Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/183/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010200952 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1010200952.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: City Realex SK s.r.o., so sídlom Konventná 17, 811 03 Bratislava, IČO: 43 859 551, zastúpeného advokátkou JUDr. Annou Líškovou, so sídlom: Šafárikovo nám. č. 7, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, p.p. 29, 827 99 Bratislava 27, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/1353/99/2009 zo dňa 23.02.2010 a prvostupňového rozhodnutia č. P/0394/07/09 zo dňa 01.10.2009, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonom určenej lehote sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/1353/99/2009 zo dňa 23.02.2010 a prvostupňového rozhodnutia Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj č. P/0394/07/09 zo dňa 01.10.2009, ktorým žalobcovi uložil pokutu vo výške 600 € za porušenie povinnosti predávajúceho nekonať v rozpore s dobrými mravmi podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o ochrane spotrebiteľa). Žalobca uviedol, že už počas správneho konania upozorňoval na nedostatky kontrolného zápisu (2.6.2009), kde nie sú presne špecifikované výrobky, ktoré mali ohrozovať mravnosť, nie je uvedené ani, ktoré výrobky boli rozlíšiteľné z vonkajších priestorov z vytýkanej fotografie zobrazujúcej interiér predajne, ktorá bola umiestnená na pravej a ľavej strane presklenej plochy pri vstupe do predajne. Ani výrok napadnutého rozhodnutia nebol jasne a určito naformulovaný, keďže žalovaný nezachytil situáciu, čo vlastne malo verejne poburovať. Má za to, že žalovaný nesprávne aplikoval ustanovenie § 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa, v tejto súvislosti nesprávne zadefinoval konanie žalobcu ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, nezistil dostatočne skutkový stav, nesprávne právne vec posúdil a uložil neprimeranú pokutu. Je toho názoru, že v danom prípade žalovaný nepochopil obsah vyobrazený na fotoplagáte. Hlavným cieľom žalobcu bolo na veľkoplošných plagátoch umiestnených pri vstupe do danej predajne vyretušovanie neesteticky eroticky pôsobiacich vecí. Uviedol, že iba pri dôkladnom skúmaní je možné identifikovať druh tovaru (erotické pomôcky) avšak tieto sú podľa žalobcu vyobrazené citlivo a vkusne s cieľom zachytiť podobu erotickej pomôcky tak, aby bežný spotrebiteľ nebol v žiadnom prípade ohrozený nevkusným vyobrazeniam ohrozujúcich estetické cítenie alebo morálnosť spotrebiteľa ako maloletého tak dospelého. Podľa názoru žalobcu, odôvodnenie žalovaného by sa malo opierať o stanovisko odborníka na objektívne posúdenie, či v danom prípade ide o ohrozenie mravnosti a nepostačuje iba jeden podnet spotrebiteľa. Na základe toho pokladá názory žalovaného vyjadrené v rozhodnutí iba za teoretické a subjektívne. Na podporu svojho tvrdenia poukázal na štatisticky spracované správy verejnej mienky k reklame využívajúcej erotické a sexuálne motívy, kde porovnal Slovensko s krajinami strednej Európy. Ďalej vytýkal, že žalovaný nepostupoval podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, keď mu neumožnil vyjadriť sa k podkladom pred vydaním rozhodnutia. Taktiež nebol dodržaný postup podľa § 47 Správneho poriadku, pretože výrok neobsahuje skutkovú podstatu protiprávneho konania účastníka konania, ktorého sa mal dopustiť tak, že na verejne prípustnom mieste verejne propagoval veci ohrozujúce mravnosť. Poukázal na to, že predaj erotického tovaru nemá podľa živnostenského zákona žiadne obmedzenia, na rozdiel od predaja alkoholu či tabakových výrobkov. Uviedol, že pri informovanosti dnešnej mládeže rôznymi médiami na obdobnú tému je absurdné sa domnievať, že by jeho spomínaný fotoplagát mohol niekoho morálne ohroziť a že vžité tradície sú modernými trendmi už dávno prekonané. Uloženú pokutu považuje za neoprávnenú a neadekvátnu. Na základe uvedených skutočností žiada napadnuté rozhodnutie zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) a vec vrátiť na ďalšie konanie ako aj priznať mu náhradu trov konania. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zaslanom súdu dňa 25.06.2010 zotrval na svojich doterajších rozhodnutiach v celom rozsahu. Uviedol, že sa s námietkami žalobcu riadne vysporiadal, správne zistil skutkový stav a vyhodnotil právny záver v tom zmysle, že žalobca porušil uvedený správny predpis a za to mu uložil pokutu v súlade s ust. § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorú považuje za primeranú k zistenému porušeniu zákona a rozsahu dopadu na spotrebiteľa. Pri skúmaní skutkovej podstaty bral podporne do úvahy aj požiadavky vyplývajúce zo zákona č. 445/1990 Zb., ktorý upravuje aktuálne, spoločnosťou akceptované morálne pravidlá. Žalovaný uviedol, že rozlišuje medzi množiacimi sa reklamami prezentujúcimi široké spektrum výrobkov, ktoré upriamujú pozornosť spotrebiteľov prostredníctvom aj dvojzmyselných vyobrazení, gest a nemajú pohoršujúci charakter od tých, ktoré propagujú samotné erotické pomôcky a vyobrazuje ich. Tieto výrobky navyše nie sú ani bežne voľne dostupné spotrebiteľom bez ohľadu na vek. S poukazom na uvedené navrhol žalobu zamietnuť . Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011), dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach (§ 247 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 249 ods. 2). Predmetom preskúmania boli rozhodnutia správnych orgánov vydané dňa 01.10.2009 pod č.: P/0394/07/09 a dňa 23.02.2010 pod č. SK/1353/99/2009. Z administratívneho spisu súd zistil, že Inšpektorát SOI v Prešove pre Prešovský kraj vykonal dňa 02.06.2009 v prevádzke žalobcu EROTIC CITY, ZOC MAX v Prešove kontrolu na základe spotrebiteľského podania v zmysle zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zameranú na dodržiavanie ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z., zákona č. 372/1990 Zb., zákona č. 397/2008 Z.z., zákona č. 18/1996 Zb. o cenách v znení neskorších predpisov a dodržiavanie zákona č. 445/1990 Zb., ktorým sa upravujú podmienky predaja a rozširovanie tlače a iných vecí spôsobilých ohroziť mravnosť. Zo záznamu vykonaného v daný deň vyplýva, že pred vstupom do predajne na ľavej a pravej strane presklenej plochy sa nachádzajú zábery fotografií interiéru predajne, kde okrem iných vecí (kozmetika, spodná bielizeň, darčekové predmety zábavného erotického charakteru) sú vyobrazené aj erotické pomôcky zobrazujúce napodobeninu mužského pohlavného orgánu rôznych tvarov, veľkostí a farieb. Inšpekcia nález popísala tak, že erotické pomôcky na zobrazení sú v reálnej podobe ako v regáloch priamo v prevádzkarni, t.j. v priesvitných obaloch ako aj bez obalov. Správny organ s poukazom na § 3 písm. a) zákona č. 445/1990 Zb., v zmysle ktorého ide o veci, ktoré nesmú byť verejne propagované, uložil kontrolovanej osobe dodržiavanie zákona č. 445/1990 Zb. a odstránenie zisteného nedostatku do 09.06.2009. Dňa 10.08.2009 doručil kontrolovanej osobe Oznámenie o začatí správneho konania (č.p.: P/0394/07/09 zo dňa 24.07.2009) a vyzval ho v zmysle § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní k zaujatiu stanoviska resp. k doplneniu dokazovania. Žalobca sa k výzve vyjadril a uviedol, že na fotozáberoch nejde o reálne vyobrazenie interiéru predajne, plagáty sú umiestnené priamo v predajni, pri výrobe fotografií bolo odstránené všetko, čo by mohlo byť pohoršujúce a ohrozujúce mravnosť a preto nedošlo z jeho strany k naplneniu inšpekciou uvádzanej skutkovej podstaty. Navyše inšpekčná správa neobsahuje bližšie určenie erotických pomôcok, ktoré by ohrozovali mravnosť, takže nepovažuje za dôvodné ani vykonať nápravu. Následne prvostupňový správny orgán rozhodnutím č.: P/0394/07/09 dňa 01.10.2009 uložil žalobcovi podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa peňažnú pokutu v sume 600,- €, pre porušenie § 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa, t.j. pre porušenie povinnosti predávajúceho nekonať v rozpore s dobrými mravmi, ktorého skutku sa dopustil tak, že na verejne prístupnom mieste verejne propagoval veci ohrozujúce mravnosť. Prvostupňový správny orgán citujúc ustanovenie § 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa v odôvodnení uviedol, že fotozáber interiéru predajne žalobcu sa nachádzal mimo predajne v neuzavretom, verejne prístupnom mieste, pred vstupom do predajne na pravej a ľavej strane presklenej plochy, kde boli zobrazené aj erotické pomôcky, v reálnej podobe tak ako v regáloch priamo v predajni. Za zodpovednú osobu za porušenie citovaného zákona správny organ považoval predávajúceho - žalobcu s poukazom na § 2 písm. b) citovaného zákona. Oporou v správnej úvahe o správaní sa v rozpore s dobrými mravmi, bol pre žalovaného zákon č. 445/1990 Zb. Pri určení výšky pokuty uviedol, že ju uložil v spodnej hranici, pričom prihliadol na skutočnosti, že verejnou propagáciou veci ohrozujúcich mravnosť a vyvolávajúcich verejné pohoršenie, účastník konal v rozpore so vžitými tradíciami a vybočil z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobkov, čím boli porušené práva spotrebiteľa chránené zákonom. Vo vzťahu k miere zavinenia prihliadol na skutočnosť, že žalobca - predávajúci objektívne zodpovedá bez ohľadu na to, kto v jeho mene pri predávaní výrobkov, či s poskytovaním služieb koná. Žalobca sa odvolal a v podstate vzniesol totožné námietky ako v žalobe. Žalovaný správny orgán preskúmavaným rozhodnutím na základe odvolania žalobcu uvedené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Žalobcom namietanú nedostatočnú špecifikáciu jednotlivých erotických pomôcok (značka, typ a cena) nepovažoval za rozhodujúcu pre posúdenie nevhodnosti danej kategórie výrobkov pre spotrebiteľov bez ohľadu na vek. Žalovaný zistil, že kontrolovaná prevádzka sa nachádza v obchodnom centre MAX v Prešove, kde je zvýšený pohyb maloletých detí v sprievode alebo bez sprievodu rodičov. Poukázal na to, že účastník konania bez ohľadu na umiestnenie prevádzky v obchodnom centre verejne sprístupnil pohľad na veci, ktoré vzhľadom na ich tvar, ako aj spôsob použitia môžu ohroziť rozumový a mravný vývin maloletých a mladistvých. Prezentáciu predmetných výrobkov žalovaný považuje za spoločensky neakceptovateľnú formu, zákonom zakázanú a vzbudzujúcu pohoršenie verejnosti o čom svedčí aj podnet spotrebiteľa, pričom poukázal aj na to, že medzi inými predajcami erotického tovaru v rámci trhu Slovenskej republiky nie je podobné konanie, ako v prípade žalobcu bežné. V ustanovení § 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa sú upravené povinnosti predávajúceho tak, že “Predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody”. Podľa § 1 zákona SNR č. 445/1990 Zb., ktorým sa upravujú podmienky predaja a rozširovania tlače a iných vecí spôsobilých ohroziť mravnosť “ Fyzické a právnické osoby môžu predávať a rozširovať tlač a iné veci, ktoré sú spôsobilé ohroziť mravnosť, len za podmienok ustanovených týmto zákonom, ak touto činnosťou nepáchajú trestný čin podľa § 205 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 175/1990 Zb.”. Podľa odseku 2) Tlačou a vecami podľa odseku 1 sa rozumie pre účely tohto zákona periodická tlač a neperiodická tlač, audiovizuálne záznamy, vyobrazenia alebo iné predmety, ktoré môžu svojím obsahom a charakterom ohroziť mravnosť alebo vyvolať verejné pohoršenie (ďalej len "veci"). Podľa § 2 citovaného zákona (1) Predaj a rozširovanie vecí sa môže uskutočňovať v osobitných predajniach alebo iných priestoroch na to schválených (ďalej len "schválené priestory") príslušným orgánom štátnej správy. (2) Schválené priestory podľa odseku 1 nesmú byť umiestnené v blízkosti škôl a školských zariadení a priestorov, v ktorých sa vykonávajú náboženské obrady. Podľa § 3 citovaného zákona Fyzické a právnické osoby musia pri predaji a rozširovaní vecí dodržiavať tieto podmienky: a) veci nesmú byť vystavované vo výkladoch a verejne propagované, b) predaj a rozširovanie vecí nesmú uskutočňovať osoby mladšie ako 18 rokov, c) vstup do schválených priestorov nemožno povoliť osobám mladším ako 18 rokov. Podľa § 4 citovaného zákona Porušenie ustanovenia § 2 a 3 tohto zákona je priestupkom. ( § 2,6, 11 a § 47 zákona SNR č.372/1990 Zb. o priestupkoch). Podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právnymi aktmi Európskych spoločenstiev v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobe uvedenej v § 26 pokutu do 66,387,83 €; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 165.969,59 €. Podľa odseku 5) Pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti. Podľa odseku 7) Pokutu možno uložiť do jedného roku odo dňa, keď orgán dozoru zistil porušenie povinnosti podľa tohto zákona, najneskôr do troch rokov podľa odsekov 1 a 3 a do desiatich rokov podľa odseku 2 odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Z administratívneho spisu mal súd jednoznačne za preukázané, že v preskúmavanom prípade žalobca dal vyhotoviť fotozáber (fotoplagát) zachytávajúci interiér obchodu s tovarom, pod všeobecným označením EROTIC CITY, ktorý prezentoval na verejne dostupnom mieste. Táto skutočnosť vyplýva ako z priloženej fotodokumentácie k žalobe, tak aj z výpovede žalobcu uvedenej v žalobe “…vyretušovanie neesteticky eroticky pôsobiacich vecí bolo hlavným cieľom žalobcu pri umiestnení predmetných papierových veľkoplošných plagátov pri vstupe do predajne…iba pri dôkladnom… skúmaní jednotlivých detailov fotoplagátu je možné rozlíšiť druh tovaru (erotické pomôcky)… tieto sú vyobrazené citlivo a vkusne s cieľom zachytiť podobu erotickej pomôcky tak, aby bežný spotrebiteľ nebol v žiadnom prípade ohrozený nevkusným vyobrazeniam ohrozujúcich estetické cítenie alebo morálnosť spotrebiteľa ako maloletého tak dospelého...”. Všeobecné tvrdenie žalobcu (v priebehu správneho konania), že daný fotoplagát je umiestnený v priestoroch predajne a nie v priestoroch “obchodného centra MAX” v ktorých sa nachádza aj prevádzka žalobcu, teda na mieste verejnosti bez obmedzení dostupnom, je podľa názoru súdu prinajmenšom zavádzajúce, avšak žalobca vlastnou výpoveďou v žalobe, ktorá nebola v rozpore s tvrdením žalovaného, určil otázku umiestnenia fotoplagátu jednoznačne. Rovnako obsah uvedeného plagátu, čo do jednotlivých predmetov nebol medzi účastníkmi sporný keďže obaja tvrdili, že išlo o erotické pomôcky v rozpoznateľnej podobe. Sporným ostala iba otázka, či uvedený fotoplagát so znázorneným obsahom bol na verejne dostupnom mieste spôsobilý vyvolať ohrozenie mravnosti verejnosti. Krajský súd v Bratislave pri posudzovaní tejto otázky vychádzal zo zákonnej podmienky, ktorá dbá na ochranu najmä osôb mladších ako 18 rokov, pretože tejto skupine verejnosti sa zakazuje čo i len vstup do predajní, kde sa predávajú veci ako periodická tlač a neperiodická tlač, audiovizuálne záznamy, vyobrazenia alebo iné predmety, ktoré môžu svojím obsahom a charakterom ohroziť mravnosť alebo vyvolať verejné pohoršenie. Pri predaji vecí tohto charakteru, (ktorý charakter nespochybnil ani žalobca, inak by nemal dôvod retušovať fotoplagát) musí dbať aj predajca ( žalobca) na to, aby ich nepropagoval žiadnym spôsobom teda ani formou fotoplagátu vo výklade a pred verejnosťou. Žalovaný nezákonné konanie žalobcu dostatočne preukázal. Žalobca v priebehu súdneho konania nijako nespochybnil, že by žalovaný nedostatočne zistil alebo nesprávne právne vyhodnotil zistený skutkový stav veci, resp. že by jeho konanie sa dalo chápať inak, než nabádanie ku kúpe tovaru verejnosťou bez vekového obmedzenia. Súd pri svojom rozhodovaní ako už vyššie uviedol, vychádzal zo zistenia, že žalobcov obchod (prevádzka) nie je určený pre deti a mládež do 18 rokov. Vzhľadom na formu propagácie svojho tovaru, žalobca zvolil ľahko prístupnú aj tejto vekovej kategórii. Fotoposter interiéru obchodu (prevádzky), resp. predávaného tovaru verejne vystavený (mimo interiéru obchodu) obsahuje také informácie v zobrazených predmetoch spolu s textom (erotic city), ktorý môže byť interpretovaný ako podnet na vykonávanie praktík nevhodných veku detí a mládeže. V tomto uhle pohľadu, nezávisle na evolúcii pohľadov morálky aj senát Krajského súdu v Bratislave hodnotil fotoposter (spôsob zobrazenia interiéru obchodu) ako škodlivú pre morálny vývin detí a mládeže. Každý štát prijíma opatrenia, ktoré sa mu zdajú najvhodnejšie z hľadiska morálky v demokratickej spoločnosti. Súd v danom prípade zohľadnil najmä tú skutočnosť, že nebolo možné vylúčiť, že by dospelý či maloletý nemohol byť proti svojej vôli oslovený predávaným tovarom predajne (prevádzky) žalobcu. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že v danom prípade nebolo podstatné bližšie špecifikovať predmet skúmania v správnom konaní než bol, pretože detailnejší popis erotických pomôcok (výrobné číslo, krajina pôvodu, názov, cena, množstvo atď.), ktoré žalobca požadoval, nie je pre daný skutok, čo do chráneného objektu - ohrozovanie morálky - určujúci. Pokiaľ žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu z dôvodu, že neobsahoval náležitosti zakotvené v ustanovení § 47 ods. 1 správneho poriadku, t.j. výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní, súd uvádza, že túto nepovažoval za dôvodnú z nasledovných dôvodov. V zmysle ustanovenia § 47 ods. 2 správneho poriadku z materiálneho hľadiska výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je vyvoditeľný priamo z ustanovenia § 47 ods. 2 správneho poriadku. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne rozhodnutia o správnych deliktoch, ku ktorým patria aj priestupky, je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. V preskúmavanej veci výroková časť napadnutého rozhodnutia zhora uvedené kritéria spĺňa. Žalovaný vo výroku preskúmavaného rozhodnutia označil páchateľa podľa zápisu v príslušnom obchodnom registri, uviedol miesto spáchania správneho deliktu dostatočne určito, keď ho vymedzil menom a sídlom prevádzky - predajne. Rovnako aj čas spáchania bol vymedzený obdobím vykonania kontroly dňa 02.06.2009. Je nesporné, že vo výrokovej časti je uvedený aj spôsob spáchania, keď žalovaný popísal skutok dostačujúcim spôsobom, pričom žalovaný aj uviedol, ktorými spôsobmi žalobca naplnil znaky skutkovej podstaty. Súd je toho názoru, že výroková časť napadnutého rozhodnutia je formulovaná presne, úplne a dostatočne určito, spôsobom, ktorý vylučuje zameniteľnosť skutku s iným. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný nepostupoval v konaní v súlade s ustanovením § 33 ods. ods. 2 Správneho poriadku, keď mu neumožnil vyjadriť sa k podkladom pred vydaním rozhodnutia, súd uvádza, že túto nepovažuje za dôvodnú z týchto dôvodov. Základné pravidlá konania účastníkov správneho konania upravujú ustanovenia § 3 a nasl. Správneho konania. Z ich obsahu okrem iného vyplýva, že správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, ktorých sa konanie týka, dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Od účastníkov konania sa očakáva aktívna spolupráca v priebehu celého konania a toto sa týka aj žalobcu. Z administratívneho spisu mal súd za preukázané, že žalovaný postupoval v súlade s uvedenými povinnosťami avšak nebolo zistené, že by sa žalobca domáhal ďalších procesných postupov (napr. nahliadnutia do spisu za účelom oboznámenia sa s výsledkami šetrenia) s ktorými by sa žalovaný riadne nevysporiadal v priebehu konania a vo svojich rozhodnutiach. Práve naopak, žalobca neuznal dôvody začatia správneho konania a vo svojom písomnom vyjadrení k nemu uviedol (04.08.2009), že uloženie vykonať nápravu svojho konania neprevedie. Žalovaný zásielky doručoval v súlade s § 25 a nasl. správneho poriadku do známeho sídla prevádzkarne žalobcu, čo žalobca pred vydaním rozhodnutia nenamietal. Rovnako ničím nespochybnil, že by zamestnankyňa prevádzky v Prešove, ktorá podpisovala aj zápisnicu z kontrolného dňa nebola poverená prijímať písomnosti alebo v danej veci konať spôsobom ako konala. Napadnuté rozhodnutie žalovaný na základe výhrady zaslal do sídla žalobcu uvedené v príslušnom obchodnom registri a doručil úspešne. Súd ani v jednom z prípadov doručovania nezistil v konaní správneho orgánu takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca uviedol, že uloženú pokutu považuje za neprimeranú, neoprávnenú a neadekvátnu avšak neuviedol ďalšie zdôvodnenie svojho názoru. Voľná úvaha pri rozhodovaní o výške pokuty za správny delikt je myšlienkový proces, v rámci ktorého má správny orgán zvažovať závažnosť porušenia právnych predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu protiprávneho konania, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená sankcia spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel.( R. NS SR. 2 Sžp 16/2011). Uvedený postup korešponduje aj s § 24 ods. 5) zákona o ochrane spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti poukazuje na obsah napadnutých rozhodnutí správnych orgánov, kde citovaná úvaha o uložení pokuty uvedená je, nebol dôvod ju spochybniť a preto súd považoval aj v tomto prípade postup správnych orgánov za zákonný. Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný v konaní dostatočne zistil skutkový stav veci, vyvodil z neho správne právne závery, ktoré náležite odôvodnil, vrátane voľnej úvahy, ktorá nevybočila z medzí prípustného správneho uváženia. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250 j ods. 1 OSP . O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov neprináleží. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.