Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/119/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010200749 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1010200749.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu: JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Viery Šebestovej, v právnej veci žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, proti žalovanej: Rada pre vysielanie a retransmisiu, Dobrovičova 8, P.O.Box 155, 810 00 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. RL/02/2010 zo dňa 23. februára 2010, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalobkyni súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.03.2010 sa žalobca postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. RL/02/2010 zo dňa 23.02.2010. V žalobe žalobca uvádza, že Slovenský rozhlas dňa 01.09.2010 o cca 18:00 hod. na programovom okruhu Rádio Slovensko v rámci programu Rádiožurnál odvysielal príspevok, ktorý informoval o protestnom zhromaždení proti prijatiu jazykového zákona. V správnom konaní č. 344-PLO/O-4631/2009 Rada pre vysielanie a retransmisiu dňa 12.01.2010 v danej veci „rozhodla“, pričom o znení svojho rozhodnutia žalovaná rozhodla dňa 23.02.2010 pod sp. zn. RL/02/2010, pričom rozhodnuté bolo tak, že žalobca odvysielaním predmetného programu porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisií a podľa § 64 ods. 1 písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisií mu uložila sankciu - upozornenie na porušenie zákona. Napriek nesprávnemu označeniu dátumu vydania rozhodnutia ako 12.01.2010 žalobca za deň vydania rozhodnutia považuje deň 23.02.2010, keď Rada rozhodla o jeho znení. Ak totiž Rada 23.02.2010 rozhodovala o znení napadnutého rozhodnutia, rozhodovala o jeho podstatných náležitostiach, bez ktorých rozhodnutie nie je rozhodnutím v zmysle § 47 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku. Pokiaľ Rada vo veci rozhodla 12.01.2010, nebolo v zmysle Správneho poriadku prípustné, aby o čomkoľvek rozhodovala znovu. Pokiaľ Rada 12.01.2010 nerozhodla o veci v jej úplnosti, nemožno takéto rozhodnutie považovať za vydané. Žalobca sa domnieva, že napadnutým rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach, a to tým, že Rada voči nemu v rozpore s § 64 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. a § 46 Správneho poriadku uplatnila sankčnú zodpovednosť bez toho, aby pre jej uplatnenie boli splnené relevantné zákonné podmienky. Žalovaná vo výroku svojho rozhodnutia vyslovila, že žalobca porušil povinnosť podľa § 16 ods. 3 písm. b/ zákona o vysielaní a retransmisií, pričom do zátvorky za túto časť výroku vložil odkaz na ust. § 16 písm. b/ zákona o vysielaní a retransmisií v znení platnom a účinnom do 15.12.2009. Takýto výrok je nezákonný, pretože predpokladá porušenie dvoch hmotnoprávnych ustanovení, platných a účinných v rôznom čase jedným skutkom. Z výroku rozhodnutia tak nie je zrejmé, podľa ktorého ustanovenia. sa rozhodlo, čo činí výrok nepreskúmateľným pre nezrozumiteľnosť. Z odôvodnenia rozhodnutia zároveň vyplýva, že napriek upozorneniu žalovaná nerozhodla podľa hmotnoprávnej úpravy platnej a účinnej v čase údajného spáchania deliktu. Uvedené je zrejmé najmä z toho, že v odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný výslovne odkazuje na hmotnoprávnu úpravu platnú a účinnú až v čase po údajnom spáchaní deliktu a že argumentáciu žalobcu v priebehu správneho konania, že nie je oprávnená aplikovať na skorší delikt neskoršiu hmotnoprávnu úpravu, vyslovene označila za bezpredmetnú, odkazujúc na absenciu prechodných ustanovení v zákone o vysielaní a retransmisií, čo však nemá žiaden dopad na jednu zo základných zásad deliktuálneho práva, a síce, že porušenie povinnosti sa posudzuje podľa hmotnoprávnych predpisov platných a účinných v čase jej porušenia. Žalobca sa v tomto odvoláva na čl. 50 ods. 6 Ústavy SR a č. 2 Odporúčania Výboru Rady ministrov č. R/91/1 o administratívnom trestaní zo dňa 13.02.1991. V napadnutom rozhodnutí Rada žalobcovi vyčíta dve veci: I/ použitie adjektíva kontroverzný na označenie jazykového zákona (s. 4 posledný odsek) a II/ absenciu vyjadrenia predkladateľa zákona. Žalobca však tvrdí, že sa použitím prídavného mena sporný v označení jazykového zákona nijako nevyjadril k tomu, či ten spor považuje za opodstatnený, rozumný a vedený s dobrými úmyslami na jednej či druhej strane. Naopak, vyjadril tým len nespochybniteľnú skutočnosť, že o skutočnom obsahu a potenciálnych dopadoch predmetného zákona prebiehal v rámci politickej a spoločenskej diskusie spor. Žalobca teda nemohol nijako porušiť zákon tým, že predmet nejakého sporu označil za sporný. Pokiaľ ide o absenciu vyjadrenia zástupcu predkladateľa zákona, žalobca takéto vyjadrenie nepriniesol preto, že v danom spravodajskom vstupe ponúkol žalobca práve a len vecnú, skutkovo presnú a neutrálnu informáciu o tom, že v konkrétnej veci verejného záujmu sa niektorí občania rozhodli vyjadriť svoj názor formou účasti na demonštrácií a že sa o tejto otázke diskutovalo aj na pôde Európskeho parlamentu. K veci sa v danom vstupe nevyjadrila žiadna z dotknutých strán, ani odporcovia zákona, ani predstavitelia štátnych orgánov, ktoré sa podieľali na jeho prijatí. Žalobca ďalej tiež poukazuje na to, že všetky ním odvysielané relácie, v ktorom zaznelo priame vyjadrenie odporcu zákona, obsahovali aj vyjadrenie zástancu zákona. Toto uvádzal už v správnom konaní, čo bolo bez ďalšieho vyhodnotené ako právne irelevantné. Žalobca sa tiež domnieva, že v činnosti Rady sa pri vydávaní napadnutého rozhodnutia vyskytla aj iná vada, ktorá mohla mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Člen Rady Pavol Dinka dňa 24.02.2010 publikoval v dvojtýždenníku Literárny týždenník článok s názvom Slovenskí žurnalisti „píšuci po maďarsky“. V tomto článku uviedol o.i. aj že „médiá musia byť v spore dvoch strán neutrálne - SMK a časť opozície považuje novelu za spornú a kontroverznú, koalícia za dobrú a prospešnú. Ak ju samotné médiá v spravodajských a publicistických materiáloch označia hneď v titulku alebo per exe za spornú a kontroverznú, nemusia ani ďalej pokračovať, verejnosti automaticky podsúvajú novelu ako niečo nedôveryhodné a scestné.“ Z uvedeného článku P. Dinku, ktorý zo zrejmých dôvodov musel byť vydavateľovi Literárneho týždenníka odovzdaný skôr než Rada dňa 23.02.2010 finálne rozhodla, vyplýva, že člen Rady P. Dinka bol v čase rozhodovania žalovanej predpojatý s ohľadom na jeho pomer k veci. Žalovaný tak zaťažil svoj postup a napadnuté rozhodnutie vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhuje napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 20.05.2010 žalovaná uvádza, že rozhodnutím č. RL/02.2010 zo dňa 12.01.2010 rozhodla o uložení sankcie - upozornenia na porušenie zákona žalobcovi za to, že na programovom okruhu Rádio Slovensko, v programe Rádiožurnál dňa 01.09.2009 o cca 18:00 hod. odvysielal príspevok, ktorý informoval o protestnom zhromaždení proti prijatiu jazykového zákona, v ktorom žalobca nezabezpečil objektívnosť a nestrannosť. Žalovaná v danej veci rozhodla na svojom zasadnutí dňa 12.01.2010. Na predmetnom zasadnutí zároveň uložila svojej Kancelárií internú povinnosť predložiť písomné vyhotovenie predmetného rozhodnutia. Žalovaný má za to, že uvedený postup je plne v súlade s ustanoveniami Správneho poriadku a považuje preto žalobcovu argumentáciu za nedôvodnú. Má za to, že rozhodnutie má všetky náležitosti ustanovené v § 47 Správneho poriadku a nevykazuje formálne ani logické nedostatky, je riadne odôvodnené a žalobca nebol na svojich právach ukrátený. Žalovaná sa ďalej odvoláva na nález Ústavného súdu SR sp. zn. IÚS 238/04 zo dňa 31.01.2005, podľa ktorého k definujúcim znakom právneho štátu patrí aj zákaz retroaktívneho výkladu právnych noriem, ktorý je taktiež významnou demokratickou zárukou ochrany práv občanov a právnej istoty. Od zásady zákazu retroaktivity vo vzťahu k základným právam a slobodám je výnimočne možné sa odchýliť, a to výslovným pozitívnym ustanovením. Novela zákona o vysielaní a retransmisií neobsahuje prechodné ustanovenie k úpravám účinným k 15.12.2009, ktoré by sa týkalo už začatých sankčných správnych konaní, resp. správnych deliktov, ku ktorým došlo pred 15.12.2009. V zmysle vyššie uvedeného preto Rada postupuje podľa zákona o vysielaní a retransmisii v znení platnom a účinnom od 15.12.2009. Žalovaná tiež poukazuje na obsahovú totožnosť povinnosti ustanovenej v ust. § 16 písm. b/ zákona o vysielaní a retransmisii v znení účinnom do 14.12.2009 s povinnosťou podľa ust. 16 ods. 3 písm. b/ zákona o vysielaní a retransmisií v znení platnom a účinnom od 15.12.2009. Uvádza ďalej, že dňa 01.09.2009 odvysielal žalobca v programe Rádiožurnál príspevok informujúci o protestnom zhromaždení proti prijatiu jazykového zákona. Príspevok informoval o tom, že na základe iniciatívy Strany maďarskej koalície a niekoľkých mimovládnych organizácií sa na futbalovom štadióne v Dunajskej Strede zhromaždilo asi 4000 ľudí, aby prejavili svoj protest proti novému zákonu o štátnom jazyku. V rámci príspevku bol odvysielaný priamy vstup z tohto podujatia. Zároveň odznelo, že proti uvedenému zákonu sa malo protestovať aj v Bruseli, pričom následne bol odvysielaný aj priamy vstup redaktorky z Bruselu. Záver príspevku avizoval stretnutie maďarského premiéra G. Bajnaia so slovenským premiérom R. Ficom, ktoré sa malo venovať aj zákonu o štátnom jazyku. Z dotknutého príspevku o.i. vyplynulo, že k iniciatíve proti jazykovému zákonu sa pripojili Maďari vo viacerých krajinách, že zákon v prejavoch, ktoré odzneli získal prívlastok „hanba Európy“ ako jeden z najhorších zákonov od druhej svetovej vojny a zároveň zo strany redaktorky parafráza europoslanca a podpredsedu europarlamentných ľudovcov Józsefa Szájera, cit.: „povedal, že kým sa tento sporný nestiahne alebo nezmení, maďarskí europoslanci nepremeškajú žiadnu príležitosť v Európskom parlamente, aby poukázali na tento zákon“. V príspevku zároveň odznelo, že zástupcovia iniciatívy odovzdajú predsedovi Európskej komisie petíciu, v ktorej žiadajú zrušenie jazykového zákona a pripomínajú aj prípad Hedvigy Malinovej, alebo futbalový zápas v Dunajskej Strede. Na základe uvedeného preto žalovaná dospela k záveru, že napriek skutočnosti, že príspevok informoval o zhromaždení proti jazykovému zákonu a informácie, ktoré v rámci príspevku odzneli, s predmetnou témou vecne súviseli, vzhľadom na odprezentovanú sprostredkovanú kritiku uvedeného zákona mal byť v rámci príspevku, v záujme zachovania požiadavky nestrannosti a vyváženosti informácií, poskytnutý priestor na reakciu, resp. sprostredkovaná reakcia zástupcu predkladateľa zákona. V kontexte uvedeného vyhodnotila žalovaná žalobcovu argumentáciu, že stúpenci zákona mali priestor v každej relácií Slovenského rozhlasu, v ktorej dostali priestor jeho odporcovia, ako irelevantnú. Žalovaná teda dospela k záveru, že bez sprostredkovania pohľadu druhej strany vyznel príspevok v neprospech predmetného zákona. Žalovaná ďalej opakuje, že v predmetnej veci rozhodol na svojom zasadnutí dňa 12.01.2010. Pri rozhodovaní v predmetnej veci nebol žalovanému známy akýkoľvek dôvod, ktorý by zakladal možnú pochybnosť o nezaujatosti ktoréhokoľvek jej člena. Žalovaná má za to, že skutočnosť, že člen Rady P. Dinka uverejnil po riadnom prejednaní a rozhodnutí predmetnej veci osobný názor , v ktorom poukázal aj na rozhodnutie Rady a ktorý sčasti tlmočil aj názor Rady obsiahnutý v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, v žiadnom prípade neodôvodňuje jeho predpojatosť v danej veci. Vzhľadom na uvedené navrhuje žalovaná žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Prípisom zo dňa 18.11.2013, doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.11.2013 sa žalobca vyjadril k vyjadreniu žalovanej majúc za to, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa základné kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie správnych rozhodnutí, je preto nepreskúmateľné a nezákonné. Ak Rada považuje použitie slov ako „kontroverzný“ a „sporný“ za problematické, je povinná uviesť vyčerpávajúci, zrozumiteľný a logický výklad dotknutých ustanovení zákona, z ktorého bude jednoznačne vyplývať, prečo použitie týchto slov nie je v súlade so zákonom. Žalobca zdôrazňuje, že aj žalovaná je povinná zohľadňovať čl. 17 Listiny základných práv a slobôd a jemu korešpondujúci čl. 26 Ústavy SR zaručujúci slobodu prejavu, ako aj judikatúru ESĽP. Ďalej sa žalobca odvoláva na viaceré rozsudky ESĽP týkajúce sa slobody prejavu, funkcií médií, resp. slobody politickej diskusie. Na pojednávaní konanom pred tunajším súdom dňa 03.12.2013 právny zástupca žalobcu sa odvolal na žalobnú argumentáciu, má za to, že sa jednalo o objektívne vysielanie, neboli v ňom nijak hodnotené ustanovenia zákona ani dôvod spornosti. Pokiaľ ide o námietku zaujatosti voči Pavlovi Dinkovi, tu poukazuje na skutočnosť, že žalobcovi bolo napadnuté rozhodnutie doručené až dňa 04.03.2010, pričom jeho tvrdenia vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu boli v Literárnom týždenníku už dňa 24.02.2010. Poverený zástupca žalovanej k veci uviedol, že sa pridržiava písomného vyjadrenia. Pokiaľ ide o námietku retroaktivity, poukazuje na dve uznesenia Ústavného súdu SR, ktoré boli vydané po podaní stanoviska žalovanej, a síce uznesenie II ÚS 285/2011-13 zo dňa 16.06.2011 a uznesenie III ÚS 142/2011-9 zo dňa 05.04.2011, v ktorých v obdobných konaniach ústavný súd skonštatoval, že nejde o vadu v konaní a zákaz retroaktivity nie je samoúčelný, keď jeho zmyslom je chrániť právnu istotu adresáta právnej normy. Pokiaľ ide o otázku kontroverznosti zákona, žalovaný poukazuje na to, že žalobca skonštatoval kontroverznosť zákona, dôvody nešpecifikoval, ale následne ponechal priestor jeho kritikom, z čoho žalovaná vyvodila, že ide o hodnotiaci komentár. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobe nemožno priznať úspech. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, a to, či uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že žalovaná žalobcovi oznámila začatie konania Oznámením v správnom konaní č. 344-PLO/O-4634/2009 zo dňa 06.11.2009 vo veci možného porušenia § 16 písm. b/ zákona o vysielaní a retransmisií v súvislosti s tým, že dňa 01.09.2009 o cca 18:00 hod. v programe Rádiožurnál odvysielal príspevok, ktorý informoval o protestnom zhromaždení proti prijatiu jazykového zákona, v ktorom mohlo dôjsť k nezabezpečeniu objektívnosti a nestrannosti, keď v príspevku odzneli formulácie ako „kontroverzná novela o štátnom jazyku, sporný jazykový zákon“. Tieto by mohli byť považované za subjektívne komentáre, ktoré neboli oddelené od informácií spravodajského charakteru. Príspevok informoval o viacerých protestných akciách namierených proti novele jazykového zákona, avšak v príspevku neodznelo vyjadrenie dotknutej strany - predkladateľa zákona. Uvedené odôvodňuje predpoklad, že recipient mohol dostať nevyvážené a jednostranné informácie a je teda odôvodnené podozrenie, že v odvysielanom príspevku mohlo dôjsť k nezabezpečeniu objektívnosti a nestrannosti. Žalovaný žalobcu zároveň požiadal, aby sa k predmetu správneho konania vyjadril, čo žalobca aj urobil podaním doručeným žalovanému dňa 30.11.2009. V ňom uvádza, že použitie adjektíva „sporný“ je objektívnou reflexiou skutočnosti, že predmetný zákon bol predmetom sporu. Táto informácia v plnom rozsahu zodpovedala skutočnosti. Rozhodnutím č. RL/02/2010 zo dňa 12.01.2010 žalovaná rozhodla, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. b/ zákona o retransmisii tým, (§ 16 písm. b/ zákona o retransmisii v znení platnom a účinnom do 15.12.2009), že na programovom okruhu Rádio Slovensko, v programe Rádiožurnál dňa 01.09.2009 o cca 18:00 hod. odvysielal príspevok, ktorý informoval o protestnom zhromaždení proti prijatiu jazykového zákona, v ktorom nezabezpečil objektívnosť a nestrannosť, za čo mu uložil podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii sankciu - upozornenie na porušenie zákona. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal žalobu na tunajší súd, keďže odvolanie proti nemu prípustné nebolo. Podľa ust. § 16 ods. 3 písm. b/ zákona o vysielaní a retransmisii účinného ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia (12.01.2010), vysielateľ je povinný zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politicko-publicistických programov; názory a hodnotiace komentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru. Podľa ust. § 16 písm. b/ zákona o vysielaní a retransmisii účinného ku dňu porušenia povinnosti (01.09.2009), vysielateľ je povinný zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politicko-publicistických programov; názory a hodnotiace komentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru. Podľa ust. § 64 ods. 1 písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii, za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá upozornenie na porušenie zákona. Podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Vychádzajúc zo zistení súdu tak, ako tieto vyplynuli z predloženého administratívneho spisu žalovaného bolo podľa názoru súdu potrebné žalobu žalobcu zamietnuť, a to z dôvodu, že tento napádal rozhodnutie žalovaného, síce správne označené č. RL/02/2010, avšak s dátumom 23.02.2010. Pričom ale napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 12.01.2010, keď následne dňa 23.02.2010 Rada pre vysielanie a retransmisiu iba odsúhlasila písomné vyhotovenie rozhodnutia zo dňa 12.01.2010. Podľa ustanovení Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať všetky predpísané náležitosti nielen v prípade, ak je vyhotovené písomne, ale aj keď sa ústne vyhlasuje, ak zákon neustanovuje inak. Na svojom zasadnutí, ktoré sa konalo dňa 12.01.2010 o 9:30 hod. Rada prijala okrem iných aj uznesenie vo veci správneho konania č. 344-PLO/O-4634/2009 voči žalobcovi, ktorým rozhodla, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. b/, resp. § 16 písm. b/ zákona o vysielaní a retransmisii za čo mu uložila sankciu - upozornenie na porušenie zákona. Zároveň uložila Kanceláriu Rady úlohou, aby vypracovala písomné vyhotovenie rozhodnutia o uložení sankcie v predmetnej veci a aby ho následne doručila účastníkovi. Na svojom zasadnutí dňa 23.02.2010 Rada odsúhlasila písomné znenie rozhodnutia č. RL/02/2010 zo dňa 12.01.2010, ktoré premietlo dôvody rozhodnutia Rady do písomnej formy. Z uvedeného je zrejmé, že dňa 23.02.2010 Rada nerozhodovala v predmetnom konaní, ale len schválila písomné vyhotovenie rozhodnutia, ktoré bolo vypracované v súlade s jej prijatým uznesením zo dňa 12.01.2010. Súd poukazuje na skutočnosť, ktorá už bola judikovaná napr. aj v rozsudku NS SR sp. zn. 4Sžo/13/2012 zo dňa 29.05.2012, a síce, že Rada, ako kolektívny orgán, v deň svojho rozhodovania nevypracováva písomné vyhotovenie rozhodnutia. Písomné vyhotovenie rozhodnutia vypracováva Kancelária Rady, ako jej podporný aparát, podľa pokynov Rady. Z toho však nijakým spôsobom nevyplýva, že by deň schválenia takéhoto písomného vyhotovenia rozhodnutia dňom vydania rozhodnutia vo veci samej. Súd ďalej poznamenáva, že nešlo a nemohlo ísť zo strany žalobcu o zrejmú chybu v písaní, keď tento vecne namietal dátum vydania rozhodnutia (dokonca z presvedčenia o dátume jeho vydania vyvodil chybnú domnienku o zaujatosti jedného z členov Rady). Vzhľadom na túto skutočnosť potom súd konanie nezastavil, ale žalobu zamietol. Z vlastnej iniciatívy totiž označenie napadnutého rozhodnutia opraviť nemohol, a to s poukazom na dispozičnú zásadu uplatňovanú v správnom súdnictve. Súd preskúma napadnuté rozhodnutie len v medziach a rozsahu určenom žalobcom. Nemôže ho preskúmavať nad rámec vymedzený žalobcom v žalobe. S ohľadom na uvedené potom súd nemohol vziať do úvahy ani žalobcom správne namietanú nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, keď z výrokovej časti tohto vyplýva, že žalobca mal jedným konaním porušiť dve zákonné ustanovenia, platné a účinné v rôznom čase. Napriek tomu, že povinnosť vyplývajúca z ust. § 16 ods. 3 písm. b/ zákona o vysielaní a retransmisii účinného ku dňu vydania rozhodnutia (12.01.2010) a z ust. § 16 písm. b/ zákona o vysielaní a retransmisii účinného ku dňu porušenia povinnosti (01.09.2009) je vecne totožná, a síce zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politicko-publicistických programov; názory a hodnotiace komentáre oddeliť od informácií spravodajského charakteru, nie je možné rozhodnúť o porušení oboch jedným skutkom, keď obe ustanovenia boli účinné v rôznych časoch, a teda za predpokladu, že došlo k porušeniu jedného, nie je možné, aby došlo zároveň k porušeniu druhého zákonného ustanovenia. Na tomto mieste súd tiež zdôrazňuje, že iba výroková časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom konkrétny popis skutku spolu s uvedením zákonného ustanovenia, ku ktorého porušeniu malo dôjsť, je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. Takéto rozhodnutie, v ktorom bolo rozhodnuté o porušení dvoch zákonných ustanovení, z ktorých v čase spáchania skutku bolo platné a účinné len jedno, teda automaticky zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Z dôvodov nemožnosti preskúmavania rozhodnutia, ktoré žalobca nenapádal (t.j. v tomto prípade rozhodnutia zo dňa 12.01.2010) však nebolo možné toto rozhodnutie pre nezákonnosť spočívajúcu v jeho nepreskúmateľnosti zrušiť, ani priznať námietke retroaktivity. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobkyni vzhľadom na jej vecný neúspech náhradu trov konania nepriznal, keďže základnou podmienkou náhrady je čo i len čiastočný úspech v konaní. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.