Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/368/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1009898581 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Škrinárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1009898581.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Heleny Škrinárovej a sudkýň: JUDr. Heleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu: Libor David - DATRANS, bytom XXX XX X.Ř., F. XX, Česká republika, IČO: 13 608 339, práv. zást. JUDr. Ľubomír Polák, advokát, Hurbanova 18, Senica, proti žalovanému: Vojtech Kubina - SMON, Stupavská 76, 901 01 Malacky, IČO: 14 054 078, práv. zást. mzlegal s.r.o., Heydukova 1, Bratislava o vydanie ťahača, návesu a náhradu ušlého zisku 66.227,18 eur a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 10Cb/44/2008-292 zo dňa 28. septembra 2009 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 10Cb/44/2008-292 zo dňa 28. septembra 2009 v napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e . Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zastavil konanie v časti o vydanie ťahača návesov a návesu špecifikované vo výroku rozsudku a v časti protinávrhu žalobcu v sume 297,08 eur. Návrh v časti o zaplatenie ušlého zisku zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému na náhradu trov konania sumu 10.545,67 eur a na účet súdu trovy štátu 564,30 eur. Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že žalobca upresneným návrhom na začatie konania žiadal od žalovaného vydať ťahač a náves, zaplatiť ušlý zisk za obdobie od 19.02.2001 do 19.02.2003 v sume 1.955.160,- Sk ako i nahradiť trovy konania. Návrh v časti o zaplatenie 696.000,- Sk zobral žalobca späť a súd preto v tejto časti konanie zastavil a zároveň zastavil aj konanie v časti protinávrhu žalovaného. Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že žalobca je vlastníkom a prevádzkovateľom ťahača návesov zn. P. XXX.XXX C.K.: I. XX-XX a návesu zn. Z. E. XX C.: I. XX-XX. Pri vykonávaní prepravy tovaru z Ostravy do Talianska došlo k dopravnej nehode pred výjazdom z diaľnice pri Malackách a ťahač s návesom sa prevrátil. Ťahač bol poškodený tak, že nemohol pokračovať v ďalšej jazde, preto žalovaný prostredníctvom syna žalobcu, ktorý bol spolujazdcom vodiča, sa dohodol na poskytnutí svojich služieb - vyprostil ťahač i náves z priekopy, naložil ich a odtiahol celú jazdnú súpravu do svojho areálu. Po dokazovaní vykonanom znaleckým posudkom na základe poverenia súdom a výsluchom svedkov mal súd za preukázané, že návrh žalobcu, ktorým si uplatňoval ušlý zisk je nedôvodný, pretože zo strany žalovaného nedošlo k svojvoľnému zadržiavaniu vecí žalobcu. Žalovaný mal preukázateľne pohľadávku voči žalobcovi a to za zaplatenie vykonaných vyprosťovacích, odťahovacích a s nimi súvisiacich služieb. Žalobca bol vyzvaný, aby dlžnú sumu zložil do depozitu a v tom prípade mu žalovaný vydá predmet sporu. Nakoľko sa tak nestalo, žalovanému vznikol zákonný dôvod nevydať predmet sporu. Žalobca bol niekoľkokrát vyzvaný na prevzatie predmetu sporu, avšak bezvýsledne. Súd z dôvodu, že žalovaný zadržiaval hnuteľnú vec v zmysle § 151s Obč. zák. žalobu v časti o zaplatenie ušlého zisku zamietol. Právne vec posúdil podľa § 126 ods. 1 a 151s Obč. zák. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 O.s.p. S týmto rozhodnutím sa v napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania neuspokojil žalobca a v zákonnej lehote podal proti nemu odvolanie, v ktorom navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že žalovaný zadržiaval žalobcovi motorové vozidlo LIAZ spolu s návesom, ktoré žalobca používal na svoje podnikanie a táto činnosť tvorila jediný zdroj jeho príjmu. Žalovaný vozidlo zadržiaval z toho titulu, že žalobca mu odmietol zaplatiť faktúru za odtiahnutie vozidla vo výške 71.640,- Sk. Žalobca však namietal výšku fakturovanej sumy a neodôvodnenosť niektorých položiek. Taktiež namietal neprimeranosť zádržného práva vo vzťahu k vyúčtovanej sume a hodnote vozidla (1,5 mil. Sk). Poukázal na likvidačný charakter zádržného práva, keďže vozidlo používal na podnikateľskú činnosť. Súd prvého stupňa oprel svoje rozhodnutie o právny názor odvolacieho súdu uvedený v rozhodnutí o predbežnom opatrení. Tento názor bol však vyslovený bez zhodnotenia všetkých dôkazov a preto súd prvého stupňa nemal naň prihliadať. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. verejne vyhlásil rozsudok. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku a preto sa v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku s poukazom na tvrdenia žalobcu v odvolaní, odvolací súd uvádza, že podstatnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania bolo či žalovaný zadržiaval hnuteľnú vec žalobcu svojvoľne alebo zo zákonného dôvodu. Podľa ustanovenia § 151s ods. 1 Obč. zák. kto je povinný vydať hnuteľnú vec, môže ju zadržať, aby zabezpečil svoju splatnú pohľadávku voči tomu, komu je inak povinný vec vydať. Nemožno však zadržiavať vec svojvoľne alebo ľstivo odňatú. Z dikcie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že zádržné právo je vecnoprávny inštitút slúžiaci k zabezpečeniu splatnej pohľadávky tým, že zadržovateľ hoci by bol povinný vec vydať, odopiera tak urobiť, pokiaľ mu povinný subjekt neposkytne požadované plnenie. V konaní žalovaný preukázal právny dôvod peňažnej pohľadávky a to zaplatenie ceny za poskytnuté služby, ktoré vyúčtoval žalobcovi. Skutočnosť, že žalobca vyúčtovanú sumu považoval za neprimeranú, nie je dôvodom pre ktorý by žalovaný nemohol vykonať zádržné právo k hnuteľným veciam vo vlastníctve žalobcu. V konaní bolo ďalej nesporne preukázané, že posádku ťahača so žalovaným skontaktovala polícia a že žalobca so žalovaným dohodol poskytnutie služby. Vec sa teda dostala do dispozície žalovaného v súlade s vôľou žalobcu a preto nebola žalobcovi odňatá svojvoľne ani ľstivo. Žalovaný uplatnením zádržného práva sledoval len zabezpečenie zaplatenia svojej pohľadávky a z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa nie je možné vyvodiť správnosť tvrdenia v odvolaní, že žalovaný sledoval iný cieľ. O oprávnenosti vykonania zádržného práva svedčí i to, že žalovaný navrhol napr.: aby žalobca zložil vyúčtovanú sumu do depozitu, v ktorom prípade by mu hnuteľné veci vrátil. Pokiaľ ide o námietku žalobcu uvedenú v odvolaní, že súd prvého stupňa sa riadil právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v uznesení o predbežnom opatrení, odvolací súd poukazuje na to, že z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa nepochybne vyplynulo, že žalovaný uplatnil svoje zádržné právo v súlade s § 151s Obč. zák. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správny. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. Úspešný žalovaný, ktorému v odvolacom konaní vznikli trovy z titulu právneho zastúpenia, si tieto v lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p. nevyčíslil a preto odvolací súd mu v súlade s ods. 2 cit. ust. ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie prijal Krajský súd v Bratislave v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení všetkých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.