Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/176/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1009201683 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Halmová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1009201683.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Majerníkovej a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej v právnej veci žalobcu: EUREA, občianske združenie, so sídlom Tupého 25/A, 831 01 Bratislava, právne zastúpený: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, so sídlom Národného oslobodenia 25, 900 27 Bernolákovo proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-2-23/OKAP-2009 zo dňa 28.8.2009, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 11.11.2009 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia č. PPZ-2-23/OKAP-2009 zo dňa 28.8.2009, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní odvolanie žiadateľa zamietol a napadnuté rozhodnutie povinnej osoby č. KRP-118-37/SI-2008 zo dňa 22.7.2009 o čiastočnom nesprístupnení informácie potvrdil. Žalobca opísal doterajší skutkový stav a uviedol, že vzhľadom na existenciu fiktívneho rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu KR PZ BA zo dňa 10.2.2009 je rozhodnutie žalovaného nulitné a nezákonné z dôvodu, že bolo vydané po právoplatnom skončení konania. Žalobca poukázal na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 211/2000 Z.z.), Rs 37/2003 uviedol, že žalovaný považuje vyjadrenie príslušníkov PZ k sťažnosti za informácie poskytnuté treťou osobou bez právnej povinnosti v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 211/2000 Z.z. je nesprávne považovať dotknutých príslušníkov za tretie osoby, nakoľko títo sú služobne podriadení KR PZ BA a teda sú na účely zákona č. 211/2000 Z.z. totožní s povinnou osobou. Nesprávne je tiež stanoviská príslušníkov PZ predložené služobnou cestou považovať za poskytnuté informácie. Títo príslušníci žiadne informácie neposkytli, iba sa vyjadrili k sťažnosti. Predmetom informačnej povinnosti KR PZ BA ako povinnej osoby je obsah týchto vyjadrení. Príslušníci PZ neposkytli žiadne nové informácie, ktoré by objektívne existovali už v minulosti a KR PZ BA by sa ich dozvedelo z ich vyjadrení. Kým sa príslušníci PZ k sťažnosti nevyjadrili, žiadna informácia o obsahu ich vyjadrení neexistovala a táto vznikla až momentom vyjadrenia. Ich vyjadrenia teda nie sú zdrojom informácií, ale predmetom informačnej povinnosti KR PZ BA. Žalobca poukázal na ustanovenie čl. 13 ods. 4, čl. 26 ods. 4 a čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, ďalej na nález Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 44/00, sp.zn. PL. ÚS 15/98 uviedol, že niet žiadneho ústavného dôvodu, aby informácia týkajúca sa prešetrovania sťažnosti na protiprávne konanie príslušníkov PZ nebola sprístupnená iba z čisto formálneho dôvodu, že sa týka vyjadrení príslušníkov PZ, ktorí nemali právnu povinnosť poskytnúť ich. Odmietnutie sprístupnenia je v rozpore s účelom práva na informácie, nakoľko požadované informácie sa týkajú výkonu právomoci príslušníkov PZ a verejnosť má legitímne právo na informácie o kvalite výkonu právomoci a služobnej činnosti PZ. Na základe vyššie uvedeného sa žalobca domáhal, aby krajský súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 9.3.2010 uviedol, že žaloba je oneskorene podaná podľa § 250b ods. 1 O.s.p., a preto konanie je treba podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastaviť. Pre úplnosť k podanej žalobe žalovaný uviedol, že žiadosti žalobcu čiastočne nevyhovel, nakoľko podaná žiadosť sa týkala sprístupnenia vlastných vyjadrení dotknutých osôb k obsahu prešetrovanej sťažnosti. Poukázal na § 11 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., pričom z uvedeného vyplýva, že toto ustanovenie sa vzťahuje na informácie poskytnuté povinnej osobe inými osobami bez právnej povinnosti. Neexistuje žiadne ustanovenie zákona, ktoré by tretiu osobu k poskytnutiu informácie povinnej osobe zaväzovalo, ani žiadne ustanovenie, ktoré by osobu oprávňovalo túto informáciu získať. Podstatné je, či z nejakého zákona vyplýva tretej osobe povinnosť odovzdať požadovanú informáciu tretej osobe, od ktorej žiadateľ žiada informáciu. Podľa žalovaného to vyplýva aj zo znenia čl. 4 ods. 2 písm. g) Smernice Európskeho parlamentu a rady 2003/4/ES. V súlade s § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 211/2000 Z.z. boli príslušníci PZ vyzvaní, aby písomne vyjadrili svoj súhlas, resp. nesúhlas so sprístupnením informácií. Išlo najmä o ich vyjadrenie k predmetu sťažnosti nachádzajúce sa v sťažnostnom spise, ako aj ich slov uvedených v zápisnici vyhotovenej podľa zákona č. 152/1998 Z.z. o sťažnostiach. Dotknutí pracovníci so sprístupnením požadovaného obsahu nesúhlasili. Žalovaný podotkol, že žiaden právny predpis neukladal povinnosť podávať akékoľvek vlastné vyjadrenia v súvislosti s prešetrovanou sťažnosťou. Ich vlastné vyjadrenia boli ich právom a nie povinnosťou a ani priamo nesúviseli s ich služobnou činnosťou. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p. a § 246a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že rozhodnutie je v súlade s platnými právnymi predpismi a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O žalobe žalobcu súd rozhodol v zmysle § 250f O.s.p., teda bez pojednávania rozsudkom. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v predmetnej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-2-23/ OKAP-2009 zo dňa 28.8.2009, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní odvolanie žiadateľa zamietol a napadnuté rozhodnutie povinnej osoby č. KRP-118-37/SI-2008 zo dňa 22.7.2009 o čiastočnom nesprístupnení informácie potvrdil. Súd posudzoval, či rozhodnutie je v súlade s platnými právnymi predpismi a či bolo možné požadované informácie sprístupniť. Z administratívneho spisu súd zistil, že žiadosťou zo dňa 24.9.2008, ktorá bola doručená dňa 29.9.2009, žalobca podľa ustanovenia § 14 zákona č. 211/2000 Z:z. o slobodnom prístupe k informáciám požiadal Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave (ďalej len KR PZ BA) o sprístupnenie úradného spisu vedeného pod č. KRP-367/K-Sť-2008 Ta. Rozhodnutím zo dňa 7.10.2008 bola žiadosť žalobcu zamietnutá. Žalovaný rozhodnutím č. PPZ-164-3/OKAP-2008 zo dňa 19.11.2008 rozhodnutie KR PZ BA zrušil a vec vrátil žalovanému na nové prejednanie. Rozhodnutím č. KRP-118-6/SI-2008 zo dňa 2.12.2008 KR PZ BA opäť žiadosť žalobcu odmietlo. Žalobca napadol rozhodnutie odvolaním zo dňa 5.12.2008, doručeným KR PZ BA dňa 8.12.2008. Rozhodnutím č. PPZ-2-3/OKAP-2009 zo dňa 9.1.2009 žalovaný opäť zrušil rozhodnutie KR PZ BA. Listom zo dňa 2.2.2009 KR PZ BA oznámilo žalobcovi predĺženie lehoty na vybavenie žiadosti. Odvolaním zo dňa 13.2.2009, ktoré bolo doručené KR PZ BA dňa 17.2.2009 žalobca napadol fiktívne rozhodnutie, ktoré vzniklo dňa 10.2.2009, nakoľko na predĺženie lehoty podľa § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 211/2000 Z.z. nebol dôvod. O odvolaní žalobcu proti fiktívnemu rozhodnutiu zo dňa 10.2.2009 žalovaný nerozhodol, došlo preto aj k vzniku fikcie odvolacieho rozhodnutia žalovaného, ktoré žalobca napadol žalobou vedenou na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 4S/81/2009. Dňa 27.4.2009 KR PZ BA rozhodnutím č. KRP-118-31/SI-2008 žiadosť žalobcu zamietlo v časti týkajúcej sa vyjadrení príslušníkov PZ k sťažnosti, ktoré sa nachádzajú v požadovanom spise. Odvolaním zo dňa 7.5.2009 žalobca napadol rozhodnutie KR PZ BA s tým, že žalovaný rozhodnutím zo dňa 19.6.2009 č. PPZ-2-18/OKAP-2009 rozhodnutie KR PZ BA zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Dňa 22.7.2009 KR PZ BA rozhodnutím č. KRP-118-37/SI-2008 žiadosť žalobcu opätovne zamietlo v časti týkajúcej sa vyjadrení príslušníkov PZ k sťažnosti. Žalobca podal odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodnutím č. PPZ-2-23/OKAP-2009 zo dňa 28.8.2009 rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie KR PZ BA potvrdil. Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že pri sprístupňovaní informácií, ktoré získala povinná osoba od tretej osoby na plnenie úloh podľa osobitného zákona, podľa ktorého sa na povinnú osobu vzťahuje povinnosť mlčanlivosti, alebo iná prekážka ochraňujúca informácie pred zverejnením alebo zneužitím, ktoré však možno podľa tohto zákona sprístupniť, sprístupni povinná osoba len tie informácie, ktoré priamo súvisia s jej úlohami. Z administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že dotknuté osoby podľa § 9 ods. 1 a § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 211/2000 Z.z. nesúhlasia so zverejnením och osobných údajov ani so sprístupnením obsahu ich vyjadrenia. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods.1 O.s.p.). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov (a to ani vo veciach podľa § 250i ods. 2 O.s.p.), ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté. Podľa ustanovenia § 11 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, pri sprístupňovaní informácií, ktoré získala povinná osoba od tretej osoby na plnenie úlohy na základe osobitného zákona, podľa ktorého sa na povinnú osobu vzťahuje povinnosť mlčanlivosti alebo iná prekážka ochraňujúca informácie pred zverejnením alebo zneužitím, ktoré však možno podľa tohto zákona sprístupniť, sprístupní povinná osoba len tie informácie, ktoré priamo súvisia s jej úlohami. Podľa ustanovenia § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám ,ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená ( § 14 ods. 3). Podľa ustanovenia § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. Krajský súd v Bratislave v predmetnej veci posudzoval zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. PPZ-2-23/ OKAP-2009 zo dňa 28.8.2009, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní odvolanie žiadateľa zamietol a napadnuté rozhodnutie povinnej osoby č. KRP-118-37/SI-2008 zo dňa 22.7.2009 o čiastočnom nesprístupnení informácie potvrdil. Žalobca v predmetnej veci sa domáhal sprístupnenia sťažnostného spisu, ktorý je vedený na Krajskom riaditeľstve policajného zboru v Bratislave pod č. KRP-367/K-Sť-2008. Prvostupňový správny orgán žiadosti sčasti nevyhovel a to konkrétne v časti týkajúcej sa vyjadrení dotknutých osôb k obsahu prešetrovanej sťažnosti. Zákon o slobode informácií podrobne upravuje právo na prístup k informáciám, ktoré majú k dispozícii orgány verejnej moci a iné verejné inštitúcie a je vykonaním základného práva na informácie. Právo na informácie ako základné ústavné právo zakotvuje Ústava Slovenskej republiky a Listina základných práv a slobôd. Ustanovenie § 11 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. sa vzťahuje na informácie poskytnuté povinnej osobe inými osobami, a to bez právnej povinnosti. Znamená to, že neexistuje žiadne ustanovenie zákona, ktoré by tretiu osobu k poskytnutiu informácie povinnej osobe zaväzovalo, ani žiadne ustanovenie zákona, ktoré by povinnú osobu oprávňovalo túto informáciu získať. Občania a právnické osoby pri komunikácii s povinnými osobami často odovzdajú aj informácie, ktoré odovzdať nemusia a ktoré povinná osoba pre vybavenie úradnej agendy nevyhnutne nepotrebuje. Môže ísť napríklad o rôzne neformálne listy, oznámenia, podnety alebo petície, ale aj doklady a materiály, ktoré podľa zákona nie sú povinnou súčasťou žiadostí a podaní. Pri posudzovaní, či informáciu možno sprístupniť, sa neskúma skutočnosť, či osoba, ktorá informáciu odovzdala, je v zmysle § 2 zákona o slobode informácií osobou povinnou poskytovať verejnosti informácie (t.j. povinnou osobou). Podstatná je len skutočnosť, či z nejakého zákona tretej osobe vyplýva povinnosť odovzdať požadovanú informáciu povinnej osobe, od ktorej žiadateľ informáciu žiada. Ak žiadateľ požiadal o informáciu, ktorú povinnej osobe odovzdala bez právnej povinnosti iná fyzická alebo právnická osoba, povinná osoba najprv vyzve túto tretiu osobu, aby do 7 dní písomne oznámila, či so sprístupnením informácie súhlasí. Povinná osoba musí mať za účelom ochrany práv tretej osoby preukázané, že jej výzva bola naozaj doručená a že sa s ňou dotknutá osoba mala možnosť zoznámiť. Nemôže sa tu spoliehať na pravidlo fikcie doručenia, kedy sa písomnosť považuje za doručenú napriek tomu, že si ju adresát neprevzal a neoboznámil sa s ňou. Ak nie je preukázané, že tretia osoba sa s výzvou oboznámila, informáciu nemožno sprístupniť. V súlade s § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 211/2000 Z.z. boli príslušníci policajného zboru vyzvaní, aby písomne vyjadrili súhlas so sprístupnením informácií nachádzajúcich sa v sťažnostnom spise. Tieto informácie boli príslušníkmi policajného zboru podané bez právnej povinnosti a bez akejkoľvek súvislosti s ich služobnou činnosťou. Súd poukazuje na to, že zákon č. 211/2000 Z.z. nestanovuje spôsob výzvy, avšak je vhodné, aby sa urobenie výzvy a jej oznámenie dotknutej osobe dali preukázať. Do sťažnostného spisu č. KRP-367/K-Sť-2008 príslušníci policajného zboru podali svoje vlastné vyjadrenia a teda využili svoje právo na poskytnutie informácie dôležitej pre vyšetrovanie. Povinná osoba listom zo dňa 3.2.2009 vyzvala dotknuté osoby, aby zaslali svoj súhlas najneskôr do dňa 6.2.2009. Platí pravidlo, že ak vyzvaná osoba neodpovie do 7 dní, považuje sa to za súhlas so sprístupnením informácií. Príslušníci policajného zboru uviedli, že podľa § 9 ods. 1 a § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 211/2000 Z.z. nesúhlasia so zverejnením ich osobných údajov a taktiež nesúhlasia ani so sprístupnením obsahu ich vyjadrenia, ktoré sú založené v sťažnostnom spise. Nakoľko príslušníci policajného zboru nesúhlasili so zverejnením ich osobných údajov ani vyjadrení nachádzajúcich sa v sťažnostnom spise, pričom z administratívneho spisu je zrejmé, že tieto boli podané príslušníkmi policajného zboru ako tretími osobami bez súvisu s ich služobnou činnosťou, a preto povinná osoba správne postupovala podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. a tieto informácie žalobcovi bez súhlasu tretích osôb neposkytla, čo rozhodnutím č. PPZ-2-23-/OKAP-2009 zo dňa 28.8.2009 potvrdil aj žalovaný. Žalobca v podanej žalobe namieta, že došlo k fiktívnemu rozhodnutiu žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu KR PZ BA zo dňa 10.2.2009 a teda rozhodnutie č. PPZ-2-23/OKPA-2009 zo dňa 28.8.2009 je nulitné. Krajský súd v Bratislave k tomu uvádza, že možná fikcia je predmetom sporu vedeného pod sp.zn. 4S/81/2009 na Krajskom súde v Bratislave a teda táto otázka nie je riešená v tomto konaní, nakoľko žalobca sa domáhal preskúmania konkrétneho rozhodnutia žalovaného a to č. PPZ-2-23/OKPA-2009 zo dňa 28.8.2009. Na záver Krajský súd v Bratislave uvádza, že rozhodnutím sp.zn. 1S/176/2009 zo dňa 8.12.2011 konanie zastavil a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Súd konanie zastavil, nakoľko žaloba bola podaná oneskorene, tak ako to namietal žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom krajskému súdu dňa 9.3.2010. Zastavenie konania odôvodnil súd tak, že žalobca nedodržal úradné hodiny podateľne Krajského súdu v Bratislave a žalobu podal v posledný deň lehoty vo večerných hodinách, mimo úradných hodín podateľne. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí sp.zn. 2Sži/3/2012 zo dňa 13.6.2012 uviedol, že „ písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom (§ 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Účelom zavedenia a používania elektronického podpisu je komunikácia medzi orgánmi verejnej správy na jednej strane a občanmi a hospodárskymi subjektmi na druhej strane. Pod pojmom elektronický podpis je nevyhnutné okrem zákonnej definície (§ 3, § 4 zákona č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise v znení neskorších predpisov) zaradiť aj také formy elektronického podpisu, ktoré zákon nedefinuje, ako napr. jednoduché uvedenie mena a priezviska odosielateľa na záver e-mailovej komunikácie, alebo podpisový vzor, ktorý sa automaticky pripojí k odosielanej e-mailovej správe, alebo akékoľvek iné znaky a označenia, ktoré zmluvné alebo iné strany považujú za identifikačný kód, v súlade s ktorým sú schopné identifikovať odosielateľa. Predmetné druhy elektronických podpisov je nevyhnutné považovať za elektronický podpis v zmysle významu tohto pojmu. Pre zachovanie dvojmesačnej lehoty nie je rozhodujúci okamih odoslania e-mailu, ale okamih doručenia e-mailovej správy súdu - i keď sa tak stalo po úradných hodinách súdu. O prijatí podania urobeného elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu podateľňa súdu pomocou aplikácie vydá potvrdenie, ktoré zároveň založí do súdneho spisu. V prípade podania urobeného elektronickými prostriedkami podpísaného zaručeným elektronickým podpisom, elektronická podateľňa automaticky vygeneruje potvrdenku s presným časom prijatia podania a túto elektronicky odošle odosielateľovi. Z obsahu predloženého súdneho spisu mal odvolací súd za preukázané, že súčasťou spisového materiálu je aj potvrdenie o odoslaní e-mailu S. S. dňa 10. novembra 2009 o 19.42 h. na adresu A..sk <mailto:A.> s označením predmetu ako „Žaloba“ a prílohy e-mailu ako „091110 zaloba.doc“. V texte e-mailu sa uvádza: „V prílohe posielam žalobu.“, podpísaný je S. S.. Najvyšší súd konštatoval, že v rámci konania vedeného na krajskom súde nie je možné jednoznačne určiť, či žaloba bola podaná včas, nakoľko krajský súd nepostupoval pri prijatí podania v zmysle ustanovení Spravovacieho poriadku, keď zo súdneho spisu nie je zrejmý jeho procesný postup pri prijatí podania žalobcu obsahujúceho návrh vo veci samej. Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní podľa Najvyššieho súdu SR bolo odstránenie procesných vád, ktoré nastali v postupe súdu v prejednávanej veci, a to vykonaním šetrenia v evidencii podaní adresovaných súdu prijatých podateľňou (§ 8 Spravovacieho poriadku) za účelom ozrejmenia skutočností týkajúcich sa včasnosti podania žaloby a zosúladenia postupu súdu s ustanoveniami Spravovacieho poriadku.“ Krajský súd v Bratislave v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sži/3/2012 zo dňa 13.6.2012 dňa 23.10.2013 vykonal šetrenie ohľadom včasnosti podania žaloby a vzhľadom k tomu, že e-mailové podania došlé na tunajší súd sa nearchivujú, nie je možné zistiť dátum podania žaloby. Vezmúc do úvahy ústavnú zásadu obsiahnutú v článku 36 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, súd žalobu prejednal ako žalobu podanú včas, nakoľko svojím postupom nemôže žalobcovi odoprieť právo na prístup k súdu. Na základe vyššie uvedených skutočností Krajský súd v Bratislave rozhodol, že žalobu zamieta, nakoľko žalovaný postupoval v zmysle platných právnych predpisov a vec správne právne posúdil. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 <. O.s.p. žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).