Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/230/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201667 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Majerníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1010201667.7 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Majerníkovej a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: Z. T., A. XX, U., zastúpeného advokátom JUDr. Boris Žák, Jašíkova 2, Bratislava proti žalovanému: Obvodný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Lamačská cesta 8, Bratislava, za účasti: I.P.R.SLOVAKIA s.r.o., Železničiarska 13, Bratislava a Železnice SR, Klemensova 8, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A/2010/1789/LGZ zo dňa 6.8.2010, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. Pribratým účastníkom správneho konania náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu 10.9.2010 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A/2010/1789/LGZ zo dňa 6.8.2010, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a napadnuté rozhodnutie príslušného stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Staré mesto č. 1616/2007-8737/2010/URS/UR-Pet zo dňa 22.2.2010 potvrdil. Žalobca je názoru, že žalovaný svojím postupom a rozhodnutím porušil ust. § 3 ods. 1, ods. 3, 4, § 46 ods. 1 a § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len správny poriadok) a ust. § 34 ods. 2 zákona č. 608/2003 Z.z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Uviedol, že žalovaný vôbec neskúmal dôvody odvolania žalobcu, ale sa spoľahol len na vyjadrenie navrhovateľa (I.P.R.Slovakia), ktoré potom použil v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pričom je žalovaný povinný vychádzať len zo spoľahlivo zisteného stavu veci tak, ako to ukladá ust. § 46 ods. 1 správneho poriadku. Rozhodol v rozpore aj s ust. § 3 ods. 2 správneho poriadku, nakoľko rozhodol bez úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a žalobca sa tak nemohol účinne obhajovať a uplatňovať svoje nároky ako účastník konania. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí dokonca žalobcovi ani nepriznal štatút účastníka konania, čím mu odoprel možnosť presadzovať svoje práva v konaní, v ktorom sa o nich rozhoduje. Žalobca uviedol, že je so Železnicami SR v právnom vzťahu nielen titulom nájomnej zmluvy zo dňa 30.10.1998 ale aj vo vzťahu spoluvlastníctva k budove železničnej hlavnej stanice v Bratislave. Štátny dráhový úrad, ako kompetentný stavebný úrad vydal rozhodnutie č. 3916/99-ŠDÚ/J-Po zo dňa 29.10.1999 o stavebnom povolení stavebníkovi Z. T., pre stavbu na dráhe: "Komplexné dobudovanie koridoru na ŽST Bratislava, hl.st.", ktoré nadobudlo právoplatnosť 22.11.1999 a dňa 8.6.2000 vydal rozhodnutie č. 2031/00-ŠDÚ/JPo o povolení užívania stavby "Komplexné dobudovanie koridoru na ŽST Bratislava, hl.st." stavebníkovi Igorovi Šírovi, ktoré nadobudlo právoplatnosť 8.6.2000. Žalobca má za to, že tieto právne relevantné doklady kompetentného stavebného úradu dokazujú, že žalovaný je účastníkom konania a spĺňa tak zákonnú podmienku uvedenú v ust. § 34 ods. 2 stavebného zákona. Žiadal súd o zrušenie rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že Mestská časť Bratislava - Staré mesto, ako príslušný stavebný úrad prvostupňovým rozhodnutím č. 1616/2007-8737/2010/URS/UR-Pet zo dňa 22.2.2010 rozhodol o umiestnení stavby: "Predstaničný priestor hlavnej stanice ŽSR v Bratislave", novostavby obchodného centra, 2 objektov administratívnych centier, hotela a prístavby novej staničnej haly na vymedzených pozemkoch, pre navrhovateľa I.P.R.Slovakia s.r.o. so sídlom Železničiarska 13, Bratislava. Po preskúmaní veci v celom rozsahu dospel odvolací orgán k záveru, že návrh na umiestnenie stavby poskytol dostatočný podklad pre vydanie meritórneho rozhodnutia a prvostupňový správny orgán posúdil predložený návrh v súlade s ust. § 37 a 38 stavebného zákona, v konaní dostatočným spôsobom zabezpečil procesné práva účastníkov konania a v rozhodnutí o umiestnení stavby určil požiadavky na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, okrem iného aj na napojenie na siete technického vybavenia a na napojenie na pozemné komunikácie. Uviedol, že rozhodol v odvolacom konaní okrem iných aj o odvolaní žalobcu a to napriek tomu, že žalobca podľa názoru žalovaného nespĺňa hmotno-právne predpoklady pre zaradenie do okruhu účastníkov územného konania. Je názoru, že prvostupňový stavebný úrad správne a v súlade so zákonom nepovažoval žalobcu za účastníka územného konania a nepriznal toto postavenie žalobcovi správne. Vzhľadom na to, že rozhodnutie bolo doručované verejnou vyhláškou, žalobca mal možnosť sa o vydaní rozhodnutia dozvedieť a podať proti nemu odvolanie. Žalovaný pri vyhodnocovaní podania žalobcu vychádzal z jeho obsahu a to s poukazom na ust. § 14 ods. 1 správneho poriadku a vyhodnotil ho nielen ako odvolanie ale aj ako podanie, ktorým sa žalobca domáha postavenia účastníka územného konania. Z tohto dôvodu posúdil uvedené podanie, ako odvolanie účastníka konania, s tomu zodpovedajúcimi právnymi účinkami. Nešlo však o odvolanie účastníka konania zaradeného do okruhu účastníkov konania podľa ust. § 34 stavebného zákona ale o odvolanie účastníka, ktorému bolo toto postavenie priznané z titulu, že sa tohto postavenia domáhal a z tohto dôvodu bolo potrebné postupovať podľa ust. § 14 ods. 1 správneho poriadku vo väzbe na ust. § 140 stavebného zákona. Žalovaný nepristúpil k vydaniu rozhodnutia o vylúčení žalobcu z konania, napriek tomu, že by išlo o legitímny postup, vzhľadom na to, že mu toto postavenie podľa stavebného zákona neprináleží, ale ho zaradil medzi účastníkov konania, priznal mu všetky tomu zodpovedajúce procesné práva, o čom svedčí to, že rozhodol aj o ním podanom odvolaní a žalobou napadnutom rozhodnutí vyhodnocoval ním namietané skutočnosti. S poukazom na uvedené, je zrejmé, že žalobca nebol na svojich právach ukrátený tak, ako to tvrdí vo svojej žalobe. Skutkové a právne zistenia správnych orgánov nepreukázali, že žalobca spĺňa základný hmotno-právny predpoklad pre zaradenie do okruhu účastníkov územného konania, nakoľko nedisponuje vlastníckym alebo iným právom k dotknutým pozemkom a stavbám ani k susedným pozemkom a stavbám. Nájomná zmluva so Železnicami SR zo dňa 30.10.1998 mu nezakladá zákonný predpoklad účasti na konaní a tento predpoklad mu nevyplýva ani z rozhodnutí, ktoré mu ako stavebníkovi vydal Štátny dráhový úrad v Bratislave, nakoľko postavenie stavebníka si nemožno zamieňať s postavením vlastníka. Z evidencie nehnuteľností nevyplýva, že by žalobca disponoval vlastníckym právom k dotknutým nehnuteľnostiam, ako to sám tvrdí. Z uvedených dôvodov navrhol žalovaný žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 OSP) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie aj postup správneho orgánu boli v súlade so zákonom. Z obsahu pripojených administratívnych spisov žalovaného i stavebného úradu vyplynulo, že Stavebný úrad Mestská časť Bratislava - staré mesto rozhodnutím zo dňa 22.2.2010 č. 1616/2007 -8737/2010/ URS/UR-Pet umiestnil stavbu "Predstaničný priestor Hlavnej stanice ŽSR v Bratislave", novostavby obchodného centra, 2 objektov administratívnych centier, hotela a prístavby novej staničnej haly, na Predstaničnom námestí v Bratislave, na pozemkoch a parcelných číslach uvedených v rozhodnutí, pre navrhovateľa stavby I.P.R.SLOVAKIA s.r.o. so sídlom Železničiarska 13, 811 04 Bratislava. Vydaním územného rozhodnutia predchádzalo ústne konanie s miestnym zisťovaním za účasti dotknutých orgánov štátnej správy a samosprávy, známych účastníkov konania a obyvateľov danej lokality. So všetkými námietkami žalobcov, ku ktorým sa pripojili ostatní účastníci i prítomní občania, ktorí neboli účastníkmi konania, sa stavebný úrad dôsledne vysporiadal a svoje stanoviská zodpovedajúco odôvodnil. Proti rozhodnutiu sa v zákonnej lehote odvolali Tenisový klub Lokomotíva Bratislava, Žabotova 5, Bratislava, Z. T., A. XX, U., J.. M. J., R.., R. 5, U. a D.. J.. G.. Y. B., R. 5, U.. W. klub Lokomotíva Bratislava v odvolaní uviedol, že napadnuté rozhodnutie podľa ich názoru nebolo vydané v súlade s ustanoveniami správneho poriadku a nespĺňa formálno-obsahové náležitosti riadneho rozhodnutia; nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, podľa ich názoru rozhodnutiu chýba riadne, presvedčivé a pochybnosti nevyvolávajúce odôvodnenie, stavebný úrad s nimi nekomunikoval a neodpovedal na ich zásadné pripomienky, sú názoru, že rozhodnutie zasahuje do práv a oprávnených záujmov účastníkov konania. Z. T., vo svojom odvolaní uviedol, že má za to, že stavebný úrad postupoval v rozpore s ust. § 38 stavebného zákona, nakoľko navrhovateľ nemá k pozemkom vlastnícke alebo iné právo a nedisponuje súhlasom vlastníkom dotknutých pozemkov, ako vlastník stavby na pozemku parcela č. XXXXX/X, k.ú. Y. mesto nemá zaručené nerušené užívanie tejto nehnuteľnosti a je ohrozená ústavou garantovaná ochrana jeho vlastníckeho práva, stavebný úrad sa podľa jeho názoru s námietkami účastníkov konania vysporiadal nedbalo a všeobecne. Doc.Mgr.art. Y. B. a Mgr. M. J., PhD. podali obsahovo totožné odvolania, v ktorých uvádzajú, že v priebehu konania bolo porušené pravidlo rovnosti účastníkov konania, nakoľko fyzické a právnické osoby boli upovedomené o začatí konania priamo, zatiaľ čo občania - majitelia pozemkov, len prostredníctvom verejnej vyhlášky, plán organizácie výstavby predpokladá výstavbu v rozsahu 30 mesiacov, no podľa ich názoru je oveľa pravdepodobnejšia doba výstavby 42 - 54 mesiacov, čo bude mať negatívne účinky na dopravnú obsluhu, plynulosť a bezpečnosť dopravy, zhoršenie životných podmienok občanov žijúcich v okolí stavby, na verejnom zhromaždení v roku 2007 starosta deklaroval vôľu zakomponovať do projektu napojenie železničnej stanice na cyklistický chodník, no dokumentácia cyklistický chodník nerieši, projekt podľa ich názoru nerieši parkovanie pre obyvateľov z okolitých ulíc, len pre navrhované nové funkcie v riešenom území, výrub veľkého množstva drevín je z ich pohľadu neúnosný a nepriaznivo ovplyvní mikroklímu celého územia Pražskej ulice a zároveň protestujú, aby bola zlikvidovaná časť budovy skladu č. 2. Stavebný úrad upovedomil o obsahu podaných odvolaní ostatných účastníkov konania prostredníctvom verejnej vyhlášky a určil im lehotu 7 pracovných dní, aby sa k ich obsahu vyjadrili. K obsahu podaných odvolaní sa vyjadril aj navrhovateľ stavby v zastúpení Advokátskou kanceláriou Uhrina & Partners. Z dôvodu, že išlo po právnej a skutkovej stránke o zložitú vec, ktorá vyžadovala podrobné preštudovanie obsiahleho spisového materiálu a o ktorej Krajský stavebný úrad v Bratislave nemohol rozhodnúť v zákonných lehotách (60 dní) požiadal dňa 9.7.2010 podľa ust. § 49 ods. 2 správneho poriadku Ministerstvo vnútra SR, odbor štátnej stavebnej správy a územného plánovania, ako príslušný správny orgán, o predĺženie lehoty na rozhodnutie o podaných odvolaniach do 31.8.2010. Ministerstvo vnútra SR žiadosti o predĺženie lehoty listom zo dňa 12.7.2010 vyhovelo. Druhostupňový správny orgán rozhodol dňa 6.8.2010 č. A/2010/1789/LGZ a proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca žalobu na tunajší súd v zákonom stanovenej lehote. Súd uznesením zo dňa 20.1.2011 č.k. 1S 230/2010 rozhodol tak, že pribral do konania účastníka správneho konania spoločnosť I.P.R. SLOVAKIA s.r.o. v zmysle ust. § 250 ods. 1 OSP. Podaním zo dňa 9.2.2011 Železnice SR, Bratislava podali podnet na vstúpenie do konania, ako vedľajší účastník, pretože sa dozvedeli, že na krajskom súde prebieha vyššie uvedené konanie a uviedli, že výsledok tohto konania sa môže dotknúť ich vlastníckych práv - rozumejú práv hospodárenia. Navrhovateľ - I.P.R. Slovakia s.r.o. vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 8.2.2011 uviedol, že z nájomnej zmluvy medzi ŽSR a žalobcom v žiadnom prípade nevyplýva vôľa zmluvných strán, aby sa žalobca stal podielovým spoluvlastníkom budovy Hlavná železničná stanica v Bratislave. V predmetnej nájomnej zmluve je výslovne uvedené, že predmetom zmluvy je prenájom častí stavby "Bratislava - hlavná stanica - prístrešku vrátane spevnenej plochy o výmere cca 200 m2 pod zastrešeným prístreškom a to v rozsahu nevyhnutnom pre vybudovanie 4 predajných plôch pre možnosť konzumácie, ktorá bude po kolaudácii upresnená. Žalobca je nájomcom časti budovy Hlavnej železničnej stanice v Bratislave za účelom dobudovania - dočasnej stavby, ktorú má právo užívať po určitú dobu ako prevádzku na svoje podnikateľské účely. V prípade predčasného skončenia nájmu, by žalobcovi vznikol nárok na finančnú kompenzáciu, avšak nie spoluvlastnícky podiel na majetku vo vlastníctve SR. Po uplynutí doby nájmu je žalobca povinný vniesť túto investíciu v prospech ŽSR. Účel a vôľa strán bola v nájomnej zmluve jasne deklarovaná. Nebola spísaná žiadna písomná dohoda o zmene spoluvlastníckych podielov, pričom takáto dohoda by nepochybne vyžadovala dodržanie nielen interných noriem ŽSR - rozhodnutie o zrušení železničnej dopravnej cesty ale aj schválenie príslušného ministerstva a prípadne aj vlády SR, ktorá odsúhlasuje privatizáciu, predaj štátnych podnikov a podobne. Poukazuje na judikát č. 29/1989 a upozorňuje na skutočnosť, že v zmysle čl. V. ods. 1 Nájomnej zmluvy, sa vyžaduje aj osobitný súhlas ŽSR k stavbe, stavebným úpravám cudzieho investora v správnom konaní podľa stavebných predpisov, pre udeľovanie ktorého platí predpis číslo 2/97 PMR "Smernica na činnosť organizačných zložiek ŽSR". Je názoru, že takýto súhlas žalobcovi udelený nebol, čím nie sú ani splnené dodržané podmienky na to, aby oprávnene vykonal stavbu v zmysle nájomnej zmluvy. Ďalej uvádza, že kolaudačné rozhodnutie, o ktoré žalobca opiera svoje tvrdenia, že je podielový spoluvlastník Hlavnej stanice, nie je titulom na preukázanie vlastníctva, ale len rozhodnutím, že určitý priestor je možné využívať za účelom definovaným v kolaudačnom rozhodnutí. Nemá žiadnu relevanciu vo vzťahu k vlastníckym právam, ktoré sú definované priadou práv: a) ius disponendi, b) ius utendi et fruendi, c) ius possidendi Nájomná zmluva nie je a podľa právneho poriadku SR ani nemôže byť právnym titulom na nadobudnutie spoluvlastníctva Hlavnej železničnej stanice. Zdôrazňuje, že Hlavná stanica je majetkom štátu v správe ŽSR, ktorý nie je možné s ohľadom na znenie zákona č. 92/1991 Zb. privatizovať. Poukazuje na znenie § 120 zákona č. 40/1964 Zb., že súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Dočasná stavba, prístavba je v zmysle právneho poriadku súčasťou hlavnej veci, v tomto prípade budovy Hlavnej železničnej stanice v Bratislave. Predmetná stavba nemôže byť oddelená bez toho, aby zároveň nedošlo k znefunkčneniu samotnej stavby a znehodnoteniu hlavnej veci. Je názoru, že žalobca sa nestal a nemohol stať spoluvlastníkom stavby - Hlavná železničná stanica a nie je subjektom oprávneným udeľovať súhlas k umiestneniu stavby na dotknutom pozemku. Týmto subjektom je výlučne ŽSR. Žalobca nespĺňa podmienky byť účastníkom územného konania, pričom napriek tomuto faktu sa mohol v zmysle verejnej vyhlášky, ktorá bola vyvesená s ohľadom na ust. § 36 ods. 4 stavebného zákona domáhať svojich tvrdení. Napriek tomu, že žalobca nespĺňa hmotno-právne podmienky na to, byť účastníkom konania, krajský stavebný úrad sa ako odvolací orgán dôsledne a dostatočne zaoberal jeho tvrdeniami, pričom sa s nimi aj vysporiadal a uviedol ich vo svojom rozhodnutí. Týmto mu nad rámec stavebného zákona priznal postavenie účastníka. Z písomného podania Železníc SR zo dňa 8.2.2011 vyplýva, že žalobca má uzavretú Nájomnú zmluvu č. 18401/1998 zo dňa 30.10.1998, predmetom ktorej je prenájom časti stavby "Bratislava - hlavná stanica" - prístrešok vrátane spevnenej plochy o výmere 200 m2 pod zastrešeným otvoreným prístreškom, ktorý spája staničnú budovu so schodiskom k nástupištiam električkových tratí a to v rozsahu nevyhnutnom pre vybudovanie 4 predajných plôch a plochy pre možnosť konzumácie, ktorá bude po kolaudácii upresnená. Účelom uzavretia vyššie uvedenej nájomnej zmluvy je realizácia dočasnej stavby - stavby s názvom "Komplexné dobudovanie koridoru". Ide o klasickú nájomnú zmluvu s právom stavby, ktorá v žiadnom prípade nezakladá jeho podielové spoluvlastníctvo na budove ŽST. Bratislava. hl.st.. Uviedli, že na to, aby mohlo dôjsť ku vzniku podielového spoluvlastníctva je potrebné, aby vec mala viacerých vlastníkov. Železnice SR nie sú vlastníkom budovy Hlavnej železničnej stanice, ale majú k nej len právo hospodárenia a to v súlade s ust. § 10 zákona č. 258/1993 Z.z. o železniciach SR v platnom znení, čiže to je jeden z dôvodov, pre ktorý nemôže dôjsť ku vzniku podielového spoluvlastníctva na dotknutej budove. Ďalším podaním zo dňa 8.2.2011 Železnice SR, Bratislava vyjadrili sa k nadobúdaniu spoluvlastníckych podielov nájomcov, kde uviedli, že nájomcovia, ktorí majú na základe nájomných zmlúv právo na vykonanie dočasnej stavby, za účelom prevádzkovania svojej podnikateľskej činnosti (napríklad predaj novín, občerstvenia a pod.) nie sú podielovými spoluvlastníkmi stavby Hlavná železničná stanica v Bratislave. Skutočnosť, že nájomcovia kolaudujú vybudované dočasné stavby vo svojom mene, nezakladá ich nárok na podielové spoluvlastníctvo stavby Hlavná železničná stanica v Bratislave na Predstaničnom námestí (ani na žiadnej inej stanici). V skutočnosti majú iba nárok na užívanie priestorov po určitú dobu, prípadne na finančnú kompenzáciu v prípade skončenia nájmu, ak sú splnené podmienky podľa § 667 Občianskeho zákonníka. Zo žiadnych okolností sa nemôže nájomca, či už fyzická alebo právnická osoba stať podielovým spoluvlastníckom stavby hlavnej železničnej stanice. Na to, aby mohlo dôjsť ku vzniku podielového spoluvlastníctva je potrebné, aby vec mala viacerých vlastníkov. Železnice SR nie sú vlastníkom budovy Hlavnej železničnej stanice, ale majú k nej len právo hospodárenia a to v súlade s ustanovením § 10 zákona č. 258/1993 Z.z., čiže to je jeden z dôvodov, pre ktorý nemôže dôjsť ku vzniku podielového spoluvlastníctva na dotknutej budove. Ďalším dôvodom je skutočnosť, že v súlade s Prílohou 1 k zákonu č. 258/1993 Z.z.. je budova Hlavnej železničnej stanice (ale aj akákoľvek iná budova železničnej stanice), železničnou dopravnou cestou a teda v súlade s ust. § 10 ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, predmetom privatizácie nemôže byť železničná dopravná cesta. Ďalej uvádzajú, že nájomcovia v stavbe Hlavná železničná stanica v Bratislave na Predstaničnom námestí, ktorí majú právo vybudovať stavbu, túto vybudujú na vlastné náklady, čo so súhlasom prenajímateľa a na základe povolení, ktoré sú pre vykonanie stavebnej činnosti potrebné a túto investíciu odpisujú vo vlastnom účtovníctve a ku dňu skončenia nájmu zmluvné strany postupujú podľa § 667 Občianskeho zákona alebo dohodou. Podľa § 244 ods. 1 OSP, v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade so správnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 37 ods. 1 stavebného zákona, podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny ani urbanistická štúdia, obstará stavebný úrad iné podklady v rozsahu nevyhnutnom pre územné rozhodnutie, napríklad územnú prognózu, územno-plánovacie podklady, skutočnosti zistené vlastným prieskumom a pri miestnom zisťovaní. Podľa odseku 2 stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrhy predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a podobne, pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. Podľa odseku 3 stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa odseku 2 správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov, neutrpeli v konaní ujmu. Podľa odseku 3 správne orgány sú povinné svedomito a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Podľa § 38 stavebného zákona, ak nemá navrhovateľ k pozemku vlastnícke alebo iné práva, možno bez súhlasu vlastníka, územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo rozhodnutie o využití územia vydať len vtedy, ak možno na navrhovaný účel pozemok vyvlastniť. Podľa § 39 stavebného zákona, v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej častí, podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia. Podľa § 34 ods. 2 a 3 stavebného zákona, v územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme, sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Účastníkmi územného konania nie sú nájomcovia bytov a nebytových priestorov. Podľa § 36 ods. 4 stavebného zákona, začatie územného konania o umiestnení líniovej stavby alebo v odôvodnených prípadoch aj zvlášť rozsiahlej stavby, stavby s veľkým počtom účastníkov konania, ako aj územného konania o využití územia o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme, ak sa týka rozsiahleho územia, oznámi stavebný úrad účastníkom územného konania verejnou vyhláškou. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania verejnou vyhláškou aj v prípade, že mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konania podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmov alebo povinnostiach sa má konať, alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý a to až do času, kým sa nepreukáže opak. Súd rozsudkom zo dňa 10.2.2011 žalobu zamietol, žalobcovi náhradu trov konania nepriznal a uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi, účastníkovi konania I.P.R. Slovakia, s.r.o. náhradu trov konania v sume 466,83 € na účet jeho právneho zástupcu, do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Proti predmetnému rozsudku podal žalobca odvolanie podaním doručeným súdu 29.3.2011, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že odvolací súd napadnuté správne rozhodnutie zruší, vec vráti žalovanému na ďalšie konanie a zaviaže ho k náhrade trov konania. Poukazujúc na nález Ústavného súdu SR sp.zn. PL. ÚS 14/01 zo dňa 7.3.2002 uviedol, že si je vedomý skutočnosti, že jeho právo byť účastníkom konania, v ktorom sa koná o jeho právach, nie je absolútne a neobmedziteľné. Takéto obmedzenie môže vplývať z povahy veci, kde by účel subjektu na konaní zmarila dosiahnutie legitímneho účelu konania alebo z verejného záujmu, ak sú splnené podmienky čl. 13 ods. 2, 3, 4 Ústavy SR. Verejný záujem môže v konaní prevýšiť nad vlastníckym právom, ale okrem externých situácií nemôže odôvodniť to, aby sa niekomu odobrala možnosť priamo presadzovať svoje práva v konaní, v ktorom sa o nich rozhoduje. Žalobca ďalej citujúc jednotlivé ustanovenia stavebného zákona, spolu s príslušným komentárom, uviedol, že pri posudzovaní okruhu účastníkov v konaní o umiestnení stavby musia byť splnené súčasne dve podmienky a to existencia vlastníckeho alebo iného práva (§ 139 stavebného zákona) a to, že toto právo môže byť návrhom priamo dotknuté. V tejto súvislosti žalobca poukázal na zákonnú definíciu „iných práv" (§ 139 stavebného zákona). Žalobca poukazujúc na ustanovenia správneho poriadku uviedol, že krajský súd sa nedostatočne zaoberal skutočnosťami uvedenými v žalobe a zároveň vec nesprávne právne posúdil. Napadnutým rozsudkom došlo k zásahu do jeho ústavného práva byť účastníkom konania, v ktorom sa rozhodovalo aj o jeho právach a povinnostiach, v dôsledku čoho v ňom nemohol chrániť svoje práva a právom chránené záujmy. V územnom konaní o umiestnení stavby majú byť účastníkmi konania aj osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj susedným pozemkom a stavbám, môžu byť takýmto rozhodnutím priamo dotknuté. Žalobca uviedol, že iným právom môže byť nájomné právo preukázané nájomnou zmluvou, z ktorej musí jednoznačne vyplývať, že na prenajatom pozemku môže nájomca postaviť určitú konkrétnu stavbu a dobu trvania nájmu, pričom v nájomnej zmluve dojednanej medzi žalobcom a ŽSR dňa 30.10.1998 sa žalobca zaviazal, že na vlastné náklady vykoná stavbu „komplexné dobudovanie koridoru" a túto investíciu po uplynutí nájmu vnesie do majetku ŽSR. Z uvedeného vyplýva, že táto postavená stavba je vo vlastníctve žalobcu, ktorý ju nadobudol originálnym spôsobom, t.j. vystavaním. Je nepochybné, že žalobca je právny subjekt, ktorého právne postavenie môže byť po vydaní rozhodnutia iné, ako pred rozhodnutím, pričom správny poriadok určuje, že účastníkom konania je ten, koho právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Je právom žalobcu byť účastníkom konania a mať možnosť chrániť svoje práva vyplývajúce mu nielen z uzatvorenej nájomnej zmluvy, ale aj z rozhodnutí, ktoré mu ako stavebníkovi boli vydané Štátnym dráhovým úradom v Bratislave. K podanému odvolaniu sa písomným podaním zo dňa 15.4.2011 vyjadril žalovaný tak, že navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. K podanému odvolaniu sa písomným podaním zo dňa 15.4.2011 vyjadril účastník pribratý do konania tak, že navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť a žalobcu zaviazať k náhrade trov konania. Najvyšší súd SR, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) OSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Najvyšší súd rozhodol uznesením sp.zn. 8Sžp 11/11 zo dňa 19.4.2012. Poukázal, že z obsahu súdneho spisu (č.l. 37) vyplýva, že Železnice SR sa písomným podaním zo dňa 9.2.2011 domáhali účastníctva v konaní, vzhľadom na skutočnosť, že jeho výsledok sa môže dotknúť ich vlastníckych práv - práva hospodárenia a majú na ňom právny záujem. Uviedol, že krajský súd s návrhom na vstup do konania sa vysporiadal spôsobom, ktorý nemožno považovať za ústavne komfortný, v súvislosti s právom na spravodlivé konanie, keď nepribratie Železníc SR (až v písomnom vyhotovení rozsudku) do konania odôvodnil výsledkom konania o správnej žalobe. Poukázal, že vstup do konania, resp. pribratie do konania nemožno podmieňovať jeho výsledkom, takýmto postupom fakticky dochádza k prejudikovaniu spôsobu rozhodnutia. Okruh účastníkov konania je potrebné určiť pred samotným rozhodnutím o správnej žalobe a to bez ohľadu na výsledok konania. Krajský súd uznesením zo dňa 17.9.2012 pribral do konania účastníka správneho konania Železnice SR, so sídlom Klemensova 8, Bratislava. Súd poukazuje, že žalobca v odvolaní uviedol nový žalobný dôvod a to, že z nájomnej zmluvy mu vyplýva právo stavby, čím v rozpore s OSP rozšíril dôvod žaloby a súd nemôže s ohľadom na ust. § 250h ods. 1 OSP v spojení s § 250b OSP prihliadať na nové žalobné dôvody. Súd je názoru, že žalovaný nespĺňa hmotno-právne predpoklady pre zaradenie do okruhu účastníkov územného konania, a preto prvostupňový stavebný úrad správne a v súlade so zákonom, nepovažoval za účastníka územného konania žalobcu a nepriznal mu toto postavenie. Ale vzhľadom na to, že rozhodnutie bolo doručené verejnou vyhláškou, žalobca mal možnosť sa o jeho vydaní dozvedieť a podať proti nemu odvolanie. Žalovaný pri vyhodnocovaní tohto podania vychádzal z jeho obsahu a s poukazom na ust. § 14 ods. 1 správneho poriadku ho vyhodnotil nielen ako odvolanie ale aj ako podanie, ktorým sa žalobca domáha postavenia účastníka územného konania. Z tohto dôvodu posúdil uvedené podanie ako odvolanie účastníka konania, s tomu zodpovedajúcimi právnymi účinkami. Nešlo však o odvolanie účastníka konania zaradeného do okruhu účastníkov konania podľa ust. § 34 stavebného zákona, ale o odvolanie účastníka, ktorému bolo toto postavenie priznané z titulu, že sa tohto postavenia domáhal a z tohto dôvodu bolo potrebné postupovať podľa ust. § 14 ods. 1 správneho poriadku, vo väzbe na ust. § 140 stavebného zákona. Aby bola osoba účastníkom konania, musí byť nositeľom zákonného práva, právom chráneného záujmu alebo povinností, (ktoré vyplýva z hmotno-právneho predpisu) a o takomto práve, právom chránenom záujme alebo povinnosti, musí byť oprávnený rozhodovať správny orgán. Správny orgán pri určovaní účastníkov konania musí vždy skúmať, či konkrétna osoba je nositeľom zákonného práva alebo povinnosti, o ktorom sa má v správnom konaní rozhodnúť, t.j. priznať, určiť jeho rozsah, podmienky realizácie atď. Účastníkom správneho konania, ktoré možno začať na návrh (§ 18 ods. 1) je ten, kto návrh podal (v tzv. sporovom konaní sú to aj ďalšie osoby, o právach a povinnostiach ktorých sa má na základe podaného návrhu rozhodnúť); účastníkom konania začaté z podnetu správneho orgánu je ten, komu chce správny orgán rozhodnutie (§ 46) adresovať. Takéto osoby sú účastníkom konania už len z čisto procesných dôvodov bez ohľadu na to, akým spôsobom správny orgán vo veci rozhodne (napríklad prizná im právo, zamietne návrh, zastaví konanie). Za účastníka konania treba považovať nielen každú osobu, o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach, o ktorých sa má konať, ale v širšom zmysle slova, je to aj osoba, o ktorej sa už rozhodlo právoplatným rozhodnutím. Účastníkom konania je podľa odseku 1 § 14 aj tá osoba, ktorej práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Vzťahuje sa to na prípady, keď rozhodovanie o právnych pomeroch určitej osoby sa môže priamo dotknúť právnej pozície inej osoby (napríklad suseda v stavebnom konaní). Vždy teda pôjde o situáciu, keď rozhodovanie správneho orgánu môže ovplyvniť právnu pozíciu tejto osoby, t.j. jej hmotno-právne postavenie bude po vydaní rozhodnutia iné, ako pred jeho vydaním. Súd je názoru, že žalovaný nepochybil, keď nepristúpil k vydaniu rozhodnutia o vylúčení žalobcu z konania, napriek tomu, že by išlo o legitímny postup vzhľadom na to, že mu toto postavenie podľa stavebného zákona neprináleží, ale ho zaradil medzi účastníkov konania, priznal mu všetky tomuto zodpovedajúce procesné práva, o čom svedčí to, že rozhodol aj o ním podanom odvolaní a v žalobou napadnutom rozhodnutí vyhodnocoval ním namietané skutočnosti. Preto z uvedeného vyplýva, že žalobca nebol na svojich právach ukrátený tak, ako to tvrdí vo svojej žalobe. Súd je názoru, že skutkové a právne zistenia správnych orgánov preukázali, že žalobca nespĺňa zákonný hmotno-právny predpoklad pre zaradenie do okruhu účastníkov územného konania, nakoľko nedisponuje vlastníckym alebo iným právom k dotknutým pozemkom a stavbám, ani k susedným pozemkom a stavbám. Nájomná zmluva so Železnicami SR zo dňa 30.10.1998 mu nezakladá zákonný predpoklad účasti na konaní a tento predpoklad mu nevyplýva ani z rozhodnutí, ktoré mu ako stavebníkovi vydal Štátny dráhový úrad v Bratislave, nakoľko postavenie stavebníka si nemožno zamieňať s postavením vlastníka. Z evidencie nehnuteľností nevyplýva, že by žalobca disponoval vlastníckym právom k dotknutým nehnuteľnostiam, ako sám tvrdí. Železnice SR sú v zmysle platných právnych predpisov iba správcom majetku SR, t.j. nie sú vlastníkom budovy Hlavná železničná stanica. Platné právne predpisy SR ustanovujú, že budova hlavnej železničnej stanice je súčasťou železničnej dopravnej cesty, ktorá v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb. nemôže byť predmetom prevodu vlastníckeho práva. Súd mal za preukázané, že z nájomnej zmluvy medzi ŽSR a žalobcom v žiadnom prípade nevyplýva vôľa zmluvných strán, aby sa žalobca stal podielovým spoluvlastníkom budovy Hlavná železničná stanica Bratislava. V predmetnej nájomnej zmluve je výslovne uvedené, že predmetom zmluvy je prenájom časti stavby "Bratislava - Hlavná stanica - prístrešku vrátane spevnenej plochy o výmere cca 200 m2 pod zastrešeným prístreškom a to v rozsahu nevyhnutnom pre vybudovanie 4 predajných plôch pre možnosť konzumácie, ktorá bude po kolaudácii upresnená. Žalobca je nájomcom časti budovy hlavnej železničnej stanice v Bratislave za účelom dobudovania - dočasnej výstavby, ktorú má právo užívať po určitú dobu ako prevádzku na svoje podnikateľské účely. V prípade predčasného skončenia nájmu by žalobcovi vznikol nárok na finančnú kompenzáciu, avšak nie spoluvlastnícky podiel na majetku vo vlastníctve SR. Po uplynutí doby nájmu je žalobca povinný vniesť túto investíciu v prospech ŽSR. Kolaudačné rozhodnutie, o ktoré žalobca opiera svoje tvrdenia, že je podielový spoluvlastník hlavnej stanice, nie je titulom na preukázanie vlastníctva ale len rozhodnutím, že určitý priestor je možné využívať za účelom definovaným v kolaudačnom rozhodnutí. Nájomná zmluva nie je a podľa právneho poriadku SR ani nemôže byť právnym titulom na nadobudnutie spoluvlastníctva k hlavnej železničnej stanici. V zmysle platného právneho poriadku SR sa vlastníctvo k nehnuteľnostiam nadobúda až právoplatným povolením vkladu do príslušného katastra nehnuteľností. Táto podmienka taktiež nie je splnená. Keďže žalobca sa nestal a nemohol stať spoluvlastníkom stavby - Hlavná železničná stanica, nie je subjektom oprávneným udeľovať súhlas k umiestneniu stavby na dotknutom pozemku. Takýmto subjektom je výlučne ŽSR. Preto žalobca nespĺňa podmienky byť účastníkom územného konania, pričom napriek tomuto faktu sa mohol v zmysle verejnej vyhlášky, ktorá bola vyvesená s ohľadom na § 36 ods. 4 stavebného zákona, domáhať svojich tvrdení. Skutočnosť, že nájomca má k pozemku či stavbe len relatívne právny vzťah odvodený od prenajímateľa, jeho právo k pozemku, či stavbe nie je zrovnateľný s vlastníckym či iným vecným právom, a preto sa nemôže klásť na úroveň právam, ktorým by zakladalo nájomcovi účastníctvo územného konania. Rozhodnutie o umiestnení stavby nemôže spôsobiť bezprostredné porušenie vlastníckeho práva, pretože len vytvára možnosť pre vydanie ďalšieho rozhodnutia v stavebnom konaní, ktoré sa už svojimi účinkami vlastníkov predmetných pozemkov a stavieb môže dotknúť. Otázka ochrany vlastníckych práv a oprávnených záujmov vlastníkov sa bude riešiť v samostatnom následnom stavebnom konaní. Rozhodnutie o umiestnení stavby reálne nezasahuje do práva na vlastníctvo. Vytvára sa ním len právny základ pre rozhodnutie o realizácii stavby, stavebné povolenie, ktoré môže, ale nemusí byť v budúcnosti vydané. Vyplýva to aj z časovej platnosti rozhodnutia o umiestnení stavby. Rozhodnutím o umiestnení stavby žalobca nie je ipso facto priamo dotknutý na svojich právach. Rozhodnutím môže byť priamo dotknutý len ten, koho právne postavenie môže byť po vydaní rozhodnutia iné, ako pred rozhodnutím. Podľa názoru súdu bol postup žalovaného správneho orgánu zákonný a napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom. Krajský súd v Bratislave teda po prejednaní veci dospel k záveru, že námietky žalobcu uvedené v žalobe, neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia a keďže je toto v súlade so zákonom, žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Súd pribratým účastníkom náhradu trov konania nepriznal, nakoľko za súčasnej právnej úpravy nemožno od žalobcu spravodlivo žiadať, aby nahradil trovy vzniknuté účastníkovi, ktorého súd musí podľa § 250 ods. 1 OSP do konania pribrať, hoci žalobca jeho pribratie do konania sám nemohol nijako ovplyvniť. (Rozsudok NSSR 5Sžp 14/2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.