Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/242/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1009201811 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1009201811.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: A.. J. E., nar. XX.XX.XXXX, M. O. XX, A., zastúpený: Mgr. Miroslav Šandrik, advokát, Stražovská 625/1, Vrbové, proti žalovanému: Generálny štáb ozbrojených síl Slovenskej republiky, Náčelník Generálneho štábu ozbrojených síl SR, Kutuzovova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl SR č. K.-XXX-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobcovi sa nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.12.2009 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl SR č. K.-XXX-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie riaditeľa Personálneho úradu ozbrojených síl SR č.p.: PÚ-XX-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX o nepovolení obnovy konania vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka, ukončeného právoplatným rozhodnutím - personálnym rozkazom riaditeľa personálneho úradu č. XXXX zo dňa 08.09.2008. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 14.06.2008 minister obrany SR personálnym rozkazom č. XXX zo dňa 05.06.2008 rozhodol podľa § 60 ods. 2 písm. a/ a § 60 ods. 1 písm. c/ zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 346/2005 Z.z.) o ukončení dočasného vyčlenenia žalobcu na plnenie úloh v organizačných zložkách Vojenského spravodajstva dňom 14.06.2008. Rozkazom riaditeľa Personálneho úradu č. 3300 zo dňa 13.06.2008 bol žalobca dňom 15.06.2008 zaradený do zálohy do prechodne nezaradených profesionálnych vojakov a následne bol personálnym rozkazom riaditeľa Personálneho úradu č. 5182 zo dňa 08.09.2008 prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka ku dňu 30.09.2008 podľa § 70 ods. 1 písm. h/ a § 72 ods. 1 písm. a/ zák. č. 346/2005 Z.z. s odôvodnením, že pre neho v štátnej službe nebolo voľné miesto. Žalobca v žalobe namietal, že uvedené personálne rozkazy sa navzájom vylučujú a ich vydaním bol porušený čl. 36 písm. b/ Ústavy SR, nakoľko celý postup rozhodujúcich orgánov smeroval podľa žalobcu k jeho svojvoľnému prepusteniu, nakoľko bol odvolaný z funkcie, ktorá nebola zrušená, a to pre potreby a záujmy Ministerstva obrany SR, ktoré malo v konečnom dôsledku záujem len prepustiť žalobcu bez akéhokoľvek dôvodu i napriek tomu, že na to nebol žiaden zákonný dôvod. Žalobca uviedol, že po nahliadnutí do jeho osobného spisu a po získaní nových informácií vznikli nové skutočnosti a dôkazy, o ktorých v čase prepustenia nevedel, a preto podal dňa 16.07.2009 návrh na obnovu konania. Tomuto návrhu v prvom stupni riaditeľ Personálneho úradu ozbrojených síl SR nevyhovel a jeho rozhodnutie na odvolanie žalobcu náčelník Generálneho štábu ozbrojených síl SR potvrdil. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že opatrenia, ktoré boli vykonané vo veci prepustenia žalobcu, nemali svojvoľný charakter, ale vynútila si ich potreba reštrukturalizácie a znižovania počtu profesionálnych vojakov a zamestnancov v rámci rezortu. Podľa názoru žalobcu však zák. č. 346/23005 Z.z. pojem reštrukturalizácia nepozná, pozná však pojem organizačná zmena, ktorej dôvody sú uvedené v § 55 ods. 2 tohto zákona. Tieto však na funkcii, ktorú žalobca zastával, neexistovali, keďže jeho funkcia zrušená nebola. Podľa názoru žalobcu ak by išlo o zmeny organizačného charakteru, minister obrany SR by to v odôvodnení svojho rozhodnutia o ukončení dočasného vyčlenenia žalobcu uviedol. Žalobca namietal, že v rozhodnutí o nepovolení obnovy konania sa správny orgán vôbec nezaoberal novými skutočnosťami, ktoré žalobca v návrhu na obnovu konania označil, a to voľnými miestami u Vojenskej polície, iba skonštatoval, že riaditeľ Personálneho úradu ozbrojených síl SR je navrhovateľom vo veciach personálnych len pre ozbrojené sily SR. Skutočnosť, že bol žalobca odporúčaný na prácu u Vojenskej polície je potvrdená aj v jeho osobnom spise, kde sa okrem iného uvádza, že žalobca nemá osvedčenie pre utajované skutočnosti podľa zák. č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a spĺňa odbornú spôsobilosť len pre prácu u Vojenskej polície. Žalobca mal za to, že riaditeľ Personálneho úradu ozbrojených síl SR je síce navrhovateľom vo veciach personálnych len pre ozbrojené sily SR, mal však skúmať, nechať si spresniť a konkretizovať potreby a záujem Ministerstva obrany SR, osloviť zložky ministerstva a malo mu byť ponúknuté miesto, na ktoré spĺňal predpoklady, a to aj u Vojenskej polície, kde tieto miesta boli voľné. Riaditeľ Personálneho úradu ozbrojených síl mal dať podľa žalobcu podnet ministrovi obrany SR, aby rozhodol alebo nerozhodol o vyčlenení žalobcu. Minister obrany SR má právo rozhodnúť podľa § 68 ods. 2 písm. c/ zák. č. 346/2005 Z.z. o dočasnom vyčlenení k organizačnej zložke Vojenskej polície, toto rozhodnutie však podľa žalobcu nikdy nerobí na základe svojvôle, ale vždy na podnet, ktorý je stanovený služobným postupom, a to podaním návrhu na personálne opatrenie, ktoré podáva a spracováva príslušný personálny pracovník. Odôvodnenie rozhodnutia vo veci návrhu žalobcu na obnovu konania považoval žalobca za alibistické a bol toho názoru, že riaditeľ personálneho úradu mal dôkladne preskúmať všetky okolnosti a podklady pred prepustením žalobcu a podať podnet ministrovi. Toto však neurobil a teda nesledoval záujem a potreby Ministerstva obrany SR, pre ktoré bolo žalobcovi zrušené vyčlenenie, hoci bol Ministerstvom obrany SR vyslaný na stredoškolské i vysokoškolské policajné štúdium. Žalobca poukázal na to, že od roku 1995 do roku 2004 bol zaradený u Vojenskej polície vo výkonných zložkách, kde bol vždy hodnotený ako jeden z najlepších príslušníkov. Štúdium, na ktoré bol vyslaný Ministerstvom obrany SR, ukončil tesne pred zrušením jeho vyčlenenia. Uviedol, že v čase umiestnenia do personálnej zálohy mal byť na základe skutočnosti, že úspešne ukončil vysokú školu, menovaný do hodnosti poručík a v zmysle zák. č. 346/2005 Z.z. mohol byť ustanovený na voľnú funkciu po kpt. Šajevskom, pričom minister obrany SR mu mohol prepožičať hodnosť, ktorá bola na uvedenej funkcii. Ustanovený mohol byť podľa vlastného vyjadrenia v zmysle § 53, § 54 zák. č. 346/2005 Z.z. aj na funkcie po profesionálnych vojakoch, ktorí boli na misiách a štruktúrach NATO a tieto ich funkcie boli voľné. Na tieto funkcie boli v období od 15.06.2009 do 30.09.2009 ustanovení iní profesionálni vojaci, ktorí nemali odborné vzdelanie a ani praktické skúsenosti s prácou u Vojenskej polície ako mal žalobca. Záverom žalobca uviedol, že návrh na obnovu konania považuje za dôvodný a preto sú vydané rozhodnutia nezákonné a ukracujúce žalobcu na jeho právach. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že je vo výlučnej kompetencii ministra obrany SR rozhodovať o dočasnom vyčlenení profesionálneho vojaka a o skončení jeho dočasného vyčlenenia na ministerstvo, jeho úrady a zariadenia, na plnenie úloh organizačných zložiek Vojenského spravodajstva, Vojenskej polície, rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie v pôsobnosti ministerstva. Profesionálny vojak teda nemá právny nárok na rozhodnutie o jeho dočasnom vyčlenení na plnenie úloh Vojenskej polície a je výlučne na uvážení ministra obrany SR, či dočasne vyčlení profesionálneho vojaka na plnenie úloh Vojenskej polície alebo nie. Riaditeľ Personálneho úradu ozbrojených síl SR je príslušný rozhodovať o ustanovení profesionálneho vojaka jedine na funkcie v organizačných zložkách ozbrojených síl SR a nie je príslušný rozhodovať o ustanovení profesionálneho vojaka na funkciu v zložkách Vojenskej polície. Ak by žalobca aj spĺňal predpoklady na funkciu u Vojenskej polície, nemohol by byť na ňu ustanovený, pretože v čase jeho zaradenia do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov nebolo ministrom obrany SR vydané rozhodnutie o jeho dočasnom vyčlenení podľa § 60 ods. 2 písm. a/ zák. č. 346/2005 Z.z. Pokiaľ žalobca tvrdil, že riaditeľ personálneho úradu bol povinný kontaktovať i jednotlivé organizačné zložky ministerstva obrany SR, ktoré mali žalobcovi voľné miesto ponúknuť, k tomu žalovaný zaujal názor, že takúto povinnosť riaditeľ personálneho úradu nemal, pretože po ukončení dočasného vyčlenenia žalobcu na plnenie úloh organizačných zložiek Vojenského spravodajstva na základe personálneho rozkazu ministra obrany SR č. 285 zo dňa 05.06.2008 mal za to, že k ukončeniu vyčlenenia žalobcu došlo preto, že v organizačných štruktúrach ministerstva obrany SR nebola pre žalobcu voľná vhodná funkcia, do ktorej by mohol byť ustanovený. K tvrdeniu žalobcu o tom, že v čase jeho zaradenia do personálnej zálohy bola voľná funkcia po kpt. Šajevskom, do ktorej by mohol byť ustanovený, pokiaľ by mu minister obrany SR podľa § 39a zák. č. 346/2005 Z.z. zapožičal vyššiu vojenskú hodnosť viažucu sa k tejto funkcii, žalovaný uviedol, že toto tvrdenie je postavené na hypotéze a nie je možné ho kvalifikovať ako nový dôkaz alebo skutočnosť v zmysle § 62 ods. 1 písm. a/ Správneho poriadku, nakoľko splnenie jednej z podmienok pre ustanovenie do funkcie má fakultatívny charakter a je vo výlučnej kompetencii ministra obrany SR. Vzhľadom na to, že podľa názoru žalovaného nedošlo k splneniu podmienok pre povolenie obnovy konania vo veci skončenia služobného pomeru žalobcu podľa § 70 ods. 1 písm. h/ bod 5 zák. č. 346/2005 Z.z. z dôvodov skončenia lehoty jeho zaradenia do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov, ktoré bolo zákonné, navrhol žalovaný žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Z obsahu pripojených administratívnych spisov žalovaného a z listín pripojených k žalobe súd zistil, že personálnym rozkazom ministra obrany SR č. 285 zo dňa 05.06.2008 bolo žalobcovi podľa § 60 ods. 2 písm. a/ zák. č. 346/2005 Z.z. v súlade s § 60 ods. 1 písm. c/ tohto zákona ukončené dňom 14.06.2008 dočasné vyčlenenie na plnenie úloh organizačných zložiek Vojenského spravodajstva. Zároveň bolo žalobcovi podľa § 57 ods. 1, 6 uvedeného zákona dňom 15.06.2008 zmenené miesto výkonu štátnej služby, s určením na výkon funkcie v pôsobnosti náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl SR. V odôvodnení personálneho rozkazu sa uvádza, že skončenie dočasného vyčlenenia žalobcu na plnenie úloh organizačnej zložky Vojenského spravodajstva a zmena miesta výkonu štátnej služby sa vykonáva v súlade s potrebami a záujmami Ministerstva obrany SR. Dňa 13.06.2008 vydal riaditeľ personálneho úradu personálny rozkaz č. 3300, ktorým žalobcu podľa § 62 ods. 1 písm. g/ zák. č. 346/2005 Z.z. zaradil dňom 15.06.2008 do zálohy pre prechodne nezaradených personálnych vojakov, a to z dôvodu skončenia dočasného vyčlenenia žalobcu na plnenie úloh organizačnej zložky Vojenského spravodajstva a s ohľadom na to, že súčasne nebolo rozhodnuté o jeho ustanovení do inej funkcie. Dňa 18.07.2007 bol so žalobcom vykonaný personálny pohovor, pri ktorom mu bolo navrhnuté obsadenie funkcie vedúceho staršieho práporčíka u ozbrojených síl SR s miestom výkonu štátnej služby Topoľčany. S ustanovením do navrhovanej funkcie a so zmenou miesta výkonu štátnej služby žalobca nesúhlasil. V personálnom návrhu na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru zo dňa 08.09.2008 sa konštatuje, že v ozbrojených silách SR nie je pre žalobcu iná vhodná funkcia, ďalej že žalobca nemá osvedčenie pre utajované skutočnosti podľa zák. č. 215/2004 Z.z. a spĺňa odbornú spôsobilosť len pre prácu u Vojenskej polície a zároveň že netrvá na dodržaní lehoty na prepustenie podľa § 72 ods. 3, 4 zák. č. 346/205 Z.z. a jeho služobný pomer skončí dňom 30.09.2008, pretože došlo k dohode medzi služobným úradom a žalobcom. Personálnym rozkazom riaditeľa personálneho úradu č. 5182 zo dňa 08.09.2008 bol žalobca podľa § 72 ods. 1 písm. a/ a § 70 ods. 1 písm. h/ bod 5 zák. č. 346/2005 Z.z. prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka dňom 30.09.2008 s tým, že dôvodom skončenia služobného pomeru prepustením je skutočnosť, že pre žalobcu nie je v štátnej službe iná funkcia, do ktorej by mohol byť ustanovený a ide o profesionálneho vojaka, ktorému skončila lehota zaradenia do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov podľa § 62 ods. 1 písm. g/ uvedeného zákona. Právoplatnosť nadobudlo uvedené rozhodnutie dňa 08.09.2008. Dňa 20.07.2009 bol Personálnemu úradu ozbrojených síl SR doručený žalobcov návrh na obnovu konania o jeho prepustení zo služobného pomeru profesionálneho vojaka ku dňu 30.09.2008. Svoj návrh odôvodnil tým, že začiatkom mesiaca jún 2009 sa dostal k informáciám, že v období od 15.06.2008 do 30.09.2008, teda v čase jeho zaradenia do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov, boli voľné miesta profesionálnych vojakov u Vojenskej polície Bratislava, Prešov, Banská Bystrica, a to miesta profesionálnych vojakov, ktorí boli na misiách alebo v štruktúrach NATO. Uviedol, že konkrétne v Bratislave dňa 01.08.2008 odišiel náčelník skupiny kpt. Šajevský. Napriek skutočnosti, že tieto miesta boli voľné a v návrhu na personálne opatrenie bola žalobcovi navrhovaná práca u Vojenskej polície, takáto práca mu nebola ponúknutá. Rozhodnutím Č.p.: PÚ-15-127/2009 zo dňa 06.08.2009 Personálny úrad ozbrojených síl SR nepovolil obnovu konania vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka, keď dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na nariadenie obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. a/ Správneho poriadku. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré náčelník Generálneho štábu ozbrojených síl SR rozhodnutím č. ŠbPeM-127-35/2009 zo dňa 30.09.2009 zamietol a rozhodnutia riaditeľa personálneho úradu zo dňa 06.08.2009 potvrdil z dôvodov uvedených vo vyššie opísanom vyjadrení k žalobe. Na pojednávaní konanom dňa 04.05.2011 predložil žalobca rozhodnutie ministra obrany SR č. ÚPS-119/2010-RK zo dňa 03.09.2010, ktorým podľa § 65 ods. 1, 2 Správneho poriadku zrušil bod 2 personálneho rozkazu ministra obrany SR č. 285 zo dňa 05.06.2008, ktorým bolo podľa § 57 ods. 1, 6 zák. č. 346/2005 Z.z. žalobcovi dňom 15.06.2008 zmenené miesto výkonu štátnej služby z doterajšieho miesta výkonu štátnej služby Bratislava do miesta výkonu štátnej služby Bratislava, s určením na výkon funkcie v pôsobnosti náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl SR. Rozhodnutie odôvodnil tým, že orgánom oprávneným rozhodovať o premiestnení žalobcu nebol minister obrany SR, ale počas jeho dočasného vyčlenenia na plnenie úloh Vojenskej spravodajskej služby to bol riaditeľ Vojenského obranného spravodajstva. Preto ak o premiestnení žalobcu pred právoplatným skončením jeho dočasného vyčlenenia na plnenie úloh Vojenskej spravodajskej služby rozhodol minister obrany SR, konal tak nad rámec jeho oprávnenia, vyplývajúceho pre neho zo zákona č. 346/2005 Z.z. a zo služobného predpisu č. 558/2007. Žalobca tiež predložil súdu odpovede ministerstva obrany SR na žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií, z ktorých vyplýva, že v období od 15.06.2008 do 07.09.2008 boli v rámci útvarov a zariadení Vojenskej polície tri voľné neobsadené systemizované miesta pre profesionálnych vojakov, pričom dňom 01.08.2008 boli na plnenie úloh Vojenskej polície vyčlenení piati profesionálni vojaci. Podľa oznámenia Personálneho úradu Liptovský Mikuláš zo dňa 04.04.2011 vykonala výberová komisia riaditeľa Personálneho úradu ozbrojených síl SR v dňoch 28.04.2008 až 29.05.2008 výberové konanie na prijatie žiadateľov do štátnej služby profesionálnych vojakov na obsadenie voľných miest v organizačnej zložke Vojenskej polície, na základe výsledkov ktorých boli prijatí dvaja uchádzači. Krajský súd po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní vyhlásil dňa 11.05.2011 rozsudok, ktorým žalobu zamietol a žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie aj postup správneho orgánu v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania boli v medziach zákona. V odôvodnení rozsudku krajský súd konštatoval, že v konaní o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného mohol posudzovať existenciu len tých dôvodov obnovy konania o prepustenie žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka, ktoré žalobca vo svojej žiadosti uviedol, a to len v medziach žaloby, teda z hľadiska v žalobe vymedzených dôvodov. Preto nemohol vziať do úvahy ďalšie argumenty žalobcu, ktoré žalobca uviedol až na pojednávaní, teda po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty od doručenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, v rámci ktorej mohol žalobca uviesť všetky námietky, pre ktoré považuje rozhodnutie žalovaného za nezákonné. Krajský súd ďalej konštatoval, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý slúži predovšetkým na odstránenie skutkových vád právoplatného rozhodnutia správneho orgánu. Zákonnými predpokladmi pre povolenie obnovy konania je najmä existencia nových skutočností alebo dôkazov, ktoré účastník správneho konania nemohol bez svojej viny uplatniť v pôvodnom konaní a ktoré sú zároveň takého charakteru, že sú spôsobilé zvrátiť skutkový stav veci v prospech účastníka a privodiť mu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Krajský súd poukázal na to, že žalobca s rozhodnutím o prepustení zo služobného pomeru profesionálneho vojaka podľa § 70 ods. 1 písm. h/ bod 5 a § 72 ods. 1 písm. a/ zák. č. 346/2005 Z.z. súhlasil, dohodol sa s nadriadeným na skoršom termíne prepustenia a vzdal sa práva podať odvolanie proti personálnemu rozkazu. Návrh na povolenie obnovy uvedeného konania vo veci jeho prepustenia odôvodnil tým, že v mesiaci jún 2009 sa dozvedel, že v období od 15.06.2008 do 30.09.2008, teda v čase jeho zaradenia do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov, boli voľné miesta profesionálnych vojakov u Vojenskej polície po tých vojakoch, ktorí boli na misiách alebo štruktúrach NATO, pričom konkrétne označil voľné miesto v Bratislave po kpt. Šajevskom, ktorý odišiel ku dňu 01.08.2008. V návrhu na obnovu konania služobným orgánom vytýkal, že mu práca u Vojenskej polície nebola ponúknutá. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplynulo, že služobný orgán považoval uvedené tvrdenia žalobcu za nové skutočnosti, ktoré žalobca bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní o jeho prepustení zo služobného pomeru profesionálneho vojaka. V tomto súd s názorom žalovaného súhlasiť. Súd sa však stotožnil aj s ďalším názorom žalovaného, že dodatočné zistenie voľného miesta u Vojenskej polície po kpt. Šajevskom, resp. po ďalších profesionálnych vojakoch na vojenských misiách v čase prepustenia žalobcu, nebolo takou novou skutočnosťou, ktorá by mohla privodiť žalobcovi priaznivejšie rozhodnutie v konaní o jeho prepustení. Fakt, že boli v tom čase voľné miesta u Vojenskej polície, totiž nezakladá žalobcovi právny nárok na obsadenie niektorého z týchto miest, pretože - ako správne uviedol žalovaný - na dočasné vyčlenenie k organizačným zložkám Vojenskej polície, o ktorom je oprávnený rozhodnúť výlučne minister obrany SR, nemal žalobca právny nárok a podľa práva nebolo možné vynútiť od Personálneho úradu ozbrojených síl SR ani podanie návrhu na takéto opatrenie ministrovi obrany SR. Preto žalobca po ukončení dočasného vyčlenenia na plnenie úloh v organizačných zložkách Vojenského spravodajstva a zaradení do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov nemohol byť bez rozhodnutia ministra obrany SR o dočasnom vyčlenení na plnenie úloh v zložkách Vojenskej polície zaradený na akékoľvek miesto u Vojenskej polície, hoci na takúto prácu spĺňal predpoklady. Pokiaľ riaditeľ Personálneho úradu ozbrojených síl SR pred rozhodnutím o prepustení žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka skúmal existenciu voľných miest len v zložkách ozbrojených síl SR spadajúcich do jeho pôsobnosti, bez prihliadnutia na potreby Vojenskej polície, postupoval z pohľadu žalobcu možno nesprávne, nie však v rozpore so zákonom. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že pokiaľ žalovaný z vyššie opísaných dôvodov rozhodol, že dôvody pre obnovu konania o prepustení žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka neboli dané, postupoval z hľadiska vymedzenia žalobných dôvodov v súlade so zákonom. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech v konaní nepriznal žalobcovi právo na náhradu trov konania. Na základe odvolania žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením (sp. zn. 6Sžo/37/2011) zo dňa 30.05.2012 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 242/09-70 zo dňa 11.05.2011 a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia odvolací súd uviedol, že súd prvého stupňa vykonal vo veci samej dňa 04.05.2011 pojednávanie v inom zložení, ako mu určuje rozvrh práce (JUDr. Marián Trenčan, Mgr. Viliam Pohančeník, JUDr. Nora Puchelová), pričom zo spisu nevyplýva dôvod zmeny v zložení senátu. Uvedené pojednávanie bolo odročené za účelom vyhlásenia rozsudku na termín 11.05.2011, pričom vyhlásenie sa uskutočnilo pred senátom určeným v zmysle rozvrhu práce krajského súdu (JUDr. Marián Trenčan, Mgr. Viliam Pohančeník a JUDr. Vlastimil Pavlikovský), avšak bez toho, že by zo spisu vyplývalo, že sa senát po zmene zloženia oboznámil s doterajším priebehom konania. Takýto postup súdu prvého stupňa považoval odvolací súd za postup trpiaci vadou konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd tiež konštatoval, že vzhľadom na procesné pochybenie súdu prvého stupňa sa vecou samou ani nezaoberal a uložil mu vec opätovne prejednať rozhodnúť v senáte v zákonnom zložení v zmysle rozvrhu práce krajského súdu s tým, že pokiaľ aj dôjde k zmene v obsadení senátu, túto skutočnosť zákonným spôsobom v spise vyznačiť a účastníka o tom, ako aj o dôvodoch, upovedomiť. V ďalšom konaní krajský súd vec opätovne meritórne prejednal, pričom účastníkov na pojednávaní informoval o personálnom obsadení senátu 2S, ktorý je stanovený platným rozvrhom práce Krajského súdu v Bratislave, ako aj o tom, že dočasne neprítomného člena senátu 2S podľa rozvrhu práce zastupuje ktorýkoľvek člen senátu 1S. Podľa § 249 ods. 1 O.s.p. konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou. Podľa ods. 2 žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí. Podľa § 250b ods. 1 O.s.p. žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť. Podľa § 250h ods. 1 O.s.p. až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutia správneho rozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môže len v lehote podľa § 250b. Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ ide o vecnú stránku žalobou napadnutého rozhodnutia, súd ani po jeho novom preskúmaní nenašiel zákonné dôvody, pre ktoré by bolo potrebné revidovať závery uvedené v skoršom rozsudku zo dňa 11.05.2011. Za potrebné považuje súd znovu poukázať na skutočnosť, že úlohou správneho súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy je preverenie súladu rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktorý vydaniu rozhodnutia predchádzal, s platným právom, teda s konkrétnymi ustanoveniami aplikovateľných právnych noriem. Medze tohto súdneho prieskumu určuje žalobca v žalobe podanej do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. Správny súd teda sa v preskúmavacom konaní zaoberá len tými dôvodmi nezákonnosti rozhodnutia alebo postupu správneho orgánu, ktoré žalobca uvedie v žalobe, pričom rámec súdneho prieskumu je podľa zákona nutné určiť v stanovenej lehote. Súd nie je oprávnený vyhľadávať namiesto žalobcu ďalšie dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré žalobca v žalobe nenamietal a je zároveň povinný neprihliadať na také žalobné dôvody, ktoré žalobca uplatní po uplynutí zákonom stanovenej dvojmesačnej lehoty od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. Na viac platí, že pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu musí súd vychádzať zo skutkového stavu, aký bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Svoje právne závery môže teda založiť len na tých skutkových okolnostiach, ktoré boli známe správnemu orgánu v čase rozhodovania, pričom na prípadné zmeny rozhodujúcich skutkových zistení, ktoré nastali po vydaní napadnutého rozhodnutia, nemožno prihliadať. Uplatnenie uvedených princípov súdneho prieskumu správnych rozhodnutí podľa piatej časti O.s.p. v žalobcovom prípade znamená, že súd mohol posudzovať existenciu len tých dôvodov obnovy konania o jeho prepustenie zo služobného pomeru profesionálneho vojaka, ktoré žalobca uviedol vo svojom návrhu na obnovu konania a to len v medziach žaloby a jej dôvodov uplatnených v lehote dvoch mesiacov od doručenia napadnutého rozhodnutia. Všetky tie skutočnosti a dôkazy, ktoré žalobca nemohol bez svojej viny uplatniť v pôvodnom konaní a ktoré sú spôsobilé zvrátiť skutkový stav veci v jeho prospech a privodiť mu priaznivejšie rozhodnutie v predmetnej veci prípadne môžu alebo mohli byť základom ďalšieho návrhu na povolenie obnovy uvedeného konania, nemožno ich však vziať do úvahy pri rozhodovaní o skoršom návrhu na obnovu konania, o ktorom už bolo v správnom konaní rozhodnuté. Nie je preto vylúčené, aby niektoré ďalšie skutočnosti, ktoré sa stali pre žalobcu uplatniteľné po vydaní napadnutého rozhodnutia, mohli byť dôvodom pre povolenie obnovy konania o prepustení žalobcu zo služobného pomeru. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z. štátnu službu vykonáva profesionálny vojak v ozbrojených silách Slovenskej republiky, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak. Podľa § 60 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z. profesionálneho vojaka možno dočasne vyčleniť na plnenie úloh a) ministerstva, b) úradov a zariadení ministerstva, c) organizačných zložiek Vojenského spravodajstva a Vojenskej polície, d) vojenskej prokuratúry, e) vojenského súdu, f) rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie v pôsobnosti ministerstva s výnimkou Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika, g) inej právnickej osoby na koordináciu činností orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy alebo iných právnických osôb pri príprave na obranu Slovenskej republiky podľa osobitných predpisov. Podľa § 60 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z. minister rozhoduje o dočasnom vyčlenení profesionálneho vojaka a o skončení jeho dočasného vyčlenenia a) na ministerstvo, jeho úrady a zariadenia, na plnenie úloh organizačných zložiek Vojenského spravodajstva, Vojenskej polície, rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie v pôsobnosti ministerstva, b) na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, vyššiu vojenskú prokuratúru alebo vojenskú obvodovú prokuratúru po predchádzajúcom prerokovaní s generálnym prokurátorom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, c) na vyšší vojenský súd alebo vojenský obvodový súd po predchádzajúcom prerokovaní s ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky, d) k inej právnickej osobe na koordináciu činností orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy alebo iných právnických osôb pri príprave na obranu Slovenskej republiky podľa počtu funkcií určených vládou a po predchádzajúcom prerokovaní so štatutárnym orgánom príslušnej právnickej osoby. Podľa § 62 ods. 1 Správneho poriadku konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania; b) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak; c) nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní; d) rozhodnutie vydal vylúčený orgán (§ 9 a 13), ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní; e) rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom. Krajský súd zotrváva na svojich záveroch uvedených v skoršom rozsudku zo dňa 11.05.2011 v tom, že dodatočné zistenie voľných miest u Vojenskej polície v čase rozhodovania o prepustení žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka pre neexistenciu voľného miesta v ozbrojených silách SR nebolo takou novou skutočnosťou, ktorá by mohla privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie v konaní o žalobcovom prepustení. Faktom totiž zostáva, že žalobca nemal právny nárok na obsadenie voľného miesta u Vojenskej polície, ktoré si vyžadovalo rozhodnutie ministra obrany SR o dočasnom vyčlenení žalobcu k organizačným zložkám Vojenskej polície. Je treba si uvedomiť, že minister obrany SR bol zo zákona oprávnený bez uvedenia konkrétneho dôvodu rozhodnúť o ukončení dočasného vyčlenenia žalobcu k organizačným zložkám Vojenského spravodajstva a súdu neprináleží posudzovať dôvody tohto rozhodnutia. Je zrejmé, že po zaradení žalobcu do personálnej zálohy mohol o dočasnom vyčlenení žalobcu k organizačným zložkám Vojenskej polície znovu rozhodnúť minister obrany SR, na základe návrhu personálneho úradu ozbrojených síl SR, v pôsobnosti ktorého sa žalobca v tom čase nachádzal. Žiaden všeobecne záväzný právny predpis a ani interná norma zaväzujúca vojenské služobné orgány neukladala riaditeľovi personálneho úradu podať návrh na takéto opatrenie ministrovi obrany SR. Napriek tomu, že nezáujem personálneho úradu o umiestnenie žalobcu na prácu v zložkách Vojenskej polície, na ktorú spĺňal v tom čase predpoklady, sa javí ako iracionálny aj s ohľadom na to, že žalobca si počas výkonu služby u Vojenského obranného spravodajstva doplnil stredoškolské i vysokoškolské vzdelanie, nie je možné ho hodnotiť ako nezákonný. Rozpor uvedeného postupu personálneho úradu pred rozhodnutím o prepustení s konkrétnym ustanovením zákona nenamietal ani žalobca v žalobe. Preto ak riaditeľ personálneho úradu pred rozhodnutím o prepustení žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka skúmal existenciu voľných miest len v zložkách ozbrojených síl SR, spadajúcich do jeho pôsobnosti, bez prihliadnutia na potreby Vojenskej polície, nepostupoval v rozpore so zákonom. Z uvedených dôvodov dospel Krajský súd v Bratislave po opätovnom preskúmaní veci k záveru, že žalobcom uplatnené dôvody obnovy konania o prepustenie zo služobného pomeru profesionálneho vojaka nemohli privodiť žalobcovi priaznivejšie rozhodnutie v uvedenom konaní. Z tohto hľadiska posúdil žalovaný namietané dôvody obnovy konania po právnej stránke správne a vydal rozhodnutie, ktoré nie je v rozpore so zákonom. Preto súd postupoval podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu ako nedôvodnú zamietol, pričom poukazuje aj na dôvody skoršieho rozsudku zo dňa 11.05.2011, ktoré v odvolacom konaní neboli preskúmané. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania, nakoľko žalobca v konaní úspech nemal a žalovanému právo na náhradu trov v konaní o preskúmanie zákonnosti jeho rozhodnutia zásadne nepatrí. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.