Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/411/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1009898224 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1009898224.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: JC.. K. D., B. P. X. XX, P., proti odporcom: 1/ S.. J. R., B. P. B. XX, P., 2/ S.. D. R., B. P. R. X, V., obaja zastúpení: JUDr. Liborom Hetmerom, advokátom, so sídlom Štefánikova 4, Nové Zámky o zaplatenie 1 460,53 Eur (44 000,- Sk), na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 12C 31/02- 225 zo dňa 8. 4.2005, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom č.k. 12C 31/02-225 zo dňa 8.4.2005 uložil odporcom 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 20.906, -Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa spor vyhodnotil ako spor medzi spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ktorého podstatou je nezhoda o právach a povinnostiach vyplývajúcich z podielového spoluvlastníctva účastníkov v otázke užívania nehnuteľnosti a s tým súvisiacej výšky primeranej náhrady. Z predloženej korešpondencie mal za zrejmé, že účastníci konania sa dohodli na to, že od 01.07.1991 bude Hotel Slovan prevádzkovať výlučne odporkyňa 2/. Ďalej súd prvého stupňa zistil, že odporcovia 1/ a 2/ mali záujem dohodnúť sa na nájomnom za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu, nie však v ním požadovanej výške, ale mu ponúkli úhradu vo výške 100 000,-Sk ročne. Účastníci sa však nevedeli dohodnúť na cene za užívanie spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa a dobe, na ktorú navrhovateľ odporcom svoj podiel prenechal do užívania. Dohodli sa na tom, že navrhovateľovi budú platiť odplatu za užívanie podielu, nedohodli sa však na jej výške. Súd prvého stupňa s použitím analógie v danom prípade vychádzal z právnej úpravy nájomného a zo Všeobecne záväzného nariadenia o cenovej regulácii nájomného z nebytových priestorov platným v meste Šurany, podľa ktorého sa základné nájomné z nebytových priestorov dojednáva v rámci maximálnej výšky vypočítanej z ročnej sadzby 250, -Sk za meter štvorcový podlahovej plochy nebytového priestoru. Nájomné za 669 m2 by pri cene 250, -Sk predstavovalo ročne sumu 167.250, - Sk, mesačne sumu 13.937,50 -Sk. Pri podiele navrhovateľa mu náleží suma náhrada vo výške 1, t.j. 6.968,75 -Sk mesačne, čo za žalované 3 mesiace predstavuje sumu 20.960, -Sk. Súd prvého stupňa nepovažoval za dôvodné priznanie zvýšenej náhrady. Súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil námietky odporcov 1/ a 2/, podľa ktorých nemohli užívať celú nehnuteľnosť, že navrhovateľovi nebránili v užívaní nehnuteľnosti a že do nehnuteľnosti investovali značné finančné prostriedky, nakoľko okolnosť, že odporcovia zhodnotili nehnuteľnosť aj v prospech navrhovateľa nebola predmetom konania. Vo zvyšku súd návrh zamietol, ako aj úrok z omeškania dôvodiac, že výška odplaty nebola dohodnutá, ani jej zročnosť a nemožno konštatovať, že odporcovia sa dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Nakoľko navrhovateľ bol v konaní čiastočne úspešný a čiastočne neúspešný, súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Dňa 10.06.2005 rozsudok súdu prvého stupňa prostredníctvom právneho zástupcu napadli odvolaním odporcovia 1) a 2). V podanom odvolaní žiadali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol a priznal im trovy celého konania alebo aby rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. c) O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodovanie. V podanom odvolaní argumentovali tým, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní mal prihliadnuť na to, že sa jedná o režim bezdôvodného obohatenia z nezmluvného právneho vzťahu s tým, že návrh navrhovateľa bol podaný oneskorene a nárok sa premlčal v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote podľa § 107 ods. 1 OZ. Poukázali na právoplatné rozsudky KS v Bratislave, č.k. 9Co 256/04 a 9Co 257/04 zo dňa 14.04.2005 v obdobnej veci medzi tými istými účastníkmi konania za iné obdobie, ktorými bol zamietnutý návrh navrhovateľa z dôvodu, že sa jedná o režim bezdôvodného obdobia a nárok bol premlčaný. Odporca 1/ v odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa mal proti nemu návrh zamietnuť, nakoľko predmetnú nehnuteľnosť vôbec neužíval, nikdy v nej nepodnikal. Nehnuteľnosť čiastočne užívala sama odporkyňa 2/ ako podnikateľka. Vzhľadom na to nie je pasívne vecne legitimovaný, návrh má byť voči nemu zamietnutý z dôvodu nedostatku hmotnoprávnej spôsobilosti byť účastníkom konania a prekážky konania podľa § 19 O.s.p. a §103 O.s.p.. Odporkyňa 2/ podanie odvolania odôvodnila nesprávnym vyhodnotením skutkového stavu, nesprávnym právnym posúdením a porušením zákona podľa § 132 OZ a § 451 OZ. Podľa názoru odporkyne 2/ súd prvého stupňa nesprávne konštatoval preukázané uzatvorenie dohody o užívaní spoločnej nehnuteľnosti účastníkov konania, čo by zakladalo nárok navrhovateľa nárok na náhradu za užívanie spoluvlastníckeho podielu podľa § 139 OZ, na základe ktorého súd prvého stupňa vyhodnotil nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 44.000, -Sk za obdobie od 01.04.1997 do 30.06.1997 uplatnený návrhom zo dňa 31.03.2000 za uplatnený včas. Odporkyňa 2/ sa domáhala posúdenia skutkového stavu podľa § 451 OZ o bezdôvodnom obohatení a nie podľa ustanovení o zmluvných záväzkoch. Navrhovateľ v konaní tvrdil uzatvorenie konkludentnej dohody o užívaní a výške náhrady. Túto skutočnosť však v konaní nepreukázal. Odporkyňa 2/ mala za preukázané, že navrhovateľ odporcom opakovane písomne zakázal užívať nehnuteľnosť, žiadal ich o opustenie a vydanie nehnuteľnosti. Navrhovateľ výslovne uviedol, že odmieta vložiť akékoľvek investície na opravu a údržbu nehnuteľnosti, odporcom zakázal vykonávať investície do nehnuteľnosti. Odporkyňa 2/ nehnuteľnosť užívala napriek zákazu navrhovateľa, inak by nehnuteľnosť schátrala. Navrhovateľ nesúhlasil so žiadnymi návrhmi odporcov a preto s ním nebolo možné uzatvoriť akúkoľvek dohodu. Vzhľadom na to mala odporkyňa 2/ za to, že s navrhovateľom nebola uzatvorená žiadna písomná, ústna alebo konkludentná dohoda o užívaní spoločnej veci. Keďže nehnuteľnosť užívala bez súhlasu navrhovateľa, nárok môže byť posudzovaný len podľa § 489 OZ a §451 OZ ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z nezmluvného právneho vzťahu. Navrhovateľ svoj nárok uplatnil návrhom zo dňa 31.03.2000 za obdobie od 01.04.1997 do 30.06.1997 a teda jeho nárok sa premlčal v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote podľa § 107 ods. 1 OZ. Odporkyňa 2/ poukázala na to, že užívala maximálne 1 výmery zastavanej plochy, a teda menej ako polovicu nehnuteľnosti. Zvyšná časť nehnuteľnosti bola voľná a túto mohol navrhovateľ užívať. Záverom žiadala, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a nariadil vykonanie znaleckého dokazovania vo veci. Rozsudok súdu prvého stupňa napadol dňa 13.06.2005 odvolaním aj navrhovateľ, a to proti zamietajúcemu výroku súdu prvého stupňa v časti, v ktorej súd navrhovateľovi nepriznal úroky z omeškania a v časti nepriznania náhrady trov konania. Navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa zmenil, navrhovateľovi priznal úroky z omeškania a náhradu trov konania. Podľa názoru navrhovateľa v zmysle § 517 ods. 2 OZ spĺňa podmienky na priznanie úroku z omeškania, aby mu tieto boli priznané od podania návrhu na súd. V súvislosti s priznaním náhrady trov konania uviedol, že súd prvého stupňa mu náhradu trov konania mal priznať podľa § 142 ods. 3 O.s.p. v celom rozsahu alebo aspoň sčasti, nakoľko výsledok sporu bol závislý na úvahe súdu. Vo vyjadrení k odvolaniu odporcov 1/ a 2/ navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd odvolanie odporcov 1/ a 2/ ako nedôvodné zamietol, posúdil náhradu trov konania a žiadal, aby mu boli priznané úroky z omeškania od podania návrhu. Poukázal na to, že jeho nárok nemožno právne kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie. Nároky zo spoluvlastníctva rieši stanovisko NS SR zverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk č. 54/L973. Navrhovateľ poprel, že by odporkyňa 2/ investovala do zveľadenia stavby, investovala len do opráv stavby, ktorú užíva 14 rokov. Odporcom 1/ a 2/ nikdy nezakázal užívať jeho spoluvlastnícky podiel, ale im pohrozil, že ak mu nebudú za užívanie nehnuteľnosti platiť, zakáže im nehnuteľnosť užívať. Napriek tomu odporcovia 1/ a 2/ nehnuteľnosť ďalej užívali. Za nepravdivé mal tiež tvrdenie odporcov, že nemohli užívať celú nehnuteľnosť. Nehnuteľnosť by podľa názoru navrhovateľa nemohli užívať iba z dôvodu, že ju učinili nepoužívateľnou nedostatočnou hygienickou starostlivosťou na dočasné obdobie. Ak by nemohli nehnuteľnosť užívať trvale, nasvedčovalo by to tomu, že sa o nehnuteľnosť nestarali. Investícia odporcov vo výške jeden milión korún do opravy nehnuteľnosti podľa navrhovateľa pochádza zo zisku získaného prevádzkovaním nehnuteľnosti, z ktorého by navrhovateľovi mali vyplatiť náhradu za užívanie. Trvalé a nerušené užívanie nehnuteľnosti odporcami je podľa navrhovateľa dôkazom existencie dohody o užívaní. Navrhovateľ nikdy neodmietol rokovanie o veci, čo má preukazovať korešpondencia medzi účastníkmi. Záverom odvolania poukázal na tvrdenie odporcov 1/ a 2/ podľa ktorého títo užívali užívania schopnú polovicu nehnuteľnosti a neužívali neužívateľnú polovicu nehnuteľnosti patriacu navrhovateľovi. Odvolací súd na pojednávaní konanom dňa 28.02.2008 uznesením spojil na spoločné konanie vec vedenú pod sp.zn.: 6Co 34/07 a 6Co 88/2007 s tým, že vec bude vedená pod číslom 6Co 34/07. Odvolací súd rozsudkom, č.k. 6Co 34/07 zo dňa 28. februára 2008 rozsudok súdu prvého stupňa, č.k. 12C 31/2002-225 zo dňa 08.04.2005 a rozsudok č.k. 16C 258/03-93 zo dňa 29.06.2005 vo vyhovujúcej časti zmenil tak, že návrh navrhovateľa zamietol. V zamietajúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Odporcom nepriznal náhradu trov konania. Odvolací súd v rozsudku dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne v dôvodoch svojho rozhodnutia na základe výsledkov vykonaného dokazovania konštatoval, že účastníci sa po vydaní nehnuteľnosti dohodli, že od 01.07.1991 bude hotel Slovan v Šuranoch prevádzkovať výlučne odporkyňa 2/, pričom mal za to, že táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Súd prvého stupňa mal správne posudzovať a hodnotiť právne vzťahy vzniknuté medzi účastníkmi podľa § 136 ods.1 OZ. Podielový spoluvlastník svoj nárok na náhradu za užívanie nehnuteľnosti druhým spoluvlastníkom opiera o ust. § 130, § 123, § 137, § 139 OZ, preto námietky odporcov, že vec bolo potrebné posúdiť podľa § 451 a nasl. nemožno považovať za opodstatnené. Navrhovateľovi má preto patriť finančná náhrada, keďže predmetnú nehnuteľnosť neužíva. Z výsledkov dokazovania mal odvolací súd za zrejmé, že medzi účastníkmi došlo k dohode o užívaní nehnuteľnosti, avšak nedošlo k žiadnej dohode týkajúcej sa finančnej náhrady za užívanie. Odvolací súd mal ďalej za preukázané, že navrhovateľ požadoval zákaz, resp. zastavenie prevádzkovania hotela Slovan. Odporcovia ponúkali navrhovateľovi uzavretie písomnej dohody o finančnej náhrade, ktoré všetky boli zo strany navrhovateľa odmietnuté. Súčasne odvolací súd skonštatoval, že v konaní neboli preukázané žiadne náležitosti navrhovateľom tvrdenej dohody o užívaní spornej nehnuteľnosti. Súd prvého stupňa mal správne zistiť skutkový stav, nesprávne však vyhodnotil výsledky dokazovania, keď mal návrh pre neunesenie dôkazného bremena ako nedôvodný zamietnuť. V konaní nebolo preukázané, že nehnuteľnosť užíval aj odporca 1/, v konaní tak nebol pasívne vecne legitimovaný a návrh mal byť voči nemu zamietnutý. V odvolacom konaní nedošlo k zmene v skutkovom zistení súdu prvého stupňa ani v jeho právnom posúdení, iba vo vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, ktoré bolo dôvodom na zmenu rozsudku súdu prvého stupňa. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s § 150 O.s.p. a to vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa na strane navrhovateľa spočívajúce v príbuzenskom vzťahu účastníkov, predmete veci, ako aj okolnostiach na strane navrhovateľa, ktorý sa v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu nachádzal v zariadení opatrovateľskej služby. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 6Co 34/2007 nadobudol právoplatnosť dňa 08.04.2008. Rozsudok odvolacieho súdu, č.k.: 6Co 34/07-288 zo dňa 28. februára 2008 napadol dňa 12.05.2008 dovolaním navrhovateľ, pričom žiadal rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom, keď bol jeho nárok kvalifikovaný ako nájomné, keďže ho uplatnil z titulu nároku náhrady za používanie jeho spoluvlastníckeho podielu. Za nesprávny považoval aj záver o nepreukázaní dohody o spôsobe finančného vysporiadania. Odporcom nezakázal podnikanie na jeho časti nehnuteľnosti, len pohrozil, že ak mu nebudú za užívanie poskytovať náhradu, zakáže im podiel užívať. Poukázal na stanovisko NS SR č. 54/1973 podľa ktorého nárok vyplývajúci zo spoluvlastníctva nie je možné posúdiť podľa § 451 OZ a nasl. Namietal tak aj nesprávne právne posúdenie nároku odvolacím súdom. Najvyšší súd SR ako dovolací súd uznesení, sp. zn. 2Cdo 197/2008 zo dňa 29. septembra 2009 rozhodol tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 6Co 34/07 zo dňa 28. februára 2008 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na to, že predpokladom toho, aby odvolací súd mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a na ním založených právnych záveroch je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom. Odvolací súd však z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové zistenia a na ich základe aj právne závery, ako súd prvého stupňa bez toho, aby vo veci vykonal akékoľvek dokazovanie. Ak sa teda odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa, mal dokazovanie podľa § 213 ods. 2 O.s.p. sám v potrebnom rozsahu opakovať a zadovážiť si rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov podľa § 132 O.s.p., nakoľko takýto postup je v súlade so zásadou priamosti a ústnosti civilného procesu. Poukázal tiež na rozporný záver odvolacieho súdu, týkajúci sa dohody o užívaní predmetnej nehnuteľnosti, kedy z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že odvolací súd mal za zrejmé, že medzi účastníkmi došlo k dohode o užívaní spornej nehnuteľnosti a súčasne mal odvolací súd za to, že z vykonaného dokazovania neboli preukázané žiadne náležitosti navrhovateľom tvrdenej dohody o užívaní spornej nehnuteľnosti. Na rozdiel os súdu prvého stupňa dospel k záveru, že nedošlo k žiadnej dohode týkajúcej sa finančnej náhrady za užívanie nehnuteľnosti a k záveru o nedostatku pasívnej legitimácie odporcu 1/ pre nepreukázanie užívania nehnuteľnosti. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa tak odvolací súd vyvodil odlišné skutkové zistenia a na ich základe právne závery. Záverom dovolací súd skonštatoval, že v konaní pred odvolacím súdom došlo k inej vade konania, majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd opätovne prejednal odvolanie podané odporcami 1/ a 2/ a navrhovateľom podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O. s. p.. Podľa § 136 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Podľa § 137 ods.1 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Podľa § 139 ods. 1 OZ z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. Podľa § 139 ods. 2 OZ ohospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal Predmetom konania je spor medzi spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ktorého podstatou je nezhoda o právach a povinnostiach vyplývajúcich z podielového spoluvlastníctva, a to o nároku podielového spoluvlastníka na poskytnutie náhrady za neužívanie veci. Z vykonaného dokazovania mal odvolací súd za preukázané, že na základe Dohody o vydaní veci zo dňa 24. apríla 1991 navrhovateľ nadobudol spoluvlastnícky podiel vo výške 3/6 k nehnuteľnostiam, a to dom č. XXX, postavený na parcele č. XX/X, ako aj pozemok, parc. reg. „C“, parc. č.: XX, o výmere 50 m2, char.: zastavané plochy a nádvoria a parc. reg. „C“, parc. č.: 12/1, o výmere 669 m2, char.: zastavané plochy a nádvoria, zapísaných na LV č. XXXX, vedenom Katastrálnym úradom v Nitre, Správa katastra Nové Zámky, okres Nové Zámky, obec: Š.y, k. ú.: Š., pričom spoluvlastnícky podiel navrhovateľa k predmetným nehnuteľnostiam bol vo výške 3/6 vzhľadom k celku, spoluvlastnícky podiel odporkyne 2/ bol vo výške 2/6 vzhľadom k celku a spoluvlastnícky podiel vo výške 1/6 bol v podielovom spoluvlastníctve odporcov 1/ a 2/. Spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam na základe vyššie uvedeného právneho titulu, každá vo výške 1/6, nadobudli popri navrhovateľovi S.. J. P., rod. D., S.. J. R., rod. D. a S.. R. D., ktoré podľa dohody mali užívať aj spoluvlastnícky podiel navrhovateľa za odplatu. Podielové spoluvlastníčky S.. J. P., rod. D. a Ing. R. D. následne spoluvlastnícke podiely k predmetným nehnuteľnostiam vo veľkosti po 1/6 previedli do bezpodielového spoluvlastníctva odporcov 1/ a 2/. Odporcovia 1/ a 2/ mali následne užívať aj spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach vo vlastníctve navrhovateľa. Nakoľko však odporcovia 1/ a 2/ navrhovateľovi za užívanie spoluvlastníckeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach neposkytovali žiadnu odplatu, navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu prvého stupňa domáhal zaplatenia náhrady za užívanie nehnuteľnosti vo výške 44.000, -Sk. Medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu dohody ohľadne užívania predmetných nehnuteľností na prevádzkovanie hotela Slovan v Šuranoch, nedošlo však k dohode o výške úhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu a dobe jej užívania. Výšku náhrady navrhovateľ odvodzoval od všeobecne záväzného nariadenia o cenovej regulácií nájomného z nebytových priestorov v meste Šurany zo dňa 09.07.1993, podľa ktorého sa základné nájomné z nebytových priestorov dojednáva v rámci maximálnej výšky vypočítanej z ročnej sadzby 250, -Sk za meter štvorcový podlahovej plochy nebytového priestoru. Odvolací súd v uvedenej súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR, zo dňa 27. 10. 2010, sp. zn. 6 Cdo 184/2010, zaoberajúce sa problematikou nároku podielového spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci. V zmysle predmetného uznesenia nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Obč. zákonníka. Jeho nevyhnutným predpokladom je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom (ostatnými spoluvlastníkmi) nad rozsah jeho (ich) spoluvlastníckeho podielu. Najvyšší súd SR v predmetnom uznesení zdôraznil, že neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov (okrem ak by jej súčasťou bola aj dohoda o bezplatnom užívaní celej veci alebo jej časti), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o faktický stav. Je zrejmé, že ak by spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, žiaden nárok na náhradu za jej neužívanie by medzi nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu a to užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod pre ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú vec neužíva, nie je právne významný a rovnako tak nie je významné ani prípadné užívanie časti veci treťou osobou. Pri posudzovaní rozsahu užívania spoločnej veci však nemusí byť rozhodujúca len veľkosť užívanej časti veci (výmera časti pozemku), ale rozhodujúca môže byť úžitková (hospodárska) hodnota užívanej časti veci, ak je táto hodnota, vzhľadom na konkrétne okolnosti, u jednotlivých častí veci, rozdielna. Spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak spoluvlastník neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu, obohatenie druhého spoluvlastníka spočíva v užívaní väčšieho rozsahu predmetu spoluvlastníctva, než ktorý zodpovedá jeho (ich) spoluvlastníckemu podielu. Ustanovenie § 137 ods. 1 Obč. zákonníka upravuje vnútorné vzťahy spoluvlastníkov vymedzujúc rozsah, v akom sa podieľajú na výkone vlastníckych oprávnení k spoločnej veci. Nedotýka sa tretích osôb, ktoré nie sú spoluvlastníkmi a teda nie sú ani nositeľmi práv a povinností vyplývajúcich zo spoluvlastníckeho vzťahu. Súd prvého stupňa navrhovateľovi priznal titulom náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu odporcami náhradu zodpovedajúcu výške ročného nájomného za nebytové priestory určenú všeobecne záväzným nariadením mesta Šurany vo výške základnej sadzby a to vo výške 20.906,-Sk. V súvislosti s odporkyňou namietanou neexistenciou dohody o užívaní odvolací súd poukazuje na vyššie uvedené uznesenie NS SR, podľa ktorého predpokladom priznania náhrady za užívanie nehnuteľnosti nemusí byť dohoda o užívaní nehnuteľnosti, ale postačuje preukázanie faktického stavu užívania veci druhými spoluvlastníkom alebo spoluvlastníkmi nad rozsah spoluvlastníckeho podielu. Podľa námietky odporkyne malo dôjsť k premlčaniu nároku navrhovateľa, nakoľko sa malo jednať o plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4Cdo 55/2009 z 1. decembra 2009, podľa ktorého aj keď medzi podielovými spoluvlastníkmi nedôjde k dohode o užívaní spoločnej veci a jeden alebo viacerí z nich ju užívajú, nie je možné dospieť k záveru, že vec je užívaná bez právneho dôvodu (o to viac takýto záver neprichádza do úvahy, ak sa spoluvlastníci na spôsobe užívania dohodli). Právnym dôvodom na užívanie veci je aj v takomto prípade ich spoluvlastnícke právo. Ak sa podielový spoluvlastník domáha náhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva osobitne v Občianskom zákonníku upravený. V prípade, že sa spoluvlastníci o spôsobe užívania spoločnej veci, prípadne o jej náhrade nedohodnú, ide o nárok, ktorý vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 OZ v spojení s § 123 OZ. Toto právo je nepochybne majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe podľa § 101 OZ. Uvedený nárok nemožno právne kvalifikovať ako nárok z bezdôvodného obohatenia a tiež na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4 Cdo 277/2009 zo dňa 24. novembra 2009, podľa ktorého ak sa podielový spoluvlastník domáha náhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva osobitne v Občianskom zákonníku upravený. Toto právo je nepochybne majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe podľa § 101 OZ. Uvedený nárok nemožno právne kvalifikovať ako nárok z bezdôvodného obohatenia. Ustanovenia o bezdôvodnom obohatení majú len podpornú povahu a ich použitie nemožno preto rozširovať na práva, ktoré sa opierajú o osobitné zákonné ustanovenia. Podľa vyjadrenia odporcu 1/, tento nie je v konaní pasívne vecne legitimovaný. I keď je podnikateľské oprávnenie a koncesná listina, ako aj potvrdenia súvisiace s prevádzkovaním reštauračnej činnosti vydané príslušnými úradmi sú vedené na odporkyňu 2/, bude potrebné skúmať, či odporca 1/ užíval predmetnú nehnuteľnosť a v akom rozsahu. Z korešpondencie predloženej účastníkmi je zrejmé, že odporca 1/ sa opakovane dožadoval vrátenia investícií, ktoré mali byť investované zo strany odporcu 1/ ako aj zo strany odporkyne 2/ do celej nehnuteľnosti. Vynakladanie prostriedkov a vykonávanie opráv a údržby spoločnej nehnuteľnosti totiž možno subsumovať pod pojem hospodárenie s vecou. Na účely rozhodnutia o pasívnej vecnej legitimácii odporcu bude preto potrebné zohľadniť faktický stav užívania spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa odporcom 1/. Odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že podľa vyjadrení odporcov v konaní pred súdom prvého stupňa v zmysle pôvodnej dohody medzi navrhovateľom, odporkyňou 2/ a vyššie uvedenými neterami navrhovateľa, ako podielovými spoluvlastníčkami mali netere navrhovateľa spoločne užívať spoluvlastnícky podiel navrhovateľa za odplatu. Odporca 1/ sa opakovane od navrhovateľa vo vlastnom mene domáhal zmluvnej úpravy užívania spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa. Odporca 1/ v priebehu konania vo svojich vyjadreniach opakovane uvádzal, že nehnuteľnosti spolu s odporkyňou 2/ užívali aj napriek zákazu navrhovateľa. Vzhľadom na uvedené bude potrebné zistiť, či odporca užíval len v rozsahu spoluvlastníckeho podielu predstavujúceho časť BSM s odporkyňou 2/, alebo v rozsahu, ktorým si prisvojoval úžitkovú hodnotu predmetnej nehnuteľnosti vo väčšom rozsahu. Taktiež odporcovia v konaní spochybňovali platnosť dohody o započítaní investícií do spoločnej nehnuteľnosti a teda aj do spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa s poskytovanou náhradu práve z dôvodu, že túto nepodpísal odporca 1/. V súvislosti s nepoužiteľnou časťou nehnuteľnosti, ktorá podľa názoru odporcov 1/ a 2/ mala zodpovedať práve spoluvlastníckemu podielu navrhovateľa, ako aj s tým, že z dôvodu nepoužiteľnosti predmetnej časti nehnuteľnosti a jej rozsahu pri užívaní nezasiahli do užívacieho práva navrhovateľa, odvolací súd uvádza, že spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Spoluvlastnícky podiel nepredstavuje reálnu časť nehnuteľnosti. Nemožno sa preto stotožniť s tvrdením odporcov, že navrhovateľov podiel predstavovala práve nepoužiteľná časť nehnuteľnosti, ako ani s tým, že by v dôsledku neužívania tejto časti nehnuteľnosti nedošlo k užívaniu spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa. Na námietku odporcov, podľa ktorej navrhovateľ mohol užívať časť nehnuteľnosti odvolací súd poukazuje na vyššie uvedené kritériá uvedené v uznesení Najvyššieho súdu, podľa ktorých je pri určovaní náhrady potrebné zohľadniť aj skutočnosť, či neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom bolo dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu ako aj dôvod, či navrhovateľ mal možnosť predmetnú nehnuteľnosť užívať, prípadne či spoluvlastníci užívali len časť nehnuteľnosti v rozsahu neprevyšujúcom ich spoluvlastnícky podiel, kedy by navrhovateľovi nič nebránilo, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu a to užívaním zostávajúcej časti veci a odstrániť tak rozpor v tom, že na jednej strane navrhovateľ podľa dohody a vzhľadom na nimi prejavený záujem mal odporcom prenechať do užívania celú nehnuteľnosť a argumentáciou odporcov, podľa ktorých navrhovateľovi umožnili užívanie nehnuteľnosti v rozsahu zodpovedajúcemu jeho spoluvlastníckeho podielu, a teda žiaden nárok na náhradu navrhovateľovi nemal vzniknúť. Bude preto úlohou súdu zistiť, či navrhovateľ mohol užívať časť nehnuteľnosť alebo bol zo strany odporcov vylúčený z užívania spoluvlastníckeho podielu. Za predpokladu, že navrhovateľ nebol vylúčený z možnosti užívať príslušný podiel na nehnuteľnosti, bude potrebné tento rozsah určiť a zohľadniť nielen výmeru disponibilnej časti nehnuteľnosti ako aj hospodársku hodnotu tejto časti veci vzhľadom na konkrétne okolnosti. Taktiež bude potrebné odstrániť rozpor medzi tvrdeniami odporcov, podľa ktorých navrhovateľ nemal záujem užívať nehnuteľnosť, udržiavať ju a vkladať do nej investície a skutočnosťou, že odporcovia žiadali o užívanie celej nehnuteľnosti. Taktiež bude potrebné zohľadniť skutočnosť, príčinu neupotrebiteľnosti časti nehnuteľnosti. Odporcovia 1/ a 2/ opakovane uvádzali, že navrhovateľovi neposkytovali náhradu za užívanie nehnuteľnosti, nakoľko nedošlo k dohode o výške finančnej náhrady. Uvedená skutočnosť ich však nezbavuje povinnosti platiť navrhovateľovi náhradu za užívanie spoluvlastníckeho podielu. Odporcov nezbavila povinnosti poskytovať navrhovateľovi náhradu za užívanie podielu ani skutočnosť, že predmetná zmluva nebol uzatvorená písomne, nakoľko podľa zákonnej úpravy postačuje uzatvorenie konkludentnej dohody o užívaní nehnuteľnosti. Skutočnosť že do nehnuteľnosti investovali ich nezbavuje povinnosti poskytovať náhradu za užívanie podielu, nakoľko investície vynaložených na podiel zodpovedajúci podielu navrhovateľa sa môžu domáhať titulom bezdôvodného obohatenia osobitným návrhom. Náhradu vynaložených investícií však odporcovia osobitným návrhom v konaní neuplatnili. V súvislosti so splatnosťou požadovanej náhrady sa odvolací súd nestotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého zo strany odporcov nedošlo k omeškaniu s poskytnutím náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu odporcu dôvodiac, že medzi účastníkmi nedošlo k dohode o výške náhrady a jej splatnosti. Podľa § 563 OZ ak čas plnenia nie je dohodnutý ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Odvolací súd má za preukázané, že navrhovateľ odporcov opakovane žiadal o úhradu náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti, pričom výšku náhrady aj vyčíslil. Odporcovia napriek vedomosti a existencii ich povinnosti poskytnúť náhradu za užívanie navrhovateľovi neposkytli ani čiastočne, vo výške ktorú považovali za primeranú. Navrhovatelia už listom zo dňa 05.10.1993 súhlasili s nájomným vo výške 7,500.-Sk. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa č.k. 12C 31/02-225 zo dňa 8.4.2005 podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.