Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Scud/17/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010200923 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1010200923.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave samosudkyňou JUDr. Renátou Janákovou v právnej veci navrhovateľa: Q. W. S., K.. XX. R. XXXX, bytom T.. K. G. XX, XXXX V., O. Y., proti odporkyni: Sociálnej poisťovni - ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o vdovecký dôchodok, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutia odporkyne 1/, 2/, 3/, 4/ všetky pod č. XXX XXX XXXX X a všetky zo dňa XX. X. XXXX p o t v r d z u j e. Účastníkom sa náhrada trov n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ sa včas podaným opravným prostriedkom zo dňa XX. E. XXXX domáhal preskúmania rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. X. XXXX, ktorým odporkyňa podľa § 48a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“) a podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. zamietla navrhovateľovu žiadosť o vdovecký dôchodok. Navrhovateľ vo svojom opravnom prostriedku uviedol, že po smrti jeho manželky (v roku 1992) sa staral o svoju dcéru Marianu, a to až do dovŕšenia 25 rokov jej života, a preto má nárok na pozostalostný dôchodok, konkrétne za obdobie od 1. januára 2000 do 1. januára 2004, ktorý žiada priznať podľa dohody s Bulharskom. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa XX. Q. XXX1 navrhovateľ oznámil, že na preskúmaní napadnutého rozhodnutia trvá, a taktiež žiada o preskúmanie rozhodnutí č. 1, 2, 3, 4, zo dňa XX. X. XXXX, všetkých pod č. XXX XXX XXXX. Navrhovateľ opäť poukázal na skutočnosť, že sa staral o svoju dcéru Q. do dovŕšenia jej veku 25 rokov, a preto žiadal o priznanie vdoveckého dôchodku za obdobie od 1. januára 2000 do 1. januára 2004. V prílohe svojho listu zaslal súdu rozhodnutie J. V. S., podľa ktorej bola jeho dcéra uznaná za invalidnú s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť 52 %. Odporkyňa v písomných vyjadreniach zo dňa XX. X. XXXX, G. X. X. XXXX a zo dňa XX. R. XXXX uviedla, že navrhovateľ nesplnil ani jednu z podmienok nároku na vdovecký dôchodok uvedených v § 48a zákona o sociálnom zabezpečení. Poukázala na skutočnosť, že navrhovateľova dcéra dňom XX. X. XXXX P. XX Y., z dôvodu ktorého jej bol odňatý sirotský dôchodok a súčasne bola zastavená jeho výplata od X. U. XXXX právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie z XX. E. XXXX, Č.. XXX XXX XXXX. I napriek tejto skutočnosti odporkyňa na základe navrhovateľovej žiadosti (ktorú si podal prostredníctvom nositeľa poistenia O. Y.) o vdovecký dôchodok zo dňa XX. U. XXXX opätovne posúdila navrhovateľove dôchodkové nároky a dospela k záveru, že navrhovateľ má nárok na vdovecký dôchodok za 3 roky spätne od uplatnenia nároku u nositeľa poistenia O. Y. (B. navrhovateľR. V. XX. U. XXXX). S poukazom na uvedené odporkyňa vydala: I/ rozhodnutie č. 4 zo dňa XX. X.J. XXXX, Č.. XXX XXX XXXX, ktorým zrušila napadnuté rozhodnutie zo dňa XX. X. XXXX v spojení s rozhodnutím zo dňa XX. X. XXXX; II/ rozhodnutím č. 1 zo dňa XX. X. XXXX, Č.. XXX XXX XXXX priznala navrhovateľovi vdovecký dôchodok od XX. U. XXXX B. W. X.XXX,- Sk mesačne; III/ rozhodnutím č. 2 zo dňa XX. X. XXXX, Č.. XXX XXX XXXX zvýšila navrhovateľovi vdovecký dôchodok na sumu X XXX,- Sk mesačne; IV/ rozhodnutím č. 3 zo dňa XX. X. XXXX, Č.. XXX XXX XXXX odňala navrhovateľovi od X. U. XXXX vdovecký dôchodok, nakoľko jeho dcéra Q. P. B. XX Y., t. j. prestala spĺňať podmienku nezaopatrenosti dieťaťa v zmysle zákona o sociálnom zabezpečení, a preto jej bol od X. U. XXXX odňatý sirotský dôchodok. Ďalej uviedla, že pri rozhodovaní o vdoveckom dôchodku postupovala výlučne podľa slovenských právnych predpisov a vdovecký dôchodok bol navrhovateľovi priznaný v pevne stanovenej sume podľa § 48a ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení - X.XXX,- Sk mesačne. Pokiaľ ide o zmluvu medzi W. Y. U. O. Y. o sociálnom zabezpečení v navrhovateľovom prípade nebola použitá, nakoľko táto je platná od X. X. XXXX, dovtedy platil P. Q. Č. Y. U. O. Ľ. Y. o spolupráci na poli sociálnej politiky č. 60/1957. Prepočet vdoveckého dôchodku podľa čl. 30 zmluvy medzi W. Y. U. O. Y. nebol vykonaný tiež kvôli tomu, že vdovecký dôchodok je pevne stanovená suma a prepočet bol preto bezpredmetný. Vzhľadom na uvedené odporkyňa žiadala tunajší súd napadnuté rozhodnutia ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 250l a nasl. O.s.p., návrh navrhovateľa prejednal a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupkyne odporkyne, oboznámil sa s obsahom dávkového spisu odporkyne č. XXX XXX XXXX a s celým obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový stav. Žiadosťou zo dňa XX. U. XXXX navrhovateľ požiadal prostredníctvom nositeľa poistenia Bulharskej republiky o vdovecký dôchodok. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X G. P. XX. X. XXXX odporkyňa podľa § 48a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. zamietla navrhovateľovu žiadosť o vdovecký dôchodok. Svoje rozhodnutie odôvodnila tak, že navrhovateľ nespĺňa podmienku starostlivosti aspoň o jedno nezaopatrené dieťa (§ 48a ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení), nakoľko zákon považuje za nezaopatrené dieťa osobu najdlhšie do dovŕšenia veku 25 rokov a navrhovateľova dcéra už dovŕšila vek 25 rokov. Zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X G. P. XX. X. XXXX podľa § 48a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. zamietla navrhovateľovu žiadosť o vdovecký dôchodok zo dňa XX. Q. XXXX. Rozhodnutie odôvodnila tým, že navrhovateľ nespĺňa podmienku starostlivosti aspoň o jedno nezaopatrené dieťa, navrhovateľova dcéra už dovŕšila vek 25 rokov, bol jej odňatý sirotský dôchodok od 1. augusta 2002. Rozhodnutím č. 4 zo dňa XX. X. XXXX, Č.. XXX XXX XXXX X odporkyňa podľa § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení zrušila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX G. XX. X. XXXX o zamietnutí žiadosti o vdovecký dôchodok a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX G. P. XX. X. XXXX o zamietnutí žiadosti o vdovecký dôchodok a súčasne vyhovela navrhovateľovmu opravnému prostriedku. Rozhodnutím č. 1 zo dňa XX. X. XXXX, Č.. XXX XXX XXXX X odporkyňa podľa § 48a a § 95 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. priznala navrhovateľovi vdovecký dôchodok od XX. U. XXXX B. W. X.XXX,- Sk mesačne. Rozhodla tak s odôvodnením, že si navrhovateľ uplatnil vdovecký dôchodok XX. U. XXXX, vdovecký dôchodok mu priznala tri roky spätne odo dňa uplatnenia nároku, t. j. R. XX. U. XXXX. Rozhodnutím č. 2 zo dňa XX. X. XXXX, Č.. XXX XXX XXXX X odporkyňa podľa § 175l zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 306/2002 Z. z. a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. zvýšila navrhovateľovi od 1. júla 2002 vdovecký dôchodok na sumu X.XXX,- Sk mesačne. Rozhodnutím č. 3 zo dňa XX. X. XXXX, Č.. XXX XXX XXXX X odporkyňa podľa § 48a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. odňala navrhovateľovi od 1. augusta 2002 vdovecký dôchodok. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedla, že vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľovej dcére Q.U. (K. XX. X. XXXX) O. R. X. U. XXXX odňatý sirotský dôchodok, pretože už nespĺňa podmienku nezaopatrenosti dieťaťa, bolo nutné odňať navrhovateľovi vdovecký dôchodok od X. U. XXXX. Navrhovateľ sa na vytýčené pojednávanie súdu dňa 13. februára 2013 napriek riadnemu predvolaniu nedostavil, svoju neúčasť na ňom neospravedlnil, nepožiadal o odročenie tohto pojednávania, a preto súd podľa § 250g ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) vec prejednal v jeho neprítomnosti. Prítomná zástupkyňa odporkyne zotrvala na svojom stanovisku a žiadala napadnuté rozhodnutia ako vecne správne potvrdiť. Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom postení v znení neskorších predpisov v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len „peňažná náhrada“) a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred X. X. XXXX, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými. Podľa § 48a ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov vdovec má nárok na vdovecký dôchodok po manželke, ak sa stará aspoň o jedno nezaopatrené dieťa uvedené v § 46 ods. 3. Podľa § 46 ods. 3 zákona o sociálnom zabezpečení dieťaťom podľa odseku 2 písm. b) až d) sa rozumie dieťa, ktoré má alebo by malo po zomrelom manželovi nárok na sirotský dôchodok, a dieťa, ktoré bolo v rodine zomrelého vychovávané, ak ide o vlastné (osvojené) dieťa vdovy alebo ak bolo dieťa aspoň jedným z nich prevzaté do dňa smrti manžela do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu. Podľa § 49 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení za nezaopatrené dieťa sa na účely tohto zákona považuje dieťa vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky a po jej skončení najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak a) sa sústavne pripravuje na budúce povolanie, alebo b) sa nemôže sústavne pripravovať na budúce povolanie alebo byť zamestnané pre chorobu alebo úraz, alebo c) pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na budúce povolanie alebo byť zamestnané. Podľa § 95 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo že sa neprávom odoprela alebo, že sa priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí, dávka sa zvýši alebo prizná. Podľa § 95 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení dávka sa zvýši alebo prizná podľa odseku 1 odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac však za tri roky späť odo dňa zistenia alebo uplatnenia nároku na dávku alebo na jej zvýšenie. Podľa § 94 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, nárok na dávku dôchodkového zabezpečenia a sociálnej starostlivosti (ďalej len "dávka") vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, prípadne vykonávacími predpismi. Podľa § 94 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení, nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených pre vznik nároku na dávku a jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky, pokiaľ nie ustanovené, že taká žiadosť nie je potrebná. Vychádzajúc z predloženej písomnej dokumentácie odporkyne, po preskúmaní zákonnosti napadnutých rozhodnutí a postupu správneho orgánu súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú zo správneho právneho posúdenia veci. Je nesporné, že pozostalému manželovi (vdovcovi) po smrti jeho manželky vzniká nárok na vdovecký dôchodok, ak spĺňa zákonom stanovenú podmienku starostlivosti aspoň o jedno nezaopatrené dieťa. Z dávkového spisu vyplýva, že navrhovateľ po smrti svojej manželky (v roku 1992) vychovával svoju dcéru Q. W. S., ktorá mala v tom čase XX Y.. Jeho dcére bol priznaný sirotský dôchodok, to znamená, že v zmysle § 46 ods. 3 v spojení s § 48a ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení bola považovaná za nezaopatrené dieťaťa, a teda navrhovateľ splnil podmienky pre nárok na vdovecký dôchodok podľa § 48a ods. 1 citovaného zákona. Je nesporné, že navrhovateľovi vznikol nárok na vdovecký dôchodok skôr ako mu bol odporkyňou priznaný, avšak jeho vlastným zavinením bolo spôsobené, že mu odporkyňa nemohla priznať vdovecký dôchodok od začiatku vzniku jeho nároku, nakoľko si nepodal včas žiadosť o priznanie vdoveckého dôchodku, ale až XX. U. XXXX, kedy mala navrhovateľova dcéra XX Y. a jej sirotský dôchodok jej bol už odňatý. To znamená, že navrhovateľova dcéra v tom čase už nebola považovaná za nezaopatrené dieťa v zmysle zákona o sociálnom zabezpečení, a teda ani navrhovateľ v tom čase nespĺňal podmienky pre nárok na vdovecký dôchodok. Navrhovateľovi v zmysle ust. § 94 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení vznikol nárok na výplatu dávky až podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky. Odporkyňa preto postupovala správne, keď navrhovateľovi priznala vdovecký dôchodok len za obdobie od XX. U. XXXX P. X. U. XXXX, pretože išlo o obdobie troch rokov spätne od podania jeho žiadosti o vdovecký dôchodok, čo je maximálny časový horizont, ktorý zákon pripúšťa v situácii, keď oprávnená osoba neskoro zistí, že má nárok na dávku a uplatní si nárok na túto dávku. V tomto prípade si navrhovateľ uplatnil nárok na vdovecký dôchodok až XX. U. XXXX. Podľa zákona mu bolo možné priznať vdovecký dôchodok tri roky spätne, to znamená od XX. U. XXXX, nie skôr. A keďže jeho dcéra dňa XX. X.J. XXXX P. B. XX Y. U. P. X. U. XXXX jej bol odňatý sirotský dôchodok, odporkyňa nemohla priznať navrhovateľovi vdovecký dôchodok za dlhšie obdobie, ako do 1. augusta 2002, pretože prestala spĺňať podmienku nezaopatreného dieťaťa. Pokiaľ navrhovateľ argumentoval tým, že jeho dcéra bola uznaná O. V. J. za doživotne invalidnú (miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť: XX %.), súd na tomto mieste považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že zákon o sociálnom zabezpečení taxatívne upravuje presné podmienky, za ktorých sa dieťa považuje za nezaopatrené. Podľa zákonného ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení sa totiž na účely sirotského dôchodku za nezaopatrené dieťa považuje dieťa vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky a po jej skončení najdlhšie do dovŕšenia veku 25 rokov, ak sa: a) sústavne pripravuje na budúce povolanie, alebo b) ak sa nemôže sústavne pripravovať na budúce povolanie alebo byť zamestnané pre chorobu alebo úraz, alebo c) pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na budúce povolanie alebo byť zamestnané. Z uvedeného vyplýva, že zákon striktne stanovuje hornú hranicu veku dieťaťa (do dovŕšenia 25 rokov), ktoré sa považuje za nezaopatrené. To znamená, že aj keby sa dieťa stále pripravovalo na zamestnanie alebo by pre chorobu nebolo zamestnané, avšak už by dosiahlo vek 25 rokov, nemohlo by sa podľa citovaného zákona považovať za nezaopatrené, a teda by nespĺňalo ani podmienky pre nárok na sirotský dôchodok. Toto je aj prípad navrhovateľovej dcéry Q., ktorá ku dňu podania žiadosti o vdovecký dôchodok navrhovateľom nespĺňala podmienku nezaopatreného dieťaťa. Skutočnosť, že navrhovateľova dcéra bola uznaná za doživotne invalidnú, nemá vplyv na zákonné podmienky určené pre nárok na sirotský dôchodok, ako ani na to, že ju už nie je možné považovať za nezaopatrené dieťa. Odporkyňa preto správne postupovala, keď odňala navrhovateľovi vdovecký dôchodok od X. U. XXXX z dôvodu, že navrhovateľ nespĺňa zákonom stanovenú podmienku starostlivosti aspoň o jedno nezaopatrené dieťa, keďže jeho dcéra k 1. augustu 2002 nebola považovaná za nezaopatrené dieťa podľa zákona o sociálnom zabezpečení. Pokiaľ ide o navrhovateľovu námietku týkajúcu sa aplikácie zmluvy medzi W. Y. U. O. Y. o sociálnom zabezpečení, súd dospel k záveru, že odporkyňa postupovala správne, keď o navrhovateľovom nároku na vdovecký dôchodok rozhodla výlučne podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, pretože zmluva medzi W. Y. U. O. Y. o sociálnom zabezpečení nadobudla účinnosť až 1. júla 2002 a v zmysle ust. čl. 29 ods. 1, zmluva nezakladá žiaden nárok na dávky za dobu pred nadobudnutím jej platnosti, a keďže vdovecký dôchodok bol priznaný v zákonom stanovenej sume, nevykonával sa ani výpočet sumy vdoveckého dôchodku z dôb poistenia zomretej manželky a ani jeho prepočet podľa čl. 30 citovanej zmluvy, pretože vdovecký dôchodok je pevne stanovená suma. Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne. Krajský súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí i postupu odporkyne, vychádzajúc z predloženej spisovej dokumentácie odporkyne dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu v preskúmavanej veci je dostačujúce, rozhodnutia vychádzali zo správneho právneho posúdenia veci a postup správneho orgánu je v súlade so zákonom, a preto napadnuté rozhodnutia odporkyne 1/, 2/, 3/, 4/ všetky pod č. XXX XXX XXXX X a všetky zo dňa XX. X. XXXX ako vecne správne potvrdil. Podľa § 250s prvej vety O.s.p. proti rozsudku súdu, ktorým potvrdí rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľka nebola v konaní úspešná a odporkyni trovy konania neprislúchajú. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky, písomne, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./. Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. /§ 42 ods. 3 O.s.p./. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 205 ods. 2 O.s.p./.