Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/224/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201225 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1010201225.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD. v právnej veci žalobcov: v 1./ rade: K.. Z. K., H. XX, XXX XX G., v 2./ rade: K.. I. K., H. XX, XXX XX G., obaja zastúpení AK Mgr. Karol Rajnoha, s.r.o., Tobrucká 7, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Krajský stavebný úrad v Bratislave, Lamačská cesta 8, 845 14 Bratislava 45, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A-2010/1721-DLD zo dňa 10.06.2010, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a . Žalobcom sa trovy konania nepriznávajú. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.06.2010 sa žalobcovia domáhajú, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. A-2010/1721-DLD zo dňa 10.06.2010, ktorým čiastočne zmenil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. ÚKaSP-2009-10/1714-EKT zo dňa 12.01.2010 a vo zvyšku potvrdil o povolení zmeny stavby „rodinný dom, garáž, žumpa, vodovodná, plynová, elektrická NN prípojka“, pred jej dokončením, stavba je na pozemku parc. č. XXXXX/X, k.ú. I. stavebníkovi spoločnosti Viva družstvo, Na Riviére 19a, Bratislava. Zmena stavby pred dokončením spočíva v zmene pôvodne povoleného trojpodlažného rodinného domu so sedlovou strechou, s dvoma kompletnými štvorizbovými bytovými jednotkami na dvojpodlažný rodinný dom s dvoma bytovými jednotkami, s plochou dvojplášťovou strechou, prízemie je čiastočne zapustené do terénu. Najvážnejším nedostatkom rozhodnutia žalovaného vidia v tom, ako sa žalovaný vyrovnal s námietkami žalobcov, vyplývajúcimi z vlastníckeho práva v zmysle § 137 stavebného zákona a ich návrhom na prerušenie konania o povolenie zmeny stavby pred dokončením. Žalobcovia počas odvolacieho konania voči prvostupňovému rozhodnutiu zistili, že rozostavaná stavba, o ktorej zmenu pred dokončením požiadal stavebník, zasahuje do pozemku žalobcov, parc. č. XXXXX/X, k.ú. I.. Preto žalobcovia podali na Okresný súd Bratislava III žalobu o odstránenie stavby, ktorá je vedená týmto súdom pod sp. zn. 16C 64/2010 a požiadali Mestskú časť Bratislava - Nové Mesto, ako príslušný stavebný úrad, aby v zmysle § 137 stavebného zákona konanie o povolenie zmeny stavby pred dokončením v prospech stavebníka prerušil do právoplatnosti rozhodnutia vo veci žaloby o odstránenie stavby. Ďalší rozpor napádaného rozhodnutia so zákonom spočíva v spôsobe ako bolo rozhodnuté o námietke zaujatosti žalobcov voči F.. P. S., vedúcemu oddelenia územného konania a stavebného poriadku Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto. To, že v rámci konania o prvostupňovom rozhodnutí nebolo rozhodnuté o uplatnenej námietke zaujatosti voči osobe konajúcej v mene stavebného úradu a tiež to, že žalovaný túto skutočnosť v rámci odvolacieho konania akceptoval, je flagrantným porušením zásady zákonnosti správneho konania a značne narušuje právnu istotu žalobcov, či o ich podnetoch rozhodovali nezaujaté osoby. Stavebný úrad a tiež žalovaný nevychádzali pri rozhodovaní o prvostupňovom rozhodnutí a napádanom rozhodnutí zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, keď dospeli k záveru, že pozemok stavebníka parc. č. XXXXX/X v k.ú. I. je svahovitý a zapustenie plánovanej garáže do terénu je opodstatnené. Podľa žalovaného, svahovitosť pozemku stavebníka potvrdzuje aj geometrické zameranie najvyššieho a najnižšieho bodu tohto pozemku vykonané geodetom, podľa ktorého je prevýšenie X,XX m. Žalovaný však nevyhodnotil skutočnosť, že uvedené geometrické zameranie posudzuje iba rozdiel medzi najvyšším a najnižším bodom pozemku stavebníka, ale nezaoberá sa svahovitosťou terénu, do ktorého chce stavebník zapustiť garáž a na ktorom chce v prevažnej miere vykonať terénne úpravy. Preto nie je daný žiadny dôvod na úpravu terénu pozemku stavebníka, spočívajúcu vo výstavbe oporného múru vo výške takmer 4 m neďaleko hranice s pozemkom vo vlastníctve žalobcov a v masívnom navezení zeminy do úrovne prvého poschodia rodinného domu plánovaného stavebníkom. Žalobcovia poukazujú aj na tú skutočnosť, že stavebníkovi bola prvostupňovým rozhodnutím a napádaným rozhodnutím povolená zmena stavby povolenej stavebným povolením č. OVaÚP-327-245/90-KT-6-A vydaným Obvodným národným výborom Bratislava III dňa 20.06.1990. Vzhľadom na to, že od vydania stavebného povolenia vo vzťahu, ku ktorému sa stavebník domáha povolenia zmeny stavby pred dokončením, uplynulo už takmer 20 rokov a za tento čas nastala taká podstatná zmena pomerov, že stavebné povolenie zo dňa 20.06.1990, nie je možné považovať za podklad pre rozhodnutie v stavebnom konaní. Žalovaný vyhodnotil námietku žalobcov k tejto skutočnosti v odvolacom konaní ako nedôvodnú a uviedol, že ak pôvodný stavebník začal realizovať stavbu v lehote dvoch rokov od nadobudnutia právoplatnosti stavebného povolenia, nemôže takéto stavebné povolenie nikdy stratiť platnosť. Na základe uvedených skutočností žalobcovia žiadajú, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vec im vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 27.07.2010 uviedol, že žalobou napadnuté rozhodnutia boli vydané s príslušnými právnymi predpismi a na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a správneho právneho posúdenia veci, pričom procesné práva účastníkov boli v konaní zabezpečené v dostatočnom rozsahu. Námietka uplatnená v zmysle ust. § 137 stavebného zákona je zavádzajúca, čo potvrdzujú aj vzájomne si odporujúce tvrdenia žalobcov. Na jednej strane žalobcovia tvrdia, že až počas odvolacieho konania zistili, že časť rozostavanej stavby zasahuje do ich pozemku, no na druhej strane uvádzajú, že o prerušenie konania požiadali mestskú časť Bratislava - Nové mesto, a teda si týmto spôsobom uplatnili námietky vyplývajúce z vlastníckeho práva, pričom túto žiadosť poslali žalovanému len na vedomie. V čase podania uvedenej žiadosti dňa 27.05.2010 bolo už niekoľko mesiacov vydané prvostupňové stavebné povolenie a kompletný spisový materiál sa nachádzal na Krajskom stavebnom úrade, o čom mali žalobcovia vedomosť. Vydaním prvostupňového rozhodnutia bolo konanie vo veci na stavebnom úrade formálne ukončené a stavebný úrad už nemohol toto konanie ďalším rozhodnutím prerušiť. Pokiaľ ide o namietané nesprávne vyhodnotenie uplatnenej námietky zaujatosti Ing. S. žalovaný opätovne poukazuje na to, že táto námietka nebola podložená konkrétnymi dôvodmi, ktoré by preukazovali, že by mal F.. S. pomer k veci alebo k účastníkom konania. Žalovaný v rámci odvolacieho konania, v rámci preskúmavania veci skúma aj to, či mohla mať táto námietka vplyv na zákonnosť meritórneho rozhodnutia. Vzhľadom na všeobecné dôvody podanej námietky a na to, že konanie viedla a spis vo veci riešila pracovníčka stavebného úradu F.. H., žalovaný dospel k záveru, že to, že o námietke zaujatosti nebolo rozhodnuté, nie je takým pochybením, ktoré by mohlo mať vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia. Námietka o terénnych úpravách a oporných múroch je podrobne vyhodnotená v dôvodovej časti druhostupňového rozhodnutia. Aj námietkou platnosti stavebného povolenia sa žalovaný podrobne zaoberal a rovnako ju chápe ako formu obštrukcie žalobcov. V zmysle stavebného zákona je platnosť stavebného povolenia časovo obmedzená výlučne v tom prípade, ak stavebník začne stavbu realizovať v lehote dvoch rokov od jeho právoplatnosti. V opačnom prípade je časová platnosť stavebného povolenia neobmedzená a zmena skutkových a právnych pomerov nemá na túto platnosť žiaden vplyv. K namietanému zásahu do právnej istoty žalobcov poukazuje žalovaný na to, že každý ďalší nadobúdateľ susedného pozemku alebo susednej stavby je právnym nástupcom pôvodného účastníka stavebného konania a vstupuje do jeho práv a povinností. Zmena stavby pred dokončením je zmena oproti pôvodnému stavebnému povoleniu a overenej projektovej dokumentácie, pričom povolenie zmeny stavby pred dokončením musí reflektovať aktuálny právny a skutkový stav. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu zamietol. Konajúci súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 3S 224/2010-39 zo dňa 18.10.2011, ktorým žalobu zamietol a žalobcom náhradu trov konania nepriznal. Proti rozsudku podali odvolanie žalobcovia, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 8Sžp/2/2012 dňa 30.01.2013, ktorý zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že Krajský súd v Bratislave sa opomenul vo svojom rozhodnutí vysporiadať s ust. § 4 ods. 1 písm. b/ zák. č. 608/2003 Z.z. a následne s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a dôsledne sa neriadil ust. § 137 stavebného zákona a rozhodnutie riadne neodôvodnil. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom. Súd rozhodol žalobu bez nariadenia pojednávania rozsudkov v zmysle ust. § 250f ods. 1 O.s.p., keďže boli splnené podmienky uvedené v § 250f ods. 2 O.s.p. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 04.06.2013 o 14,00 hod. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že rozhodnutím č. ÚKaSP-2009-10/1714-EKT zo dňa 12.01.2010 správny orgán prvého stupňa povolil v stavebnom konaní zmenu stavby pred jej dokončením na stavbu „rodinný dom, garáž, žumpa, vodovodná, plynová, elektrická NN prípojka“ stavebníkovi Viva družstvo, Na Riviére 19a, Bratislava, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie Obvodný národným výborom Bratislava III dňa 20.06.1990 pod č. OVaÚP-327-245/90-KT-6-A. Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia včas odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 10.06.2010 č. A-2010/1721-DLD, ktorým čiastočne zmenil a vo zvyšku potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. V administratívnom spise sa ďalej nachádza kompletná projektová dokumentácia ako aj ďalšie písomné doklady. Súd ďalej zistil, že pôvodná stavba rodinného domu bola povolená bývalým Obvodným národným výborom Bratislava III č. OVaÚP-327-245/90-KT-6-A zo dňa 20.06.1990 stavebníkom S. K. a I. K.. Stavba bola povolená ako trojpodlažný objekt s podkrovím v sedlovej streche o zastavanej ploche 181 m2 s dvoma bytovými jednotkami umiestnenými na prízemí a poschodí. Suterén a podkrovie mali slúžiť ako technické a skladové priestory s garážami. Kúpnou zmluvou zo dňa 05.08.2005 vloženou do katastra nehnuteľností nadobudol stavebný pozemok spolu s rozostavanou stavbou stavebník Viva družstvo, Na Riviére 19/a, Bratislava. Nakoľko pôvodný projekt nevyhovoval jeho zámerom, dňa 28.05.2008 podal stavebník na stavebný úrad žiadosť o zmenu stavby pred dokončením. Na základe výsledkov uskutočneného konania vydal stavebný úrad rozhodnutie zo dňa 01.12.2008, ktorým zmenu stavby pred dokončením podľa projektovej dokumentácie povolil. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmávajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ust. § 244 ods. 2 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 68 ods. 1 a 2 stavebného zákona, stavebný úrad môže v odôvodnených prípadoch na žiadosť stavebníka povoliť zmenu stavby ešte pred jej dokončením. V rozsahu, v akom sa zmena dotýka práv, právom chránených záujmov alebo povinností účastníkov stavebného konania, ako aj záujmov chránených dotknutými orgánmi, prerokuje stavebný úrad žiadosť a vydá rozhodnutie, ktorým buď zmenu stavby povolí, pričom rozhodne aj o prípadných námietkach účastníkov a určí podľa potreby ďalšie záväzné podmienky, alebo žiadosť zamietne. Na konanie o zmene sa primerane vzťahujú ustanovenia o stavebnom konaní. Podľa ust. § 139b ods. 4 stavebného zákona, zmenami stavieb pred ich dokončením sa rozumejú zmeny vo vzťahu k stavebnému povoleniu, prípadne vo vzťahu k dokumentácii stavby overenej stavebným úradom v stavebnom konaní. Podľa § 36 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. stavebného zákona, stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorňuje účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do siedmych dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná. Podľa § 137 ods. 1 stavebného zákona, stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu, alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej správy. Súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom odvolaní. Žalobcovia žiadajú preskúmanie uvedených rozhodnutí a navrhujú ich zrušenie a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že o ich námietkach nebolo riadne rozhodnuté. Jedná sa o nasledovné námietky: - námietka vyplývajúca z vlastníckeho práva v zmysle § 137 stavebného zákona a ich návrh na prerušenie konania o povolení stavby. Z ust. § 137 ods. 1, 2 vyplýva, že stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych a iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomocí stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej správy. Ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke podľa ods. 1, ktorá keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší. V čase podania žiadosti (námietky) dňa 27.05.2010 bolo už niekoľko mesiacov vydané prvostupňové stavebné povolenie a kompletný spisový materiál sa nachádzal u žalovaného, o čom mali žalobcovia vedomosť. Vydaním prvostupňového rozhodnutia bolo konanie vo veci na stavebnom úrade formálne ukončené a stavebný úrad toto konanie nemohol ďalším rozhodnutím prerušiť. V konaniach podľa stavebného zákona sa uplatňuje koncentračná zásada a námietku vyplývajúcu z vlastníckych práv, ktorú žalobcovia uplatnili podali po uplynutí lehoty stanovenej stavebným úradom. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak, že sa na nich neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do siedmych dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplné (§ 36 ods. 1). Preto je ich tvrdenie, že si odvolací orgán nezákonne prisvojil právo, ktoré patrí správnemu orgánu prvého stupňa zavádzajúce. Sami žalobcovia sa ukrátili o rozhodovanie o uvedenej námietke v odvolacom konaní, keď si ju neuplatnili v konaní pred stavebným úradom. Súd má za preukázané, že žalobcovia námietku vyplývajúcu z vlastníckeho práva uplatnili až po odvolacom konaní hoci ju mali uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní. Sami žalobcovia to v žalobe uvádzajú. Správny orgán na túto námietku už nemusel prihliadnuť. Ak sa správny orgán prvého stupňa touto námietkou aj vo svojom rozhodnutí zaoberal, konal nad rámec svojej kompetencie. Ďalšia námietka žalobcov vyplýva z § 9 ods. 1 správneho poriadku, v ktorom sa hovorí, že zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, a k zo zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti. Žalobcovia podali námietku zaujatosti voči F.. P. S. vedúcemu oddelenia územného konania a stavebného poriadku mestskej časti Bratislava - Nové mesto. Súd zistil, že námietka žalobcovi nebola podložená konkrétnymi dôvodmi, ktoré by preukazovali, že by mal F.. S. pomer k veci alebo k účastníkom konania. Žalovaný v rámci odvolacieho konania a v rámci preskúmavania veci skúmal, či mohla mať táto námietka vplyv na zákonnosť meritórneho rozhodnutia. Vzhľadom na všeobecné dôvody podanej námietky a nato, že konanie viedla a spis vo veci riešila pracovníčka stavebného úradu F.. H. súd má za to, že keď nebolo o námietke zaujatosti rozhodnuté nie je to také pochybenie správneho orgánu, ktoré by mohlo mať vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia. Ďalšou námietkou žalobcov bola platnosť stavebného povolenia. V žalobe uviedli, že od vydania stavebného povolenia uplynulo už 20 rokov, a preto ho nemožno považovať za podklad pre rozhodnutie v stavebnom konaní. Stavebné povolenie stráca platnosť, ak sa zo stavbou nezačalo do dvoch rokov, odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť, pokiaľ stavebný úrad v odôvodnených prípadoch neurčil na začatie stavby dlhšiu lehotu (§ 67 ods. 2 Stavebného zákona). Stavebný úrad môže v odôvodnených prípadoch na žiadosť stavebníka povoliť zmenu stavby ešte pred jej dokončeným (§ 68 ods. 1 stavebného zákona). Stavebné povolenie a rozhodnutie o predĺžení jeho platnosti sú záväzné aj pre právnych nástupcov konania (§ 70 Stavebného zákona). Z komentára k § 70 stavebného zákona vyplýva, že zmeny v právnych nástupcoch nevyžadujú vydanie rozhodnutia podľa stavebného zákona. Rovnaká úprava platí aj pri územnom rozhodnutí. Z uvedeného vyplýva, že aj keď stavebné povolenie bolo vydané pred 20 rokmi a stavba sa začala realizovať do 2 rokov stavebné povolenie stále platí a prechádza na právnych nástupcoch a preto pri zmene stavebníka netreba vydávať stavebné povolenie na jeho meno. V danom prípade je žiadosť o zmenu stavby pred dokončením legitímnou požiadavkou a zákon pripúšťa, aby sa takáto žiadosť prejednala a rozhodlo sa o nej. Vzhľadom na uvedené, Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Súd má za to, že napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného bol z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko námietky žalobcov neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu v celom rozsahu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešným žalobcom právo na ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.