Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Sd/39/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010200985 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1010200985.8 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, samosudkyňou JUDr. Renátou Janákovou, v právnej veci navrhovateľky: L. A. B. V. T. F. Á. A. Y. V. T. O. H. Á., R. XXX XX R., R. XX proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o invalidný dôchodok, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X Q. N. X. W. XXXX p o t v r d z u j e. Účastníkom súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X Q. N. X. W. XXXX podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov odporkyňa zamietla navrhovateľkinu žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku. Rozhodla tak s odôvodnením, že trvanie invalidity navrhovateľky bolo na základe jej žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku preskúmané posudkovým lekárom sociálneho poistenia dňa 25. januára 2010 so záverom, že je naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zák. o sociálnom poistení a jej pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa posudkového lekára je 55 %, čím sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce pre nárok na výplatu invalidného dôchodku a jeho sumu podľa § 73 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. Navrhovateľka včas podaným opravným prostriedkom žiadala preskúmať rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X Q. N. X. W. XXXX z dôvodu, že žiadala o znovu posúdenie jej zdravotného stavu, pretože jej zdravotný stav nie je dobrý, je unavená a vyčerpaná z dennodenného súboja s vlastným telom a z návštev lekárov a nemocníc. Krajský súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, zástupcu odporkyne, oboznámením sa so súdnym a s posudkovým spisom odporkyne a zistil tento skutkový stav. Na základe konania o opravnom prostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne, za účelom posúdenia invalidity vypracoval druhostupňový posudkový lekár sociálneho poistenia G.. C. Q. lekársku správu - posudok dňa 11. mája 2010, v ktorej uviedla, že navrhovateľka pracovala ako skladníčka a takmer 20 rokov sa lieči na ochorenie chrbtice. Pre vyklenutie medzistavcovej platničky v driekovej časti sa podrobila operačnému zákroku pri ktorom boli vnútorným fixátorom spevnené driekové stavce a odstránená bola poškodená platnička. Operačný výkon bol efektívny, fyziologické reflexy na dolných končatinách sú nízke, ale výbavné, napínacie manévre ako typický znak poškodenia periférnych nervov dolných končatín sú negatívne. Dotyková citlivosť na vnútornej strane stehien nie je porušená. Pozitívne boli manévre na ľavý bedrový kĺb. Mierna porucha citlivosti pravej polovice tela pretrváva a je ako zostatok po prekonanej ľahkej cievnej mozgovej príhode v novembri 2007, bez iných, centrálne podmienených neurologických prejavov. Pre pocit tŕpnutia prstov oboch rúk bola komplexne vyšetrená, vrátane CT a NMR, vyšetreniami bolo dokázané poškodenie medzistavcovej platničky v krčnej oblasti, preto sa v júli 2009 podrobila operácii aj tejto časti chrbtice , bola vykonaná fixácia krčných stavcov a odstránená poškodená platnička. Neurologický nález na horných končatinách nevykazuje oslabenie svalovej sily, reflexy sú nízke, ale prítomné, nie je segmentálny koreňový charakter poškodenia periférnych nervov. Poruchy citlivosti neboli zistené. Naďalej pretrváva ťažká porucha dynamiky a statiky driekovej a krčnej časti chrbtice charakter bolesti je typu úponových bolestí pri zvýšenej exkurzii pohyblivosti kĺbov (hypermobilita, myofasciálny syndróm). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je určená na 55 % z toho 45 % na stav po operácii driekovej chrbtice s často sa opakujúcim svalovým dráždením a 10 % na zmeny na medzistavcových platničkách v krčnej chrbtici s prejavmi významného oslabenia vystieračov šije. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľke určila: choroby podporného a pohybového aparátu, - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, M50 (Kapitola XV, odd. E, položka 4.b) prílohy číslo 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení), mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovila na 45 %, ktorú navýšila pre choroby podporného a pohybového aparátu, - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách (Kapitola XV, odd. E, položka 3.b) prílohy číslo 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení). Navrhovateľka je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je 55 %. Na základe opätovného nesúhlasu navrhovateľky s posúdením jej zdravotného stavu a predložením ďalších lekárskych správ a nálezov posudková lekárka G.. N. L. posúdila dlhodobo nepriaznivý stav navrhovateľky, vypracovala lekársku správu - dňa 28. septembra 2010, v ktorej skonštatovala, že z posudkového a klinického hľadiska predložené odborné vyšetrenia nezdokladovali zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľky, v dôsledku čoho zotrvala na výroku posudku a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v % - 55 % tak ako je uvedené v lekárskej správe zo dňa 11. mája 2010, kedy navrhovateľka bola vyšetrená posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava, G.. C.. Q., ktorá má atestáciu z neurológie, v minulosti pracovala dlhoročne na neurologickej klinike. Posudková lekárka ďalej uviedla, že jednoznačne akceptuje jej odborný nález, ktorý je uvedený v celkovom posudku dňa 11. mája 2010, naviac navrhovateľka v prípade zhoršenia zdravotného stavu po stránke neurologickej môže opakovane požiadať o jeho prehodnotenie, vhodné by bolo doplniť psychologické a psychiatrické vyšetrenie nakoľko u navrhovateľky v dokumentácii je údaj v neurologickom vyšetrení dňa 22. júna 2010 na čl. 14, že pacientka v minulosti prekonala cievnu mozgovú príhodu. Psychologické vyšetrenie by potvrdilo alebo vyvrátilo možnosť rozvoja organického psychosyndrómu, podľa G.. C.. Q. sa jednalo o ľahkú cievnu mozgovú príhodu v novembri 2007 bez iných, centrálne podmienených neurologických prejavov. Subjektívne ťažkosti navrhovateľky sú masívne potenciované jej psychickým dyskomfortom, vhodné by bolo psychiatrické vyšetrenie. Na základe opätovného nesúhlasu navrhovateľky s posúdením jej zdravotného stavu a predložením ďalších lekárskych správ a nálezov posudková lekárka G.. N. L. opakovane posúdila dlhodobo nepriaznivý stav navrhovateľky, vypracovala lekársku správu - dňa 21. apríla 2011, v ktorej podala písomné stanovisko a uviedla, že nesúhlasí so závermi psychológa, pretože u navrhovateľky sa nejedná o ťažký organický psychosyndróm, pretože by bola rozvinutá z medicínskeho hľadiska demencia, čo v klinickom obraze v žiadnom prípade nie je. Pri osobnom kontakte s navrhovateľkou pri posudzovaní jej zdravotného stavu takéto klinické prejavy neboli zistené a ani MUDr. J. Zlatošovou. Aby organický psychosyndróm ako klinická jednotka bol potvrdený, z medicínskeho hľadiska je nevyhnutný aj psychiatrický nález s dokumentovaním porúch osobnosti, správania atď. ktorý navrhovateľka doposiaľ nepredložila. V hore uvedenom psychiatrickom vyšetrení chýbajú testy a metódy, ktoré boli použité pri stanovení konečnej diagnózy. Nie je zdokladované žiadne duševné ochorenie, ktoré by vzniklo na podklade organicity. Psychológovia nie sú absolventmi lekárskych fakúlt, nemajú medicínske vzdelanie, preto psychologické vyšetrenia sú len doplňujúce, sekundárne, paraklinické vyšetrenia. Smerodajné je pri určovaní diagnózy klinike, klinický obraz ochorenia, nie závery psychologického vyšetrenia, pretože sa z medicínskeho pohľadu nejedná o klinickú jednotku a diagnózu. Z dôvodu opätovného nesúhlasu navrhovateľky s posúdením jej zdravotného stavu a predložením ďalších lekárskych správ a nálezov posudková lekárka G.. N. L. opakovane posúdila dlhodobo nepriaznivý stav navrhovateľky, vypracovala lekársku správu - dňa 4. októbra 2011, v ktorej uviedla, že reumatologické vyšetrenie z NURCH Piešťany z 6. júla 2011 nepotvrdilo žiadne systémové ochorenie, závery z tohto vyšetrenia, ako aj pomocné laboratórne vyšetrenia sú v norme a sú posudkovo nezávažné. Reumatologické vyšetrenie z 12. augusta 2011 nepotvrdilo žiadnu progresiu známych ochorení u navrhovateľky, dané vyšetrenie je posudkovo nezávažné, jedná sa o bežné ambulantné vyšetrenie, pričom v závere diagnóz sú uvádzané opisné tvary a záznamy z CT vyšetrenia a NMR vyšetrenia chrbtice, ktoré nie sú samostatnými klinickými jednotkami, ale pomocnými laboratórnymi vyšetreniami. Z posudkového a klinického hľadiska hore uvedené odborné vyšetrenia nezdokladovali zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľky, v dôsledku toho zotrvala na výroku posudku a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v % - 55 % naďalej tak ako je uvedené v lekárskej správe Sociálnej poisťovne ústredie v Bratislave zo dňa 11. mája 2010, 28. septembra 2010 a 21. apríla 2011. Z dôvodu opätovného nesúhlasu navrhovateľky s posúdením jej zdravotného stavu a predložením ďalších lekárskych správ a nálezov posudkový lekár G.. G. Q. za účasti prísediacej lekárky z odboru neurológia G.. C. D. opakovane posúdil dlhodobo nepriaznivý stav navrhovateľky, vypracoval lekársku správu - dňa 11. apríla 2012, v ktorej uviedol, že u navrhovateľky po internej stránke na základe vyšetrenia posudkovým lekárom sociálneho poistenia bol nález prakticky negatívny, navrhovateľka je kardiopulmunálne kompenzovaná, orientačne neboli zistené žiadne prejavy koreňového dráždenia, paréz, ani hypotrofie svalov. Prítomná je porucha statodynamiky krčnej chrbtice a bedrovej chrbtice. Predložené lekárske nálezy nezdokladovali žiadne závažné zhoršenie zdravotného stavu, iba potvrdili stacionálny stav pri predchádzajúcich posudzovaniach. Cievne vyšetrenie vyslovilo podozrenie na sklerotické ochorenie tepien dolných končatín, definitívne štádium zatiaľ nie je stanovené, stav si vyžiadal ďalšie odborné vyšetrenie. Vzhľadom na to, že ochorenie je známe iba niekoľko mesiacov, nemožno ho považovať zatiaľ za dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Ani reumatologické vyšetrenie nepotvrdilo systémové ochorenie spojiva, iba ľahkú poruchu vo vylučovaní slinných žliaz, aj tu budú potrebné ďalšie vyšetrenia, na objasnenie zdravotnej poruchy. V záujme objektivity zdravotný stav navrhovateľky vyšetril aj odborník z odboru neurológie priamo pri posudzovaní, svojim vyšetrením potvrdil stav po operácii krčnej a bedrovej chrbtice s pretrvávajúcou poruchou statodynamiky, nie sú prítomné žiadne príznaky radikulopatie ani iné príznaky závažnejšieho poškodenia periférnych nervov. Stav po cievnej príhode sa prakticky upravil. Psychológom udávaná ťažká organicita nie je preukázaná, pri posudzovaní naopak neboli zistené žiadne prejavy duševného ochorenia, skôr sa manifestovali rentové tendencie. Zdravotný stav navrhovateľky bol opakovane posudzovaný a v súlade so závermi týchto posudkov konštatujem, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľky je naďalej postihnutie bedrovej chrbtice, ktorému zodpovedá miera pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici, t. j. 45 % na ostatné zdravotné poruchy je táto miera navýšená o 10 % na celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 %. Táto platí aj v súčasnosti a zodpovedá zdravotným postihnutiam navrhovateľky. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľke určil: choroby podporného a pohybového aparátu, - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, - stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu M50 (Kapitola XV, odd. E, položka 4.b) prílohy číslo 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení), mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zhodne stanovil na 45 %, ktorú navýšil o 10 % pre ostatné zdravotné postihnutia. Navrhovateľka je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je 55 %. Na základe opätovného nesúhlasu navrhovateľky s posúdením jej zdravotného stavu a predložením ďalších lekárskych správ a nálezov posudková lekárka G.. N. L. opakovane posúdila dlhodobo nepriaznivý stav navrhovateľky, v lekárskej správe - dňa 28. augusta 2012, uviedla, že z posudkového a klinického hľadiska predložené odborné vyšetrenia a prepúšťacia správa nezdokladovali zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľky, v dôsledku čoho zotrvala na výroku posudku a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 % naďalej tak ako je uvedené v lekárskych správach Sociálnej poisťovne ústredie v Bratislave zo dňa 11. mája 2010, 28. septembra 2010, 21. apríla 2011, 4. októbra 2011 a 11. apríla 2012 pri mnohopočetných opakovaných posudzovaniach zdravotného stavu navrhovateľky. Z dôvodu opätovného nesúhlasu navrhovateľky s posúdením jej zdravotného stavu a predložením ďalších lekárskych správ a nálezov posudkový lekár G.. G. Q. opakovane posúdil dlhodobo nepriaznivý stav navrhovateľky, vypracoval lekársku správu - dňa 11. apríla 2012, v ktorej uviedol, že závažným nálezom je potvrdenie AS ochorenia, hlavne dolných končatín počas hospitalizácie na vyššie uvedenom oddelení, digitálnou subtrakčnou angiografiou oboch dolných končatín zistený obliterujúci proces graciálnych AFS obojstranne. Vľavo je povrchová stehnová tepna obliterovaná v strednej tretine, vpravo v jej dolnej tretine. Vzhľadom na závažnejší nález vpravo je indikovaná operácia ktorú zatiaľ pacientka odmietla. Ochorenie sa prejavuje bolesťami v dolných končatinách po prejdení asi 100m čo možno považovať za závažnú zdravotnú poruchu. Toto zdravotné postihnutie je v súčasnosti rozhodujúcim zdravotným postihnutím a nie stav po operáciách chrbtice, pretože nález chrbtice je dlhodobo minimálny a výrazne sa klinicky neprejavuje. Cievne ochorenie vzhľadom na príznaky a objektívny nález možno zaradiť do II. b štádia podľa Fontainae (bolesti nôh po menej ako 300m, závažný AG nález, obojstranné postihnutie). Zodpovedá mu miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozpätí od 45 - 55 %. Vzhľadom na rozsah postihnutia stanovujem mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 55 %. Túto má navrhovateľka stanovenú už skoršie. Dolnú hranicu (45 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť) určujem z toho dôvodu, pretože pre toto cievne ochorenie neboli ešte vyčerpané všetky dostupné liečebné metódy - prípadná operácia môže výrazne stav zlepšiť. Z uvedeného vyplýva, že miera poklesu schopnosti u navrhovateľky je aj naďalej 55%. Navrhovateľka na pojednávaní trvala na svojom zlom zdravotnom stave, ktorý podľa nej odôvodňuje zvýšenie jej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a teda aj priznanie jej vyššieho invalidného dôchodku odporkyňou. Súčasne predložila súdu ďalšie lekárske správy a nálezy - z neuropsychologického vyšetrenia z 6. decembra 2012, z angiochirurgickej ambulancie z 28. decembra 2012, z 11. januára 2013, z 18. januára 2013, z 8. februára 2013, z angiologickej ambulancie z 10. januára 2013 a z neurologickej ambulancie z 13. februára 2013. Zástupkyňa odporkyne žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia odporkyne, i konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 250l a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľky nemožno vyhovieť. Podľa § 71 ods. 2 cit. zákona dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Podľa § 71 ods. 3 cit. zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 71 ods. 4 cit. zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 6 cit. zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7 cit. zákona jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Podľa § 71 ods. 8 cit. zákona mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 73 ods. 2 cit. zákona, suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='461/2003%20Z.z.%252363'&ucin-k- dni='%205.%202.2010'> tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Navrhovateľka v priebehu konania súdu nepredložila odborný lekársky nález, ktorý by diagnosticky hodnotil jej zdravotný stav rozdielne od hodnotenia stavu posudkovým lekárom v označenej lekárskej správe zo dňa 11. mája 2010, z 28. septembra 2010, z 21. apríla 2011, 4. októbra 2011, z 11. apríla 2012, 28. augusta 2012 a z 3. decembra 2012 a nespochybnila ani posudkový záver, z ktorého súd pri rozhodovaní vychádzal. Ani lekárske správy a nálezy predložené na pojednávaní dňa 20. februára 2013 nezdokladovali zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľky, pretože diagnostický záver prijatý na týchto vyšetreniach bol už zhodnotený posudkovým lekárom v uvedených lekárskych posudkoch. Posudkoví lekári sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne vo svojich vyššie uvedených posudkoch zohľadnili všetky navrhovateľkou uvádzané ťažkosti, vysporiadali sa s lekárskymi nálezmi predloženými navrhovateľkou a nachádzajúcimi sa v zdravotnej dokumentácii navrhovateľky a dospeli k názoru, že zdravotný stav navrhovateľky spĺňa zdravotné podmienky na priznanie invalidity podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, lebo navrhovateľka má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zistenia posudkových lekárov neboli spochybnené ani v súdnom konaní. Záver posudku posudkového lekára je odborný, presvedčivý, náležite zdôvodnený a súd nezistil rozpor medzi jeho záverom a zisteným skutočným stavom. Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí , alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že uznaná miera poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť je určená mierou zodpovedajúcou zákonu, preto z uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X Q. N. X. W. XXXX ako vecne správne potvrdil v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p. V prípade, že sa zdravotný stav navrhovateľky zmení, navrhovateľka môže novou žiadosťou požiadať o zvýšenie invalidného dôchodku. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2. Navrhovateľka nebola v konaní úspešná a odporkyni trovy konania neprislúchajú. Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky cestou Krajského súdu v Bratislave, písomne, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonala navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).