Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/319/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201912 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1010201912.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: O.. H. Ď., U. XX, XXX XX T., zastúpeného advokátskou kanceláriou Nosko & Partners, s.r.o., nám. SNP 16, Bratislava proti žalovanému: Univerzita Komenského v Bratislave, Šafárikovo nám. 6, 818 06 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OŠV 2942/2010 D III/2 zo dňa 10.8.2010 v spojitosti s prvostupňovým rozhodnutím žalovaného č. ŠO 2553/2010 DIII/1 zo dňa 16.7.2010, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OŠV 2942/2010 D III/2 zo dňa 10.8.2010 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. b), c) d) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu odmenu v sume 268,88 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám právneho zástupcu žalobcu. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou dňa 25.10.2010 sa žalobca domáhal, aby súd preskúmal rozhodnutie žalovaného č. OŠV 2942/2010 D III/2 zo dňa 10.8.2010, ktorým žalovaný v prvom rade zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. ŠO 2553/2010 DIII/1 zo dňa 16.7.2010 žalovaného v druhom rade, ktorým nebol žalobca prijatý na 3 - ročné štúdium bakalárskeho študijného programu „právo“ v študijnom odbore právo externou formou štúdia v akademickom roku 2010/2011 formou prestupu z inej vysokej školy. Rozhodnutie bolo odôvodnené kapacitnými možnosťami fakulty. V podanej žalobe žalobca uviedol, že dňa 30. júna 2010 podal žiadosť o prijatie na štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave formou prestupu z Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Dňa 12. júla 2010 požiadal o prerušenie konania a prijatie na štúdium formou prestupu a zároveň požiadal o zmenu formy štúdia z externej na dennú. Dňa 24. júla 2010 bolo žalobcovi doručené prvostupňové rozhodnutie a po podaní opravného prostriedku mu bolo dňa 26. augusta 2010 doručené druhostupňové rozhodnutie. Podľa jeho názoru je napadnuté rozhodnutie žalovaného v prvom rade nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nedostatočné zistenie skutkového stavu. Žalovaný sa nevysporiadal s relevantnými dôvodmi žalobcu uvedenými v jeho žiadosti o preskúmanie prvostupňového rozhodnutia, nevysporiadal sa s predčasnosťou prvostupňového rozhodnutia z dôvodu podania žiadosti o prerušenie konania ako aj z dôvodu podania žiadosti o zmenu formy štúdia, pričom o týchto žiadostiach nebolo rozhodnuté. Žalovaný /sa taktiež nevysporiadal s absenciou konkrétnych skutočností, na základe ktorých rozhodol a bez uvedenia konkrétnych ustanovení právnych predpisov na základe ktorých rozhodoval č. ŠO 2553/2010 DIII/1 zo dňa 16.7.2010. Vo svojom rozhodnutí potvrdil, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade s podmienkami prijímania študentov na štúdium formou prestupov schválených akademickým senátom Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave dňa 17. 6. 2009, avšak žiadnym spôsobom nezisťoval, či tieto podmienky boli aj splnené. Prvostupňové rozhodnutie bolo odôvodnené kapacitnými možnosťami fakulty, pričom tento dôvod nemá oporu v skutkovom stave. Žalobca žiadal o prijatie na štúdium a zaradenie do 2. ročníka. V liste zo dňa 7.9.2010 boli žalobcovi poskytnuté niektoré informácie, podľa ktorých bola v zmysle kritérií pre prijímacie konanie stanovený počet prijatých uchádzačov v dennej forme štúdia 300 a v externej forme štúdia 150. Do 1. ročníka bakalárskeho štúdia v dennej forme sa zapísalo 264 študentov a v externej forme 55 študentov. Tieto údaje sa týkajú 1. ročníka akademického roku 2009/2010, t. j. 2. ročníka aktuálneho akademického roku, o zaradenie do ktorého mal žalobca záujem. Z uvedeného vyjadrenia žalovaného je teda zrejmé, že ani v dennej ani v externej forme štúdia nie je zapísaných toľko študentov, koľko umožňuje počet schválených akademickým senátom fakulty. Žalobca, sa domnieval, že žalovaný 1/ nezistil riadne skutkový stav, pretože v opačnom prípade by nemohol potvrdiť prvostupňové rozhodnutie z dôvodov nedostatku kapacitných možností. Podľa jeho názoru v danej veci došlo aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Poukázal na ustanovenie § 58 ods. 6 a 8 zákona číslo 131/2002 Z.z. O vysokých školách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o vysokých školách ) a uviedol, že žalovaný nezisťoval, či prvostupňové rozhoduje bolo vydané oprávnenou osobou, pričom tento nedostatok je takou vládou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť prvostupňového rozhodnutia. Podľa jeho názoru ani rozhodnutie žalovaného nebolo vydané oprávnenou osobou. Právo rektora zverené mu zákonom je neprenosné. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že toto nebolo vydané rektorom, pričom nie je jasné, kto napadnuté rozhodnutie vydal a na základe akého oprávnenia. Poukázal na rozhodnutie Univerzity Komenského v Bratislave zo dňa 29. 9. 2010, v ktorom je uvedené že, rektora Univerzity Komenského v čase jeho neprítomnosti zastupuje prorektor, C. E.. E. C., B.. a prorektorka, D.. E. C. B.., na základe splnomocnení udelených rektorom. Podľa názoru žalobcu napadnuté rozhodnutie nebolo vydané rektorom ani jedným z prorektorov uvedených v poskytnutej informácií. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalobca súd, aby napadnuté rozhodnutia oboch stupňov zrušil, vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a nahradil žalobcovi trovy konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe k doručenému súdu dňa 29. 11. 2011 uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciou uvedenou v žalobnom návrhu. Uviedol, že nemožno mechanicky stotožňovať počet uchádzačov, ktorí mohli byť prijatí na štúdium v zmysle kritérií na prijímacie konanie s kapacitnými možnosťami fakulty, najmä pokiaľ ide o vyššie ročníky. Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave stanovuje v rámci kritérií na prijímacie konanie také početné obmedzenie počtu prijatých študentov, ktoré zohľadňuje na základe dlhodobej praxe zistenú skutočnosť, že niektorí študenti sa na štúdium nezapíšu a okrem toho, že niektorí študenti ukončia štúdium inak než riadnym absolvovaním štátnej skúšky. Tieto skutočnosti potvrdzuje aj obsah samotnej žaloby, z ktorej vyplýva, že počet študentov, ktorí sa zapísali na štúdium v dennej forme štúdia je nižší než bol v stanovených kritériách a v externej forme dokonca výrazne nižší. Obdobná situácia je aj na iných fakultách. Žalovaný pri stanovovaní počtu prijatých študentov v rámci kritérií na prijímacie konanie zohľadňuje predpoklad, že nie všetci prijatí uchádzači o štúdium sa na štúdium zapíšu, niektorí študenti ukončia štúdium inak než riadne je legitímny a predvídavý. Je objektívnou skutočnosťou, že fakulta má kapacitný problém najmä v prípade externej formy štúdia v dôsledku čoho aj pristúpila k zníženiu počtu prijímaných študentov v externej forme štúdia. V nadväznosti na snahu o skvalitňovanie vysokoškolského vzdelávania sa snaží aplikovať vo výučbe prístupy smerujúce k praktickému vzdelávaniu budúcich právnikov, čím sa dôraz presúva na praktické semináre a v rámci hodnotenia na priebežné a kombinované hodnotenia. Touto formou výučby pri externej forme štúdia nie je možné realizovať, pričom priebežné hodnotenie možno realizovať len s ťažkosťami. V dôsledku týchto problémov sa mnohé výberové predmety pre externé štúdium nemôžu otvárať v dôsledku čoho vzniká kapacitný problém pri ostatných predmetoch a naplnení požadovaného počtu kreditov. Kapacitné možnosti fakulty sa pritom z roka na rok menia v súvislosti s tým, aké predmety sú v danom akademickom roku otvárané a vyučované. Tieto skutočnosti dokáže fakulta objektívne posúdiť, keďže sú jej známe z jej každodennej úradnej činnosti. Žalovaný zdôraznil, že žalobca žiadal o prijatie na externú formu štúdia a až následne o preradenie na dennú formu štúdia. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia je jednoznačne uvedené, že dôvodom pre neprijatie na štúdium sú kapacitné možnosti fakulty. Nie je pravdou, že v rozhodnutí nie sú uvedené žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, keďže takouto skutočnosťou a vecným dôvodom je práve limitácia kapacitnými možnosťami fakulty. Tento vecný dôvod korešponduje s kritériami prijímacieho konania formou prestupu z inej vysokej školy platnými v čase rozhodovania v schválenými akademickým senátom Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave na zasadnutí dňa 17. 6. 2009. Keďže prvostupňové rozhodnutie bolo odôvodnené týmito konkrétnymi a vecnými dôvodmi, nemôže obstáť tvrdenie žalobcu, že sa žalovaný 1/dostatočne nevysporiadal so skutočnosťou a že sa tieto konkrétne údaje nenachádzajú v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný 1/ poukázal na § 58 ods. 8 zákona o vysokých školách z ktorého vyplýva, že v rámci preskúmania rozhodnutia o neprijatí na štúdium rektor skúma súlad rozhodnutia so zákonom, s vnútorným predpisom vysokej školy alebo s podmienkami prijatia na štúdium, podľa § 57 ods. 1 zákona. Úlohou rektora nie je vykonávať nové skutkové zistenia ale iba skúmať tento súlad na základe obsahu spisu. Z povahy veci teda vyplýva, že rektor nemôže v konaní pochybiť pri zisťovaní skutkového stavu, keďže skúma len súlad rozhodnutia s právom a s internými normami a kritériami pre prijímacie konanie. Potrebné skutkové zistenia boli v rámci preskúmania prvostupňového rozhodnutia obstarané a zohľadnené, keďže tieto okolnosti boli rektorovi známe z jeho úradnej činnosti. Žalovaný sa takisto nestotožnil s námietkou žalobcu ohľadom predčasnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že nebolo prerušené prijímacie konanie. Poukázal na ustanovenie § 108 zákona o vysokých školách v zmysle ktorého sa na dané konanie nevzťahuje správny poriadok, pričom samotný zákon o vysokých školách inštitút prerušenia konania neupravuje, a teda neumožňuje prijímacie konanie prerušiť. Na základe uvedeného dôvodu teda neexistoval zákonný dôvod na prerušenie prijímacieho konania ani na vydanie rozhodnutia o prerušení konania. Žalovaný sa nestotožňuje ani s argumentáciou žalobcu, že prvostupňový správny orgán nemal vo veci rozhodnúť skôr, ako bolo rozhodnuté o zmene formy štúdia. Žalobca nebol a nie je študentom zapísaným na štúdium na Univerzite Komenského v Bratislave, keďže na toto štúdium nebol rozhodnutím dekana prijatý, a teda sa naň nemohol ani zapísať. Keďže nebol študentom, nemohlo byť ani vydané rozhodnutie o zmene formy štúdia. Nemožno očakávať, že dekan najskôr rozhodne o zmene formy štúdia vo vzťahu k osobe, ktorá nie je v žiadnom právnom vzťahu s univerzitou a až následne rozhodnúť o prijatí na štúdium. Námietka žalobcu, že v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia nie je uvedené ako sa vysporiadal s návrhmi žalobcu na prerušenie konania, resp. na povolenie zmeny formy štúdia je irelevantná, keďže neexistuje žiadne ustanovenie zákona o vysokých školách, ktoré by dekanovi fakulty ako prvostupňovému orgánu ukladalo povinnosť vysporiadať sa v prvostupňovom rozhodnutí vydanom v prijímacom konaní s takýmito skutočnosťami. Žalovaný zároveň poukázal na skutočnosť, že v čase podania žiadosti o prijatie na štúdium formou prestupu ani v čase vydania prvostupňového rozhodnutia ani v čase vydania rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, nebol žalobca študentom Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, keďže jeho štúdium bolo prerušené. Bolo teda vylúčené, aby došlo k jeho prijatiu na štúdium na Univerzite Komenského v Bratislave formou prestupu. Na námietku žalobcu ohľadom skutočnosti, že v odôvodnení jeho rozhodnutia nie sú uvedené žiadne právne predpisy na základe ktorých bolo rozhodnuté žalovaný uviedol, že zákon o vysokých školách takúto povinnosť nestanovuje. Na námietku žalobcu ohľadom okolnosti, že napadnuté rozhodnutia nevydala oprávnená úradná osoba, žalovaný poukázal na ustanovenie § 10 ods. 10 zákona o vysokých školách a § 28 ods. 8 zákona. Z uvedených ustanovení vyplýva, že rektora môžu v celom rozsahu zastupovať prorektori a dekana prodekani pokiaľ tak rektor, či dekan určí. Týmto vyjadrením žalovaný potvrdil, že prvostupňové rozhodnutie i rozhodnutie o preskúmaní prvostupňového rozhodnutia boli vydané a podpísané oprávneným a povereným prodekanom, resp. oprávneným a povereným prorektorom a to v rámci rozsahu určenom dekanom, resp. rektorom v súlade s internými normatívnymi aktmi Univerzity Komenského v Bratislave. Pri vydaní prvostupňového rozhodnutia zastupoval dekana ním určený prodekan, a to C.. D.. R. P. B.. a pri vydaní druhostupňového rozhodnutia zastupoval rektora ním určený prorektor, a to doc. S.. D. H. H.. V závere svojho vyjadrenia žalovaný poukázal na skutočnosť, že v podanej žalobe je neopodstatnene označený ako žalovaný aj dekan Univerzity Komenského v Bratislave, Právnickej fakulty, pričom v zmysle ustanovenia § 250 ods. 4 O.s.p., pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni. Dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave teda nemôže byť žalovaným, pretože nemá v konaní pasívnu legitimáciu a nemôže byť teda účastníkom konania. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalovaný žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa ust. 246a a nasl. O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní. Podľa § 244 ods. 1 OSP, v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutia postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 2,3 OSP, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej samosprávy (ďalej len rozhodnutie správneho orgánu). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických a právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 245 ods. 1 zákona, pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup. Podľa § 247 ods. 1 OSP treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne právo vyplývajúce z právneho predpisu. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že bol porušený zákon. Podľa ust. § 5 ods. 1 zákona o vysokých školách, verejná vysoká škola je verejnoprávna a samosprávna inštitúcia, ktorá sa zriaďuje a zrušuje zákonom. Zákon tiež ustanoví jej názov, začlenenie (§ 2 ods. 13) a sídlo. Ak sa verejná vysoká škola člení na fakulty, pri jej zriadení sa súčasne zriaďujú aj tieto fakulty. Podľa ust. § 6 ods. 1 až 4 zákona, do samosprávnej pôsobnosti verejnej vysokej školy patrí a) vnútorná organizácia, b) určovanie počtu prijímaných uchádzačov o štúdium, určovanie podmienok prijatia na štúdium a rozhodovanie v prijímacom konaní, c) utváranie a uskutočňovanie študijných programov, d) organizácia štúdia, e) rozhodovanie vo veciach týkajúcich sa akademických práv a povinností študentov, f) určovanie zamerania a organizovanie výskumnej, vývojovej alebo umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti, g) uzatváranie, zmeny a zrušovanie pracovnoprávnych vzťahov a určovanie počtu a štruktúry pracovných miest na vysokej škole, h) udeľovanie vedecko-pedagogického titulu "docent" a "profesor" (§ 76), i) spolupráca s inými vysokými školami, inými právnickými osobami a fyzickými osobami, a to aj so zahraničnými, j) voľba členov orgánov akademickej samosprávy verejnej vysokej školy, k) hospodárenie verejnej vysokej školy a nakladanie s jej majetkom v súlade s týmto zákonom, l) určovanie výšky príspevku študentov na úhradu časti nákladov na štúdium (ďalej len "školné") a poplatkov spojených so štúdiom podľa § 92, ak tento zákon nestanovuje inak. Základom akademickej samosprávy verejnej vysokej školy je akademická obec (§ 3) verejnej vysokej školy, ktorá volí a odvoláva členov akademického senátu verejnej vysokej školy [§ 7 písm. a)]. Podrobnosti o organizácii a činnosti verejnej vysokej školy, ako aj postavenie členov akademickej obce upravujú jej vnútorné predpisy (§ 15). Ak sa vysoká škola člení na fakulty, vykonávajú fakulty samosprávnu pôsobnosť verejnej vysokej školy v rozsahu ustanovenom v § 23. Podľa ust. § 7 zákona, orgány akademickej samosprávy verejnej vysokej školy sú: a) akademický senát verejnej vysokej školy, b) rektor, c) vedecká rada verejnej vysokej školy, umelecká rada verejnej vysokej školy alebo vedecká a umelecká rada verejnej vysokej školy (ďalej len "vedecká rada verejnej vysokej školy"), d) disciplinárna komisia verejnej vysokej školy pre študentov (ďalej len "disciplinárna komisia verejnej vysokej školy"). Podľa ust. § 10 ods. 1 zákona, rektor je štatutárnym orgánom verejnej vysokej školy, riadi ju, koná v jej mene a zastupuje ju navonok. Rektor za svoju činnosť zodpovedá akademickému senátu verejnej vysokej školy, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 10 cit. Ustanovenia, rektora zastupujú v rozsahu určenom rektorom, prorektori. Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade je žalovaným orgán, ktorý vydal druhostupňové rozhodnutie, a to je v zmysle ust. § 250 ods. 4 O.s.p., Univerzita Komenského v Bratislave, pričom rektor je jej štatutárnym orgánom. Podľa ust. § 23 ods. 1 a 2 zákona, orgány akademickej samosprávy fakulty majú v súlade s týmto zákonom právo v mene verejnej vysokej školy rozhodovať alebo konať v týchto veciach patriacich do samosprávnej pôsobnosti vysokej školy (§ 6): a) určovanie ďalších podmienok prijatia na štúdium [§ 27 ods. 1 písm. i)] a rozhodovanie v prijímacom konaní na študijné programy uskutočňované na fakulte (§ 58 ods. 6), b) vytváranie nových akreditovaných študijných programov a ich uskutočňovanie na fakulte [§ 30 ods. 1 písm. c)], c) rozhodovanie vo veciach týkajúcich sa akademických práv a povinností študentov zapísaných na štúdium podľa študijných programov uskutočňovaných na fakulte (§ 70 až 72), d) uzatváranie, zmeny a zrušovanie pracovnoprávnych vzťahov v rozsahu a za podmienok určených v štatúte verejnej vysokej školy [§ 15 ods. 2 písm. l)], e) vykonávanie podnikateľskej činnosti (§ 18) podľa pravidiel určených v štatúte verejnej vysokej školy [§ 15 ods. 2 písm. m)], f) spolupráca s inými vysokými školami, právnickými osobami a fyzickými osobami, a to aj so zahraničnými, v oblastiach, v ktorých fakulta pôsobí, v rozsahu a za podmienok určených v štatúte verejnej vysokej školy. Do samosprávnej pôsobnosti fakulty ďalej patrí a) vnútorná organizácia fakulty, b) určovanie počtu prijímaných uchádzačov o štúdium spôsobom určeným v štatúte verejnej vysokej školy [§ 15 ods. 2 písm. f)], c) organizácia štúdia v súlade so študijným poriadkom verejnej vysokej školy, d) určovanie zamerania a organizovanie výskumnej, vývojovej, umeleckej alebo ďalšej tvorivej činnosti, e) určovanie počtu a štruktúry pracovných miest zamestnancov zaradených na fakulte v rozsahu určenom v štatúte verejnej vysokej školy [§ 15 ods. 2 písm. b)], f) voľba členov orgánov akademickej samosprávy fakulty, g) uskutočňovanie zahraničných vzťahov a aktivít v oblastiach, v ktorých fakulta pôsobí, h) nakladanie s finančnými prostriedkami pridelenými fakulte vysokou školou a s finančnými prostriedkami, ktoré fakulta inak získala na plnenie svojich úloh; fakulta sa tiež vyjadruje k nakladaniu s majetkom, ktorý slúži na plnenie jej úloh (§ 17 ods. 2). Podľa názoru súdu § 250 ods. 4 O.s.p. má kogentný charakter a ide o špeciálnu právnu úpravu účastníkov v konaní. Nesprávne označenie žalovaného v konaní o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu nebráni súdu, aby konal so správne identifikovaným žalovaným, pokiaľ táto skutočnosť vyplýva zo samotnej žaloby a aby žalovaný správny orgán bol aj správne označený v písomnom vyhotovení rozhodnutia súdu. Nesprávne označenie žalovaného správneho orgánu preto nemôže mať samé osebe za následok zastavenie konania pre nedostatok procesnej podmienky konania, pokiaľ žaloba obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti (§ 249 ods. 2 O.s.p.), t.j. najmä označenie rozhodnutia správneho orgánu, ktoré napáda, nakoľko správne označenie žalovaného správneho orgánu vyplýva z takto označeného rozhodnutia. Z obsahu žaloby bolo zrejmé, rozhodnutie ktorého subjektu žalobca napadol, a preto súd v rámci svojej kompetencie napriek nesprávnemu označeniu žalobcom v žalobe, preskúmaval rozhodnutie žalovaného, ktorým je v zmysle uvedených ustanovení - Univerzita Komenského v Bratislave so sídlom na Šafárikovom námestí č. 6, Bratislava. Podľa ust. § 28 ods. 1 zákona, dekan je predstaviteľom fakulty, riadi ju, zastupuje a koná vo veciach fakulty. Vo veciach podľa § 23 ods. 1 koná v mene verejnej vysokej školy. Dekan zodpovedá za svoju činnosť akademickému senátu fakulty. Dekan zodpovedá rektorovi za svoju činnosť vo veciach, v ktorých koná v mene vysokej školy (§ 23 ods. 1), za hospodárenie fakulty a za svoju ďalšiu činnosť v rozsahu určenom vnútornými predpismi verejnej vysokej školy. Podľa ods. 8 cit. ustanovenia, dekana zastupujú v ním určenom rozsahu prodekani. Podľa ust. § 58 ods. 6, 7 a 8 zákona, o prijatí na štúdium študijného programu, ktorý uskutočňuje fakulta, rozhoduje dekan. O prijatí na štúdium študijného programu, ktorý uskutočňuje vysoká škola, rozhoduje rektor. V preskúmavanej veci podal žalobca dňa 30.6.2010 žalovanému žiadosť o prijatie na štúdium formou prestupu z Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach. Žalobca v predmetnom podaní okrem žiadosti o prijatie uviedol, že mu rozhodnutím zo dňa 20.11.2009 bolo povolené prerušenie štúdia v 2. ročníku na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, do 31.8.2010. Predmetné rozhodnutie bolo žalobcom predložené spolu s rozhodnutím UPJŠ v Košiciach o uznaní skúšok a zaradenie do 2. ročníka externého štúdia zo dňa 28.9.2009, dokladmi preukazujúcimi dosiahnutý prospech počas stredoškolského štúdia , počas štúdia v akademickom roku 2005/2006 na Bratislavskej vysokej škole práva. Podľa ust. § 69 ods. 1 zákona, uchádzač prijatý na štúdium (§ 58) sa stáva študentom odo dňa zápisu na štúdium; študent, ktorému bolo štúdium prerušené, sa stáva študentom odo dňa opätovného zápisu na štúdium. Študent prestáva byť študentom odo dňa skončenia štúdia podľa § 65 ods. 1 a § 66 alebo odo dňa prerušenia štúdia podľa § 64 ods. 1. Z uvedeného vyplýva,, že v čase podania žiadosti o štúdium nebol žalobca študentom, pretože mal štúdium prerušené (až do 31.8.2010). Listom doručeným žalovanému dňa 13.7.2010 doplnil žalobca svoju predošlú žiadosť a žiadal o prerušenie konania vo veci prijatia na štúdium z dôvodu, že si je vedomý nesplnenia podmienky, ktorou je aby pri prestupe nemal prerušené štúdium. Zároveň žiadal o zmenu formy štúdia z externej na dennú. Dňa 16.7.2010 žalovaný vydal rozhodnutie č. ŠO 2553/2010 DIII/1, ktorým neprijal žalobcu na 3- ročné štúdium bakalárskeho študijného programu „právo“ externou formou štúdia v akademickom roku 2010/2011 formou prestupu z inej vysokej školy. Odôvodnenie predmetného rozhodnutia pozostávalo z jednej vety, podľa ktorej kapacitné možnosti fakulty neumožňujú prijatie žalobcu na štúdium formou prestupu z inej vysokej školy. Žalobca následne v určenej lehote podal žiadosť o preskúmanie predmetného rozhodnutia v ktorej namietal, že rozhodnutie žalovaného je predčasné, pretože tento nerozhodol o žiadosti o prerušenie konania a o zmene formy štúdia. Zároveň namietal jeho nepreskúmateľnosť z dôvodu nedostatočného odôvodnenia, v ktorom neboli uvedené konkrétne skutočnosti a právne predpisy na základe ktorých žalovaný rozhodoval a žalovaný sa v ňom nevyrovnal s následnými žiadosťami. Následne žalovaný vydal rozhodnutie č. OŠV 2942/2010 D III/2 zo dňa 10.8.2010, ktorým žalovaný v prvom rade zamietol žiadosť žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení uviedol, že preskúmal prvostupňové rozhodnutie dekana, ktorý postupoval v súlade s podmienkami prijímania študentov na štúdium formou prestupov schválených Akademickým senátom Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave dňa 17. 6. 2009. Dôvodom pre neprijatie boli kapacitné možnosti žalovaného, ktoré neumožňujú prijatie žalobcu na štúdium formou prestupu z inej vysokej školy. V spise sa nachádza vyjadrenie žalovaného k žiadosti žalobcu, v ktorom žalovaný poskytol informáciu, podľa ktorej v prijímacom konaní pre akademický rok 2009/2010 dekan fakulty prijal v dennej forme bakalárskeho študijného programu „právo“ prvých 301 uchádzačov. Posledný prijatý uchádzač dosiahol v dennej forme štúdia 456 bodov a v externej forme štúdia 422 bodov. V externej forme bakalárskeho študijného programu „právo“ dekan fakulty prijal prvých 154 uchádzačov, pričom uchádzači, ktorí boli prijatí nad stanovený počet dosiahli rovnaký počet ako posledný uchádzač v poradí. V zmysle kritérií pre prijímacie konanie bol stanovený počet prijatých uchádzačov v dennej forme štúdia 300 a v externej forme štúdia 150. Po prijímacom konaní sa do 1. ročníka štúdia v dennej forme zapísalo 264 študentov a v externej forme 55 študentov. Počet prijatých uchádzačov o štúdium schválil Akademický senát fakulty. Žalovaný do súdneho spisu založil kritéria prijímacieho konania na akademický rok 2010/2011, v zmysle ktorých bol určený termín podania prihlášky do 31. marca 2010, vnútorný predpis číslo 1/2009, 10/2008, ktorým je štatút Univerzity Komenského v Bratislave, Právnickej fakulty, upravujúci vnútorný organizačný poriadok fakulty. V zmysle prijatých pravidiel, fakultu zastupuje a v jej mene koná dekan. Z mysle štatútu zastáva funkciu prodekana 5 osôb, na základe poverenia a v určenom rozsahu zastupujú rektora. V administratívnom spise, ktorý sa nachádzal v súdnom spise Krajského súdu v Bratislave zn. 1S 270/2010, do ktorého súd nahliadol, sa nenachádza doklad preukazujúci, ktorý prodekan bol poverený na konanie v predmetných veciach. Na základe študijného poriadku UK v Bratislave, Právnickej fakulty, čl. 3, bod 18 a 19, prijatie študenta z inej vysokej školy na štúdium na fakultu formou zmeny študijného programu sa vykonáva prijímacím konaním (ďalej len „prijatie z inej vysokej školy“). Prijatie z inej vysokej školy je možné len vo výnimočných prípadoch, a to iba u tých študentov, ktorí študujú v akreditovanom študijnom programe právo alebo inom akreditovanom študijnom programe v odbore právo na právnickej fakulte alebo vysokej škole. Podmienky prijímacieho konania pri prijatí z inej vysokej školy schvaľuje Akademický senát PraF UK na návrh dekana. O prijatí z inej vysokej školy rozhoduje dekan po predchádzajúcom súhlase rektora. K písomnej žiadosti študenta o prijatie z inej vysokej školy, študent priloží výpis výsledkov štúdia na vysokej škole, z ktorej chce byť prijatý, sylabus predmetov, ktoré ukončil skúškou a potvrdenie o návšteve vysokej školy a súhlas dekana fakulty, z ktorej chce byť prijatý. Lehota na podanie žiadosti je do 30. júna príslušného roka. Prijatie z inej vysokej školy je možné najskôr po ukončení prvého roka štúdia v danej forme štúdia, a to len od začiatku príslušného akademického roka. Prijatie z inej vysokej školy je podmienené kapacitnými možnosťami fakulty. Študent, ktorý sa zapísal na štúdium študijného programu uskutočneného fakultou po prijatí z inej vysokej školy, musí počas štúdia na fakulte vykonať všetky študijné povinnosti stanovené týmto študijným programom s výnimkou študijných povinností uznaných podľa čl. 30. Podľa čl. 33 poriadku, konanie vo veciach študijných práv a povinností študenta (ďalej len „konanie“) prebieha v prvom stupni na fakulte. V prvom stupni rozhoduje dekan fakulty. Rektor rozhoduje o žiadostiach o preskúmanie rozhodnutí dekanov fakúlt. V konaní vo veciach porušenia akademických práv a povinností študenta na základe sťažnosti sa postupuje v zmysle čl. 4 ods. 1 písm. n) za bodkočiarkou. Rozhodnutie musí byť vyhotovené písomne, musí obsahovať výrok s odkazom na príslušné ustanovenie vnútorného predpisu, odôvodnenie na základe zisteného skutkového stavu a poučenie o možnosti podať žiadosť o preskúmanie. Rozhodnutie musí byť študentovi doručené do vlastných rúk na fakulte alebo kdekoľvek na inom mieste, kde je zastihnuteľný. Ak takéto doručenie nie je možné, rozhodnutie sa doručí poštou na poslednú známu adresu trvalého pobytu študenta ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou do vlastných rúk, ak ide o rozhodnutie podľa ods. 5 alebo 6, ak ide o rozhodnutie podľa ods. 2 alebo 4, rozhodnutie sa doručuje ako doporučená zásielka s doručenkou. Povinnosť fakulty doručiť rozhodnutie je splnená, ak študent rozhodnutie prevezme alebo hneď, ako ho pošta vrátila ako nedoručiteľnú zásielku alebo ak doručenie bolo zmarené konaním alebo opomenutím študenta. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak študent prijatie rozhodnutia odmietne. (9) Študent môže do 8 dní odo dňa, keď mu bolo rozhodnutie doručené, podať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia (ďalej len „žiadosť“), ktorá má odkladný účinok. Žiadosť sa podáva dekanovi, ktorý rozhodnutie vydal. Dekan môže sám žiadosti len vyhovieť a rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť, inak ju neodkladne, najneskôr 15 dní od jej doručenia na fakultu postúpi s celou dokumentáciou na rozhodnutie rektorovi. Postúpená dokumentácia obsahuje komplexné výsledky doterajšieho konania, t.j. údaje o všetkých vykonaných úkonoch, stanovisko k včasnosti podania žiadosti, k dodržaniu predpísaných náležitostí žiadosti. Dekan fakulty v nej tiež uvedie svoje stanovisko ku všetkým námietkam žiadateľa spolu s príslušnými dôkazmi a taktiež názor, pokiaľ ide o úplnosť a správnosť zisteného skutkového stavu veci, ako aj právny názor, z ktorého sa v napadnutom rozhodnutí vychádza. Je pravdou, že na konanie vo veciach študijných práv a povinností študenta sa nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Vyššie citovaný vnútorný predpis (študijný poriadok) formuluje náležitosti rozhodnutia vo veciach študijných práv a povinností študenta všeobecne. Na druhej strane však nemožno neprihliadať na skutočnosť, že slovenské právo je súčasťou európskeho právneho systému. Preto je potrebné, aby aj vnútorný predpis, ktorý zakotvuje pravidlá a zásady pre rozhodovanie vo veciach študijných práv a povinností bol v praxi interpretovaný v duchu európskeho štandardu všeobecných pravidiel správneho práva, v súlade s princípmi dobrej správy. Princípy dobrej správy sú vyjadrené v odporúčaniach Rady Európy a na tieto princípy odkazuje aj európska judikatúra. Slovenská republika ako právny štát a člen Európskej únie presadzuje súladnosť správania správneho orgánu so všetkými právnymi predpismi v intenciách čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a aj s princípmi dobrej správy. Uplatnenie princípov dobrej správy v právnej praxi znamená, že každé rozhodnutie musí byť náležite odôvodnené, aby bolo transparentné a preskúmateľné. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov spočíva v nedostatku dôvodov skutkových. Nepreskúmateľnosť je takou vadou, ktorá bráni súdu vecnému preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia. Za také vady sú podľa judikatúry správnych súdov považované prípady, keď správny orgán oprie rozhodovacie dôvody o skutočnosti v konaní nezisťované, prípadne zistené v rozpore so zákonom, alebo prípady, ak nie je zrejmé, či boli dôkazy vykonané. Vadou, ktorá má za následok následnú nepreskúmateľnosť rozhodnutia tiež je, ak v odôvodnení rozhodnutia nie je náležite vecne opísaný skutok, ktorý bol dôvodom pre vydanie rozhodnutia s uvedením dôkazov a ich hodnotením, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia. Súd v danom prípade dospel k záveru, že rozhodnutia žalovaného sú nepreskúmateľné, nakoľko v odôvodnení rozhodnutí nie je náležite vecne opísaná skutočnosť, ktorá bola dôvodom pre vydanie rozhodnutia s uvedením dôkazov a ich hodnotením, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, t.j. akým spôsobom a či bolo vykonané dokazovanie ohľadom kapacitných možností fakulty, najmä zdôvodnenie, prečo nemohol byť žalobca prijatý, ak sa na štúdium zapísalo menej študentov, ako bol určený počet prijatých uchádzačov. Rozhodnutia teda neobsahujú údaje preukazujúce, že v príslušnom akademickom roku počet študentov presiahol stanovené kapacitné možnosti fakulty. Neobsahujú odkaz na príslušné ustanovenie vnútorného predpisu, kritériá ktorého žalobca nesplnil, tak ako to vyžaduje čl. 33 študijného poriadku. Zo spisu taktiež nie je zrejmé, či žiadosť žalobcu obsahovala náležitosti interného predpisu (čl. 3, bod 18), a to súhlas dekana fakulty z ktorej chce byť prijatý a vyjadrenie rektora pred vydaním rozhodnutia dekana o prijatí z inej vysokej školy a ako sa s týmito okolnosťami žalovaný vysporiadal. Podľa názoru súdu uvedené nedostatky v postupe a rozhodnutiach žalovaného predstavujú takú vadu, ktorá mohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia a na ktorú je nutné prihliadať z úradnej povinnosti (250i ods. 3 O.s.p.). S ohľadom na uvedené vady rozhodnutia, ktoré zakladajú aj jeho nepreskúmateľnosť, súd rozhodnutie žalovaného zrušil podľa ust. § 250j ods. 2 písm. b), c) a d) O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. S poukazom na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 149 ods. 1 O.s.p.. súd priznal ustanovenému právnemu zástupcovi žalobcu náhradu trov konania, t.j. odmenu advokáta podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška) za 2 úkony (prevzatie veci, účasť na pojednávaní podľa § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky) vykonané v roku 2011 a 2013 v sume 1 x 123,50 €, 1 x 130,16 € podľa § 11 ods. 4, druhá veta vyhlášky vo výške 1/6 z výpočtového základu, paušálnej náhrade, 1 x 7,41 €, 1 x 7,81 € (§16 ods. 3 vyhl.), spolu v sume 268,88 €. Súd nepriznal právnemu zástupcovi žalobcu uplatnenú náhradu za stratu podľa § 17 vyhlášky z dôvodu, že sídlo advokáta sa nenachádza v mieste, ktoré nie je zároveň sídlom súdu a nepriznal mu ani náhradu DPH, pretože nepreukázal, že je jej platcom. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.