Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Sp/35/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201183 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1010201183.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Peťovskou, PhD., v právnej veci navrhovateľov: X/ C. T., F.. X.X.XXXX, T. Q., T. XXXX/XX, X/ O.. D. C.Q., F.. XX.X.XXXX, T. H., P. XXX/XX, X/ E.. P. A. C., F.. X.X.XXXX, T. P. XXX/XX, H., W. O.. D. C., T. Q., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Bratislave, odbor prvostupňového rozhodovania, Trenčianska 55, Bratislava, za účasti: 1/ Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava, 2/ Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne nám. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 13. apríla 2010, č. j.: XXXX/XX/XXXX/XXXX/D, W..: XXXX/XXXX, takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie odporcu zo dňa 13. apríla 2010, č. j.: XXXX/XX/XXXX/XXXX/D, zn.: XXXX/ XXXX z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2, písm. e/ O.s.p. a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie. Navrhovateľom súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podaným opravným prostriedkom sa právna predchodkyňa navrhovateľov S. C. (W. R. H. P. XX.XX.XXXX, Z. Z. C. XXD XXX/XXXX, C.. XXX/XXXX W. C. XX.XX.XXXX, H.É. X.XX.XX.XXXX) domáhala postupom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 13. apríla 2010, č.j.: XXXX/XX/XXXX/XXXX/D, W..: XXXX/XXXX. Napadnutým rozhodnutím odporca rozhodol o uplatnenom reštitučnom nároku žiadateľky zo dňa 21.12.2004 tak, že tejto vlastníctvo k pozemkom nachádzajúcim sa v katastrálnom území Bratislava - Staré mesto zapísaným v PKV č. XXXXX I. H..Č.. XXXX/X - záhrada o výmere XXXX m2, v podiely 1-ina a v PKV č. XXXXX I. H..Č.. XXXX/X - záhrada o výmere XXXX m2, v podiely 1-ina nenavrátil a ani nepriznal právo na náhradu, majúc za to, že žiadateľka S. C. nespĺňa podmienky uvedené v § 3 ods. 1 písm. n/ a o/ zákona č. 503/2003 Z.z., keď v danom prípade nebolo preukázané, že by pozemky prešli na štát alebo inú právnickú osobu niektorým zo spôsobov uvedených v § 3 ods. 1, písm. n/ a o/ zák. č. 503/2003 Z.z. Odporca svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že v danom prípade nedošlo k znárodneniu dotknutých pozemkov v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia náhrady (§ 3 ods. 1, písm. n/) ani prevzatím nehnuteľnosti bez správneho dôvodu (§ 3 ods. 1, písm. o/), a to i napriek skutočnosti, že pozemky boli zabraté na výstavbu a terénne úpravy v okolí Slavína v päťdesiatych rokoch, avšak k prechodu na štát došlo až na základe vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb. v roku 1964 rozhodnutím finančného odboru Mestského národného výboru v Bratislave zn.: M..-XXX/XXX-E. zo dňa 15.1.1964 (§ 5), čo však sa nejedná o žiaden z reštitučných titulov taxatívne vypočítaných v zákone č. 503/2003 Z.z., ale v zákone č. 403/1990 Zb. Právna predchodkyňa navrhovateľov považujúc toto rozhodnutie za vecne nesprávne a nezákonné tvrdí, že dôležitým je nie formálny prechod do vlastníctva Československého štátu na základe rozhodnutia zo dňa 15.1.1964, ale namieta, že odporca sa nevysporiadal s otázkou skutočného zabratia a užívania pozemkov bez súhlasu terajších vlastníkov násilne ešte v roku 1954 pre účely výstavby pomníka, o čom správnemu orgánu aj predložila dostatok listinných dôkazov. Potom pochybil správny orgán, ak sa touto skutočnosťou vôbec nezaoberal a preto navrhla, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Zároveň pripomenula, že uvedené potvrdzuje i skutočnosť, že bez existencie právneho pomeru organizácie socialistického sektora k pozemkom nebolo možné tieto znárodniť, či vyvlastniť podľa vl.nar.č. 15/1959 Zb., a potom aj predmetné rozhodnutie vo veci bolo vydané bez právneho podkladu a preto nemôže byť právnym dôvodom na nadobudnutie vlastníckeho práva Československým štátom. Odporca vo svojom písomnom stanovisku k podanému opravnému prostriedku S. C. doručenom súdu dňa 31.12.2010 len v krátkosti oznámil, že na odôvodnení napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu trvá, napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne a vydané v súlade so zákonom a preto navrhuje podaný opravný prostriedok zamietnuť a napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Hlavné mesto SR ako zúčastnená osoba v konaní vo svojom písomnom stanovisku k podanému opravnému prostriedku doručenom súdu dňa 29.3.2011 sa stotožňuje s právnym názorom odporcu spočívajúcom v nesplnení podmienok pre navrátenie vlastníckeho práva, či priznanie práva na náhradu za pozemky žiadateľkou tak ako tieto vyplývajú z ust. § 3 ods. 1, písm. n/ a o/, zák.č. 503/2003 Z.z. Zostáva v názore, že pôvodné nehnuteľnosti pozemkovoknižné parcely č. 2916/2 a 2916/3 nachádzajúce sa v kat.úz. Bratislava - Staré mesto prešli do vlastníctva Československého štátu ale na základe titulu rozhodnutia finančného odboru Mestského národného výboru zo dňa 15.4.1964 zn.: M..-XXX/XX-E. vydaného podľa v nar.č. 15/59 Zb., čo nebolo spochybnené ani tým, že žiadateľke bola poskytnutá finančná náhrada i keď s oneskorením keď pripúšťa, že k užívaniu k pozemkov zrejme došlo už v päťdesiatych rokoch. Preto navrhuje, aby súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdil. Zástupca Slovenského pozemkového fondu ako účastník správneho konania a zúčastnená osoba v konaní na pojednávaní dňa 17.9.2013 rozhodnutie vo veci ponechala na úvahu súdu. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu a jeho postup vydaniu rozhodnutia predchádzajúci, pričom dospel k záveru, že opravnému prostriedku je treba priznať úspech. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.). Podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa zákona č. 503/2003 Z.z. právo na navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu (zákon č. 229/1991 Zb. a § 37 až 39 zákona č. 330/1991 Zb.) sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria: a/ poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria b/ lesný pôdny fond. Podľa § 2 ods. 1 vrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len „rozhodujúce obdobie“) spôsobom uvedeným v ustanovení § 3. Podľa § 3 ods. 1 písm. n/ a o/ zákona č. 503/2003 Z.z. sa oprávneným osobám navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia náhrady, a prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250 j ods. 5 platí obdobne. Podľa § 250j ods. 2, písm. e/ O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z administratívneho spisu odporcu na vec sa vzťahujúceho súd zistil, že S. C. ako oprávnená osoba podľa zák. č. 503/2003 Z.z. si v zákonnej lehote dňa 21.12.2004 uplatnila u odporcu nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom nachádzajúcom sa v kat. úz. Bratislava - Staré mesto zapísaným v PK vl.č. XXXXX ako parc.č. XXXX/X - záhrada o výmere XXXX m2, parc.č. XXXX/X, záhrada o výmere XXX m2 a v PK vl.č. XXXXX ako parc.č. XXXX/X, záhrada o výmere XXXX m2, parc.č. XXXX/X, záhrada o výmere XX6 m2, parc.č. XXXX/X, záhrada o výmere XX m2 a parc.č. XXXX, dvor o výmere XXX m2. Žiadateľka už tu uviedla, že predmetné nehnuteľnosti tvorili jeden celok a tieto boli fakticky odňaté vlastníkom ešte v polovici päťdesiatych rokov pri začatí výstavby pomníka Slavín, o čom svedčí upovedomenie ústredného Národného výboru v Bratislave zo dňa 11.1.1956. Na ich prevažnej časti aj bola výstavba pomníka zrealizovaná, keď sa tak stalo bez akéhokoľvek vyvlastňovacieho rozhodnutia podľa vtedy platných právnych predpisov. Nebolo v tom čase ani vydané žiadne rozhodnutie príslušného štátneho orgánu o dočasnom užívacom práve štátu k pozemkom a teda výstavba pomníka na zabratých pozemkoch bola bez akéhokoľvek právneho podkladu. Tento stav bol až následne zlegalizovaný vydaním rozhodnutia finančného odboru Mestského národného výboru v Bratislave zo dňa 15.1.1954 vydanom podľa vl.nar.č. 15/1959 Zb. a spoluvlastníkom bola vyplatená náhrada celkom vo výške 48641,- Kčs. Uvedené osvedčuje i pripojené rozhodnutie zo dňa 15.1.1964, v odôvodnení ktorého sa konštatuje, že predmetné pozemky užíva Mestské múzeum v Bratislave ako oprávnený užívateľ na základe právneho pomeru, ktorý vznikol ešte pred 25.3.1959 a tiež spomínané upovedomenie zo dňa 19.1.1956. Obidve listiny žiadateľka pripojila k reštitučnej žiadosti. Po doplnení ďalších listín dňa 31.10.2006 a vyjadrení sa Magistrátu hl. mesta SR dňa 17.3.2010 pod č. E. J. XXXXX/XX potom odporca ako sa žiadateľka vyjadrila na jeho výzvu zo dňa 13.4.2010 a čiastočnom späťvzatí reštitučnej žiadosti bez nariadenia ústneho pojednávania (v administratívnom spise chýba zápisnica o prípadnom nariadení) vydal dňa 13.4.210 vo vzťahu k parc.č. XXXX/X I. XXXX/X rozhodnutie č.j. XXXX/XX/XXXX/XXXX/D, zn.: XXXX/ XXXX, ktorým rozhodol o uplatnenom reštitučnom nároku žiadateľky zo dňa 21.12.2004 tak, že tejto vlastníctvo k pozemkom nachádzajúcim sa v katastrálnom území Bratislava - Staré mesto zapísaným v PKV č. XXXXX ako parc.č. XXXX/X - záhrada o výmere XXXX m2, v podiely 1-ina a v PKV č. XXXXX ako parc.č. XXXX/X - záhrada o výmere XXXX m2, v podiely 1-ina nenavrátil a ani nepriznal právo na náhradu, majúc za to, že žiadateľka S. C. nespĺňa podmienky uvedené v § 3 ods. 1 písm. n/, o/ zákona č. 503/2003 Z.z., keď v danom prípade nebolo preukázané, že by pozemky prešli na štát alebo inú právnickú osobu niektorým so spôsobov uvedených v § 3 ods. 1, písm. n/, o/ zák. č. 503/2003 Z.z. Dôvodom pre toto rozhodnutie bol názor odporcu, že v danom prípade nedošlo k znárodneniu dotknutých pozemkov v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia náhrady (§ 3 ods. 1, písm. n/) ani prevzatím nehnuteľnosti bez právneho dôvodu (§ 3 ods. 1, písm. o/), a to i napriek skutočnosti, že pozemky boli zabraté na výstavbu a terénne úpravy v okolí Slavína v päťdesiatych rokoch, avšak k prechodu na štát došlo neskôr na základe vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb. v roku 1964 rozhodnutím finančného odboru Mestského národného výboru v Bratislave zn.: M..-XXX/XXX-E. zo dňa 15.1.1964 (§ 5), čo však sa nejedná o žiaden z reštitučných titulov taxatívne vypočítaných v zák. č. 503/2033 Z.z., ale ide o reštitučný titul podľa zákona č. 403/1990 Zb. V danej veci konajúci súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu tomuto predchádzajúcemu dospel k záveru, že opravnému prostriedku je treba priznať úspech, keď v konaní správneho orgánu sa vyskytuje vada, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Predovšetkým, a to treba zdôrazniť, je potrebné vychádzať z účelu samotného zákona č. 503/2003 Z.z. Tiež, že jedným z princípov demokratického a právneho štátu zakotveným v Ústave SR (čl. 2 ods. 2 a 3), ktorý je spoločný nielen pre procesné predpisy, ale aj hmotnoprávne predpisy, upravujúce podmienky pre priznanie práv alebo určenie povinností, je zásada legality (zákonnosti). Uvedená zásada sa premieta do konkrétnych ustanovení zákona upravujúcich pravidlá konania a rozhodnutia a tiež ustanovenia o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho orgánu. Ide o základné pravidlo konania plniace dve funkcie a je záväzným právnym nástrojom pre postup správnych orgánov a ich nerešpektovanie predstavuje vadu konania, ktorá podľa svojej závažnosti môže viesť až k zrušeniu rozhodnutia. Zároveň plní funkciu interpretačného pravidla. Zásada legality znamená, že správne orgány sú povinné postupovať v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, tiež sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné tiež zaoberať sa každou vecou svedomite a zodpovedne, zároveň ju vybaviť včas a bez zbytočných prieťahov, použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať so spoľahlivo zisteného stavu veci. V danom prípade súd konštatuje, že odporca sa týmito zásadami a osobitne zásadou legality riadne a dostatočne neriadil. Je na tomto mieste treba pripomenúť, že účelom samotného zákona č. 503/2003 Z.z., ako to vyplýva z preambuly zákona, je náprava alebo odškodnenie majetkových krívd spáchaných pri prevode pozemkov na štát v rozhodujúcom období, kam časovo bezosporu patrí i tento daný prípad. Z obsahu administratívneho spisu je nesporné, že v danom prípade v rozpore s vtedy platnou úpravou došlo v päťdesiatych rokov (bližšie doposiaľ neustálené) k zabratiu predmetných pozemkov a ich užívaniu štátom. Preto podľa názoru súdu bolo povinnosťou konajúceho správneho orgánu zaoberať sa riadne a náležite aj týmito skutkovými okolnosťami a nielen ustáliť, že štát nadobudol predmetné pozemky na základe rozhodnutia finančného odboru Mestského národného výboru v Bratislave zn.: M.- XXX/XX-E.. zo dňa 15.1.1964, ktorým sa predchádzajúci prevod mal zlegalizovať. Takto však správny orgán nepostupoval a len rozhodol, že v danom prípade sa nejedná o reštitučný titul predpokladaný zákonom č. 503/2003 Z.z. Potom súd má zato, že treba priznať navrhovateľom, že v konaní odporcu sa vyskytuje taká vada, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené súd napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil podľa § 250q ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2, písm. e/ O.s.p. a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. V ďalšom konaní po vrátení veci súdom, bude povinnosťou odporcu, riadiac sa právnym názorom súdu, ktorým je podľa § 250j ods. 2 O.s.p. viazaný, riadne a zodpovedne sa vysporiadať s otázkou skutočného zabratia a prechodu predmetných pozemkov na Československý štát a vysporiadať sa riadne so všetkými námietkami navrhovateľov ohľadne ich tvrdenia a tvrdení ich právnej predchodkyne Ruženy Donáthovej, či skutočne nedošlo k prechodu vlastníckeho práva k týmto pozemkom už v päťdesiatych rokoch, tak ako to uviedla žiadateľka. Až následne odporca vydá vo veci nové rozhodnutie, ktoré riadne a súladne s požiadavkami preskúmateľnosti tak ako tieto vyplývajú z ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku aj odôvodní. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p. a v konaní úspešným navrhovateľom súd náhradu trov konania nepriznal, keď títo si ju neuplatnili. Poučenie: Proti tomuto rozsudku v merite veci odvolanie nie je prípustné ( § 250j ods. 2 O.s.p.). Proti tomuto rozsudku v časti o náhrade trov konania je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Najvyšší súd SR v troch vyhotoveniach. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súd považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.