osoba, ktorá je povinná odvádzať poistné a príspevky, poistné alebo príspevky neodviedla vôbec, alebo ak ich odviedla v nesprávnej sume, Sociálna poisťovňa poistné alebo príspevky predpíše. Prvostupňový správny orgán, ktorý vo svojom rozhodnutí č. 702-0210503208-GC04/08 zo dňa 26.03.2008 predpísal žalobcovi poistné a príspevky v celkovej sume XX.XXX,- Sk (X.XXX,XX eur), pričom konštatoval, že žalobca za obdobie február 2004 až október 2005 poistné a príspevky neodviedol vôbec, alebo ich odviedol v nesprávnej sume. Pokiaľ žalobca tvrdil, že v čase rozhodovania žalovaného o jeho odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu existovali u žalobcu okolnosti mimoriadnej povahy, pre ktoré nemohol ani v lehote, ktorú mu poskytol správny orgán, doplniť odôvodnenie svojho odvolania, považuje súd za potrebné upozorniť na to, že žalovaný vydal rozhodnutie o odvolaní až dňa 12.08.2009, teda až približne po 16 mesiacoch po podaní odvolania. Do tejto doby mal žalobca stále možnosť odôvodnenie do svojho odvolania doplniť, čo však neurobil. Pri akejkoľvek skutkovo alebo právne náročnej a komplikovanej veci, ktorá by bola predmetom konania, sa doba, ktorú mal žalobca na doplnenie odôvodnenia odvolania a uplatnenie námietok voči prvostupňovému rozhodnutiu, javí súdu viac ako dostatočná. Správny súd môže len vziať na vedomie subjektívne dôvody žalobcu, pre ktoré nemohol doplniť odôvodnenie odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu. Nespochybňuje zároveň právo žalobcu na slobodnú voľbu miesta pobytu. Treba však povedať, že účtovné doklady a údaje, z ktorých mal žalobca v úmysle čerpať informácie pre potreby odôvodnenia svojho odvolania a vznesenia námietok voči výške predpísaného poistného a príspevkov, nepochybne nie sú zviazané s územím Slovenskej republiky, resp. sídlom žalobcovej advokátskej kancelárie v Bratislave, prípadne v Prahe. Znamená to, že všetky listiny, z ktorými sa chcel žalobca oboznámiť, aby napísal kvalifikované odôvodnenie svojho odvolania, bolo zaiste možné dostať (poštou či elektronicky) na miesto, kde sa v čase rozhodnom zdržiaval. To istí platí aj pre konzultácie s účtovníkmi, na ktoré sa žalobca odvolával. Súd rešpektuje, že žalobca sa necíti bezpečne na území Českej republiky a Slovenskej republiky, na druhej strane však ako účastník správneho konania je povinný poskytnúť správnemu orgánu potrebnú súčinnosť tak, aby správny orgán mohol plynule a bez prieťahov vo veci konať, náležite zistiť skutkový stav a rozhodnúť. Nie je akceptovateľné, aby pre pasivitu či nespoluprácu účastníka konania správny orgán nemohol konať a rozhodnúť. Takýto stav by bol v rozpore s princípmi správneho konania i právneho štátu. Jednou z povinností žalovaného v predmetnom konaní bolo postupovať v súčinnosti s účastníkmi tohto konania, teda aj so žalobcom. Inštitút súčinnosti vyjadruje vzájomnú jednotu práv a povinností účastníka správneho konania, ktorý má právo navrhovať dôkazy, ale na potvrdenie svojho tvrdenia má súčasne aj povinnosť dôkazy správnemu orgánu predkladať, pričom nesplnenie tejto povinnosti má za následok neunesenie jeho dôkaznej povinnosti podmieňujúcej výsledok konania. Nesplnenie tejto povinnosti nezbavuje správny orgán zistiť vo veci skutočný stav, keďže túto povinnosť správnemu orgánu ukladá zákonodarca v ustanovení § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Správny orgán zabezpečuje zisťovanie skutkových okolností z úradnej povinnosti, aj keď je účastník nečinný a správnemu orgánu nenavrhuje alebo nepredkladá žiadne dôkazy a k veci samej sa žiadnym spôsobom nevyjadruje. Súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že žalovaný ako správny orgán mal žalobcovi umožniť osobne zaistiť a preveriť na území Slovenskej republiky informácie a podklady potrebné k odôvodeniu jeho odvolania. Právne predpisy, ktorými sa konajúce správne orgány riadia, neukladajú povinnosť konať za priamej osobnej prítomnosti účastníka konania a nevyžadujú umožniť účastníkovi vyjadriť sa pred rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu (pobočka Sociálnej poisťovne). Možnosť vyjadriť sa k rozhodnutiu a podkladom, na základe ktorých bolo vydané, je daná v rámci odvolania proti rozhodnutiu prvostupňovému správnemu orgánu, kedy účastník, ktorého sa rozhodnutie týka, môže vzniesť námietky k zistenému skutkovému stavu, k právnej kvalifikácii, či k iným nedostatkom prvostupňového rozhodnutia. V danom prípade mal žalobca preukázateľne dostatočnú dobu na to, aby navrhol a predložil právne významné dôkazy, ktoré by spochybnili alebo vyvrátili právne závery prvostupňového správneho orgánu o povinnosti uhradiť predpísané poistné a príspevky. Žalobca vo svojom odvolaní takéto skutočnosti neuviedol, nenamietal výšku predpísaného poistného a príspevkov. Súd konštatuje, že ani v podanej žalobe žalobca neuviedol žiadne právne relevantné skutočnosti, ktoré by spochybňovali závery prvostupňového rozhodnutia týkajúce sa výšky predpísaného poistného a príspevkov, preto v súlade s dispozičnou zásadou konania, ktorou je riadené konanie pred správnym súdom, sa touto otázkou nezaoberal. Žalobca neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré v správnym orgánom skúmanom období neplatil poistné a príspevky a ani nekonkretizoval okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by mohol odvolací správny orgán a následne súd posúdiť. Preto tvrdeniu žalobcu, že namietaný postup žalovaného bol v rozpore so zákonom a ako taký mal vplyv na zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, súd neprisvedčil. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v medziach zákona a námietky žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.