Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/13/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010200116 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1010200116.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členov senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Bratislava II, so sídlom Kvetná 13, 820 05 Bratislava, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Bratislava Ružinov, Mierová 21, 827 05 Bratislava, za účasti: TRILIT A-Z, s.r.o., Hlaváčiková 4, 841 05 Bratislava, IČO: 36 611 123 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: SÚ/2007/14784-7/ EŠK zo dňa 25.10.2007, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Ružinov č. SÚ/2007/14784-7/ EŠK zo dňa 25.10.2007 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) a b) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.1.2010 sa žalobca domáhal o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. SÚ/2007/14784-7/EŠK zo dňa 25.10.2007 (právoplatné dňom 11.12.2007), ktorým bolo povolené umiestnenie stavby bytového domu č. XXX na pozemku parcely č. XXXXX/X, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX na J. A. v katastrálnom území P. v prospech spoločnosti TRILIT A- Z, s.r.o., (účastník). Potom čo žalobca predmetné rozhodnutie preskúmal dospel k záveru, že jeho vydaním došlo k porušeniu zákona na základe čoho podal dňa 18.9.2009 podľa § 22 ods. 1 písm. c) zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o prokuratúre) protest prokurátora. Poukázal najmä na tú skutočnosť, že žalovaný uvedené rozhodnutie vydal dátumom vydania 31.8.2007. Následne po jeho vydaní a doručení opravil zrejmú nesprávnosť rozhodnutia a to tak, že zmenil dátum vydania rozhodnutia na deň 25.10.2007 a to napriek existencii už nového územného plánu a súvisiaceho nového záväzného stanoviska Hlavného mesta SR Bratislavy. Pred vydaním rozhodnutia o umiestnení stavby dňom 1.9.2007 totiž nadobudol platnosť nový územný plán Hlavného mesta SR Bratislavy zapracovaný do všeobecne záväzného nariadenia Hlavného mesta SR Bratislavy č. 4/2007. Na základe týchto skutočností žalobca pokladal postup správneho orgánu za rozporný s §§ 36 a 37 stavebného zákona, pretože tento neskúmal súlad umiestnenia stavby s platným územným plánom. Žalobca tvrdil, že pôvodne pripustená a odsúhlasená malopodlažná zástavba (bytový dom s jedným podzemným a štyrmi nadzemnými podlažiami) zo dňa 31.8.2007 sa na danom území nemala už podľa nového územného plánu v takzvanom stabilizačnom území pripúšťať. Rozhodnutie správneho orgánu žalobca napadol protestom prokurátora pod číslom Pd 106/09-8 z 18.9.2009. Stavebný úrad protestu nevyhovel a potom čo postúpil spis nadriadenému Krajskému stavebnému úradu, ktorý bol vo veci nečinný bolo vydané fiktívne rozhodnutie, ktoré nadobudlo dňa 19.11.2009 právoplatnosť (§ 27 ods. 3 zákona o prokuratúre). Na základe týchto dôvodov žiadal napadnuté rozhodnutie správneho orgánu t.j. žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie. Žalovaný žiadal uvedenú žalobu zamietnuť poukázal na tú skutočnosť, že zmenou územného plánu Hlavného mesta SR Bratislavy od 1.9.2007 nedošlo k zmene funkčného využitia predmetného územia - pre funkciu malopodlažná bytová zástavba - pôvodný kód 102, preto nepovažoval za dôvodné zmeniť napadnuté rozhodnutie z 25.10.2007 o povolení umiestnenia stavby č. XXX. Podľa § 249 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) prokurátor pri podaní návrhu podľa § 35 ods. 1 písm. b) O. s. p. dbá o to aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté. Krajský súd v Bratislave prvýkrát zamietol žalobný návrh z toho dôvodu, že po preskúmaní veci nezistil, že by žalobca prihliadol k tomu, či práva stavebníka nadobudnuté dobromyseľne na základe rozhodnutia o umiestnení stavby by boli vyhovením protestu prokurátora čo najmenej dotknuté, keďže zo žalobného návrhu vyhodnotenie tejto zákonnej podmienky absentovalo. Na odvolanie žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len NS SR) uznesením 2Sžp/20/2012 zo dňa 27.3.2013 rozhodnutie súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že Krajský súd v Bratislave vo veci predčasne rozhodol, keď v priebehu súdneho konania nedošetril splnenie vyššie uvádzanej zákonnej povinnosti prokurátora - žalobcu. Súd následne z obsahu súdneho spisu, ktorý bol žalobcom po podaní odvolania doplnený o vyjadrenia dotknutých orgánov zistil, že žalobcovi bolo už pred podaním protestu prokurátora a žaloby známe, že pribratý účastník nezačal v čase podania žaloby so žiadnou oficiálnou stavebnou činnosťou. Žalobca túto skutočnosť vedel z osobného rokovania s vedúcou stavebného úradu tesne pred podaním protestu prokurátora. Tak isto mu bola táto skutočnosť známa z telefonického zisťovania na Mestskej časti Bratislava - Ružinov a Obvodnom úrade životného prostredia v Bratislave, kde mu bolo oznámené, že tieto úrady nevydali žiadne stavebné povolenie na predmetnú stavbu. Na Obvodnom úrade životného prostredia v Bratislave bolo telefonicky žalobcovi oznámené, že síce stavebné povolenie na vodnú stavbu v uvedenej veci už bolo vydané, ale až dňa 6.12.2010 teda po necelých 12 mesiacov od podania žaloby. Konkrétne malo isť o povolenie na vodovodnú prípojku, verejnú kanalizáciu, kanalizačnú prípojku, ktoré právoplatnosť podľa vyjadrenia pracovníkov nadobudlo dňa 7.1.2011 (ZPS/2010/00583/ GEE/II/2900 zo dňa 6.12.2010). Ďalej bolo predložené vyjadrenie Mestskej časti Bratislava - Ružinov zaslané žalobcovi dňa 15.6.2012, kde Stavebný úrad uvádza, že vo veci nevydal stavebné povolenie. Stavebné konanie bolo rozhodnutím č.: SÚ/CS1701/2010/5/Pix-19 zo dňa 16.6.2010 zastavené. Ďalej sa uvádza, že v predmetnej veci bolo vydané povolenie špeciálnym Stavebný úradom, Obvodným úradom životného prostredia v Bratislave na vodné stavby, rozhodnutím č. ZPS/2010/00583/GEE/II/2900 zo dňa 6.12.2010. K veci zaujal stanovisko aj pribratý účastník TRILIT A-Z s.r.o., ktorý uviedol, že na základe rozhodnutia č. 358 o umiestnení stavby začal vykonávať úkony, ktoré smerovali k získaniu stavebného povolenia na hlavný objekt avšak vedomí si je skutočnosti, že samotné rozhodnutie o umiestnení stavby ho neoprávňovalo začať so stavebnými prácami na hlavnom objekte, tieto ani nezačal vykonávať. Na pozemku boli vykonané len drobné práce spočívajúce v odstraňovaní náletových krovín ako príprava na realizáciu objektov vodohospodárskej povahy na ktoré bolo Obvodným úradom životného prostredia v Bratislave vydané vodoprávne povolenie. Z doložených listín a administratívneho spisu žalovaného súdu bolo preukázané, že protestom žalobcu dotknuté dobromyseľne nadobudnuté práva tretích osôb neboli. Žalovaný vydal o umiestnení stavby rozhodnutie ku dňu 31.8.2007. Následne ho opravil v časti dátumu jeho vydania na deň 25.10.2007 a to napriek už existujúcemu novému územnému plánu a to bez zmeny záväzného stanoviska Hlavného mesta SR Bratislava. Z administratívneho spisu vyplýva, že platnosť pôvodného stanoviska Hlavného mesta SR Bratislava vydaného dňa 17.5.2007 bola určená na jeden rok resp. do platnosti nového územného plánu. Nový územný plán nadobudol platnosť dňa 1.9.2007 (VZN č. 4/2007), pričom do napadnutého rozhodnutia nebolo zapracované nové stanovisko Hlavného mesta SR Bratislava k tomuto všeobecne záväznému nariadeniu. Podľa § 37 ods. 1 stavebného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak Stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo získané pri miestnom zisťovaní. Podľa § 37 ods. 3 stavebného zákona Stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územno- plánovacou dokumentáciou. Podľa § 37 ods. 4 stavebného zákona ak Stavebný úrad po posúdení návrhu podľa ods. 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa ods. 1 a s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, zo všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecné známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Zo stavebného zákona vyplýva, že Stavebný úrad je povinný skúmať súlad stavby s územným plánom a to v každej etape procesu pred vydaným akéhokoľvek súvisiaceho rozhodnutia. Na základe zisteného skutkového stavu súd prisvedčil žalobcovi, že Stavebný úrad sa v konaní a pri vydávaní napadnutého rozhodnutia dôsledne uvedenými zákonnými ustanoveniami neriadil. Jednoznačne bolo súdu preukázané, že v čase úpravy pôvodného rozhodnutia vydaného ku dňu 31.8.2007 a následne upravovaný opravným rozhodnutím samotného dátumu vydania uvedeného rozhodnutia ku dňu 25.10.2007 Stavebný úrad nezohľadnil nové podmienky, ktoré vyplývali zo samotného administratívneho spisu resp. zo skutočností, že medzičasom bolo vydané nové všeobecné záväzné nariadenie. Keďže platnosť pôvodného stanoviska Hlavného mesta SR vydaného dňa 17.5.2007 bolo určené na jeden rok resp. do platnosti nového územného plánu Stavebný úrad bol povinný po 1.9.2007 zohľadniť už VZN č. 4/2007, ktoré však do úvahy nevzalo ani si nevyžiadalo patričné stanovisko. Na základe týchto skutočností potom mal Krajský súd v Bratislave preukázané, že protest žalobcu bol dôvodný a súdu neostalo iné než napadnuté rozhodnutie zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a) a b) Občianskeho súdneho poriadku a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal, pretože mu náhrada trov konania neprináleží zo zákona. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to písomne, dvojmo na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.